Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3a2/371673.7b57b4.pdf
PDF · 97.12 KB
No categories available
5Tost/5/2009
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 5/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného Ing. V. V. pre pokus
trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2009,
sp. zn. 1 T 19/99, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 19. marca 2009 takto
rozhodol:
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sťažnosť
obžalovaného Ing. V. V., nar. X. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2009, sp. zn. 1 T 19/99, senát tohto
súdu podľa § 32 ods. 3 Tr. por. účinného od 1. januára 2006 rozhodol, že predseda senátu
JUDr. Jozef Mészáros nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci
obžalovaného Ing. V. V. vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 1T 19/99. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že predseda senátu nemá k obžalovanému osobný vzťah a necíti
sa voči obžalovanému zaujatý. Čo sa týka ďalšej námietky obžalovaného, kde vytýkal súdu
krátku lehotu na zvolenie si obhajcu, o tejto nekonal, pretože sa vzťahovala na procesný
postup súdu.
Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
Prevažnú časť jeho sťažnosti tvoria rôzne invektívy voči súdom Slovenskej republiky, preto
touto časťou jeho podania nie je potrebné sa zaoberať. V závere svojho podania uviedol,
že proti predsedovi senátu JUDr. Jozefovi Mészárosovi podal žalobu na Okresnom súde
Trenčín, preto podľa jeho názoru sú dané dôvody na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov
v jeho trestnej veci. Navrhol preto, aby najvyšší súd JUDr. Jozefa Mészárosa vylúčil
z vykonávania ďalších procesných úkonov v jeho veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, postupujúc vzhľadom
na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z. z. v znení zák. č. 5/2009 Z.z),
účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa zák. č.
141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov,
na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 147
ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému
mohol sťažovateľ podať sťažnosť ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu
a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného Ing. V. V. nie je dôvodná.
Najvyšší súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého
spisového materiálu zistil, že na obžalovaného Ing. V. V. podal Krajský prokurátor
v Trenčíne obžalobu ešte 6. mája 1999 pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1,
§ 219 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Ďalej zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
z 5. februára 2003, sp. zn. 1T 19/99, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 15. júna 2005, sp. zn. 4 To 41/03, uznaný za vinného z pokusu trestného činu
vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák., pokračovacieho trestného činu podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestného činu krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zák.
a bol mu uložený podľa § 219 ods. 1, za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej
skupiny. Taktiež mu bol uložený trest prepadnutia veci a bol zaviazaný k náhrade škody.
Hlavné pojednávanie na krajskom súde i verejné zasadnutie o odvolaní na najvyššom
súde sa konalo ako proti ušlému v zmysle § 302 Tr. por. a nasl. účinného do 1. januára 2006
Obžalovaný do výkonu trestu nenastúpil, na území Slovenskej republiky
sa nezdržiaval, preto krajský súd vydal na neho európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého
bol zadržaný v Českej republike a Krajský súd v Brne uznesením z 24. septembra 2007,
sp. zn.1 Nt 218/2006, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci zo 14. februára 2008,
sp. zn. 2 To 125/2007, rozhodol o jeho vydaní na výkon trestu odňatia slobody s podmienkou,
že Slovenská republika poskytne menovanému možnosť požiadať o obnovu konania a umožní
mu prítomnosť na súdnom konaní.
Obžalovaného na základe vyššie uvedených rozhodnutí prevzali justičné orgány
Slovenskej republiky dňa 5. marca 2008, kedy bol dodaný na výkon trestu. Vzhľadom
na vyššie uvedenú podmienku justičných orgánov Českej republiky, Krajský súd v Trenčíne
na verejnom zasadnutí 12. mája 2008 uznesením pod sp. zn. 1T 19/99, podľa § 495 ods. 4
písm. b/ Tr. por. zrušil rozsudok krajského súdu z 5. februára 2003 i rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2005, sp. zn. 4 To 41/2003, v celom rozsahu. Zároveň
rozhodol o vzatí obžalovaného do väzby.
V tomto prípade krajský súd správne postupoval podľa ustanovení nového Trestného
poriadku, pretože išlo o konanie vo veci, ktorá bola už právoplatne skončená. Fakticky išlo
o vykonávacie konanie.
Po právoplatnosti vyššie spomenutého zrušujúceho uznesenia však nastala situácia
uvedená v poslednej vete ustanovenia § 495 ods. 4 písm. b/ Tr. por., podľa ktorého
sa po právoplatnosti uznesenia postupuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby. Ide
o špeciálne ustanovenie, ktoré umožňuje zrušiť právoplatné rozhodnutie mimo konania
o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktorými sú v Trestnom poriadku iba dovolanie
a obnova konania.
V praxi to znamená, že v konaní sa musí aplikovať starý Trestný poriadok účinný
do 1. januára 2006, nakoľko obžaloba bola podaná ešte v roku 1999. Z toho dôvodu musí
krajský súd v konaní postupovať podľa Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006
s výnimkou prípadov uvedených v prechodných a záverečných ustanoveniach v § 567c ods. 1
Tr. por. teraz účinného (t.j. ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní).
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. (nového) z vykonávania úkonov trestného konania
je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len prísediaci), vyšší súdny úradník, probačný
a mediačný úradník, prokurátor, policajt, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom
alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 na základe
námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje
orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý
rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený
orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom
k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom
ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom,
švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.
Osobami, ktorých sa úkon priamo dotýka, sú najmä strany trestného konania.
Účelom tohto ustanovenia v prípade sudcu je zaistiť, aby sa na rozhodovaní
nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu
osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať
nestranne. Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. o vylúčení orgánov trestného konania teda
prichádza v úvahu len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná.
V danom prípade z predloženého spisového materiálu žiadna takáto skutočnosť nebola
zistená. Z písomného vyjadrenia predsedu senátu vyplýva, že sa necíti byť vo veci zaujatý.
V celom spisovom materiály sa nenachádzajú žiadne dôkazy, resp. skutočnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Obžalovaným vznesené námietky
nie sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný podal žalobu na okresnom súde, kde žalovanou stranou
je predseda senátu JUDr. Jozef Mészáros ešte neznamená, že v posudzovanej veci sú dôvody
pre jeho vylúčenie z vykonávania úkonov. Podanie žaloby nemôže vyvolať pochybnosti
o nezaujatosti konkrétneho sudcu. V opačnom prípade by mohla vzniknúť situácia,
že obžalovaný bude podávať postupne občianskoprávne žaloby na každého sudcu a jeho vec
by nemohol prerokovať žiadny súd Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sťažnosť obžalovaného
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. marca 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu :
Vypracoval: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová