Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/13/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci odsúdeného E. F.

pre pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2, ods. 3, ods. 6 Tr. zák. (zák.

č. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005) a iné,

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2014 v Bratislave prerokoval sťažnosť

odsúdeného E. F. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 5. marca 2014, sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného E. F. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 5. marca 2014, sp. zn. , rozhodol,

že podľa návrh odsúdeného E. F. na povolenie obnovy konania v trestnej

veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , podaného v jeho prospech

zamieta, lebo nezistil podmienky obnovy konania uvedené v

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený F. priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí

konanom dňa 5. marca 2014 o návrhu na povolenie obnovy konania, sťažnosť. V jej

písomnom odôvodnení namietal, že pri jeho vyjadreniach na verejnom zasadnutí mu nebolo

povolené použiť poznámky. Podľa názoru odsúdeného má právo používať akékoľvek

poznámky aj v prípade, že ich rovnopis sa už nachádza v spise.

2

Namietal tiež vyjadrenie prísediaceho sudcu, ktorý odsúdeného označil za klamára

potom, čo sa mu snažil vysvetliť ako je možné, že v spise sú predvolania s podpisom

odsúdeného.

Ďalej vyslovil nespokojnosť s ustanoveným mu obhajcom, ktorý ho, ako uvádza

odsúdený F., „obšťastnil“ na verejnom zasadnutí len dvoma vetami, a to „ja som Váš obhajca

a stiahnite návrh“. Preto odmieta obhajcovi zaplatiť čo i len cent.

Berúc do úvahy všetky fakty a okolnosti, odsúdený dospel k záveru, že aj podľa

obsahu spisu by dokázal poukázať na značné rozpory, ktoré sa v spise nachádzajú. Okrem

toho mu bolo odopreté právo preukázať nevinu, keďže napriek tomu, že „slovenská strana

bola informovaná“, procesných úkonov sa zúčastňoval len právny zástupca ex offo, hoci

sa ich mal zúčastniť odsúdený.

Odsúdený v závere sťažnosti žiada, aby trestná vec bola vrátená do prípravného

konania, kde by mohol poukázať na značné rozpory vo výpovediach svedkov

ako aj poškodených.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť odsúdeného E. F. nie je dôvodná

Návrh na obnovu konania sa týkal rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 28. septembra 2008, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 18. februára 2009, sp. zn. . V 38-mich bodoch rozsudku bol E. F.

uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2

písm. a/, ods. 3 písm. a/ a ods. 6 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (spáchanom

v časovom úseku od júla 2001 do 27. februára 2002) v jednočinnom súbehu s pokračovacím

trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. a v bodoch 39/

a 47/ rozsudku z pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3

písm. a/ a ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 v jednočinnom súbehu

3

s pokračovacím trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák.

(spáchanom od 1. marca 2002 do 15. marca 2002. Odcudzením vecí v bodoch 1/ až 38/

rozsudku odsúdený spôsobil škodu minimálne v sume 3 506 684,60 Sk a v bodoch 39/ až 47/

rozsudku škodu na odcudzených veciach minimálne v sume 640 279,68 Sk.

Odsúdenému F. bol za to uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere deväť

rokov so zaradením na výkon trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Tiež trest zákazu

pobytu na území hlavného mesta Bratislava na dobu päť rokov. K odsúdeniu E. F. došlo

v jeho neprítomnosti v konaní proti ušlému.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že krajský súd rozhodujúci o návrhu

odsúdeného E. F. na povolenie obnovy konania okrem zrozumiteľného vysvetlenia

podmienok obnovy v zmysle ustanovenia zákona zodpovedajúcim

spôsobom odôvodnil na str. 15 až str. 17 sťažnosťou napadnutého uznesenia, prečo

odsúdeným uvádzané námietky nemajú povahu skutočností alebo dôkazov skôr neznámych,

ktoré by same o sebe alebo v spojení s inými už skôr známymi skutočnosťami mohli

odôvodniť iné rozhodnutie či už v otázke viny alebo trestu.

Tým, že sa ale krajský súd zaoberal aj procesnou stránkou pôvodného konania

a reagoval tak na výhrady odsúdeného jednak proti konaniu ako proti ušlému a jeho výhrady

k obhajobe, prekročil rámec posudzovania podmienok obnovy konania.

Obdobnú povahu majú aj dôvody, z ktorých vychádza podaná sťažnosť. Pritom

výhrada odsúdeného súvisiaca s použitím poznámok v konaní o návrhu na obnovu nemá

oporu ani v zápisnici o verejnom zasadnutí, ktorá napriek prítomnosti obhajcu a ďalších osôb

neobsahuje žiadnu námietku odsúdeného.

Inštitút obnovy konania nemôže nahrádzať iné právne inštitúty, napr. dovolanie, takže

výhrady odsúdeného F. obsiahnuté v sťažnosti, ktoré mylne považuje za súladné s podstatou

obnovy konania, nie sú právne relevantné pre posúdenie rozhodnutia o návrhu

na obnovu konania.

4

Za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného E. F.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 16. apríla 2014

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová