Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžhuv/6/2008

Najvyšší súd 3 Sžhuv 6/2008

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu V. N., spol. s r.o., so sídlom v N., právne zastúpeného JUDr. J. G.,

advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Jána Švermu č. 43, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 2251-99/OZ 194461 II/4-2008 zo dňa 25.01.2008,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -90 zo

dňa 04.09.2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

č.k. -90 zo dňa 04.09.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 2251-99/OZ 194461 II/4-2008 zo dňa 25.01.2008,

ktorým bol v administratívnom konaní zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie prvostup-

ňového orgánu č. POZ 2251-99/OZ 194461-I/65-2005 z 23.06.2005, ktorým žalovaný

zamietol návrh žalobcu na výmaz priestorovej ochrannej známky č. X. „fľaša“ majiteľa V. T.,

23 Sžhuv 6/2008

s.r.o. (neskôr V. P., s.r.o., v súčasnosti K., a.s.) z registra ochranných známok podľa § 16 ods.

7 o ochranných známkach v znení

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi

žalovaného, napadnuté rozhodnutie po preskúmaní v medziach žaloby považuje súd

za zákonné, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia. Súd sa nestotožnil

s tvrdením žalobcu, že nie je vylúčené, aby k zhodnému, či podobnému nezapísanému

označeniu vzniklo právo viacerým subjektom. Podstata nezapísaného označenia je obdobná

ako pri ochranných známkach v tom smere, že hovorí o identite pôvodu označeného tovaru

alebo služby tým, že sa spotrebiteľovi umožní odlíšiť bez nebezpečenstva zámeny tieto tovary

alebo služby od tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod. Z tejto základnej funkcie

ochrannej známky, ale aj nezapísaného označenia, keďže

poskytuje ochranu aj majiteľom nezapísaného označenia, vyplýva, že majiteľom

nezapísaného označenia môže byť jeden subjekt, pre ktorý sa jeho používanie stane

príznačným. Pokiaľ by rovnaké označenie používali v obchodnom styku viaceré subjekty,

bolo by nemožné, aby spotrebiteľ vnímal jedného z týchto subjektov, ako subjekt,

pre ktorého tovary a služby by nezapísané označenie bolo príznačné. Správne žalovaný

ustálil, že žalobca nie je majiteľom práva k nezapísanému označeniu, pretože toto nezapísané

označenie nie je príznačné len pre žalobcu. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného,

že žalobca nedisponuje oprávnením domáhať sa výmazu ochrannej známky, nakoľko

nepreukázal, že je majiteľom práva k nezapísanému označeniu, na základe ktorého by mal

právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky. Keďže správny orgán prvého stupňa,

ako aj žalovaný zhodne zistili, že žalobca nedisponuje oprávnením podať návrh na výmaz

ochrannej známky podľa , ich ďalší postup,

v zmysle ktorého sa nezaoberali splnením zákonom predpokladaných podmienok pre výmaz

na základe návrhu v zmysle citovaného ustanovenia , súd

považoval za správny.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie,

v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. – 90 zo dňa 04.09.2008 zmenil tak, že zruší rozhodnutie predsedníčky

Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2008, číslo POZ 2251-

99/OZ 194461 II/4-2008 a rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

zo dňa 23.06.2005, číslo POZ 2251-99/OZ -2005 a vrátil vec tomuto orgánu

na ďalšie konanie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Namietal,

že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru,

že žalobca sa nestal majiteľom nezapísaného označenia, na základe ktorého by mal právo

zakázať používanie neskoršej ochrannej známky. Žalobca zotrváva na svojom právnom

názore, že nezapísané označenie je vo všeobecnosti ako iná majetková hodnota nepriamym

(sekundárnym) predmetom (objektom) právnych vzťahov. Z hľadiska právnej regulácie ide

o označenie, ktoré nie je osobitne upravené právnym predpisom akejkoľvek právnej sily.

Chýba tu teda právna úprava, ktorá by explicitne upravovala základné pojmové znaky

takéhoto označenia, podmienky vzniku právne relevantného vzťahu subjektu práva

k takémuto označeniu, práva a povinnosti, ktoré sú obsahom tohto právneho vzťahu a viažu

sa k takémuto označeniu. Žalobca mal za to, že mu vzniklo právo k nezapísanému

priestorovému označeniu okamihom jeho samotného použitia v obchodnom styku bez toho,

aby k tomu musela pristúpiť ďalšia právna skutočnosť (registrácia), či naplnenie zákonom

stanovených predpokladov vzhľadom na absenciu akejkoľvek právnej úpravy. Žalobca

sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že na vznik majiteľstva žalobcu

k nezapísanému označeniu je potrebný právny úkon, resp. tvorivá duševná činnosť. Súčasný

majiteľ priestorovej ochrannej známky č. X. lepšie povedané jeho predchodcovia tiež

nenadobudli právo k priestorovému vyobrazeniu fľaše „V.“ na základe právneho úkonu resp.

tvorivou duševnou činnosťou. Ďalej podľa žalobcu príznačnosť nie je predpokladom vzniku

nezapísaného priestorového označenia ako spôsobilého predmetu právnych vzťahov a ako

predpoklad vzniku právne relevantného vzťahu subjektu práva k takémuto označeniu. Žalobca

sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa uvedeného v odôvodnení rozsudku, že konanie

– súdny spor o neplatnosti dohody o prevode práv a povinností medzi M. V. P., š.p., P. a V.

N., š.p. zo dňa 27.06.1991 a o určení, že slovná ochranná známka V. č. zápisu X. zanikla

a jeho výsledok je pre posúdenie podmienok predmetného dôvodu na výmaz priestorovej

ochrannej známky č. X., podľa o ochranných známkach

irelevantné. Žalobca poukázal, že podal v zmysle dňa

27.08.2008 návrh na výmaz ochrannej známky č. X. „V.“ z registra ochranných známok,

o ktorom žalovaný ešte nerozhodol. V prípade, že Najvyšší súd SR rozhodne, t.j. určí, že

slovná ochranná známka „V.“ č. zápisu X. zanikla, resp. Úrad priemyselného vlastníctva SR

na základe návrhu žalobcu na výmaz ochrannej známky zo dňa 27.08.2008 vymaže slovnú

ochrannú známku „V.“ č. zápisu X. z registra ochranných známok, tak je potrebné nazerať na

žalobcu a na spoločnosť K., a.s., t.j. súčasného majiteľa slovnej ochrannej známky č. X. „V.“

a súvisiacej priestorovej ochrannej známky – fľaše „V.“ č. X., ako na majiteľov nezapísaného

označenia.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.11.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach obsiahnutých v prvostupňovom,

druhostupňovom rozhodnutí i vo vyjadrení k žalobe žalobcu. Žalovaný považuje záver

prvostupňového súdu o tom, že žalobca nie je majiteľom nezapísaného označenia, na základe

ktorého by mal právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky za správny.

Prvostupňový súd postupoval správne, keď pre uplatnenie výmazového dôvodu podľa § 16

ods. 7 považoval za nevyhnutné splnenie podmienky

príznačnosti nezapísaného označenia pre navrhovateľa výmazu – žalobcu. Hoci podmienka

príznačnosti nie je výslovne v tomto ustanovení uvedená, vyplýva zo spojenia s čl. 4 ods. 4

písm. b/ Smernice rady (ES) č. 89/104/EHS, z ktorého vychádzal zákonodarca

pri formulovaní .

Podľa žalovaného môže byť majiteľom nezapísaného označenia len jeden subjekt,

a to ten, pre ktorý sa toto označenie stalo príznačným, teda ten, s výlučne ktorého tovarmi,

resp. službami si bude spotrebiteľská verejnosť spájať toto nezapísané označenie.

Keďže v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že nezapísané označenie bolo používané

viacerými subjektmi, nemohol súd dospieť k inému záveru ako k tomu, že žalobca nie je

majiteľom takéhoto nezapísaného označenia. Skutočnosť, že ustanovenie § 16 ods. 7 zákona

o ochranných známkach obsahuje slová „ktorý toto označenie používal v obchodnom styku“

sama o sebe neznamená, že na vznik práva k takémuto označeniu postačuje len použitie

v obchodnom styku, nakoľko tieto slová vyjadrujú len ďalšie dve z viacerých podmienok

zakotvených v tomto ustanovení. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenia čl. 4 ods. 4 písm. b/

Smernice Rady (ES) č. 89/104/EHS, na ustanovenia § 16 ods. 7 zákona o ochranných

a ustanovenia a , z ktorých je zrejmé,

že podmienka príznačnosti určitého označenia vystupuje nielen ako bazálny predpoklad

vzniku nezapísaného označenia, ale aj ako predpoklad úspešného domáhania sa výmazu

ochrannej známky. K žalobcom vytýkaným skutočnostiam ohľadom toho, že prvostupňový

súd neprikladal dostatočný význam prebiehajúcim súdnym konaniam týkajúcim sa neplatnosti

dohody o prevode práv a povinností medzi M. V. P., š.p., P. a V. N., š.p. a týkajúcich sa

určenia, že slovná ochranná známka „V.“ zanikla, žalobca uviedol, že sa plne stotožňuje so

záverom prvostupňového súdu, že výsledok týchto konaní je pre posúdenie naplnenia

podmienok výmazového dôvodu podľa ustanovenia § 16 ods. 7 zákona o ochranných

známkach irelevantné, pretože predmetné konania sa týkajú výlučne slovnej ochrannej

známky V..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

vec a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , ako vecne správny

potvrdil.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení

vady v procesnom postupe alebo rozhodnutia. Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená

znamená to, že správnym orgánom použitý procesný postup, zistenie skutkového stavu

a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade ust. § 16 ods. 7

o ochranných známkach v znení neskorších predpisov) boli vecne

správne.

Podľa o ochranných známkach v znení

úrad vymaže z registra ochrannú známku zhodnú alebo zameniteľnú s nezapísaným

označením, ak v konaní začatom na návrh majiteľa práva k nezapísanému označeniu,

ktorý toto označenie používal v obchodnom styku pred dňom podania prihlášky napadnutej

ochrannej známky, zistí, že by používanie napadnutej ochrannej známky bolo možné

posudzovať ako nekalosúťažné konanie vo vzťahu k právam majiteľa nezapísaného

označenia.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že aktívne legitimovaným subjektom na domáhanie

sa ochrany v konaní pred úradom je majiteľ práva k nezapísanému označeniu. Skutočnosť,

že subjekt takéto postavenie má musí úradu preukázať s podaním návrhu.

Najvyšší súd konštatuje správnosť zistení, že žalobca nie je majiteľom práva

k nezapísanému označeniu, pretože toto nezapísané označenie nie je príznačné len pre žalobcu.

Žalobca nevyvrátil tvrdenie správneho orgánu, že predmetné nezapísané označenie (fľašu)

používali aj iné subjekty, a to M., V. P., a.s. P. a jeho predchodca V. Z., š.p. Ak teda

predmetné nezapísané označenie používali aj iné subjekty, toto označenie sa nemohlo stať

príznačným len pre žalobcu a z tohto dôvodu sa žalobca ani nestal výlučným majiteľom

nezapísaného označenia. Žalobca preto nedisponoval oprávnením domáhať sa výmazu

ochrannej známky.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 05. marca 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková