Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/3/2009

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov : 1/ B. P., bývajúca

v D., 2/ T. F., bývajúca v D., 3/ Z. P., bývajúca v D., 4/ V. P., bývajúca v Ž., Č. R., všetci

zastúpení JUDr. Ľ. K., advokátom v B., proti odporcovi Ing. J. K., bývajúcemu v D.,

zastúpenému JUDr. P. N., advokátom v D., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva

po poručiteľke M. P., ktorá vec je vedená na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn.

a na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. , o námietke zaujatosti

sudcov Krajského súdu v Žiline, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. Ján Burik, JUDr. Ladislav Mejstrík

a JUDr. Jana Kotrčová n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej pod sp.zn. (vec Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Odporca podaním z 13. januára 2009, doplneným podaním z 26. januára 2009,

vzniesol námietku zaujatosti voči senátu 9 Co Krajského súdu v Žiline, ktorý má vo veci

rozhodovať v odvolacom konaní. Poukazoval na tú skutočnosť, že krajský súd nariadil

pojednávanie vo veci, hoci nerozhodoval o námietke zaujatosti proti sudcom okresného súdu

a rovnako nerozhodoval ani o návrhu na prerušenie konania. Na druhej strane nereagoval

na žiadosť jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania, a tým ho donútil zvoliť si iného

právneho zástupcu tesne pred termínom pojednávania. Pojednávanie sa nakoniec nekonalo,

ale len z dôvodu ním vznesenej námietky zaujatosti. Tento súhrn dôvodov a postup krajského

súdu vzbudzuje vážne pochybnosti o nezaujatosti jeho sudcov. V takýchto súvislostiach

rozhoduje aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý poukazuje na to, „že spravodlivosť má byť

nielen vykonávaná, ale sa aj musí javiť, že je vykonávaná“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho v jeho rozhodovaní

v iných veciach.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov JUDr. Jána Burika,

JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, ktorí majú vo veci v súlade s platným

a účinným rozvrhom práce Krajského súdu v Žiline rozhodovať, nezistil žiadne také

skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle

uvedeného ustanovenia Uvedení sudcovia uviedli, že účastníkov konania

nepoznajú, nemajú k nim a veci žiadny vzťah. Vo veci sa necítili byť zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že

sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2

ods. 2 v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť

všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto

práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu

35

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade splnené.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa

jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. marca

1998).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa

tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be

done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l

predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi ( ). Vzhľadom na to možno

vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne

a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce

osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii

dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva

de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto

k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah

k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní

45

nezávisle a nestranne rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,

nález č. 98, str. 11).

Na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Žiline je nepostačujúca tá skutočnosť, že

odporca nesúhlasí s postupom odvolacieho senátu pri príprave a nariadení odvolacieho

pojednávania vo veci. Dôvodom na vylúčenie sudcov totiž nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci ( ).

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu

v Žiline JUDr. Ján Burik, JUDr. Ladislav Mejstrík a JUDr. Jana Kotrčová nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania danej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. februára 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková