Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
034/372899.d5204b.pdf
PDF · 109.76 KB
No categories available
5Cdo/230/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 230/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. P., bývajúcej v B.,
proti žalovanému J. P., bývajúcemu v G., zastúpenému JUDr. M. B., advokátom, G.,
o zaplatenie 169 035 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn.
6 C 210/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. mája
2008, sp.zn. 11 Co 58/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7. mája
2008, sp.zn. 11 Co 58/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava rozsudkom z 25. apríla 2007 č.k. 6 C 210/2006-34 žalobu
na zaplatenie 169 035 Sk a trov konania zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy skutočnosť, že
na základe osvedčenia o dedičstve č. X., X. vydaného notárkou, súdnou komisárkou JUDr. J.
N. dňa 2.4.2001 o prejednaní dedičstva po nebohom manželovi žalobkyne M. P., zomrelom
X., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2001, sa stal žalovaný (syn zomrelého) výlučným
vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu súpisné číslo X., na parcele č. X., zastavanej
2
plochy o výmere X. m, vedených na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území G.. Ustálil,
že z predmetného osvedčenia nevyplynula pre žalovaného žiadna povinnosť vyplatiť
žalobkyni sumu 169 035 Sk. Mal za to, že poznámka notárky na strane 2, pod bodom B 2
notárskeho osvedčenia o tom, že žalobkyni patrí výplata jej podielu z majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vo výške 169 035 Sk nie je právnym titulom na
plnenie od žalovaného, pretože táto jeho povinnosť nebola premietnutá do dohody na strane 4,
5, 6 pod bodom V. Z toho považoval za zrejmé, že žalobkyňa sa zriekla svojho podielu
pravdepodobne aj z nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X. katastrálneho územia
G. v prospech žalovaného, svojho syna, s tým, že sa jej vyhradilo iba právo bezplatného a
doživotného bývania v dome súpisné číslo X., na parcele č. X., zapísanej na liste vlastníctva č.
X. katastrálneho územia G.. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že ak by do dedičskej
dohody uzavretej v dedičskom konaní malo byť pojaté i dojednanie o vyplatení sumy 169 035
Sk v prospech žalobkyne, bolo by v nej uvedené podobne, ako to bolo uvedené v prospech
sestry žalovaného, dcéry žalobkyne MUDr. A. B. pod bodom V/b 1. Keďže takéto
dojednanie z notárskeho osvedčenia nevyplývalo, žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného
zreteľa hodné na nepriznanie náhrady trov konania ustálil najmä v sociálnych pomeroch
žalobkyne a obdarovania žalovaného žalobkyňou.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom
zo 7. mája 2008, sp.zn. 11 Co 58/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni 169 035 Sk v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň žalobkyni prisúdil náhradu trov konania vo výške 48 444 Sk, ktorú zaviazal
žalovaného zaplatiť JUDr. J. D., advokátovi, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z
osvedčenia o dedičstve X., X. považoval za nesporné, že notárka JUDr. J. N., prejednávajúca
dedičstvo po nebohom manželovi žalobkyne, zistila masu BSM, t.j. majetok patriaci do
zaniknutého BSM, tak, ako je uvedené v časti II. A, v časti II. B.1 to, čo z majetku BSM patrí
do dedičstva a v časti II. B.2. konštituovala náhradovú pohľadávku patriacu žalobkyni ako
výplatu z vyporiadaného majetku BSM vo výške 169 035 Sk. Odvolací súd poukázal aj na to,
že z uvedeného osvedčenia, ale ani z obsahu dedičského spisu nevyplýva, že by žalobkyňa,
ako pozostalá manželka, uplatnila v dedičskom konaní svoju pohľadávku voči dedičom. O
tom svedčí aj skutočnosť, že táto pohľadávka nebola zaradená do pasív dedičstva. Osvedčenie
o dedičstve neobsahuje dohodu o vyporiadaní pohľadávky žalobkyne a neexistuje ani
zápisnica o tejto dohode. Preto odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na neexistenciu
dohody žalobkyne s ostatnými dedičmi, títo zodpovedajú za jej pohľadávku v rámci
zodpovednosti za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) a žalobkyni
zostalo zachované právo uplatňovať si túto náhradovú pohľadávku v osobitnom sporovom
konaní. Keďže v rámci dedičského konania celú nehnuteľnosť, vrátane podielu pôvodne
patriaceho do BSM nebohého M. P. a žalobkyne, nadobudol žalovaný, tohto aj zaťažuje
povinnosť uhradiť žalobkyni náhradovú pohľadávku vo výške 169 035 Sk. O trovách konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý žiadal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukazoval
na tú skutočnosť, že podľa žiadneho právneho titulu a ani žiadnej inej skutočnosti, žalobkyni
nikdy nevzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobkyňa sama potvrdila uzavretím
dohody v dedičskom konaní, že na nehnuteľnosti, ktorú on nadobudol v tomto konaní, nemá
žiadny iný podiel, mimo dedičského podielu, výplaty ktorého sa vzdala. Preto považoval
za správne a zákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa. Okrem toho vzniesol námietku
premlčania a poukázal na časové obdobie, ktoré uplynulo od právoplatnosti osvedčenia
o vyporiadaní dedičstva. Ak by teda aj nejaký jej nárok teoreticky existoval, ktorú skutočnosť
však popieral, bol by premlčaný.
Žalobkyňa považovala rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a preto žiadala
dovolanie žalovaného zamietnuť. Dôvody dovolania považovala za účelové, v snahe vyhnúť
sa splneniu jej zákonného nároku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je
dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už
prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.; podľa dovolacieho súdu totiž postupom
odvolacieho súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je
opodstatnená. Ustálil, že z predmetného osvedčenia nevyplynula pre žalovaného žiadna
povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 169 035 Sk. Mal za to, že poznámka notárky na strane 2,
pod bodom B 2 notárskeho osvedčenia o tom, že žalobkyni patrí výplata jej podielu z majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vo výške 169 035 Sk nie je právnym titulom
na plnenie od žalovaného, pretože táto jeho povinnosť nebola premietnutá do dohody
na strane 4, 5, 6 pod bodom V. Z toho považoval za zrejmé, že žalobkyňa sa zriekla svojho
podielu pravdepodobne aj z nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. X. katastrálneho
územia G. v prospech žalovaného, svojho syna, s tým, že sa jej vyhradilo iba právo
bezplatného a doživotného bývania v dome súpisné číslo X., na parcele číslo X., zapísanej
na liste vlastníctva č. X. katastrálneho územia G..
Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom
na neexistenciu dohody žalobkyne s ostatnými dedičmi, títo zodpovedajú za jej pohľadávku
v rámci zodpovednosti za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka)
a žalobkyni zostalo zachované právo uplatňovať si túto náhradovú pohľadávku v osobitnom
sporovom konaní. Keďže v rámci dedičského konania celú nehnuteľnosť, vrátane podielu
pôvodne patriaceho do BSM nebohého M. P. a žalobkyne, nadobudol žalovaný, tohto aj
zaťažuje povinnosť uhradiť žalobkyni náhradovú pohľadávku vo výške 169 035 Sk.
Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo
dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.). Obsahom práva
na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to
zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.
Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil
právo žalovaného na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“
založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti žalovanému odňal
právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia
odvolacieho súdu sa žalovaný dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver
na iných rozhodujúcich skutkových a právnych záveroch. K novým právnym záverom
odvolacieho súdu sa účastníci konania (predovšetkým žalovaný) nemali možnosť vyjadriť,
prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu
prvého stupňa nejavili významnými. V tomto smere je osobitne dôležité poukázať
na žalovaným vznesenú námietku premlčania, ktorú uplatnil, vzhľadom k uvedenému postupu
odvolacieho súdu, až v dovolacom konaní. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom
pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (O.s.p. v znení do 15. októbra
2008). Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho
procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu
súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci
odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda žalovanému
odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalovaného
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1, 3, 4 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. februára 2009
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková