Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/52/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. febru-

ára 2009 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa

Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému Š. B. pre trestný čin vraždy

podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o dovolaní obvineného proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 10. júla 2008 rozhodol

t a k t o :

Podľa obvineného Š. B. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd podľa zamietol odvolanie obvine-

ného Š.B. podaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13. februára 2008,

sp. zn. , ktorým bol obvinený Š.B. uznaný vinným zo spáchania trestného činu

vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Za to mu bol podľa § 219

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť

rokov a osem mesiacov so zaradením pre výkon trestu do II. (druhej) nápravnovýchovnej

skupiny (podľa § 39a ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006).

Obvinený Š.B., prostredníctvom obhajcu podal proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. l písm. g/, písm. i/, písm. j/

, teda s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia ako aj,

že odvolací súd zamietol odvolanie podľa , hoci na to neboli splnené

zákonné dôvody.

Obvinený v odôvodnení dovolania vyjadril názor, že rozsudok Okresného súdu Poprad

nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, pretože súd tieto vyhodnotil v rozpore

so základnými zásadami platného trestného práva hmotného i procesného. Aby bolo možné

konštatovať, že došlo k trestnému činu vraždy je potrebné, aby bolo bez pochybností

preukázané že, došlo k smrti človeka, pričom preukázať smrť a jej príčinu je možné len

znaleckým dokazovaním. V predmetnom prípade, keďže telo poškodenej nebolo nájdené,

nebola jej smrť dokázaná. V tomto smere súd vychádzal len z priznania obžalovaného, ktoré

nebolo podopreté žiadnymi ďalšími hodnovernými dôkazmi.

V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený namietal, že nebola naplnená ani

subjektívna stránka jeho konania, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané jeho

úmyselné konanie s cieľom usmrtiť poškodenú. V tomto smere súd hodnotil dôkazy

jednostranne v jeho neprospech, pretože vôbec nevzal do úvahy tvrdenia obvineného,

že v inkriminovanom čase mal snahu s poškodenou hovoriť a odovzdať jej dar. Ak došlo ku

konfliktu, tak išlo o impulzívne konanie a nie o vopred naplánovaný čin. Úmysel obvineného

nie je možné vyvodiť na základe jeho následného konania, keď mal snahu ukryť telo

poškodenej.

Dovolateľ ďalej dôvodil, že súd pri svojom rozhodnutí nesprávne vychádzal

z priznania obvineného vo výpovedi zo dňa 6. apríla 2006, keďže obvinenie voči Š. B. bolo

uznesením vyšetrovateľa vznesené až dňa 7. apríla 2006. Namietal tiež, že súd uveril jeho

prvému priznaniu (a to len v časti výpovede, ktorá svedčí v jeho neprospech) a nie až

priznaniu urobenému na hlavnom pojednávaní.

Na základe uvedených dôvodov obvinený navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného a aby napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Prešove i rozsudok Okresného súdu Poprad zrušil.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Poprade vo svojom písomnom vyjadrení

k dovolaniam obvineného uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, pretože

podľa jej názoru neboli porušené žiadne zákonné ustanovenia v jeho neprospech, a teda

dôvody dovolania podľa nie sú splnené.

Poškodená E.G. vo svojom vyjadrení uviedla, že s dovolaním obvineného Š.B.

nesúhlasí, pretože považuje rozhodnutia Okresného súdu Poprad i Krajského súdu v Prešove

za spravodlivé.

K dovolaniu sa vyjadrila aj splnomocnená zástupkyňa poškodenej. Vo svojom písom-

nom vyjadrení namietala, že dovolanie obvineného sa opiera len o námietky týkajúcich

sa skutkových zistení, ktoré však nie je možné dovolaním preskúmavať. Dovolanie nepova-

žuje za odôvodnené ani na základe ustanovenia teda, že rozhodnutie

je založené na nezákonne vykonaných dôkazoch.

Podľa jej názoru, dôvody dovolania tak ako boli uplatnené dovolateľom (podľa § 371

písm. g/, písm. i/, písm. j/ ) nie sú akceptovateľné, a preto navrhla dovolanie obvine-

ného v zmysle odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal či má podané

dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou

osobou, a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým roz-

hodnutím uznesenie Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie obvineného Š. B. podané proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol uznaný

vinným a bol mu uložený trest. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné.

Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou

oprávnenou podľa a K podaniu dovolaní došlo na

Okresnom súde v Poprade, t.j. v mieste podľa

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané,

tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu

alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukázal na dôvody uvedené

v teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom, na dôvody uvedené v ods. l písm. i/ ,

teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a uplatnil aj dôvody podľa

, teda, že odvolací súd zamietol odvolanie podľa ,

hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.

Z obsahu relevantných častí trestného spisu vyplýva, že trestné stíhanie bolo začaté

a obvinenie obvinenému Š. B. bolo vznesené uzneseniami vyšetrovateľa Policajného zboru

zo dňa 7. apríla 2006, č. ČVS: KRP- 9/OVVK-2006. Toho istého dňa bol obvinený vypočutý,

ako zadržaný – podozrivý, v ktorej výpovedi sa k spáchaniu činu v plnom rozsahu priznal

a podrobne popísal spôsob usmrtenia poškodenej, uviedol miesto, na ktoré jej telo následne

odviezol a popísal tiež svoje konanie pri jeho zakopaní.

V ten istý deň bol opätovne vypočutý v procesnom postavení obvineného, pričom

svoje konanie rovnako podrobne popísal, s prezentovaním amnézie na časový výsek iba tej

časti skutkového deja, v ktorej uviedol, akým spôsobom poškodenú usmrtil.

Túto výpoveď v podstate zopakoval aj dňa 11. apríla 2006 pri výsluchu sudkyňou

Okresného súdu Poprad.

Vo veci boli v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia -

pracovníci 1. operatívneho oddelenia ÚJKP Poprad, J. K. a B. P. a pracovník Oddelenia

pátrania a evidencií OR PZ Poprad M. E., ktorí zhodne vypovedali o priebehu vyšetrenia

obvineného na Oddelení aplikovanej psycho-fyziológie Kriminalistického a expertízneho

ústavu v Pezinku, najmä k okolnostiam zásadnej zmeny postoja obvineného Š. B. k danej veci

a o spôsobe jeho priznania sa.

Vo veci bol vykonaný aj celý rad ďalších dôkazov (výpovede svedkov, znalecké

dokazovanie znalcami z odboru súdneho lekárstva a z odboru psychiatrie a psychológie).

Obvinený oprel svoje dovolanie predovšetkým o dôvod uvedený § 371 ods.1 písm. g/

, podľa ktorého zákonného ustanovenia napadnuté rozhodnutie je založené na dôka-

zoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obvinený je toho názoru,

že okresný súd viaceré dôkazy nevykonal vôbec, resp. tie ktoré vykonal nesprávne

vyhodnotil. Podľa jeho presvedčenia nebol v rámci trestného konania získaný a vykonaný

taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že došlo k smrti poškodenej a ktorý by ho usvedčoval

zo spáchania jej úmyselného usmrtenia.

Obvinený v tejto časti svojho dovolania sa prevažne zaoberal rozborom dôkaznej

situácie a jednotlivých vo veci vykonaných dôkazov, pričom namietal správnosť zisteného

skutkového stavu najmä na základe priznania obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere uzavrel, že právny názor dovolateľa

nie je možné akceptovať, pretože tento predstavuje prevažne iba jeho subjektívny názor a ako

taký nemôže zakladať záver o nezákonnosti vykonania dokazovania v posudzovanej veci.

V danej súvislosti treba zdôrazniť, že výpovede vypočutých svedkov K., P. a E. boli

vykonané v súlade so všetkými procesnými zákonnými ustanoveniami a tieto je treba

považovať za plne relevantné aj z hľadiska hodnotenia ich vecnej stránky.

Na druhej strane vo veci neboli vykonané žiadne také dôkazy, na základe ktorých

by bolo možné zásadne spochybniť priznanie obvineného, a taktiež ani správnosť a zákon-

nosť výsledkov dokazovania v celom svojom súhrne. Najvyšší súd v danej súvislosti iba

zdôrazňuje, že modifikovaná výpoveď obvineného zo dňa 7. apríla 2006 v časti, v ktorej

uviedol selektívny výpadok pamäte, v kontexte aj so závermi znalca z odboru psychológie

vyznieva krajne nevierohodne a ako takú ju prvostupňový súd aj správne vyhodnotil.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia , je že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustále-

ných súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Dovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti , ktorý je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní

pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len

odvolací súd (, ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samot-

nú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je

oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho aby ich mohol podľa

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie

potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací

súd len v obmedzenom rozsahu podľa Možnosti podania dovolania

musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvede-

ného v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým

zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného Š. B.

to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého

obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými

skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté

v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných

znakov trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,

zo spáchania ktorého trestného činu bol obvinený uznaný vinným.

Obvinený vo svojom dovolaní menovite uviedol aj dovolací dôvod podľa ustano-

venia , teda z dôvodu, že odvolací súd zamietol odvolanie podľa

§ 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.

V danej súvislosti treba pripomenúť, že podľa odvolací súd

zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá

sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť.

Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že odvolanie obvineného Š. B.

bolo zamietnuté pre jeho nedôvodnosť podľa a nie pre niektorý z dôvodov

uvedených vo vyššie citovanom ustanovení Preto dovolací dôvod podľa

je v danom prípade irelevantný.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného, nie sú splnené dôvody

dovolania podľa a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

písm. c/ dovolanie obvineného Š. B. na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 11. februára 2009

JUDr. Pavol T o m a n , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová

.