Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Ek-1437-2020.pdf
PDF · 76.77 KB
No categories available
32Ek/1437/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX D., proti povinnému: K.. N. C., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Q. XXXX, XXX XX C. Q. o vymoženie 31 195,73 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom, Mgr. Jánom Kostkom, so sídlom exekútorského úradu Šustekova 51, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 268EX 272/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/1437/2020 zo dňa 12.07.2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.07.2021 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatoval jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladal za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko ich nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie a to aj z toho dôvodu, že značná časť podania povinného nesúvisí z predmetom konania. Povinný v zásade v celom svojom podaní poukazuje na skutočnosť, že v jeho prípade ide o zdravotne postihnutú osobu a že nie je schopný samostatne konať pred súdom, no napriek tomu mu nikdy nebol ustanovený dôveryhodný a ním odsúhlasený právny zástupca, resp. opatrovník. Skutočnosť, že ide o zdravotne postihnutú osobu má vyplývať, ako povinný uviedol, z posudku súdnych znalkýň Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý však povinný ako dôkaz na podloženie svojich tvrdení nepredložil. Zároveň o uvedených skutočnostiach povinný nepredložil ani iný dôkaz a súd počas konania nezistil, že by povinný bol v minulosti rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. od účinnosti zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, obmedzený na spôsobilosti na právne úkony do takej miery, aby nebol schopný samostatne konať pred súdom. Povinný má možnosť nechať sa v konaní pred súdom zastupovať ním zvoleným a splnomocneným právnym zástupcom, avšak tak neurobil. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - platobného Rozsudok Krajského súdu v Bratislava pod sp. zn. 3Cb/3/07 zo dňa 21.09.2007 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/7/2009 zo dňa 19.02.2009. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal pochybenia v základnom konaní, resp. v rámci pôvodnej exekúcie, vyšší súdny úradník k tomu uviedol, že nielen v zmysle platnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 mal povinný možnosť uplatniť procesnú obranu vo forme námietok proti exekúcii, ktoré museli byť odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody súd neprihliadal. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo
základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. O skutočnostiach, ktoré povinný uviedol vo svojom podaní musel mať vedomosť už v predchádzajúcom exekučnom konaní, bolo jeho povinnosťou tieto skutočnosti namietať v rámci tohto konania a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie na uvedené tvrdenia povinného neprihliada. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zostali nezmenené. Povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil a pohľadávka oprávneného nebola vymožená v priebehu predchádzajúceho exekučného konania, a to ani z časti. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto vyšší súdny úradník podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.
2/ Povinný po vydaní rozhodnutia doručil súdu mailom dňa 25.08.2021, doplneným listinne dňa 21.08.2021, podanie zo dňa 14.08.2021 nazvané ako Odpoveď o zbytočnom a voči rodine nepovinných osôb neúčinnom uznesení č. 32Ek/1437/2020 zo dňa 12.07.2020. Z jeho obsahu vyplývalo, že nevie o tom, že by v ostatnom období žiadal exekútora alebo ktorýkoľvek súd o zastavenie akejkoľvek exekúcie. Ak je na konci „uznesenia“ zo súdu z Banskej Bystrice uvedená teoretická možnosť „sťažnosti novými skutočnosťami a dôkazmi“, ktoré sú vraj pre okolnosti sporu účelné a možné, potom bolo povinnosťou súdu podať mu informáciu, podľa akého zákona a kam možno dokedy sťažnosť na vec a na exekútora, Jána Kostku podať, a čo má sťažnosť obsahovať. Uviedol, že je zákonom chránený a právne nevzdelaný dôchodca, navyše podľa potvrdenia súdnych znalkýň ministerstva spravodlivosti zdravotne nespôsobilý a postihnutý duševnou poruchou, nespôsobilý konať bez dôveryhodnej a nezávislej právnej pomoci so súdmi a pred akýmkoľvek súdom aj v prípravných a tiež v exekučných konaniach. Podľa jeho názoru má podľa procesného sporového a mimosporového poriadku právo žiadať dôveryhodného a ním a jeho rodinou odsúhlaseného „procesného zástupcu“. Ďalej uviedol, že do 2 mesiacov od oznamu v Obchodnom vestníku o zániku bývalej Helen ag., Kočánkova, Bratislava, podľa uznesenia OS Bratislava I. č. Firm. 2444/B z 04.11.1992, bez konkurzov, bez právneho nástupcu (nie je ním sám povinný ani nikto z rodiny), bez majetku, zanikli všetky zmluvy, všetky práva a aj záväzky i záložné práva voči firme (ak by boli platné, no neboli), od roku 1996 druhý raz v zmysle obchodného práva premlčaním zanikli vo veci všetky práva, nikdy nebol podľa zákona predsedom obchodného senátu vydaný zákonný a platný platobný rozkaz ani rozsudok vo veci. Duplicitné konania na Krajskom súde v Bratislave a na Najvyššom súde SR od roku 2007 boli protizákonné, ani desať rokov od roku 2009 nebol výkon exekúcie vo veci. Voči nemu a jeho starej demokratickej rodine, obetiam eštebákov a zločinov komunizmu, súdruhov a ich pohrobkov, mafií, gangov a ich úderiek je už toľko škôd a zločinov, že museli podať medzinárodný trestný podnet na slovenskú skorumpovanú a prehnitú justíciu pre ICC Haag, aj tam je časť ich stanoviska k veci, ktoré upresní v sťažnosti, ak mu budú podané požadované informácie.
3/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
6/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postupu alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9/ Po preskúmaní podania povinného ho súd podľa obsahu posúdil podľa § 124 ods. 1 CSP ako sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 32Ek/1437/2020 zo dňa 12.07.2021. Následne zákonný sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že sťažnosť povinného bola podaná včas, ale nemá náležitosti podľa § 243 CSP v spojení s § 127 CSP, pretože neobsahuje najmä čoho sa sťažovateľ domáha. Podľa § 246 CSP sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania pri sťažnosti nepoužijú. Lehota na podanie sťažnosti v zmysle ustanovenia § 242 CSP je 15 dní od doručenia uznesenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka v záverečnej časti obsahuje riadne poučenie o lehote, náležitostiach sťažnosti, ako i to, komu má byť adresovaná. Preto bola požiadavka povinného, aby mu súd oznámil dokedy a komu má sťažnosť podať a čo má obsahovať, neopodstatnená.
10/ Na základe uvedeného, keď sťažnosť povinného síce bola podaná včas, ale nebola vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odôvodnená a ani neobsahovala podstatné náležitosti, ju sudca v zmysle § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
11/ Na záver súd dodáva, že neopomenul ďalšie podanie povinného doručené súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 27.05.2022, teda až po podaní sťažnosti, a ktoré povinný označil ako „VEC: zastavenie exekúcie“. Toto podanie je potrebné posúdiť ako ďalší návrh na zastavenie exekúcie podaný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, o ktorom bude rozhodovať vyšší súdny úradník. Nemožno totiž nerešpektovať postup zakotvený v ustanovení § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prvom stupni rozhoduje vyšší súdny úradník a o sťažnostiach rozhoduje sudca. Pokiaľ by sudca o tomto návrhu rozhodol už v rámci tohto sťažnostného konania, obišiel by „dvojinštatnčnosť“ rozhodovania v exekučnom konaní. Preto po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude o v poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie rozhodovať príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).