Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/7/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu: B., s.r.o., J.B., IČO: X. proti žalovanému: Mgr. P., H., V.,

o 939 802,50,-- Sk s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 21. septembra 2007, č.k. -894, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra 2007,

č.k. -894, sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd rozsudkom z 21. septembra 2007, č.k. -894 zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi 939 802,50,-- Sk spolu s 24% úrokom od 1. júla 1995 do zaplatenia, ako aj

uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 37 592,-- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca S., a.s. B. si

žalobou došlou 25. septembra 1995 na Okresný súd v Senici uplatnil právo na zaplatenie

939 802,50,-- Sk s prísl. z titulu plnenia úverovej zmluvy č. 39/1992 z 21. januára 1992,

uzatvorenej medzi sporovými stranami podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka.

Podľa čl. 11 úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade nedodržania zmluvných

podmienok má žalobca možnosť úverovú zmluvu vypovedať a žiadať vrátenie poskytnutých

peňažných prostriedkov. Žalovaný úver nesplácal, napriek viacerým výzvam a rokovaniam

o dodržiavaní dohodnutých zmluvných podmienok.

Z tohto dôvodu žalobca vypovedal úverovú zmluvu.

Okresný súd Senica vydal platobný rozkaz 25. januára 1996, sp.zn. ,

žalovaný podal 17. apríla 1996 odpor proti platobnému rozkazu, ktorý neprevzal, s tým,

že žalobca zbytočne „natiahol“ výšku úrokov nedodržaním dohody o poskytnutí písomného

súhlasu s odpredajom založených nehnuteľností.

Uznesením z 28. februára 1996 Okresný súd Senica zrušil platobný rozkaz

z 25. januára 1996, sp.zn. podľa ust. a nariadil

pojednávanie na 29. septembra 1999, 14. februára 2001, 3. októbra 2001, 28. novembra 2002,

4. februára 2003, ako i na 10. júna 2003, ktorých sa žalovaný bez ospravedlnenia nezúčastnil.

Okresný súd v Senici uznesením z 12. marca 2003 pripustil zmenu žaloby a uznesením

z 5. januára 2004 pripustil, aby do konania namiesto žalobcu vstúpil B., s.r.o. B..

Následne Okresný súd Senica podľa ust. bod n/ postúpil vec

Krajskému súdu v Bratislave.

Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní 21. septembra 2007 neospravedlnil, pričom

podaním z 31. augusta 2007 namietol písomné premlčanie.

Prvostupňový súd z predložených dokladov zistil, že predmetom sporu zostáva úhrada

úveru 939 802,50,-- Sk spolu s 24% úrokom od 1. júna 1995 do zaplatenia. Žalobca

preukázal, že podľa úverovej zmluvy č. 39/1992 z 21. januára 1992 poskytol žalovanému,

podnikajúcim pod obchodným menom P.H.A., úver v sume 780 000 Kčs s úrokovou sadzbou

16,5%. Sankčná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 30,0% a zmluvná pokuta v sadzbe

13,5%. Zmluva bola uzatvorená dňa 21. januára 1992, žaloba bola podaná 3. októbra 1995, t.j.

v čase, kedy nedošlo k premlčaniu záväzku v zmysle ust. § 397 Obch. zák. Tvrdenie

žalovaného, že úver splatila p. Š. (istinu aj úrok z úverovej zmluvy) dokonca dva razy, nebolo

v konaní preukázané.

Súd prvého stupňa dospel k názoru, že právny nárok žalobcu podľa ust. § 497 a nasl.

Obch. zákonníka bol žalobcom preukázaný, vrátane 24% úroku od 1. júna 1995,

a preto žalobe žalobcu vyhovel.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. a priznal

ich náhradu úspešnému účastníkovi, t.j. žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania z týchto

dôvodov:

V predmetnej veci ide o nezákonné a neregulárne konanie, pričom odvolateľ má zato,

že sudkyňa, samosudkyňa je vecne nepríslušná. Taktiež poukázal na vady konania

(krádež dokumentov), nevieryhodnosť svedkov a dôkazných prostriedkov, neúčasť záložných

veriteľov, neplatnosť a prokludovanie obchodnej veci so zánikom všetkých práv

jej účastníkov, zvlášť veriteľov. Odvolateľ poukázal aj na to, že v predvolaní

na 21. septembra 2007 nebol dostatočne poučený.

Žalovaný - odvolateľ taktiež uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré však s meritom veci

nesúvisia, pričom svoje odvolania ešte ďalšími podaniami dopĺňal ako prílohami k odvolaniu.

Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného podľa ust. bez nariadenia pojednávania v súlade

s ust. a následne dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného nie je možné

vyhovieť.

Žalovaný v odvolaní namietol neplatnosť úverovej zmluvy č. 39/1992 z 21. januára

1992 a prekludovanie práv z tejto zmluvy vyplývajúcich pre žalobcu.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, že právo žalobcu

bolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. § 397 Obch. zák., t.j. v čase, kedy

nedošlo k premlčaniu záväzku žalovaného, keďže úverová zmluva bola uzatvorená na dobu

do 31. decembra 1995, pričom žalobca podal žalobu 3. októbra 1995.

Odvolateľ namietal vecnú nepríslušnosť sudkyne - samosudkyne Krajského súdu

v Bratislave na prejednanie veci.

Žalobca si žalobou uplatnil svoje právo na zaplatenie nesplateného úveru 3. októbra

1995 na Okresnom súde Senica.

Podľa ust. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje

nedostatky, ktoré rozlišujeme na odstrániteľné a neodstrániteľné.

Nedostatok príslušnosti súdu - vecnej je odstrániteľný nedostatok.

Okresný súd v Senici preto postupoval správne, keď zistil tento odstrániteľný

nedostatok príslušnosti súdu a následne ho odstránil postúpením veci vecne príslušnému súdu,

t.j. Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave s postúpením veci nesúhlasil, a preto o správnosti, resp.

nesprávnosti postupu Okresného súdu Senica rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 31. mája 2007, sp.zn. tak, že za miestne a vecne príslušný súd

v predmetnej veci určil Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 11 ods. 1, § 9 ods. 3 písm. b)

bod n? , a to podľa Občianskeho právneho poriadku, platného k 3. októbru 1995.

Odvolací súd preto k námietke žalovaného nemohol prihliadnuť, keďže je nedôvodná.

Žalovaný poukázal na predvolanie Krajského súdu v Bratislave na pojednávanie

konané 21. septembra 2007, ktoré neobsahuje náležité poučenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal „predvolanie“ (č.l. 880) a konštatoval,

že „poučenie“ obsahuje náležitosti podľa , t.j. obsahuje poučenie o možnosti vznesenia

námietky zaujatosti o tom, že je povinný predložiť dôkazy ( ).

Odvolací súd preto ani k tejto námietke odvolateľa - žalovaného nemohol z dôvodu

jej neopodstatnenosti prihliadnuť.

Žalovaný namietal aj súdne konanie ako také a požiadal, aby žalobca súhlasil

s návrhom na spoločné mediačné konanie.

Žalobca ako dominus litis disponuje s návrhom - žalobou a nemožno ho nútiť, aby

prijal návrh žalovaného na spoločné mediačné konanie. Toto nemôže urobiť ani súd, keďže

sporové strany si v zmluve o úvere nedohodli takýto spôsob riešenia prípadných sporov v čase

uzatvorenia zmluvy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého

stupňa, t.j. že žalovaný v konaní nepreukázal splnenie svojho záväzku zaplatiť

939 802,50,-- Sk s prísl. žalobcovi, pričom žalobca v konaní preukázal opodstatnenosť svojho

nároku, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. , a to podľa úspechu účastníkov v odvolaní.

Žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, si trovy odvolacieho konania

neuplatnil a tieto mu ani nevznikli, a preto odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. februára 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.