Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/230/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. P., bývajúcej v B.,

proti žalovanému J. P., bývajúcemu v G., zastúpenému JUDr. M. B., advokátom, G.,

o zaplatenie 169 035 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. mája

2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7. mája

2008, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 25. apríla 2007 č.k. -34 žalobu

na zaplatenie 169 035 Sk a trov konania zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy skutočnosť, že

na základe osvedčenia o dedičstve č. X., X. vydaného notárkou, súdnou komisárkou JUDr. J.

N. dňa 2.4.2001 o prejednaní dedičstva po nebohom manželovi žalobkyne M. P., zomrelom

X., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2001, sa stal žalovaný (syn zomrelého) výlučným

vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu súpisné číslo X., na parcele č. X., zastavanej

2

plochy o výmere X. m, vedených na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území G.. Ustálil,

že z predmetného osvedčenia nevyplynula pre žalovaného žiadna povinnosť vyplatiť

žalobkyni sumu 169 035 Sk. Mal za to, že poznámka notárky na strane 2, pod bodom B 2

notárskeho osvedčenia o tom, že žalobkyni patrí výplata jej podielu z majetku v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vo výške 169 035 Sk nie je právnym titulom na

plnenie od žalovaného, pretože táto jeho povinnosť nebola premietnutá do dohody na strane 4,

5, 6 pod bodom V. Z toho považoval za zrejmé, že žalobkyňa sa zriekla svojho podielu

pravdepodobne aj z nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X. katastrálneho územia

G. v prospech žalovaného, svojho syna, s tým, že sa jej vyhradilo iba právo bezplatného a

doživotného bývania v dome súpisné číslo X., na parcele č. X., zapísanej na liste vlastníctva č.

X. katastrálneho územia G.. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že ak by do dedičskej

dohody uzavretej v dedičskom konaní malo byť pojaté i dojednanie o vyplatení sumy 169 035

Sk v prospech žalobkyne, bolo by v nej uvedené podobne, ako to bolo uvedené v prospech

sestry žalovaného, dcéry žalobkyne MUDr. A. B. pod bodom V/b 1. Keďže takéto

dojednanie z notárskeho osvedčenia nevyplývalo, žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu

zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa , keď dôvody hodné osobitného

zreteľa hodné na nepriznanie náhrady trov konania ustálil najmä v sociálnych pomeroch

žalobkyne a obdarovania žalovaného žalobkyňou.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom

zo 7. mája 2008, sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobkyni 169 035 Sk v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň žalobkyni prisúdil náhradu trov konania vo výške 48 444 Sk, ktorú zaviazal

žalovaného zaplatiť JUDr. J. D., advokátovi, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z

osvedčenia o dedičstve X., X. považoval za nesporné, že notárka JUDr. J. N., prejednávajúca

dedičstvo po nebohom manželovi žalobkyne, zistila masu BSM, t.j. majetok patriaci do

zaniknutého BSM, tak, ako je uvedené v časti II. A, v časti II. B.1 to, čo z majetku BSM patrí

do dedičstva a v časti II. B.2. konštituovala náhradovú pohľadávku patriacu žalobkyni ako

výplatu z vyporiadaného majetku BSM vo výške 169 035 Sk. Odvolací súd poukázal aj na to,

že z uvedeného osvedčenia, ale ani z obsahu dedičského spisu nevyplýva, že by žalobkyňa,

ako pozostalá manželka, uplatnila v dedičskom konaní svoju pohľadávku voči dedičom. O

tom svedčí aj skutočnosť, že táto pohľadávka nebola zaradená do pasív dedičstva. Osvedčenie

o dedičstve neobsahuje dohodu o vyporiadaní pohľadávky žalobkyne a neexistuje ani

zápisnica o tejto dohode. Preto odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na neexistenciu

dohody žalobkyne s ostatnými dedičmi, títo zodpovedajú za jej pohľadávku v rámci

zodpovednosti za dlhy poručiteľa (, ) a žalobkyni

zostalo zachované právo uplatňovať si túto náhradovú pohľadávku v osobitnom sporovom

konaní. Keďže v rámci dedičského konania celú nehnuteľnosť, vrátane podielu pôvodne

patriaceho do BSM nebohého M. P. a žalobkyne, nadobudol žalovaný, tohto aj zaťažuje

povinnosť uhradiť žalobkyni náhradovú pohľadávku vo výške 169 035 Sk. O trovách konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý žiadal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukazoval

na tú skutočnosť, že podľa žiadneho právneho titulu a ani žiadnej inej skutočnosti, žalobkyni

nikdy nevzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobkyňa sama potvrdila uzavretím

dohody v dedičskom konaní, že na nehnuteľnosti, ktorú on nadobudol v tomto konaní, nemá

žiadny iný podiel, mimo dedičského podielu, výplaty ktorého sa vzdala. Preto považoval

za správne a zákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa. Okrem toho vzniesol námietku

premlčania a poukázal na časové obdobie, ktoré uplynulo od právoplatnosti osvedčenia

o vyporiadaní dedičstva. Ak by teda aj nejaký jej nárok teoreticky existoval, ktorú skutočnosť

však popieral, bol by premlčaný.

Žalobkyňa považovala rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a preto žiadala

dovolanie žalovaného zamietnuť. Dôvody dovolania považovala za účelové, v snahe vyhnúť

sa splneniu jej zákonného nároku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je

dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa ; podľa dovolacieho súdu totiž postupom

odvolacieho súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je

opodstatnená. Ustálil, že z predmetného osvedčenia nevyplynula pre žalovaného žiadna

povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 169 035 Sk. Mal za to, že poznámka notárky na strane 2,

pod bodom B 2 notárskeho osvedčenia o tom, že žalobkyni patrí výplata jej podielu z majetku

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vo výške 169 035 Sk nie je právnym titulom

na plnenie od žalovaného, pretože táto jeho povinnosť nebola premietnutá do dohody

na strane 4, 5, 6 pod bodom V. Z toho považoval za zrejmé, že žalobkyňa sa zriekla svojho

podielu pravdepodobne aj z nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. X. katastrálneho

územia G. v prospech žalovaného, svojho syna, s tým, že sa jej vyhradilo iba právo

bezplatného a doživotného bývania v dome súpisné číslo X., na parcele číslo X., zapísanej

na liste vlastníctva č. X. katastrálneho územia G..

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom

na neexistenciu dohody žalobkyne s ostatnými dedičmi, títo zodpovedajú za jej pohľadávku

v rámci zodpovednosti za dlhy poručiteľa (, )

a žalobkyni zostalo zachované právo uplatňovať si túto náhradovú pohľadávku v osobitnom

sporovom konaní. Keďže v rámci dedičského konania celú nehnuteľnosť, vrátane podielu

pôvodne patriaceho do BSM nebohého M. P. a žalobkyne, nadobudol žalovaný, tohto aj

zaťažuje povinnosť uhradiť žalobkyni náhradovú pohľadávku vo výške 169 035 Sk.

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia ().

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ().

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil

právo žalovaného na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti žalovanému odňal

právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia

odvolacieho súdu sa žalovaný dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver

na iných rozhodujúcich skutkových a právnych záveroch. K novým právnym záverom

odvolacieho súdu sa účastníci konania (predovšetkým žalovaný) nemali možnosť vyjadriť,

prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu

prvého stupňa nejavili významnými. V tomto smere je osobitne dôležité poukázať

na žalovaným vznesenú námietku premlčania, ktorú uplatnil, vzhľadom k uvedenému postupu

odvolacieho súdu, až v dovolacom konaní. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom

pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie

prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( v znení do 15. októbra

2008). Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho

procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu

súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci

odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda žalovanému

odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalovaného

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa , , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( )

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2009

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková