Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
782/372753.c26f0b.pdf
PDF · 100.56 KB
No categories available
5Cdo/12/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 12/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. L. M., F.,
so sídlom v O., Č. R., zastúpeného JUDr. A. S., advokátkou v Ž., proti povinnej Obci H.,
o vymoženie 99 997,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp.zn. Er 3196/1997, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 28. mája 2008, sp.zn. 3 CoE 27, 28, 37/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 10. marca 2008, č.k. Er 3196/1997-445
zrušil svoje uznesenie z 23. januára 2008, č.k. Er 3196/1997-377 a zároveň schválil rozvrh
výťažku získaného predajom nehnuteľností povinnej na dražbe 4. marca 2003 súdneho
exekútora Ing. Bc. Š. V., vykonaného podľa zápisnice zo dňa 4. mája 2004 tak, že
z rozdeľovanej podstaty 1 891 305,60,-- Sk sa uspokojujú trovy exekúcie 454 844,90,-- Sk
a zvyšná časť sa poukazuje na pohľadávku oprávneného vo výške 1 436 460,70,-- Sk. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 154, § 157 a § 164 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný
poriadok).
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 2. novembra 2007, č.k. Er 3196/1997-
314 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 27. mája 2004, došlým súdu
28. mája 2004. Viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove dospel k záveru, že
predmetom tohto exekučného konania je vymoženie sumy 99 997,-- Sk, ktorá pravdepodobne
predstavuje istinu a vymoženie zmluvnej pokuty 1 % za každý deň omeškania zo súm, ktoré
sú rozpísané v platobnom rozkaze Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. júna 1997, č.k.
17 Rob 1361/96-24. Uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi touto priznanou zmluvnou
pokutou, ktorá je vymáhaná na základe poverenia zo dňa 14. novembra 1997 v predmetnom
konaní a úrokmi priznanými v konaní Krajského súdu v Košiciach 9 Cb 1832/96
a 18 Rob 1357/96. Ide o dva rozdielne tituly, ktoré nie je možné zamieňať a ich dôvodnosť
nie je možné preskúmavať v rámci exekučného konania.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 3. januára 2008, č.k. Er 3196/1997-353
zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 8. augusta 2007 a návrh povinnej
na zastavenie exekúcie zo dňa 29. novembra 2007. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v tejto veci. Samotné začatie
trestného stíhania voči oprávnenému nepovažoval za dôvod pre zastavenie exekúcie, pretože
povinná v prípade vyplatenia plnenia bez právneho dôvodu je chránená ďalšími inštitútmi
zakotvenými v Občianskom zákonníku, resp. v Obchodnom zákonníku. Taktiež výmaz
oprávneného ako podnikateľa z obchodného registra nespôsobuje zánik jeho práv
a povinností. Zamietnutie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 29. novembra 2007
odôvodnil tým, že návrh neobsahuje také právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver
a možnosť zastavenia exekúcie.
Uvedené uznesenia napadla odvolaniami povinná. Krajský súd v Prešove ako súd
odvolací uznesením z 28. mája 2008, sp.zn. 3 CoE 27, 28, 37/2008 napadnuté uznesenia zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že v predmetnom
exekučnom konaní zatiaľ nenastali podmienky uvedené v ustanovení § 57 Exekučného
poriadku, avšak splnenie takýchto podmienok je možné, vzhľadom na všetky listinné dôkazy
predložené povinnou, očakávať. Preto považoval rozhodnutia o zamietnutí návrhov
na zastavenie konania za predčasné a nesprávne a s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. ich zrušil. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa o schválení rozvrhu výťažku
získaného predajom nehnuteľností povinnej na dražbe dňa 4. marca 2003 je rozhodnutím
bezprostredne súvisiacim s výkonom exekúcie, odvolací súd považoval za potrebné aj toto
rozhodnutie zrušiť a tým zatiaľ pozastaviť schvaľovanie rozvrhu výťažku.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z ustanovenia § 239 ods. 1 O.s.p. Namietal nezákonný postup odvolacieho súdu,
ktorý podľa jeho názoru nebol oprávnený prejednať odvolania povinnej, neúplne zistený
skutkový stav, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. V dôvodoch dovolania podrobne
rozoberal skutkový a právny stav veci.
Povinná navrhla dovolanie oprávneného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť
a zaviazať ho k náhrade trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo zrušené
uznesenie súdu prvého stupňa), je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny
poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
oprávneného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie oprávneného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky však povinnej náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v tomto konaní jej žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. marca 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková