Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/12/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. febru-

ára 2009 v trestnej veci proti E. F. pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2, ods. 3, ods. 6

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 26. septembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa účinného do 1. januára 2006 odvolanie obžalovaného E. F.

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2008, sp. zn. ,

bol obžalovaný E. F. uznaný v bodoch 1/-38/ rozsudku, za vinného z pokračovacieho

trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, odsek 6 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom porušovania domo-

vej slobody podľa § 238 odsek 1 Tr. zák. a v bodoch 39/-47/ rozsudku z pokračovacieho

trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom porušovania

domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Krajský súd za to obžalovanému E. F. podľa § 247 odsek 6 Tr. zák. účinného v čase

spáchania činu s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uložil

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a pre jeho výkon

ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do II. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň podľa

§ 57a ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uložil obžalovanému E. F. trest zákazu

pobytu na území hlavného mesta Bratislava na dobu 5 (päť) rokov.

Zároveň podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku zrušil krajský

súd výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. zo dňa 22. augu-

sta 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa

9. septembra 2008, ako aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce,

ak zrušením stratili podklad.

V zákonnej lehote určenej v ustanovení účinného do 1. janu-

ára 2006 podal proti tomuto rozsudku obžalovaný E. F. prostredníctvom svojho obhajcu

odvolanie, ktoré smeruje výlučne proti výroku o uloženom treste odňatia slobody. Uložený

trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov považuje vzhľadom na všetky okolnosti prípadu,

najmä vzhľadom na jeho priznanie sa k trestnej činnosti, jej oľutovanie a prejavenie ochoty

uhradiť spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným, za neprimerane prísny. Preto navrhol, aby

najvyšší súd po preskúmaní veci zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku

o treste, a aby sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody v nižšej výmere.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (zhodne ako Krajský súd v Bratislave v časti

súdneho konania) za splnenia zákonných podmienok uvedených v a

pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného konal ako proti ušlému, pretože ani po opakovanom

zisťovaní miesta pobytu obžalovaného sa nepodarilo zabezpečiť mu doručenie upovedomenia

o konaní odvolacieho súdu a je zrejmé, že sa skrýva a vyhýba trestnému stíhaniu pobytom na

neznámom mieste.

Najvyšší súd na podklade podaného odvolania obžalovaného podľa § 254 ods. 1

účinného do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že krajský súd

rozhodol vo všetkých výrokoch napadnutého rozsudku správne a v súlade so zákonom.

Na hlavnom pojednávaní vykonal krajský súd všetky potrebné a dostupné dôkazy,

tieto následne jednotlivo aj vzájomne náležite vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným

skutkovým záverom, ktoré vo všetkých jednotlivých skutkoch aj podľa názoru odvolacieho

súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. K jednotlivým ustáleným skut-

kom odvolací súd nemá žiadne výhrady a tieto aj podľa jeho názoru spáchal nepochybne

obžalovaný E. F., a to takým spôsobom, ako to správne krajský súd ustálil vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že obžalovaný sa k väčšine skutkov

v plnom rozsahu priznal, pri niektorých namietal iba množstvo alebo hodnotu odcudzených

vecí a len spáchanie skutku pod bodom 3/ zásadne poprel. V tejto súvislosti však krajský súd

správne pri ustálení viny vychádzal jednak z priznania sa obžalovaného aj k spáchaniu tohto

skutku v prípravnom konaní, ako aj z ďalších objektívnych dôkazov, ktoré na toto priznanie

logicky nadväzovali.

V nadväznosti na správne ustálený skutkový stav veci krajský súd potom postupoval

v súlade so zákonom aj pri právnom posúdení konania obžalovaného E. F., keď ho uznal

v skutkoch pod bodmi 1/-38/ rozsudku za vinného z pokračujúceho trestného činu krádeže

podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3, ods. 6 Tr. zák. účinného v čase spáchania týchto skutkov

v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238,ods. 1

Tr. zák., keď vychádzal z priaznivejšieho právneho posúdenia konania obžalovaného podľa

skoršieho , pretože pri použití nového by prichádzalo

do úvahy ukladanie trestu za použitia asperačnej zásady. Skutky v bodoch 39/-47/ krajský

súd správne kvalifikoval po právnej stránke ako pokračujúci trestný čin krádeže podľa § 247

ods. 2 písm. a/, ods. 3, ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutkov, v jednočinnom

súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. účinného

v čase spáchania skutkov. Takéto právne posúdenie konania obžalovaného si v celom rozsahu

osvojil aj odvolací súd, pričom nemá voči právnym záverom prvostupňového súdu žiadne

výhrady a pripomienky.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd postupoval správne

a v súlade so zákonom aj pri ukladaní trestu obžalovanému E. F., keď pri rozhodovaní

o druhu a výmere trestu, prihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré sú rozhodujúce

z hľadiska splnenia účelu trestu a jeho výmery. Pri konkrétnej výmere trestu, (ktorý navyše

krajský súd ukladal za splnenia zákonných podmienok, ako trest súhrnný vo vzťahu k inému

odsúdeniu obžalovaného), prihliadol krajský súd najmä k osobe páchateľa, ktorý bol

v minulosti opakovane viackrát súdne trestaný pre trestnú činnosť rovnakého charakteru a to

doma aj v Rakúskej republike, kde aj vykonal uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

V osobe obžalovaného ide nepochybne o páchateľa, ktorý napriek svojmu vzdelaniu má

neustále sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti takéhoto druhu, pričom sa nevie

zapojiť do riadneho pracovného procesu a dopúšťa sa opakovane rôznych vlámaní

a najmä bytových krádeží.

Vzhľadom na všetky tieto okolnosti krajský súd nepochybil keď s prihliadnutím

na vysokú protispoločenskú závažnosť konania obžalovaného, tomuto v rámci príslušnej

trestnej sadzby uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov, so zaradením II.

miernejšej nápravnovýchovnej skupiny cez ustanovenie § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006. Súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému E. F. v takejto

výmere považuje aj najvyšší súd za primeraný ku všetkým okolnostiam prípadu, ako aj

k osobe páchateľa a možnostiam jeho prevýchovy a nápravy, a to aj s prihliadnutím

na predchádzajúce jeho odsúdenia a výkony trestov, ktoré však nepriniesli žiadny

prevýchovný efekt a nápravu obžalovaného.

Pokiaľ obžalovaný v rámci odvolacích námietok poukázal najmä na svoje priznanie

a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti a z tohto dôvodu sa dožadoval uloženia miernejšieho

trestu odňatia slobody, tak najvyšší súd nezistil, žiadny zákonný dôvod pre zmiernenie

uloženého trestu odňatia slobody oproti pôvodnej výmere určenej krajským súdom

v napadnutom rozsudku. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že obžalovaný spáchanie trestnej

činnosti priznal iba čiastočne a nie úplne, jej oľutovanie z jeho strany nevyznelo presvedčivo

a prísľub náhrady škody veľkému počtu poškodených vzhľadom na jeho doterajší aj súčasný

spôsob života vyznieva taktiež nevierohodne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti

nepovažoval odvolanie obžalovaného E. F. za opodstatnené a dôvodné, a preto jeho odvolanie

podľa účinného do 1. januára 2006 zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 18. februára 2009

JUDr. Pavol T o m a n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová