Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. Ľ., advokátkou so sídlom v P., proti žalovanému K. a.s., so sídlom v B.,

o zaplatenie 57 613,03 € (1 735 650 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp. zn. , o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 3. januára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Odvolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. januára 2007 sp. zn.

zastavil odvolacie konanie a rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zastavenie odvolacieho konania odôvodnil tým, že

žalovaný ako poplatník v stanovenej lehote 10 dní, t.j. do 28. decembra 2006 nezaplatil súdny

poplatok v sume 59 220 Sk za podané odvolanie na výzvu odvolacieho súdu (vz. 4a ) na

zaplatenie tohto poplatku s poučením o následku spočívajúcom v zastavení odvolacieho

konania podľa

Žalovaný proti tomuto uzneseniu krajského súdu (obsahujúcemu poučenie, že „proti

tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné“), ktoré mu bolo doručené 1. marca 2007, podal

22. mája 2007 (na pošte) odvolanie. Navrhol zrušenie tohto uznesenia a vrátenie veci

krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa argumentácie žalovaného, namietajúceho

nesprávne právne posúdenie veci, krajský súd vo veci súdneho poplatku za podané odvolanie

rozhodoval ako súd prvého stupňa (nie ako súd odvolací) a súdny poplatok za podané

odvolanie bol zaplatený v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po doručení

žalovaným podaného odvolania zástupkyni žalobcu skúmal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( ) predovšetkým prípustnosť tohto odvolania. Dospel

k záveru, že hoci východiská právnej argumentácie žalovaného chybné nie sú, jeho odvolanie

treba odmietnuť.

Podľa (ďalej „“)

v znení účinnom od 1. januára 2001, na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon

neustanovuje inak, platí primerane .

Ustanovenie citovaného do 31. decembra

2000 znelo: „Na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí

primerane a predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov.“

Z tejto legislatívnej zmeny vyplýva, že od 1. januára 2001 procesné postupy súdu ako

orgánu rozhodujúceho vo veciach súdnych poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak,

podriaďujú sa výlučne . Táto zmena však nijako nezmenila

samotnú podstatu konania o súdnych poplatkoch ako konania o verejnoprávnom vzťahu, kde

príslušný všeobecný súd má postavenie orgánu konajúceho v mene štátu - oprávneného

subjektu v poplatkovo-právnom vzťahu.

Pred účinnosťou , ktorým sa mení a dopĺňa

Zb., odvolacie konanie sa nezastavovalo pre nezaplatenie poplatku za odvolanie, keďže

podľa v znení do 31. decembra 2003 „ak sa

poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania nezaplatil celkom, a to ani dodatočne

v lehote, ktorú súd vo výzve určil, uskutoční súd konanie o odvolaní...“.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako

gestorský výbor v rámci prejednávania návrhu zákona (schváleného ako

Z.z.) úspešne navrhol o. i. nové znenie Pri spomenutom doplnení

návrhu zákona zdôraznil nadväznosť na už schválenú novelu

(), ktorá mala zefektívniť a zrýchliť súdne konanie prijatím viacerých

procesných inštitútov. „V náväznosti na to je potrebné zmeniť aj tie ustanovenia zákona

o súdnych poplatkoch, ktoré majú v platnom znení negatívny vplyv na rýchlosť súdneho

konania alebo vyvolávajú potrebu ďalších krokov, najmä následné vymáhanie pohľadávok.

Navrhovaná úprava smeruje k odstráneniu tohto problému, keď umožňuje zastaviť konanie aj

pre nezaplatenie poplatku za odvolanie a dovolanie a odvolaciemu súdu neukladá konať aj

v prípade, že poplatok nebol zaplatený“, konštatoval v zdôvodnení.

Podľa , ak

nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo

dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú mu určí; ak poplatok

nebol zaplatený ani v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia

poplatku musí byť poplatník poučený.

Od 1. septembra 2005 - na základe - (do 30. júna 2007) malo

ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov toto znenie: „Ak nebol zaplatený

poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve

poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek

výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia

poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Pri porovnaní s citovaným predošlým znením § 10 ods. 1 je zjavné, že išlo

predovšetkým o formulačné spresnenie a tiež o zákonné vymedzenie - určenie - dĺžky lehoty

na zaplatenie poplatku vo výzve na zaplatenie poplatku (na stanovenom postupe súdu sa inak

nič nezmenilo).

Ustanovenia

Z.z. stanovilo, že súd prvého stupňa zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.

Takéto znenie § 10 ods. 3 sa od predošlého (pôvodného) znenia tohto ustanovenia (podľa

ktorého ak sa poplatok zaplatí do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení

konania pre nezaplatenie poplatku, súd prvého stupňa toto uznesenie zruší) líšilo iba

formulačne (slovným usporiadaním). Avšak účinnosťou (od

1. januára 2006) v ustanovení § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkov došlo k podstatnej

zmene. Táto úprava ( účinná do 30. júna 2007) totiž stanovila: „Príslušný súd zruší uznesenie

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok

do konca lehoty na podanie odvolania. Súd prvého stupňa zruší uznesenie o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného

predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka“.

Podľa pôvodného znenia vo veciach poplatkov

rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za

konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak

o poplatku nerozhodol odvolací súd.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 1. januára

2006 do 30. júna 2007, teda aj v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici, vo

veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Tu je

dôležite si povšimnúť, že v tomto novom znení je vynechaná pôvodná druhá veta, ktorá

dovtedy osobitne upravovala postup rozhodovania vo veciach poplatkov za konanie na

odvolacom súde.

Rozhodovaním vo veciach súdnych poplatkov nie je len rozhodovanie spojené

s vyrubovaním súdneho poplatku, s jeho vrátením, resp. vrátením jeho preplatku a podobne;

za takéto rozhodovanie je treba považovať aj rozhodovanie o zastavení odvolacieho konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku ako následku nesplnenia si poplatkovej povinnosti.

Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že zastavenie odvolacieho konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku prikazoval od 1. januára 2004 (od účinnosti jeho

novely - ) a že v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej

Bystrici za orgán (súd), ktorý bol oprávnený rozhodnúť o zastavení odvolacieho konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku sa považoval odvolací súd (súd, ktorému z hľadiska funkčnej

príslušnosti patrilo rozhodovať o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa). Tak aj

odvolacie súdy judikovali (často navyše poukazujúc aj na vtedajšie znenie ustanovenia § 211

ods. 2 , podľa ktorého odvolací súd odstraňuje vady odvolania

vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku); prax vzhľadom na novosť problematiky ako

aj časté legislatívne zmeny zaznamenala, pravdaže, aj výskyt iných názorov.

Pri tomto stave právnej úpravy bolo potrebné posúdiť, ako je to s možnosťou nápravy

prípadného pochybenia (nesprávneho rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania), t.j.

vyriešiť najmä otázku, či rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania je alebo nie je treba

považovať za rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa podať odvolanie.

Podľa prvá veta , účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Je správny názor žalovaného, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 3. januára 2007 sp. zn. o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku nemá povahu uznesenia odvolacieho súdu, ale ide tu o prvostupňové

rozhodnutie. Proti tomuto uzneseniu prípustne preto mohol žalovaný podať svoje odvolanie,

a to v lehote do troch mesiacov od jeho doručenia podľa druhá veta

(z dôvodu, že poučenie v predmetnom uznesení krajského súdu o tom, že odvolanie nie je

prípustné, bolo uvedené nesprávne); toto svoje procesné právo žalovaný aj využil, keď

22. mája 2007 podal odvolanie.

Najvyšší súd k takémuto záveru (posúdeniu povahy uznesenia krajského súdu) dospel

na základe ústavne súladného výkladu (

Slovenskej republiky), pričom prihliadal k judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Ústavný súd upozornil, že keď súdy rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov podľa

o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, rozhodujú ako

samostatný orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch sa

iba primerane ( ) použije

(porovnaj zdôvodnenie v uznesení z 11. mája 2000 sp. zn. ); ďalej že konanie

o súdnych poplatkoch je konaním o verejnoprávnom vzťahu (hmotno-právnom vzťahu

regulovanom normami finančného práva), vzťahu existujúcom medzi účastníkom súdneho

konania a štátom, v mene ktorého koná príslušný všeobecný súd (porovnaj

zdôvodnenie v náleze z 3. decembra 2008 sp. zn. ). Znamená to, že o práve

v takom prípade autoritatívne rozhoduje samotný súd ako reprezentant subjektu oprávneného

v poplatkovo-právnom vzťahu, čo je typický znak správneho (administratívneho) konania.

Ústavný súd vzhľadom aj na ústavnoprocesný princíp dvojinštančnosti konania (súdneho

i správneho), ktorému musí byť podriadená aj organizačná sústava súdov (porovnaj

zdôvodnenie v náleze zo 14. septembra 2006 sp. zn. ), vyvodil názor o práve

účastníka občianskeho súdneho konania podať odvolanie (a tým iniciovať konanie v druhej

inštancii) proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, teda že

účastník má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o zastavení

občianskeho súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie (porovnaj

zdôvodnenie v náleze z 3. decembra 2008 sp. zn. ). V takom prípade sa

uvedené rozhodnutie považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a je preto proti nemu

prípustné odvolanie podľa prvej vety

Z ustanovenia v znení účinnom v čase rozhodovania

Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním

odvolania, súd (týmto súdom je v súlade s citovaným znením ustanovenia § 12 ods. 1 súd,

ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon, t.j. odvolací súd, v konkrétnom prípade

Krajský súd v Banskej Bystrici) vyzval poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich

dní od doručenia výzvy (vo výzve súd poplatníka poučil o následkoch nezaplatenia poplatku);

ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastavil. Priečilo by sa

jazykovému, ale aj logickému a systematickému výkladu uvažovať, že vymenované úkony

nevykonáva jeden a ten istý súd. Zároveň platilo, podľa prvej vety § 10 ods. 3 cit. zák., že

príslušný súd - v odvolacom konaní to bol odvolací súd, v konkrétnom prípade Krajský súd

v Banskej Bystrici - zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. Zákonodarca

týmto spôsobom vymedzil, že rozhodnutie súdu o zastavení konania - bez zreteľa na to (bez

rozlíšenia), či zastavované konanie je konaním prvostupňovým alebo konaním odvolacím - je

možno napadnúť odvolaním a teda takéto uznesenie musí mať povahu prvostupňového

rozhodnutia. Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z uvedených dôvodov

je treba považovať za prvostupňové rozhodnutie a bolo preto prípustné proti nemu podať

odvolanie ( ).

Uznesenie krajského súdu z 3. januára 2007 sp. zn. o zastavení

odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku bolo žalovanému doručené 1. marca

2007. Vzhľadom na chybné poučenie o opravnom prostriedku v predmetnom uznesení mal

žalovaný lehotu na podanie odvolanie v trvaní troch mesiacov od jeho doručenia podľa § 204

ods. 2 druhej vety a keďže v tejto lehote odvolanie podal (22. mája 2007), uznesenie

krajského súdu o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemohlo

v dôsledku suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania v zmysle

nadobudnúť právoplatnosť ( v spojení s ).

, ktorým bol novelizovaný aj ,

nadobudol účinnosť 1. júla 2007. Doplnil o ustanovenie

„Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2007“, ktorého odsek 2 stanovil, že od 1. júla 2007

sa odvolacie konanie pre nezaplatenie poplatku za odvolanie nezastaví ani v konaniach

začatých do 30. júna 2007 a neprávoplatné uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie

poplatku za odvolanie sa stávajú neúčinnými.

Touto zmenou v právnom poriadku Slovenskej republiky 1. júla 2007 stalo sa

napadnuté uznesenie krajského súdu o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku neúčinným.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd odmietne

odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preto odvolanie žalovaného

podané proti tomuto ex lege (zo zákona) neúčinnému rozhodnutiu odmietol (§ 218 ods. 1

písm. e/ ).

Z uvedeného zároveň vyplýva a Najvyšší súd Slovenskej republiky to dáva do

osobitnej pozornosti, že trvá stav, keď o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2006 č. k. -153 ešte nebolo

právoplatne rozhodnuté, t.j. že žalovaný má právo na meritórne prerokovanie odvolania proti

rozsudku okresného súdu, a to i napriek tomu, že ním zaplatený poplatok za odvolanie súd

medzičasom vrátil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková