Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4f7/369229.8fbdb1.pdf
PDF · 92.31 KB
No categories available
1To/12/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 To 12/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. febru-
ára 2009 v trestnej veci proti E. F. pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2, ods. 3, ods. 6
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 26. septembra 2008 sp. zn. 2 T 4/2004, takto
rozhodol:
Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie obžalovaného E. F.
sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2008, sp. zn. 2 T 4/2004,
bol obžalovaný E. F. uznaný v bodoch 1/-38/ rozsudku, za vinného z pokračovacieho
trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, odsek 6 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom porušovania domo-
vej slobody podľa § 238 odsek 1 Tr. zák. a v bodoch 39/-47/ rozsudku z pokračovacieho
trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom porušovania
domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Krajský súd za to obžalovanému E. F. podľa § 247 odsek 6 Tr. zák. účinného v čase
spáchania činu s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uložil
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a pre jeho výkon
ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do II. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň podľa
§ 57a ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uložil obžalovanému E. F. trest zákazu
pobytu na území hlavného mesta Bratislava na dobu 5 (päť) rokov.
Zároveň podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku zrušil krajský
súd výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2 T 40/07 zo dňa 22. augu-
sta 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3 To 59/2008 zo dňa
9. septembra 2008, ako aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce,
ak zrušením stratili podklad.
V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. janu-
ára 2006 podal proti tomuto rozsudku obžalovaný E. F. prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie, ktoré smeruje výlučne proti výroku o uloženom treste odňatia slobody. Uložený
trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov považuje vzhľadom na všetky okolnosti prípadu,
najmä vzhľadom na jeho priznanie sa k trestnej činnosti, jej oľutovanie a prejavenie ochoty
uhradiť spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným, za neprimerane prísny. Preto navrhol, aby
najvyšší súd po preskúmaní veci zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku
o treste, a aby sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody v nižšej výmere.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (zhodne ako Krajský súd v Bratislave v časti
súdneho konania) za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 302 a § 305 Tr. por.
pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného konal ako proti ušlému, pretože ani po opakovanom
zisťovaní miesta pobytu obžalovaného sa nepodarilo zabezpečiť mu doručenie upovedomenia
o konaní odvolacieho súdu a je zrejmé, že sa skrýva a vyhýba trestnému stíhaniu pobytom na
neznámom mieste.
Najvyšší súd na podklade podaného odvolania obžalovaného podľa § 254 ods. 1
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že krajský súd
rozhodol vo všetkých výrokoch napadnutého rozsudku správne a v súlade so zákonom.
Na hlavnom pojednávaní vykonal krajský súd všetky potrebné a dostupné dôkazy,
tieto následne jednotlivo aj vzájomne náležite vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným
skutkovým záverom, ktoré vo všetkých jednotlivých skutkoch aj podľa názoru odvolacieho
súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. K jednotlivým ustáleným skut-
kom odvolací súd nemá žiadne výhrady a tieto aj podľa jeho názoru spáchal nepochybne
obžalovaný E. F., a to takým spôsobom, ako to správne krajský súd ustálil vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že obžalovaný sa k väčšine skutkov
v plnom rozsahu priznal, pri niektorých namietal iba množstvo alebo hodnotu odcudzených
vecí a len spáchanie skutku pod bodom 3/ zásadne poprel. V tejto súvislosti však krajský súd
správne pri ustálení viny vychádzal jednak z priznania sa obžalovaného aj k spáchaniu tohto
skutku v prípravnom konaní, ako aj z ďalších objektívnych dôkazov, ktoré na toto priznanie
logicky nadväzovali.
V nadväznosti na správne ustálený skutkový stav veci krajský súd potom postupoval
v súlade so zákonom aj pri právnom posúdení konania obžalovaného E. F., keď ho uznal
v skutkoch pod bodmi 1/-38/ rozsudku za vinného z pokračujúceho trestného činu krádeže
podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3, ods. 6 Tr. zák. účinného v čase spáchania týchto skutkov
v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238,ods. 1
Tr. zák., keď vychádzal z priaznivejšieho právneho posúdenia konania obžalovaného podľa
skoršieho Trestného zákona, pretože pri použití nového Trestného zákona by prichádzalo
do úvahy ukladanie trestu za použitia asperačnej zásady. Skutky v bodoch 39/-47/ krajský
súd správne kvalifikoval po právnej stránke ako pokračujúci trestný čin krádeže podľa § 247
ods. 2 písm. a/, ods. 3, ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutkov, v jednočinnom
súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. účinného
v čase spáchania skutkov. Takéto právne posúdenie konania obžalovaného si v celom rozsahu
osvojil aj odvolací súd, pričom nemá voči právnym záverom prvostupňového súdu žiadne
výhrady a pripomienky.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd postupoval správne
a v súlade so zákonom aj pri ukladaní trestu obžalovanému E. F., keď pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu, prihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
z hľadiska splnenia účelu trestu a jeho výmery. Pri konkrétnej výmere trestu, (ktorý navyše
krajský súd ukladal za splnenia zákonných podmienok, ako trest súhrnný vo vzťahu k inému
odsúdeniu obžalovaného), prihliadol krajský súd najmä k osobe páchateľa, ktorý bol
v minulosti opakovane viackrát súdne trestaný pre trestnú činnosť rovnakého charakteru a to
doma aj v Rakúskej republike, kde aj vykonal uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
V osobe obžalovaného ide nepochybne o páchateľa, ktorý napriek svojmu vzdelaniu má
neustále sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti takéhoto druhu, pričom sa nevie
zapojiť do riadneho pracovného procesu a dopúšťa sa opakovane rôznych vlámaní
a najmä bytových krádeží.
Vzhľadom na všetky tieto okolnosti krajský súd nepochybil keď s prihliadnutím
na vysokú protispoločenskú závažnosť konania obžalovaného, tomuto v rámci príslušnej
trestnej sadzby uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov, so zaradením II.
miernejšej nápravnovýchovnej skupiny cez ustanovenie § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006. Súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému E. F. v takejto
výmere považuje aj najvyšší súd za primeraný ku všetkým okolnostiam prípadu, ako aj
k osobe páchateľa a možnostiam jeho prevýchovy a nápravy, a to aj s prihliadnutím
na predchádzajúce jeho odsúdenia a výkony trestov, ktoré však nepriniesli žiadny
prevýchovný efekt a nápravu obžalovaného.
Pokiaľ obžalovaný v rámci odvolacích námietok poukázal najmä na svoje priznanie
a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti a z tohto dôvodu sa dožadoval uloženia miernejšieho
trestu odňatia slobody, tak najvyšší súd nezistil, žiadny zákonný dôvod pre zmiernenie
uloženého trestu odňatia slobody oproti pôvodnej výmere určenej krajským súdom
v napadnutom rozsudku. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že obžalovaný spáchanie trestnej
činnosti priznal iba čiastočne a nie úplne, jej oľutovanie z jeho strany nevyznelo presvedčivo
a prísľub náhrady škody veľkému počtu poškodených vzhľadom na jeho doterajší aj súčasný
spôsob života vyznieva taktiež nevierohodne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti
nepovažoval odvolanie obžalovaného E. F. za opodstatnené a dôvodné, a preto jeho odvolanie
podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 18. februára 2009
JUDr. Pavol T o m a n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová