Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c69/372484.9d9bd1.pdf
PDF · 100.29 KB
No categories available
4Cdo/33/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 33/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ S. O., bytom X., zast.
JUDr. I. L., advokátkou so sídlom v B., 2/ K. O., bytom X., 3/ C. O., bytom X., 4/ J. O.,
bytom X. a 5/ A. O. , bytom X., proti žalovaným 1/ P., štátny podnik, naposledy so sídlom
v B., 2/ T. a.s., naposledy so sídlom v B., 3/ Magistrát hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy, so sídlom v Bratislave, Primaciálne nám. č. 1 a 4/ E., so sídlom
v B., o vydanie veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 10 C 112/93,
o dovolaní žalobcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2008
sp.zn. 5 Co 154/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 30. septembra 2008 sp.zn. 5 Co 154/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave označeným uznesením zrušil rozsudok bývalého Obvodného
súdu Bratislava 2 z 10. októbra 1994 č.k. 10 C 112/93-33, ktorým bola zamietnutá žaloba
pôvodného žalobcu Ľ. O. o vydanie vecí podľa zákona č. 87/1991 Zb., a konanie zastavil.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zrušenie
prvostupňového rozsudku a zastavenie konania odôvodnil nedostatkom základnej procesnej
podmienky konania a to nedostatkom riadneho návrhu na začatie konania, spočívajúcim
v nepodpísaní návrhu pôvodným žalobcom Ľ. O.. Vyslovil názor, že vzhľadom na úmrtie
pôvodného žalobcu v roku X. (X.) je tento nedostatok neodstrániteľný, preto nezostalo
iné, než rozsudok súdu prvého stupňa (pred ktorým nemalo konanie pre nedostatok
podmienok konania prebehnúť) zrušiť a konanie vo veci v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá
O.s.p. zastaviť. V odôvodnení uznesenia tiež uviedol, že pôvodný návrh na začatie konania,
podaný zrejme v roku 1992, sa v spise nezachoval, a návrh došlý súdu prvého stupňa
23.6.1994, ktorého účelom bolo rozšírenie okruhu žalovaných aj o žalovaných 3/ a 4/, nebol
podpísaný.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie
žalobca 1/. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a odňatie
možnosti konať pred súdom ako následku nesprávneho rozhodnutia o zastavení konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie
o zastavení konania pre nedostatok niektorej zo základných procesných podmienok, ak záver
súdu o tejto otázke nie je správny. Nesprávne zastavenie konania, teda meritórne
neprejednanie veci, je totiž odmietnutím spravodlivosti, čo zároveň znamená porušenie
základného práva na spravodlivú ochranu práv.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že sa v ňom nenachádza pôvodný
návrh podaný na bývalom Obvodnom súde Bratislava 4 v roku 1992, na základe ktorého bolo
na tomto súde vedené konanie pod sp.zn. 11 C 153/92. V spise sa však nachádza (číslo listu 8)
výzva zo 7.5.1992, ktorou tento súd vyzval pôvodného žalobcu Ľ. O. na zaslanie dvoch
rovnopisov návrhu (žalobca na výzvu nereagoval). Obvodný súd Bratislava 4 potom
uznesením zo 4. decembra 1992 č.k. 11 C 153/92-15, v záhlaví ktorého označil za žalobcu
Ľ. O. a za žalovaných P., š.p. B. a T., a.s., B., vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť s tým, že
po právoplatnosti uznesenia postúpi vec (predmetom ktorej je vydanie vecí podľa zákona
č. 87/1991 Zb.) Obvodnému súdu Bratislava 2. K postúpeniu veci došlo 24.5.1993 a konanie
o nej bolo ďalej vedené pod sp.zn. 10 C 112/93. Obvodný súd Bratislava 2 v súvislosti
s predvolaním na pojednávanie určené na 11.11.1993 vyzval žalobcu na predloženie dvoch
rovnopisov návrhu a na pojednávaní vykonal dôkaz jeho výsluchom. Dňa 23.6.1994 bolo
na tomto súde osobne podané písomné podanie označené ako návrh na vydanie vecí podľa
zákona č. 87/1997 Zb. navrhovateľa Ľ. O. proti žalovaným 1/ až 4/ (žalovaný 4/ bol označený
ako O., H.). V podaní bol uvedený dátum 26.3.1992, pričom nebolo podpísané. Pri jeho
prijatí bolo na ňom vyznačené, že ide o doplnok k sp.zn. 10 C 112/93. Do spisu bolo založené
aj s fotokópiami troch rovnopisov a očíslované číslom listu 1 a 2.
Z uvedených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu možno vyvodiť, že podanie
osobne podané na súde prvého stupňa 23.6.1994 bolo len reakciou na opakované výzvy
pôvodnému žalobcovi na zaslanie rovnopisov žaloby, a že, posudzujúc ho podľa obsahu,
mohlo byť aj návrhom na pristúpenie ďalších žalovaných do konania, resp. návrhom
na zámenu účastníkov na strane žalovaných. Nedostatok podpisu pôvodného žalobcu
na tomto podaní však nezakladal nedostatok procesnej podmienky konania na konanie
o pôvodnej žalobe. Náležitosti návrhu na začatie konania ako aj dôsledky vyplývajúce
z neodstránenia jeho prípadných vád, musia byť totiž posudzované vo vzťahu k tomu
podaniu, na základe ktorého konanie vo veci začalo. Nedostatky iného neskoršieho podania
(posudzovaného samostatne), ktoré by malo plniť len funkciu doplnenia návrhu a ktorého
obsahom by mal byť aj prípadný procesný návrh účastníka v už začatom konaní, nemôžu mať
za následok nedostatok základnej procesnej podmienky konania, ktorým je existencia
riadneho návrhu na začatie konania vo veci a teda ani zastavenie konania z tohto dôvodu.
Nemožno totiž stotožňovať resp. zamieňať podanie plniace funkciu návrhu na začatie
konania, ktoré svoje procesné účinky, t.j. začatie konania vo veci, už vyvolalo, s podaním,
ktoré takéto účinky mať nemôže, pretože už nastali, a ktorého obsahom je iný procesný návrh.
Právny záver odvolacieho súdu o nedostatku základnej procesnej podmienky konania, ktorý
mal spočívať v nepodpísaní podania, s ktorým nemohli byť spojené účinky začatia konania
vo veci, preto nebol správny. Okrem toho aj keby uvedeným nedostatkom bola postihnutá
samotná žaloba, na základe ktorej konanie začalo, neznamená úmrtie pôvodného žalobcu bez
ďalšieho nemožnosť odstránenia tejto vady. Pokiaľ ide o vec, v ktorej možno pokračovať
v konaní s jeho dedičmi, absencia podpisu môže byť odstránená týmito právnymi a teda aj
procesnými nástupcami v postavení žalobcov alebo nimi splnomocnenými zástupcami.
Nedostatok podpisu je odstrániteľný aj na každom inom podaní, jeho odstránenie však
predpokladá výzvu adresovanú procesným nástupcom zomrelého účastníka konania, čo sa
v preskúmavanej veci nestalo, pretože žalobca 1/ bol vyzvaný len na zaslanie kópie návrhu
na začatie konania, podaného pôvodným žalobcom v roku 1992.
Dovolací súd považuje ďalej za potrebné poznamenať, že pokiaľ došlo k strate
žaloby, bolo povinnosťou súdov i za pomoci evidenčných pomôcok (registrov) rekonštruovať
jej obsah (čas podania, účastníci, predmet). S prihliadnutím na to, že táto okolnosť nemôže
byť na ujmu účastníkovi konania a berúc do úvahy i to, že pôvodný žalobca nebol vyzvaný
na odstránenie prípadných vád žaloby, treba považovať procesnú podmienku existencie
riadneho návrhu na začatie konania z hľadiska jeho podpísania za splnenú.
So zreteľom na uvedené bolo zastavenie konania, a teda meritórne nepreskúmanie veci
v dôsledku podaného odvolania, porušením ústavou zaručeného základného práva žalobcu 1/
(a i ostatných žalobcov majúcich v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov) domáhať sa
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, čím mu zároveň bola odňatá možnosť konať
pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. v spojení s § 10 ods. 1, § 201 a § 212
a nasl. O.s.p. Dovolací súd preto podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. marca 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová