Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/5/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného Ing. V. V. pre pokus

trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2009,

sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 19. marca 2009 takto

rozhodol:

Podľa účinného do 1. januára 2006 sťažnosť

obžalovaného Ing. V. V., nar. X. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2009, sp. zn. , senát tohto

súdu podľa účinného od 1. januára 2006 rozhodol, že predseda senátu

JUDr. Jozef Mészáros nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci

obžalovaného Ing. V. V. vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. . Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že predseda senátu nemá k obžalovanému osobný vzťah a necíti

sa voči obžalovanému zaujatý. Čo sa týka ďalšej námietky obžalovaného, kde vytýkal súdu

krátku lehotu na zvolenie si obhajcu, o tejto nekonal, pretože sa vzťahovala na procesný

postup súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.

Prevažnú časť jeho sťažnosti tvoria rôzne invektívy voči súdom Slovenskej republiky, preto

touto časťou jeho podania nie je potrebné sa zaoberať. V závere svojho podania uviedol,

že proti predsedovi senátu JUDr. Jozefovi Mészárosovi podal žalobu na Okresnom súde

Trenčín, preto podľa jeho názoru sú dané dôvody na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov

v jeho trestnej veci. Navrhol preto, aby najvyšší súd JUDr. Jozefa Mészárosa vylúčil

z vykonávania ďalších procesných úkonov v jeho veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, postupujúc vzhľadom

na ustanovenie ( v znení Z.z),

účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa zák. č.

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov,

na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 147

ods. 1 písm. a/, písm. b/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému

mohol sťažovateľ podať sťažnosť ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu

a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného Ing. V. V. nie je dôvodná.

Najvyšší súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého

spisového materiálu zistil, že na obžalovaného Ing. V. V. podal Krajský prokurátor

v Trenčíne obžalobu ešte 6. mája 1999 pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1,

§ 219 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Ďalej zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

z 5. februára 2003, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 15. júna 2005, sp. zn. , uznaný za vinného z pokusu trestného činu

vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák., pokračovacieho trestného činu podvodu podľa

§ 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestného činu krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zák.

a bol mu uložený podľa § 219 ods. 1, za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej

skupiny. Taktiež mu bol uložený trest prepadnutia veci a bol zaviazaný k náhrade škody.

Hlavné pojednávanie na krajskom súde i verejné zasadnutie o odvolaní na najvyššom

súde sa konalo ako proti ušlému v zmysle a nasl. účinného do 1. januára 2006

Obžalovaný do výkonu trestu nenastúpil, na území Slovenskej republiky

sa nezdržiaval, preto krajský súd vydal na neho európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého

bol zadržaný v Českej republike a Krajský súd v Brne uznesením z 24. septembra 2007,

sp. zn.1 Nt 218/2006, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci zo 14. februára 2008,

sp. zn. , rozhodol o jeho vydaní na výkon trestu odňatia slobody s podmienkou,

že Slovenská republika poskytne menovanému možnosť požiadať o obnovu konania a umožní

mu prítomnosť na súdnom konaní.

Obžalovaného na základe vyššie uvedených rozhodnutí prevzali justičné orgány

Slovenskej republiky dňa 5. marca 2008, kedy bol dodaný na výkon trestu. Vzhľadom

na vyššie uvedenú podmienku justičných orgánov Českej republiky, Krajský súd v Trenčíne

na verejnom zasadnutí 12. mája 2008 uznesením pod sp. zn. , podľa § 495 ods. 4

písm. b/ zrušil rozsudok krajského súdu z 5. februára 2003 i rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2005, sp. zn. , v celom rozsahu. Zároveň

rozhodol o vzatí obžalovaného do väzby.

V tomto prípade krajský súd správne postupoval podľa ustanovení nového Trestného

poriadku, pretože išlo o konanie vo veci, ktorá bola už právoplatne skončená. Fakticky išlo

o vykonávacie konanie.

Po právoplatnosti vyššie spomenutého zrušujúceho uznesenia však nastala situácia

uvedená v poslednej vete ustanovenia , podľa ktorého

sa po právoplatnosti uznesenia postupuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby. Ide

o špeciálne ustanovenie, ktoré umožňuje zrušiť právoplatné rozhodnutie mimo konania

o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktorými sú v iba dovolanie

a obnova konania.

V praxi to znamená, že v konaní sa musí aplikovať starý účinný

do 1. januára 2006, nakoľko obžaloba bola podaná ešte v roku 1999. Z toho dôvodu musí

krajský súd v konaní postupovať podľa účinného do 1. januára 2006

s výnimkou prípadov uvedených v prechodných a záverečných ustanoveniach v § 567c ods. 1

teraz účinného (t.j. ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní).

Podľa (nového) z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len prísediaci), vyšší súdny úradník, probačný

a mediačný úradník, prokurátor, policajt, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom

alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa o vylúčení z dôvodov uvedených v na základe

námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje

orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý

rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený

orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom

k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom

ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom,

švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.

Osobami, ktorých sa úkon priamo dotýka, sú najmä strany trestného konania.

Účelom tohto ustanovenia v prípade sudcu je zaistiť, aby sa na rozhodovaní

nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu

osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať

nestranne. Uplatnenie inštitútu o vylúčení orgánov trestného konania teda

prichádza v úvahu len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná.

V danom prípade z predloženého spisového materiálu žiadna takáto skutočnosť nebola

zistená. Z písomného vyjadrenia predsedu senátu vyplýva, že sa necíti byť vo veci zaujatý.

V celom spisovom materiály sa nenachádzajú žiadne dôkazy, resp. skutočnosti, z ktorých

by bolo možné vyvodiť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Obžalovaným vznesené námietky

nie sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný podal žalobu na okresnom súde, kde žalovanou stranou

je predseda senátu JUDr. Jozef Mészáros ešte neznamená, že v posudzovanej veci sú dôvody

pre jeho vylúčenie z vykonávania úkonov. Podanie žaloby nemôže vyvolať pochybnosti

o nezaujatosti konkrétneho sudcu. V opačnom prípade by mohla vzniknúť situácia,

že obžalovaný bude podávať postupne občianskoprávne žaloby na každého sudcu a jeho vec

by nemohol prerokovať žiadny súd Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

účinného do 1. januára 2006 sťažnosť obžalovaného

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. marca 2009

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu :

Vypracoval: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová