Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/36/2008

Najvyšší súd 1 Obdo V 36/2008 - 277

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A., zastúpeného

advokátom, JUDr. T. proti odporcovi A., zastúpeného JUDr. M., o vydanie predbežného

opatrenia, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 13. septembra 2007, č. k. 1 Obo 118/2007–257, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

0 d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Rimavskej Sobote uznesením z 3. októbra 2006 č. k. 1 Cb 143/01–198

zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia. Proti uzneseniu podal odvolanie

navrhovateľ. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením z 15. novembra

2006 č. k. –220 odvolacie konanie zastavil s poukazom na § 10 ods. 1 zák. č.

o súdnych poplatkoch, keďže navrhovateľ na výzvu odvolacieho súdu nezaplatil

súdny poplatok za odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal navrhovateľ

odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici navrhovateľa vyzval, aby oznámil, či sa nemá jeho

podanie, označené ako odvolanie, považovať za dovolanie, keďže proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné Navrhovateľ podaním z 11. júna 2007 oznámil,

že podanie sa má považovať tak, ako ho označil, za odvolanie a nie za dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po predložení spisu uznesením z 13. septembra

2007, č. k. 1 Obo 118/2007–257 odvolanie odmietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že

odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutie súdu

prvého stupňa. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. To platí aj pre

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vydáva v odvolacom konaní bez toho, aby preskúmaval

21 Obdo V 36/2008

správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Takéto rozhodnutie nemožno odvolaním

napadnúť, preto odvolanie podľa ako neprípustné odmietol.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa navrhovateľ dovolanie. V dovolaní uviedol,

že odvolací súd posúdil jeho odvolanie ako podané v rozpore s

Súdy konajúce vo veci postupovali v príkrom rozpore s § 3, § 6 a odvolací súd aj s § 5 ods. 1

Okrem porušenia týchto princípov a povinností mu, obídením alebo nesprávnou

interpretáciou príslušných ustanovení , krajský súd a predovšetkým najvyšší súd odňal

možnosť konať pred súdom. Vo fáze konania pred krajským súdom to bol postup v rozpore

s o odvolaní plnomocenstva, o doručovaní právnickým

osobám, a o súdnych poplatkoch v znení zmien

a vo vzťahu k tomuto zákonu s a o nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia a tým o trvaní začatého konania. Vzhľadom na čas, v ktorom sa

o poplatku rozhodovalo, treba na vec aplikovať Ak výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku za odvolanie posiela krajský súd, je „príslušným súdom“ v zmysle § 10 ods.

3 . Toto ustanovenie robí zreteľný rozdiel medzi súdom

príslušným a súdom prvostupňovým, ako to vyplýva z jeho druhej vety. Logicky z toho

vyplýva, že právo na odvolaciu lehotu má vyzvaný účastník bez ohľadu na to, ktorým (akým)

súdom je vyzvaný. Inak by išlo o neodôvodnenú diskrimináciu takéhoto účastníka. Jemu

nemôže byť na ujmu, že uznesenie o zastavení konania vydal odvolací súd, ani prípadné

vacuum legis. Podľa § 10 ods. 2 poplatkového zákona súd nezastaví konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku, ak už začal konať vo veci samej. Kým nie je rozhodnutie právoplatné, resp.

kým nie je vynesené rozhodnutie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním, konanie prebieha,

teda začalo. V konaní však bola ignorovaná lehota na konvalidáciu poplatkovej chyby.

V konaní pred Najvyšším súdom sp. zn. to bol okrem odmietnutia nápravy

uvedených protizákonných krokov krajského súdu postup v rozpore

o poučovacej povinnosti všetkých stupňov s výnimkou podľa prípadov podľa ods. 2 a § 41

ods. 2 o posudzovaní úkonu podľa jeho obsahu a nie označenia, ktorý nepripúšťa

žiadnu výnimku. V súlade s princípom povinnej ochrany ohrozeného alebo porušeného práva

podľa a princípom práva na dvojinštančný postup malo byť navrhovateľovi dané

príslušné poučenie. Aj to iba pre prípad, že napriek označeniu pôjde o dovolanie, pretože

obsah podania (najmä jeho posledná veta v predposlednom odseku) je takto vyhodnotiteľné.

Namiesto toho najvyšší súd urobil zodpovedným za jeho neúspech navrhovateľa. Navrhovateľ

31 Obdo V 36/2008

je vzhľadom na uvedené toho názoru, že vytknuté vady predstavujú odňatie možnosti konať

pred súdom podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či opravný prostriedok smeruje proti

takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Podľa v znení

účinnom v čase podania dovolania platí, že ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto

procesnej forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie

( ) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak

a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej

stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, alebo ak

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie o odmietnutí odvolania, ktoré žalobca napadá dovolaním, nie je v § 239

ods. 1 a 2 uvedené. Proti každému rozhodnutiu súdu je však prípustné dovolanie

z dôvodov vymenovaných v ustanovení až g/ Okrem iných prípustnosť

dovolania zakladá aj postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať

pred súdom (§ 237 písm. f/). Odňatím možnosti konať sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup, odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred

súdom, ide tiež vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/

, hoci podmienky pre tento postup neboli splnené.

41 Obdo V 36/2008

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorým odmietol odvolanie navrhovateľa ako neprípustné. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom odvolacieho senátu, že odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 13. septembra 2007 č. k. –220 nie je prípustné.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo následkom nezaplatenia súdneho

poplatku zastavenie odvolacieho konania (§ 10 ods. 1 poplatkového zákona v znení účinnom

do 30. júna 2007). Je všeobecnou zásadou nášho občianskeho procesu, že odvolanie má

devolutívny účinok. Ak tento účinok odvolanie nemá mať, je to ako výnimka v zákone

výslovne uvedené (napr. § 43 ods. 2, § 174 ods. 2, § 210a). Po podaní odvolania proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ak nie je stanovená výnimka, má rozhodovať odvolací súd.

Do jeho kompetencie patria všetky druhy rozhodnutia o odvolaní tak, ako sú postupne

vymenované v a nasl. , a v spojení s aj zastavenie odvolacieho

konania. Keďže osobitne neupravuje zastavenie odvolacieho

konania pre nezaplatenie poplatku za odvolanie, nestanovuje výnimku z funkčnej príslušnosti.

V takom prípade by musel výnimku z funkčnej príslušnosti stanoviť zákon o súdnych

poplatkoch. Ten však vo vzťahu k odvolaciemu konaniu výnimku neobsahoval (stanovoval ju

a stále ju stanovuje v len pre dovolacie konanie). Ak

nedáva žiadnu dispozíciu, kto má o odvolaní rozhodovať, platí všeobecná úprava podľa

, podľa ktorej o odvolaní rozhoduje odvolací súd. Ak odvolací súd, ktorým je priamo

nadriadený súd súdu, ktorého rozhodnutie bolo odvolaním napadnuté, zastavil konanie pre

nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, je to rozhodnutie odvolacieho súdu.

Uvedený procesný postup nebol v rozpore s dvojinštančnosťou konania. Zastavenie

odvolacieho konania nie je rozhodnutím o novom predmete konania, ale rozhodnutím

o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, teda je výsledkom rozhodnutia v druhej

inštancii. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že zastaveniu odvolacieho konania nebránilo

ustanovenie , ako to tvrdí dovolateľ. Začatie

konania vo veci samej, ako prekážka pre zastavenie konania, sa môže uplatniť vždy len

vo vzťahu k tej fáze konania, za ktorú má byť poplatok zaplatený. Inak by konanie na súde

prvého stupňa bolo vždy prekážkou pre zastavenie odvolacieho a dovolacieho konania, čo by

znamenalo, že pre nezaplatenie súdneho poplatku odvolacie ani dovolacie konanie nemožno

zastaviť. Takýto výklad by bol v rozpore so znením ,

ktorý v čase rozhodovania odvolacieho súdu spájal s nezaplatením súdneho poplatku

51 Obdo V 36/2008

za odvolanie zastavenie odvolacieho konania. Napokon s nezaplatením poplatku za dovolanie

spája , ako dôsledok zastavenie dovolacieho konania doposiaľ.

Navrhovateľovi sa žiadne právo neodňalo. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa mal

možnosť podať odvolanie. Ak by splnil všetky podmienky (okrem iného zaplatil súdny

poplatok) odvolací súd by jeho odvolanie meritórne prejednal. Ak podmienky nesplnil,

odvolací súd odvolacie konanie zastavil. Nie je to jediný prípad, keď odvolacie konanie

zastavuje odvolací súd s použitím a žiaden z nich sa nepovažuje za rozpor

s princípom dvojinštančnosti konania. Príslušnosť súdu prvého stupňa na zastavenie konania

nevyplývala ani z § 10 ods. 3 poplatkového zákona, ktorý upravoval možnosť v odvolacej

lehote zaplatiť súdny poplatok s následkom zrušenia uznesenia o zastavení odvolacieho

konania. Z uvedenej úpravy vyplývalo len to, že táto možnosť je daná len vtedy, ak je proti

rozhodnutiu o zastavení konania prípustné odvolanie. Ak odvolanie prípustné nie je, nemal

účastník možnosť odvrátiť účinky spojené s nesplnením poplatkovej povinnosti, ktorá

vznikla zo zákona podaním odvolania, teda z nečinnosti účastníka. Ani z , ani

z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, nevyplýva, že účastník má

mať vždy možnosť odstrániť dôsledky svojej nečinnosti zaplatením súdneho poplatku

v dodatočnej lehote. Ak zákon poskytoval toto dobrodenie účastníkovi v konaní na súde

prvého stupňa, neznamená to, že musí rovnakú príležitosť dostať aj v odvolacom konaní.

V prejednávanej veci rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia Okresný

súd v Rimavskej Sobote. Po podaní odvolania rozhodoval o odvolaní, ako funkčne príslušný

Krajský súd v Banskej Bystrici. Jeho rozhodnutie, ktorým odvolacie konanie zastavil pre

nezaplatenie súdneho poplatku, je rozhodnutím odvolacieho súdu. Keďže odvolanie je

riadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého

stupňa ( ), proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. septembra

2007 č. k. –220, ktorým zastavil odvolacie konanie, odvolanie nie je prípustné.

Nápravu prípadných chýb konania, dôsledkom ktorých bola odňatá možnosť

navrhovateľa uplatniť v konaní svoje procesné práva, bolo možné dosiahnuť len pomocou

mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania. Navrhovateľ však proti uzneseniu

odvolacieho súdu podal odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bol spis

predložený, mal dôvodné pochybnosti o tom, či sa má podanie skutočne za odvolanie

považovať. Pochybnosti vzbudzoval predovšetkým odkaz na použitý

61 Obdo V 36/2008

v predposlednom odseku podania. Spis preto vrátil súdu prvého stupňa, aby nejasnosť

a rozpornosť podania odstránil. Súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa, aby oznámil, či sa

má podanie považovať za odvolanie, keďže sa nim napadá rozhodnutie krajského súdu, alebo

sa má považovať za dovolanie. Navrhovateľ v odpovedi na výzvu (list z 11. júna 2007)

výslovne uviedol, že podanie sa nemá považovať za dovolanie, ale za odvolanie tak, ako bolo

označené. V odpovedi navyše uviedol, že podanie ani nemá náležitosti dovolania podľa § 240

Ani pri rešpektovaní zásady, že podania sa majú posudzovať podľa obsahu a nie

podľa označenia, nemohol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci o odvolaní, proti

výslovne prejavenej vôli navrhovateľa považovať jeho úkon za dovolanie. Jeho postupu

nemožno ani v tomto smere nič vytknúť. Keďže navrhovateľ trval na tom, že proti

rozhodnutiu krajského súdu podal odvolanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky správne

odvolanie, ktoré smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, podľa

odmietol. V takom prípade ani nemohol reagovať

na navrhovateľom vytýkané chyby, ktorých sa mal v konaní dopustiť súd prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní v súlade s procesným

predpisom, preto jeho konanie a rozhodnutie nemožno považovať za postup odnímajúci

účastníkovi možnosť konať pred súdom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ Dovolanie preto podľa ods. l v spojení s ustanovením 243b ods.

4 ako neprípustné odmietol.

Odporca mal v dovolacom konaní úspech, má preto podľa § 243b ods. 4 v spojení

s ustanovením a právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Keďže mu v dovolacom konaní trovy nevznikli, dovolací súd mu náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu