Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
373/372125.3aff6a.pdf
PDF · 104.79 KB
No categories available
1Co/2/2009
Najvyšší súd 1 Co 2/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v S.,
zastúpeného JUDr. Ľ., advokátkou so sídlom v P., proti žalovanému K. a.s., so sídlom v B.,
o zaplatenie 57 613,03 € (1 735 650 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 8 C 47/2005, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 3. januára 2007 sp. zn. 16 Co 297/2006, takto
rozhodol:
Odvolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. januára 2007 sp. zn. 16 Co 297/2006
zastavil odvolacie konanie a rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zastavenie odvolacieho konania odôvodnil tým, že
žalovaný ako poplatník v stanovenej lehote 10 dní, t.j. do 28. decembra 2006 nezaplatil súdny
poplatok v sume 59 220 Sk za podané odvolanie na výzvu odvolacieho súdu (vz. 4a O.s.p.) na
zaplatenie tohto poplatku s poučením o následku spočívajúcom v zastavení odvolacieho
konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Žalovaný proti tomuto uzneseniu krajského súdu (obsahujúcemu poučenie, že „proti
tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné“), ktoré mu bolo doručené 1. marca 2007, podal
22. mája 2007 (na pošte) odvolanie. Navrhol zrušenie tohto uznesenia a vrátenie veci
krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa argumentácie žalovaného, namietajúceho
nesprávne právne posúdenie veci, krajský súd vo veci súdneho poplatku za podané odvolanie
rozhodoval ako súd prvého stupňa (nie ako súd odvolací) a súdny poplatok za podané
odvolanie bol zaplatený v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po doručení
žalovaným podaného odvolania zástupkyni žalobcu skúmal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) predovšetkým prípustnosť tohto odvolania. Dospel
k záveru, že hoci východiská právnej argumentácie žalovaného chybné nie sú, jeho odvolanie
treba odmietnuť.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. (ďalej „zákon o súdnych poplatkoch“)
v znení účinnom od 1. januára 2001, na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon
neustanovuje inak, platí primerane Občiansky súdny poriadok.
Ustanovenie § 14 ods. 1 citovaného zákona o súdnych poplatkoch do 31. decembra
2000 znelo: „Na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí
primerane Občiansky súdny poriadok a predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov.“
Z tejto legislatívnej zmeny vyplýva, že od 1. januára 2001 procesné postupy súdu ako
orgánu rozhodujúceho vo veciach súdnych poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak,
podriaďujú sa výlučne Občianskemu súdnemu poriadku. Táto zmena však nijako nezmenila
samotnú podstatu konania o súdnych poplatkoch ako konania o verejnoprávnom vzťahu, kde
príslušný všeobecný súd má postavenie orgánu konajúceho v mene štátu - oprávneného
subjektu v poplatkovo-právnom vzťahu.
Pred účinnosťou zákona č. 531/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1992
Zb., odvolacie konanie sa nezastavovalo pre nezaplatenie poplatku za odvolanie, keďže
podľa § 10 ods.1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch v znení do 31. decembra 2003 „ak sa
poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania nezaplatil celkom, a to ani dodatočne
v lehote, ktorú súd vo výzve určil, uskutoční súd konanie o odvolaní...“.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako
gestorský výbor v rámci prejednávania návrhu zákona (schváleného ako zákon č. 531/2003
Z.z.) úspešne navrhol o. i. nové znenie § 10 zákona č. 71/1992 Zb. Pri spomenutom doplnení
návrhu zákona zdôraznil nadväznosť na už schválenú novelu Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 353/2003 Z.z.), ktorá mala zefektívniť a zrýchliť súdne konanie prijatím viacerých
procesných inštitútov. „V náväznosti na to je potrebné zmeniť aj tie ustanovenia zákona
o súdnych poplatkoch, ktoré majú v platnom znení negatívny vplyv na rýchlosť súdneho
konania alebo vyvolávajú potrebu ďalších krokov, najmä následné vymáhanie pohľadávok.
Navrhovaná úprava smeruje k odstráneniu tohto problému, keď umožňuje zastaviť konanie aj
pre nezaplatenie poplatku za odvolanie a dovolanie a odvolaciemu súdu neukladá konať aj
v prípade, že poplatok nebol zaplatený“, konštatoval v zdôvodnení.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov v znení zákona č. 531/2003 Z.z., ak
nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo
dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú mu určí; ak poplatok
nebol zaplatený ani v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia
poplatku musí byť poplatník poučený.
Od 1. septembra 2005 - na základe zákona č. 341/2005 Z.z. - (do 30. júna 2007) malo
ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov toto znenie: „Ak nebol zaplatený
poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve
poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek
výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia
poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Pri porovnaní s citovaným predošlým znením § 10 ods. 1 je zjavné, že išlo
predovšetkým o formulačné spresnenie a tiež o zákonné vymedzenie - určenie - dĺžky lehoty
na zaplatenie poplatku vo výzve na zaplatenie poplatku (na stanovenom postupe súdu sa inak
nič nezmenilo).
Ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkov v znení zákona č. 531/2003
Z.z. stanovilo, že súd prvého stupňa zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.
Takéto znenie § 10 ods. 3 sa od predošlého (pôvodného) znenia tohto ustanovenia (podľa
ktorého ak sa poplatok zaplatí do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení
konania pre nezaplatenie poplatku, súd prvého stupňa toto uznesenie zruší) líšilo iba
formulačne (slovným usporiadaním). Avšak účinnosťou zákona č. 621/2005 Z.z. (od
1. januára 2006) v ustanovení § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkov došlo k podstatnej
zmene. Táto úprava ( účinná do 30. júna 2007) totiž stanovila: „Príslušný súd zruší uznesenie
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok
do konca lehoty na podanie odvolania. Súd prvého stupňa zruší uznesenie o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného
predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka“.
Podľa pôvodného znenia § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vo veciach poplatkov
rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za
konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak
o poplatku nerozhodol odvolací súd.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1. januára
2006 do 30. júna 2007, teda aj v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici, vo
veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Tu je
dôležite si povšimnúť, že v tomto novom znení je vynechaná pôvodná druhá veta, ktorá
dovtedy osobitne upravovala postup rozhodovania vo veciach poplatkov za konanie na
odvolacom súde.
Rozhodovaním vo veciach súdnych poplatkov nie je len rozhodovanie spojené
s vyrubovaním súdneho poplatku, s jeho vrátením, resp. vrátením jeho preplatku a podobne;
za takéto rozhodovanie je treba považovať aj rozhodovanie o zastavení odvolacieho konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku ako následku nesplnenia si poplatkovej povinnosti.
Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že zastavenie odvolacieho konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku prikazoval zákon č. 71/1992 Zb. od 1. januára 2004 (od účinnosti jeho
novely - zákona č. 531/2003 Z.z.) a že v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej
Bystrici za orgán (súd), ktorý bol oprávnený rozhodnúť o zastavení odvolacieho konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku sa považoval odvolací súd (súd, ktorému z hľadiska funkčnej
príslušnosti patrilo rozhodovať o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa). Tak aj
odvolacie súdy judikovali (často navyše poukazujúc aj na vtedajšie znenie ustanovenia § 211
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého odvolací súd odstraňuje vady odvolania
vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku); prax vzhľadom na novosť problematiky ako
aj časté legislatívne zmeny zaznamenala, pravdaže, aj výskyt iných názorov.
Pri tomto stave právnej úpravy bolo potrebné posúdiť, ako je to s možnosťou nápravy
prípadného pochybenia (nesprávneho rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania), t.j.
vyriešiť najmä otázku, či rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania je alebo nie je treba
považovať za rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa podať odvolanie.
Podľa § 201 prvá veta O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Je správny názor žalovaného, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 3. januára 2007 sp. zn. 16 Co 297/2006 o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku nemá povahu uznesenia odvolacieho súdu, ale ide tu o prvostupňové
rozhodnutie. Proti tomuto uzneseniu prípustne preto mohol žalovaný podať svoje odvolanie,
a to v lehote do troch mesiacov od jeho doručenia podľa § 204 ods. 2 druhá veta O.s.p.
(z dôvodu, že poučenie v predmetnom uznesení krajského súdu o tom, že odvolanie nie je
prípustné, bolo uvedené nesprávne); toto svoje procesné právo žalovaný aj využil, keď
22. mája 2007 podal odvolanie.
Najvyšší súd k takémuto záveru (posúdeniu povahy uznesenia krajského súdu) dospel
na základe ústavne súladného výkladu zákona o súdnych poplatkoch (čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky), pričom prihliadal k judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ústavný súd upozornil, že keď súdy rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov podľa
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, rozhodujú ako
samostatný orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch sa
iba primerane (§ 14 zákona o súdnych poplatkoch) použije Občiansky súdny poriadok
(porovnaj zdôvodnenie v uznesení z 11. mája 2000 sp. zn. I. US 24/00); ďalej že konanie
o súdnych poplatkoch je konaním o verejnoprávnom vzťahu (hmotno-právnom vzťahu
regulovanom normami finančného práva), vzťahu existujúcom medzi účastníkom súdneho
konania a štátom, v mene ktorého koná príslušný všeobecný súd (porovnaj
zdôvodnenie v náleze z 3. decembra 2008 sp. zn. III. US 239/08). Znamená to, že o práve
v takom prípade autoritatívne rozhoduje samotný súd ako reprezentant subjektu oprávneného
v poplatkovo-právnom vzťahu, čo je typický znak správneho (administratívneho) konania.
Ústavný súd vzhľadom aj na ústavnoprocesný princíp dvojinštančnosti konania (súdneho
i správneho), ktorému musí byť podriadená aj organizačná sústava súdov (porovnaj
zdôvodnenie v náleze zo 14. septembra 2006 sp. zn. II. ÚS 195/06), vyvodil názor o práve
účastníka občianskeho súdneho konania podať odvolanie (a tým iniciovať konanie v druhej
inštancii) proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, teda že
účastník má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o zastavení
občianskeho súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie (porovnaj
zdôvodnenie v náleze z 3. decembra 2008 sp. zn. III. US 239/08). V takom prípade sa
uvedené rozhodnutie považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a je preto proti nemu
prípustné odvolanie podľa § 201 prvej vety O.s.p.
Z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase rozhodovania
Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
odvolania, súd (týmto súdom je v súlade s citovaným znením ustanovenia § 12 ods. 1 súd,
ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon, t.j. odvolací súd, v konkrétnom prípade
Krajský súd v Banskej Bystrici) vyzval poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich
dní od doručenia výzvy (vo výzve súd poplatníka poučil o následkoch nezaplatenia poplatku);
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastavil. Priečilo by sa
jazykovému, ale aj logickému a systematickému výkladu uvažovať, že vymenované úkony
nevykonáva jeden a ten istý súd. Zároveň platilo, podľa prvej vety § 10 ods. 3 cit. zák., že
príslušný súd - v odvolacom konaní to bol odvolací súd, v konkrétnom prípade Krajský súd
v Banskej Bystrici - zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,
ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. Zákonodarca
týmto spôsobom vymedzil, že rozhodnutie súdu o zastavení konania - bez zreteľa na to (bez
rozlíšenia), či zastavované konanie je konaním prvostupňovým alebo konaním odvolacím - je
možno napadnúť odvolaním a teda takéto uznesenie musí mať povahu prvostupňového
rozhodnutia. Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z uvedených dôvodov
je treba považovať za prvostupňové rozhodnutie a bolo preto prípustné proti nemu podať
Uznesenie krajského súdu z 3. januára 2007 sp. zn. 16 Co 297/2006 o zastavení
odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku bolo žalovanému doručené 1. marca
2007. Vzhľadom na chybné poučenie o opravnom prostriedku v predmetnom uznesení mal
žalovaný lehotu na podanie odvolanie v trvaní troch mesiacov od jeho doručenia podľa § 204
ods. 2 druhej vety O.s.p. a keďže v tejto lehote odvolanie podal (22. mája 2007), uznesenie
krajského súdu o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemohlo
v dôsledku suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania v zmysle § 206 ods. 1 O.s.p.
nadobudnúť právoplatnosť (§ 159 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým bol novelizovaný aj zákon o súdnych poplatkoch,
nadobudol účinnosť 1. júla 2007. Doplnil zákon o súdnych poplatkoch o ustanovenie § 18a
„Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2007“, ktorého odsek 2 stanovil, že od 1. júla 2007
sa odvolacie konanie pre nezaplatenie poplatku za odvolanie nezastaví ani v konaniach
začatých do 30. júna 2007 a neprávoplatné uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie
poplatku za odvolanie sa stávajú neúčinnými.
Touto zmenou v právnom poriadku Slovenskej republiky 1. júla 2007 stalo sa
napadnuté uznesenie krajského súdu o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku neúčinným.
Z ustanovenia § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p. vyplýva, že odvolací súd odmietne
odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preto odvolanie žalovaného
podané proti tomuto ex lege (zo zákona) neúčinnému rozhodnutiu odmietol (§ 218 ods. 1
písm. e/ O.s.p.).
Z uvedeného zároveň vyplýva a Najvyšší súd Slovenskej republiky to dáva do
osobitnej pozornosti, že trvá stav, keď o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2006 č. k. 8 C 47/2005-153 ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté, t.j. že žalovaný má právo na meritórne prerokovanie odvolania proti
rozsudku okresného súdu, a to i napriek tomu, že ním zaplatený poplatok za odvolanie súd
medzičasom vrátil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková