Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/233/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ľ. O., bývajúceho v B.,

proti odporkyni Ing. E. O., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Š. O., advokátom so sídlom

v B., o zrušenie spoločného nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV

pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 30. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 6. decembra 2005 č. k. 9 C 5/04–70 návrh

na zrušenie spoločného nájmu účastníkov k dvojizbovému družstevnému bytu č. X.,

nachádzajúcemu sa na H., objekt č. X., súp. č. X., prvé poschodie zamietol a odporkyni

náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že nakoľko odporkyňa nadobudla právo na

uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva ( rozhodnutím

o pridelení bytu z X. ), vznikol účastníkom uzavretím manželstva ( X. ) spoločný nájom

k tomuto bytu, ale nie aj spoločné členstvo v družstve. Právo spoločného nájmu zaniklo

rozvodom a právo užívať byt zostalo tomu z manželov, ktorý nadobudol právo nájmu bytu

pred uzavretím manželstva, teda odporkyni. O trovách konania rozhodol podľa

Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach prípadu, príčinách rozvodu manželstva

účastníkov a majetkových, sociálnych a osobných pomeroch navrhovateľa, starajúceho sa

o maloleté deti.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. mája 2007 sp. zn. na odvolanie

navrhovateľa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že právo spoločného nájmu

účastníkov k predmetnému bytu zrušil a za výlučného nájomcu bytu určil navrhovateľa s tým,

že odporkyňa je povinná byt vypratať po zabezpečení náhradného bytu navrhovateľom do

30 dní. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 14 089 Sk

k rukám právnej zástupkyne do 3 dní. Uviedol, že právo na uzavretie zmluvy o nájme

družstevného bytu a právo nájmu vzniká časovo rozdielne, pretože vznik práva na uzavretie

zmluvy o nájme je viazaný na okamih, kedy člen družstva na výzvu družstva a v lehote ním

stanovenej zaplatí celý členský podiel, pričom vznik spoločného členstva manželov

v družstve a vznik spoločného nájmu družstevného bytu, je potom viazaný na dobu uzavretia

nájomnej zmluvy. V danom prípade členský podiel družstevného bytu účastníkov bol

zaplatený po častiach. Na základe výzvy zo 7. 2. 1992 bolo zaplatené 180 800 Sk a

30. 6. 1993 (na základe výzvy z 18. 5. 1993) 40 590 Sk, kedy účastníci ešte neboli manželmi

( manželstvo uzavreli X. ). Doplatok členského podielu 35 980 Sk ( na základe výzvy z 22.

12. 1994 ) bol ale zaplatený už v čase trvania manželstva účastníkov a až vtedy vzniklo právo

na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu. Nepovažoval preto za správny právny záver

súdu prvého stupňa, podľa ktorého právo na uzavretie zmluvy o nájme vzniklo odporkyni

pred uzavretím manželstva na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu

z X., pretože celý členský podiel ( bez ohľadu z akých prostriedkov bola zaplatená prevažná

časť ) bol zaplatený až počas manželstva. Následne bola 13. 1. 1995 uzavretá nájomná

zmluva, v dôsledku ktorej účastníkom vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu,

ale aj ich spoločné členstvo v družstve ( ), ktoré

rozvodom nezaniklo a keďže sa účastníci o ďalšom nájme nedohodli

( ), musel o ňom rozhodnúť súd. Pri posudzovaní toho, ktorého

z účastníkov treba určiť za ďalšieho nájomcu bytu vychádzal z kritérií uvedených v § 705

ods. 3 , keď po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené

navrhovateľovi a podľa stanoviska S. Bratislava IV

z 22. 12. 2005 by sa nájomcom a členom družstva mal stať ten z rozvedených manželov,

ktorému boli zverené po rozvode maloleté deti. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade pre

odporkyňu ( ) nezistil dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by nemala právo na žiadnu bytovú náhradu a zohľadnil jej zásluhy

o získanie predmetného bytu. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Bola toho názoru, že pri rozhodovaní v danej veci treba vychádzať z výslovného znenia § 705

ods. 2 , ktorý pri nadobudnutí práva na uzavretie zmluvy o nájme

bytu nestanovuje žiadnu podmienku a toto právo nie je podmienené zaplatením členského

podielu alebo jeho doplatku. Z rozhodnutia o pridelení bytu z X. pritom vyplýva, že na

základe neho vzniká členovi družstva právo na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu

a zo zmluvy o nájme bytu, že je uzavretá na základe rozhodnutia o pridelení bytu a nie

až na základe zaplatenia doplatku členského podielu. Ani v rozhodnutí o pridelení bytu ani

v zmluve o nájme bytu nie je podmienkou uhradiť doplatok členského podielu, pretože

členský podiel bol riadne zaplatený pred uzavretím manželstva. Navyše článok 3 ods. 5

zmluvy o nájme uvádza, že člen – nájomca sa zaväzuje uhradiť doplatok na členskom podiele

na základe konečnej faktúry a konečného odúčtovania objektu, teda až po uzavretí zmluvy.

Navrhovateľ sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu. Poukázal

na znenie Stanov S. v čase vydania rozhodnutia o pridelení družstevného bytu ( článok 15 bod

1, článok 18 písm. e/ ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia v znení do 15. októbra 2008 dovolaním možno

napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a) v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

( t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia

možnosti účastníka konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či

súdom nesprávne obsadeným ). Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani

nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Podľa názoru odporkyne rozsudok odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa, keď dospel k právnemu záveru o vzniku nielen spoločného nájmu účastníkov

k predmetnému družstevnému bytu, ale aj vzniku spoločného členstva účastníkov v družstve,

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo je dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Podľa ( ďalej len ) ak sa niektorý z manželov stal

nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu

uzavretím manželstva.

Podľa ods. 2 to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov

právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

Podľa ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného

bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného

nájmu bytu rozvodom, právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na

nájom bytu pred uzavretím manželstva.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že im vzniklo právo spoločného nájmu k predmetnému

družstevnému bytu, ale spornou je skutočnosť, či im vzniklo aj spoločné členstvo v družstve

a teda či rozvodom právo spoločného nájmu bytu zaniklo alebo nie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon spája s rozvodom manželstva

zánik práva spoločného nájmu družstevného bytu len v prípade, keď právo na uzavretie

zmluvy o nájme družstevného bytu nadobudol jeden z rozvedených manželov pred uzavretím

manželstva. Aktívna legitimácia niektorého z rozvedených manželov domáhať sa zrušenia

práva spoločného nájmu družstevného bytu závisí od riešenia otázky, kedy bolo nadobudnuté

právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu a je daná len vtedy, ak toto právo bolo

nadobudnuté za trvania manželstva.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že právo na uzavretie zmluvy o nájme predmetného

družstevného bytu nadobudla odporkyňa pred uzavretím manželstva ( X. ) tým, že pred

uzavretím manželstva jej bol rozhodnutím S. Bratislava II

z X. predmetný družstevný byt pridelený. Preto uzavretím manželstva vzniklo účastníkom

právo spoločného nájmu k tomuto bytu, ale nevzniklo im aj spoločné členstvo v družstve.

Potom rozvodom právo spoločného nájmu družstevného bytu zaniklo a právo užívať byt

zostalo odporkyni ( ). Na rozdiel od neho odvolací súd dospel k záveru

o vzniku práva spoločného nájmu družstevného bytu ako aj spoločného členstva účastníkov v

družstve bez toho, aby sa dôsledne vysporiadal s otázkou, kedy bolo nadobudnuté právo na

uzavretie zmluvy o nájme predmetného družstevného bytu, ako rozhodujúcej otázky pre

posúdenie, či rozvodom manželstva účastníkov došlo alebo nedošlo k zániku práva

spoločného nájmu družstevného bytu. Pokiaľ konštatoval doplatenie členského podielu ( 35

980 Sk ) počas manželstva, od ktorej skutočnosti odvodzoval právo na uzavretie zmluvy

o nájme družstevného bytu, chýba právne odôvodnenie takéhoto jeho záveru. Navyše

odvolací súd sa nevysporiadal s ostatnými skutkovými okolnosťami danej veci a námietkami

účastníkov konania. Jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, z ktorého dôvodu je

postihnuté inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj keď nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia. O takúto vadu ide tiež v prípade nesprávneho

postupu súdu vedúceho k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Pri zmene rozhodnutia

podľa odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého

stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade

s musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,

zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery

odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po

skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých

ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo

pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Takéto odôvodnenie právnych záverov

je osobitne nevyhnutné vtedy, keď odvolací súd mení rozsudok súdu prvého stupňa podľa

z dôvodu, že nepovažuje za správne právne posúdenie veci súdom prvého

stupňa, teda vtedy, keď súd prvého stupňa podľa jeho názoru nepoužil správny ( náležitý )

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti

a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Keďže konanie, v ktorom bol vydaný je postihnuté tzv.

inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie ( § 241 ods. 1 písm. b/

), Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( , ).

S prihliadnutím na dôvod, pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu,

nezaoberal sa opodstatnenosťou dovolacej námietky odporkyne, že ním napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: