Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/12/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. L. M., F.,

so sídlom v O., Č. R., zastúpeného JUDr. A. S., advokátkou v Ž., proti povinnej Obci H.,

o vymoženie 99 997,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou

pod sp.zn. Er 3196/1997, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 28. mája 2008, sp.zn. , 28, 37/2008, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 10. marca 2008, č.k. Er -445

zrušil svoje uznesenie z 23. januára 2008, č.k. Er -377 a zároveň schválil rozvrh

výťažku získaného predajom nehnuteľností povinnej na dražbe 4. marca 2003 súdneho

exekútora Ing. Bc. Š. V., vykonaného podľa zápisnice zo dňa 4. mája 2004 tak, že

z rozdeľovanej podstaty 1 891 305,60,-- Sk sa uspokojujú trovy exekúcie 454 844,90,-- Sk

a zvyšná časť sa poukazuje na pohľadávku oprávneného vo výške 1 436 460,70,-- Sk. Svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , a o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný

poriadok).

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 2. novembra 2007, č.k. Er 3196/1997-

314 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 27. mája 2004, došlým súdu

28. mája 2004. Viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove dospel k záveru, že

predmetom tohto exekučného konania je vymoženie sumy 99 997,-- Sk, ktorá pravdepodobne

predstavuje istinu a vymoženie zmluvnej pokuty 1 % za každý deň omeškania zo súm, ktoré

sú rozpísané v platobnom rozkaze Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. júna 1997, č.k.

-24. Uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi touto priznanou zmluvnou

pokutou, ktorá je vymáhaná na základe poverenia zo dňa 14. novembra 1997 v predmetnom

konaní a úrokmi priznanými v konaní Krajského súdu v Košiciach

a . Ide o dva rozdielne tituly, ktoré nie je možné zamieňať a ich dôvodnosť

nie je možné preskúmavať v rámci exekučného konania.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 3. januára 2008, č.k. Er -353

zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 8. augusta 2007 a návrh povinnej

na zastavenie exekúcie zo dňa 29. novembra 2007. V odôvodnení rozhodnutia poukázal

na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v tejto veci. Samotné začatie

trestného stíhania voči oprávnenému nepovažoval za dôvod pre zastavenie exekúcie, pretože

povinná v prípade vyplatenia plnenia bez právneho dôvodu je chránená ďalšími inštitútmi

zakotvenými v , resp. v . Taktiež výmaz

oprávneného ako podnikateľa z obchodného registra nespôsobuje zánik jeho práv

a povinností. Zamietnutie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 29. novembra 2007

odôvodnil tým, že návrh neobsahuje také právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver

a možnosť zastavenia exekúcie.

Uvedené uznesenia napadla odvolaniami povinná. Krajský súd v Prešove ako súd

odvolací uznesením z 28. mája 2008, sp.zn. , 28, 37/2008 napadnuté uznesenia zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že v predmetnom

exekučnom konaní zatiaľ nenastali podmienky uvedené v ustanovení § 57 Exekučného

poriadku, avšak splnenie takýchto podmienok je možné, vzhľadom na všetky listinné dôkazy

predložené povinnou, očakávať. Preto považoval rozhodnutia o zamietnutí návrhov

na zastavenie konania za predčasné a nesprávne a s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1

písm. h/ ich zrušil. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa o schválení rozvrhu výťažku

získaného predajom nehnuteľností povinnej na dražbe dňa 4. marca 2003 je rozhodnutím

bezprostredne súvisiacim s výkonom exekúcie, odvolací súd považoval za potrebné aj toto

rozhodnutie zrušiť a tým zatiaľ pozastaviť schvaľovanie rozvrhu výťažku.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z ustanovenia Namietal nezákonný postup odvolacieho súdu,

ktorý podľa jeho názoru nebol oprávnený prejednať odvolania povinnej, neúplne zistený

skutkový stav, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. V dôvodoch dovolania podrobne

rozoberal skutkový a právny stav veci.

Povinná navrhla dovolanie oprávneného podľa zamietnuť

a zaviazať ho k náhrade trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo zrušené

uznesenie súdu prvého stupňa), je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

oprávneného nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie oprávneného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však povinnej náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v tomto konaní jej žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. marca 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková