Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/56/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej , členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Zuzany Konárikovej v právnej veci žalobcu TOPADROIT a.s., so sídlom Přemyslovců 1014/45, Mariánske Hory, 709 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 060 48 251, zastúpeného JUDr. Radimom Charvátom, Ph.D. A., so sídlom Koliště 13a, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanému Big Lion s.r.o., so sídlom Nálepkova 42, 921 01 Piešťany, IČO: 47 904 640, zastúpenému Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, o zaplatenie 1.278,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -137 zo dňa 29. septembra 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -137 zo dňa 29. septembra 2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 1.278,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy od 04.03.2021 do zaplatenia, titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalobca je česká obchodná spoločnosť, ktorá prevádzkuje e-shop s doplnkami výživy pod doménovým menom „venira.cz“. Medzi predávaný tovar patria, okrem iného, doplnky výživy na podporu rastu vlasov a nechtov, nesúce označenie „VENIRA“. V roku 2017 a 2018 rozšíril žalobca svoju činnosť aj na slovenský trh a v tomto období doručil slovenským spotrebiteľom viac ako 1000 zásielok produktov z e-shopu VENIRA, kde objem doručovaných zásielok v jednotlivých obdobiach s časom stále rastie.

3. Spoločnosť žalovaného je držiteľom doménového mena „hairburst.sk“ a „hairburst.cz“. pod ktorými žalovaný prevádzkuje e-shop zameraný na predaj doplnkov stravy podporujúci rast vlasov a nechtov na území Slovenskej republiky a Českej republiky. Dňa 03.05.2018 zaregistroval p. B. C. za spoločnosť žalovaného aj doménové meno „venira.sk“. čím bol žalobcovi žalovaným fakticky zabránené využiť rovnaké doménové meno na slovenskom trhu.

4. Žalobca uviedol, že je pod označením VENIRA známy, a to jednak vďaka vlastníctvu totožnej slovnej ochrannej známky, ako aj vďaka existencii jeho práv z nezapísaného označenia „VENIRA“

na území Slovenskej republiky, ktoré vznikli v dôsledku popísanej ekonomickej činnosti žalobcu. V snahe odvrátiť tieto nepriaznivé následky bol žalobca nútený brániť svoje práva prostredníctvom návrhu na prevod domény na Arbitrážnom centre pre alternatívne riešenie doménových sporov, o ktorom bolo rozhodnuté Odborným rozhodnutím Experta č. 24/2020 dňa 09.09.2020, ktorým rozhodnutím bolo žalobcovi vyhovené a rozhodnuté o prevode sporného doménového mena na žalobcu. V rámci tejto obrany vznikli náklady vo výške 1.150,- Eur za poplatok a vo výške 122,82 Eur za 2 úkony právnej služby. Celkovo bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 1.272,82 Eur.

5. Žalobca ďalej uviedol, že týmto svojim nepoctivým konaním žalovaný poškodil nielen spotrebiteľov, keď si pre seba obsadil doménové meno zhodujúce sa s označením, pod ktorým je známy žalobca, a tým vyvolal pravdepodobnosť zámeny, ale tiež privodil škodu na majetku žalobcovi vo výške 1.278,82 Eur, zodpovedajúcu nákladom na právne zastúpenie a zaplatenie poplatku Arbitrážnemu centru pre riešenie doménových sporov.

6. Podľa žalobcu žalovaný svojim konaním porušil povinnosť vyplývajúca mu z ustanovenia , čím spôsobil žalobcovi škodu na majetku, za ktorú je v súlade s ustanovením zodpovedný. Zároveň sa žalovaný ako účastník hospodárskej súťaže dopustil nekalej súťaže podľa ustanovenia a uvedené tak zakladá právo žalobcu v zmysle na náhradu škody spôsobenú poškodenému. Uviedol, že vyzval žalovaného k náhrade spôsobenej škody, žalovaný túto výzvu dňa 02.03.2021 odmietol prevziať, uvedenú čiastku neuhradil, preto si žalobca spolu so zaplatením istiny uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne.

7. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že len na základe konania žalovaného došlo k tomu, že žalobcovi bolo zabránené využívať doménové meno „venira.sk“ a nesúhlasil ani s tvrdením, že žalovaný v rozpore so zákonom skomplikoval žalobcovi plnohodnotný vstup na slovenský trh, poškodil spotrebiteľov a žalobca bol nútený brániť svoje práva prostredníctvom Arbitrážneho centra pre alternatívne riešenie doménových sporov (ďalej len „Centrum ADR“), niesť náklady, na hradenie ktorých je predmetom tohto sporu a ktoré by žalobca bez obštrukčného konania žalovaného nemusel znášať a doménové meno si pre seba mohol registrovať za bežnú cenu. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že žalobca, ktorý na slovenský trh mal rozšíriť svoju činnosť už v roku 2017 sa až do roku 2020, kedy podal návrh na Centrum ADR o svoje práva a ochranu svojej značky na Slovensku nezaujímal. Takmer rok po registrácii domény „venira.sk“ si žalobca dňa 07.02.2019 podal prihlášku na registráciu označenia VENIRA ako ochrannej známky EÚ s platnosťou pre celú EÚ vrátane Slovenska. Do tohto času označenie VENIRA na Slovenskú chránené nebolo a žalobca sa o jeho ochranu nezaujímal. Podľa žalovaného si doménové meno mohol registrovať ktokoľvek, napr. aj spoločnosť VENIRA s.r.o. so sídlom Bratislava – mestská časť Staré mesto, ktorá pravdepodobne nie je spoločnosťou zo skupiny žalobcu. Žalovaný ďalej namietal oprávnenosť žalovanej sumy pozostávajúcej z poplatku za alternatívne riešenie doménového sporu, nakoľko ide o rovnaký poplatok, aký je potrebné uhradiť v prípade súdneho sporu, kde súdny poplatok by v tomto spore podľa položky 3 písm. b/ bol vo výške 331,50 Eur. Mal za to, že prípadná škoda pozostávajúca z nákladov na konanie, ktorú by mal žalovaný v prípade neúspechu povinnosť nahradiť je vo výške 331,50 Eur, pretože žalovaný nezodpovedá za rozhodnutie žalobcu riešiť spor v konaní pred Centrom ADR, ktoré je niekoľkonásobne drahšie. Namietol aj náhradu škody v časti sumy 122,82 Eur za dva úkony právnej služby majúc za to, že žalobca na tieto nárok nemá, keďže bol zastúpený advokátom JUDr. Radimom Charvátom, PhD. LLM, ktorý neposkytuje právne služby podľa o advokácii a nie je zapísaný v zozname advokátov, ktoré vedie Slovenská advokátska komora. Žalovaný žiadal preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami existuje súťažný vzťah v rámci hospodárskej súťaže, keď žalobca aj žalovaný sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti venujú predaju výživových doplnkov na podporu vlasov a nechtov. Nebolo sporné, že žalobca pôsobí na trhu v Slovenskej republike v tomto segmente od roku 2017 a ponúka zákazníkom na predaj výrobky označené názvom „VENIRA“. Tiež nebolo sporné, že žalovaný od 03.05.2018 bol držiteľom doménového mena „venira.sk“, pričom k prevodu tohto doménového mena na žalobcu došlo na základe Odborného rozhodnutia Experta č. 24/2020 zo dňa 09.09.2020 v rámci konania pred Arbitrážnym centrom pre alternatívne riešenie doménových sporov.

9. V konaní súd ďalej poukázal na predpoklady pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody podľa a nasl. a uviedol, že mal preukázané, že žalovaný bol držiteľom doménového mena „venira.sk“ od 03.05.2019, pričom v uvedenom čase žalobca nebol majiteľom žiadnej ochrannej známky s platnosťou pre územie Slovenskej republiky. Podľa výpisu z registra ochranných známok úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo štatutár žalobcu D. A. požiadal o registráciu Európskej ochrannej známky, a to slovnej ochrannej známky „VENIRA“ až dňa 07.02.2019, ochranná známka bola zapísaná dňa 30.05.2019 v prospech majiteľa D. A.. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že prednostné právo na označenie „VENIRA“ s platnosťou pre územie Slovenskej republiky vzniklo D. A. približne 9 mesiacov potom, čo žalovaný získal doménové meno „venira.sk“. Žalobca v priebehu konania podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný akýmkoľvek spôsobom zasahoval do práv žalobcu súvisiacich s označením výrobkov žalobcu, keď žalobca nepreukázal, že žalovaný v uvedenom časovom období používal doménové meno „venira.sk“ v súvislosti s predajom vlastných výrobkov a nevyvrátil nijako tvrdenie žalovaného, že on nikdy doménu „venira.sk“ reálne nepoužíval. Žalobca až dňa 01.07.2020 podal návrh na Arbitrážne centrum pre riešenie doménových sporov za účelom zablokovania domény venira.sk a jej prechod na žalobcu z dôvodu, že držiteľom spornej domény bol žalovaný. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil, že od registrácie spornej domény žalovaným, t. j. 03.05.2018 do podania návrhu na Arbitrážne centrum pre riešenie doménových sporov žalobcom, t. j. 01.07.2020 uplynulo značné časové obdobie, počas ktorého žalobca nevyvinul žiadne úsilie o získanie tejto domény od žalovaného inou formou. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal, že by žalovaného počas tohto obdobia akýmkoľvek spôsobom kontaktoval so žiadosťou o prevod domény „venira.sk“ a žalovaný by odmietol jeho žiadosti dobrovoľne vyhovieť a dobrovoľne previesť spornú doménu žalobcovi.

10. Súd ďalej skonštatoval, že na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné preukázanie všetkých troch predpokladov zodpovednosti za škodu, kde jedným je aj vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením zákonnej povinnosti a vznikom škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť pritom bezprostredný a priamy. Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, škoda musí byť priamym dôsledkom tvrdeného porušenia povinností. Súd potom v tomto smere vyhodnotil, že žalobca síce predloženým potvrdením o vykonaní platby vo výške 1.150,--Eur preukázal, že uhradil poplatok za vedenie konania Arbitrážnym centrom pre riešenie doménových sporov, tieto náklady však žalobcovi nevznikli v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Žalobca mal možnosť pred začatím konania obrátiť sa na žalovaného a predísť tak vzniku týchto nákladov, čo neurobil. Potom škoda, ktorá žalobcovi týmto spôsobom vznikla, nie je škodou spôsobenou v bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktoré malo spočívať v registrácii doménového mena „venira.sk“ . Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný sa dopustil protiprávnej konania tým, že sa stal držiteľom domény „venira.sk“ zhodnej s dominantným slovným prvkom označenia výrobkov žalobcu v čase, kedy už žalobca bol aktívny na trhu v Slovenskej republike so svojimi výrobkami, súd bol tohto názoru, že žalobcovi by mohol vzniknúť nárok na náhradu škody len v tej súvislosti, ak by žalovaný doménu „venira.sk“ aktívne využíval v rozpore s dobrými mravmi súťaže na prevádzkovanie vlastného e-shopu s konkurenčnými výrobkami. Takto vzniknutú škodu si však žalobca v tomto konaní neuplatnil a jej vznik ani nepreukázal.

11. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že žalobca v súdnom konaní preukázal len náklady spočívajúce v zaplatení poplatku vo výške 1.150,--Eur, avšak nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie vzniku škody v celkovej uplatnenej výške 1.278, 82 Eur, keď nepredložil žiaden dôkaz o zaplatení odmeny právnemu zástupcovi, náhrady nákladov ktorých sa domáhal v tomto súdnom konaní popri náhrade nákladov súvisiacich so zaplatením poplatku vo výške 1.150,--Eur. Pokiaľ ide o výšku vzniknutej škody, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca mal možnosť v prípade, ak by žalovaný dobrovoľne nepreviedol doménové meno na žalobcu, využiť štandardný spôsob riešenia sporu podaním žaloby na všeobecný súd, čím by boli jeho náklady súvisiace s úhradou súdneho poplatku podstatne nižšie.

12. Podľa súdu neobstojí ani argumentácia žalobcu, že využil spôsob riešenia doménového sporu podľa riešenia Pravidiel poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne.sk (ďalej len „pravidlá“), pričom postupoval podľa bodu 7.4 týchto pravidiel. Súd na základe oboznámenia sa s obsahom pravidiel konštatoval, že uvedené ustanovenie túto povinnosť ukladá len držiteľovi domény, s tým, že pojem „držiteľ“ je definovaný v bode 1.10 pravidiel ako „používateľ, ktorému na základe úspešnej registrácie domény vznikli v doméne práva a povinnosti, vrátane oprávnenia na jej využívanie a nakladanie s ňou“. Na základe uvedeného potom dospel súd k záveru, že jedine žalovaný ako držiteľ registrovej domény

bol povinný pri riešení sporov súvisiacich s jeho doménou postupovať podľa pravidiel. Pre žalobcu, ktorý nebol držiteľom domény, ktorej sa spor týkal, neboli pravidlá záväzné.

13. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.01.2018 súd prvej inštancie uviedol, že v každom civilnom sporovom konaní súd pri posudzovaní uplatneného nároku vychádza z konkrétnych skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré boli v danom konaní označené a predložené, preto súd nemôže dôvodnosť nároku v tej ktorej konkrétnej veci priznať len na základe toho, že v iných súdnych konaniach, iné subjekty na základe totožného právneho základu si uplatňovali právne nároky a týmto bola priznaná dôvodnosť. Súd preto neprihliadol na žalobcom predložené rozhodnutie.

14. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v konaní nepreukázal naplnenie všetkých troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, keď u žalovaného nepreukázal najmä existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaného, preto žalobu zamietol.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia podľa .

16. Proti rozsudku podľa v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. , a .

17. K podmienkam vzniku práva na náhradu škody, vzniku a existencii práva žalobcu k nezapísanému označeniu „VENIRA“ žalobca uviedol, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil okrem iného na tvrdení, že „žalovaný bol držiteľom doménového mena „venira.sk“ od 03.05.2018, pričom v uvedenom čase žalobca nebol majiteľom žiadnej ochrannej známky pre územie Slovenskej republiky“. Podľa žalobcu prvostupňový súd úplne opomenul žalobcom tvrdenú a doloženými dôkazmi preukázanú existenciu prirodzeného práva žalobcu k nezapísanému označeniu „VENIRA“. Nezapísaným označením sa rozumie označenie, ktoré nie je formálne zapísané ako ochranná známka účinná na dotknutom území, je súťažiteľom používané v obchodnom styku na označovanie, teda identifikáciu a odlíšenie jeho tovarov alebo služieb iného súťažiteľa, používanie označenia má väčší ako miestny dosah, označenie plní primárne funkcie zodpovedajúce základným funkciám zapísanej ochrannej známky, označenie má kvalifikovaným používaním získanú rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k tovaru alebo službám užívateľa. Žalobca uviedol, že preukázaným kvalifikovaným používaním označenia „VENIRA“ žalobcom ako ochrannej známky, označenie VENIRA nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k výrobkom žalobcu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať vznik prirodzeného práva žalobcu na nezapísané označenie „VENIRA“ pred dňom registrácie domény www.venira.sk žalovaným. Ďalej poukázal na ochranu nezapísanému označeniu, ktorá je poskytnutá známkovo-právnej oblasti, konkrétne v ust. . Právna ochrana nezapísaného označenia proti nekalej súťaži vychádza z úpravy nekalosúťažnej skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa , keď užívateľ (majiteľ) nezapísaného označenia môže uplatniť ochranu nezapísaného označenia ako osobitného označenia podniku, výrobku, či výkonu proti nekalosúťažnému konaniu iného súťažiteľa v zmysle ods. 1 písm. b/ dotknutého ustanovenia. Podľa žalobcu prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak úplne opomenul žalobcom tvrdené a doloženými dôkazmi preukázané právo k nezapísanému označeniu „VENIRA“, vec nesprávne právne posúdil, ak žalobcovi nepriznal právo na ochranu nezapísaného označenia „VENIRA“. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle a .

18. K protiprávnemu konaniu žalovaného žalobca uviedol, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil okrem iného na tvrdení, „že žalobca v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný akýmkoľvek spôsobom zasahoval do práv žalobcu súvisiacich s označením výrobkov žalobcu, keď žalobca nepreukázal, že žalovaný v uvedenom časovom období používal doménové meno „venira.sk“ v súvislosti s predajom svojich vlastných výrobkov“

19. Poukázal na to, že v podanej žalobe a následných vyjadreniach uviedol, že k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z došlo samotnou registráciou označenia „venira“, nakoľko žalovaný ho registroval bez akýchkoľvek subjektívnych práv k tomuto označeniu. Žalovaný je priamym konkurentom žalobcu, keď okrem iných predáva výrobky na podporu rastu vlasov, zhodne ako žalobca. Žalovaný nepochybne musel vedieť, že nezapísaným označením VENIRA žalobca označuje svoje výrobky, preto je takáto registrácia doménového mena „venira.sk“ v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v rozhodcovskom konaní a ani v tomto súdnom konaní neuviedol žiadny legitímny dôvod registrácie predmetnej domény a jej používania v súlade s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. Podľa názoru žalobcu tak registráciou doménového mena pod názvom „venira.sk“ žalovaným dňa 03.05.2018 došlo k protiprávnemu konaniu vo forme nekalosúťažného konania v zmysle generálnej klauzuly podľa a k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny podľa . Boli porušené práva žalobcu vyplývajúce mu z nezapísaného označenia „VENIRA“. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 05.03.2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.12.2011 sp. zn. a sp. zn. 3M . Poukázal na to, že absolútna ochrana podľa je prísnejšia a širšia a možno ju použiť aj vtedy, ak medzi porušiteľom a poškodeným nie je súťažný vzťah (viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.11.2011 sp. zn. ). Žalovaný by bol oprávnený použiť označenie venira v rámci doménového mena jedine so súhlasom žalobcu podľa . Žalovaný nemal žiadne právo registrovať a následne používať označenie „venira“ totožné s nezapísaným označením žalobcu. Protiprávnou registráciou doménového mena „venira.sk“ vykonával žalovaný dispozičné úkony najmä držbu, neoprávnene de facto bránil žalobcovi v registrácii doménového mena zhodným označením, ku ktorému má žalobca výlučné práva vyplývajúce z nezapísaného označenia. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle a .

20. K vzniku práva žalobcu na náhradu škody žalobca uviedol, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil okrem iných na tvrdení „že žalobca síce predloženým potvrdením o vykonaní platby vo výške 1.150,--Eur preukázal, že uhradil poplatok za vedenie konania pred Arbitrážnym centrom pre riešenie doménových sporov, tieto náklady však žalobcovi nevznikli v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného“.

21. Podľa žalobcu na daný právny vzťah sa uplatnia najmä ustanovenia . Zodpovednosť za škodu je v zmysle objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je kumulatívne splnenie troch podmienok: a/ porušenie povinnosti ustanovenej – žalobca v konaní tvrdil a preukázal vznik nezapísaného označenia „VENIRA“ a neoprávnený zásah do jeho práv k nezapísanému označeniu protiprávnym konaním žalobcu spočívajúcim v registrácii domény „venira.sk“, porušenie práv žalobcu a protiprávne konanie žalovaného konštatoval i expert vo svojom odbornom rozhodnutí, z čoho možno vyvodiť, že uvedená podmienka bola splnená; b/ vznik škody – v danom prípade žalobcovi vznikla škoda súvisiaca so zaplatením súdneho poplatku a so zastúpením prostredníctvom advokáta v konaní, z čoho vyplýva splnenie aj tejto podmienky; c/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti – je nepochybné, že žalobcovi vznikla škoda (náklady spojené s arbitrážnym konaním) z dôvodu porušenia práv vyplývajúcich z nezapísaného označenia „VENIRA“. Boli splnené všetky zodpovednostné podmienky. Naviac podľa žalobcu z vyplýva, že za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Porušením povinnosti žalovaného je konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže.

22. S odkazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu v bode 18 odvolania možno podľa žalobcu analogicky poukázať i na , , podľa ktorého „majiteľ ochrannej známky sa môže domáhať náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku konania uskutočneného po zverejnení prihlášky, a ktoré by po v zápise ochrannej známky mohlo byť považované za neoprávnený zásah do práv z ochrannej známky“. Z titulu protiprávneho konania spočívajúceho v nekalosúťažnom konaní z generálnej klauzuly a vyvolania nebezpečenstva zámeny sa môže žalobca domáhať škody v súlade s . Vzhľadom na uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle a .

23. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil okrem iného aj na tvrdení, že „pokiaľ ide o výšku vzniknutej škody, v tomto kontexte sa súd tiež stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca mal možnosť v prípade, ak by žalovaný dobrovoľne nepreviedol doménové meno na žalobcu, využiť štandardný spôsob riešenia sporu podaním žaloby na všeobecný súd, čím by boli jeho náklady súvisiace s úhradou súdneho majetku podstatne nižšie“. Uvedeným tvrdením a posúdením veci de facto penalizuje žalobcu ako poškodeného, ktorý si jedným zo zákonných spôsobov uplatnil ochranu svojich práv pred neoprávneným zásahom do nich žalovaným. V arbitrážnom konaní v rámci jedného návrhu a jedného konania dochádza k blokovaniu spornej domény a následne k jej prevodu, ak je návrh navrhovateľa dôvodný a preukázaný. Konštatovanie súdu o nižších nákladoch, ktoré by mali predstavovať len nižší súdny poplatok, je nedôvodné, keď k dosiahnutiu blokovania domény a následne k jej prevodu by žalobca musel podať žalobu nielen vo veci samej, ale i návrh na neodkladné opatrenie (spojené s poplatkovou povinnosťou). Rovnako nesprávnym je tvrdenie súdu, ktorý obmedzil náklady súdneho konania len na zaplatený súdny poplatok a opomenul ďalšie trovy konania. Súd zároveň úplne opomenul tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol počas celého konania na arbitrážnom súde nečinný. Ak by žalovaný doménové meno previedol na žalobcu pred vydaním rozhodnutia experta, časť poplatku za arbitrážne konanie by bola žalobcovi vrátená.

24. Žalobca si touto žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcu v poplatku za rozhodcovské konanie podľa Prílohy č. 1 Rokovacieho poriadku arbitrážneho centra pre alternatívne riešenie doménových sporov vo výške 1.150,--Eur a trov právneho zastúpenia v arbitrárnom konaní vo výške 122,82 Eur, ktoré boli určené ako minimálna výška odmeny advokáta v zmysle vyhlášky č. za dva právne úkony. Minimálne o sumu minimálnej odmeny advokáta v zmysle citovanej vyhlášky sa znížil majetok žalobcu ako poškodenej strany. Výška trov právneho zastúpenia je preukázaná samotným znením citovanej vyhlášky. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle a .

25. K princípu právnej istoty žalobca uviedol, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil okrem iných na tvrdení, že „ pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne je potrebné uviesť, že súd nemôže dôvodnosť nároku v tej ktorej konkrétnej veci priznať len na základe toho, že v iných súdnych konaniach, iné subjekty, na základe totožného právneho základu si uplatňovali svoje nároky a týmto bola priznaná dôvodnosť. Súd preto neprihliadal na žalobcom predložené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.01.2018“.

26. Podľa žalobcu Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje povinnosť súdov rozhodovať v obdobných veciach rovnako a tým zachovávať právnu istotu a predvídateľnosť práva, pričom ak sa súd odkloní od rozhodnutia v obdobnej veci, musí tento odklon dostatočne odôvodniť. Pokiaľ konajúci súd dospel k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, riadne a presvedčivo zdôvodnil odklon od rozhodnutia v obdobnej veci, treba rozhodnutie konajúceho súdu podľa žalobcu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle .

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný (správne žalobca pozn. odvolacieho súdu) navrhuje, aby odvolací súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s vyslovením záväzného právneho názoru.

28. Žalovaný v nadväznosti na odvolanie žalobcu a výzvu súdu, aby sa k odvolaniu vyjadril uviedol, že s odôvodnením odvolania sa nestotožňuje, rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne a dostatočne odôvodnené. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

29. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.03.2013, k vyjadreniu žalovaného sa už nevyjadril.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. a , bez nariadenia pojednávania podľa ust. , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

31. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

33. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu, ktorý žalobu zamietol. Základnými odvolacími námietkami žalobcu je tvrdenie, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak úplne opomenul žalobcom tvrdené a doloženými dôkazmi preukázané právo k nezapísanému označeniu „VENIRA“, a preto vec nesprávne právne posúdil ak žalobcovi nepriznal právo na ochranu nezapísaného označenia „VENIRA“, že registráciou doménového mena pod názvom „venira.sk“ žalovaným dňa 03.05.2018 došlo k protiprávnemu konaniu vo forme nekalosúťažnéo konania v zmysle generálnej klauzuly podľa a k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny podľa boli porušené práva žalobcu vyplývajúce mu z nezapísaného označenia „VENIRA“, že konštatovanie súdu o nižších nákladoch, ktoré by mali predstavovať nižší súdny poplatok je nedôvodné, keď k dosiahnutiu blokovania domény a následne prevodu by žalobca musel podať nielen žalobu vo veci samej, ale aj nárok na neodkladné opatrenie s tým, že nesprávne je aj tvrdenie súdu, ktorý obmedzil náklady súdneho konania len na zaplatený súdny poplatok a opomenul ďalšie trovy konania. V odôvodnení odvolania opätovne žalobca poukázal aj na predložené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.01.2018 a mal za to, že pokiaľ konajúci súd dospel k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, riadne a presvedčivo zdôvodnil odklon od rozhodnutia v obdobnej veci, treba rozhodnutie konajúceho súdu považovať za arbitrárne, teda rozporné s SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd konštatuje, že predmetné odvolacie námietky nie sú spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie rozhodnutia.

34. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.278,82 Eur spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť zaplatením poplatku vo výške 1.150,--Eur podľa Prílohy č. 1 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho centra pre alternatívne riešenie doménových sporov, v ktorom konaní sa domáhal prevodu domény. Spolu s poplatkom si uplatňoval aj úkony právnej služby vo výške 122,82 Eur.

35. V súvislosti s námietkami žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak žalobcovi nepriznal právo na ochranu nezapísaného označenia „VENIRA“, s tým, že registráciou doménového mena pod názvom „venira.sk“ žalovaným došlo k protiprávnemu konaniu vo forme nekalosúťažného konania a k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny, čím boli porušené práva žalobcu vyplývajúce mu z nezapísaného označenia „VENIRA“ konštatuje odvolací súd, že v súdenom prípade súd prvej inštancie neriešil právo žalobcu na ochranu nezapísaného označenia „VENIRA“. Rozhodnutím Arbitrážneho

centra pre alternatívne riešenie doménových sporov č. k. 24/2020 zo dňa 9. septembra 2020 bolo návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovené a Doména venira.sk sa prevádza na sťažovateľa, teda na žalobcu. Žalobca sa na Arbitrážnom centre pre alternatívne riešenie doménových sporov návrhom doručeným zo dňa 01.07.2020 domáhal, aby bola Doména venira.sk prevedená z držiteľa (žalovaného) na sťažovateľa (žalobcu). Zároveň v návrhu požiadal o zablokovanie Domény podľa čl. 4.6.1 Pravidiel ADR, ktorej SK- NIC, a.s. ako správca internetovej domény najvyššej úrovne.sk 09.07.2020 vyhovel. Žalobca v konaní preukázal, že zaplatil za konanie poplatok vo výške 1.150,--Eur dňa 07.07.2020 (č.l. 35). Okrem poplatku vo výške 1.150,--Eur si však žalobca uplatňoval v konaní aj náhradu trov konania vo výške 122.82 Eur za dva úkony právnej služby spočívajúce v prevzatí zastúpenia a spísaní návrhu v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.

36. Podľa , nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

37. Podľa , osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

38. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

39. Podľa , pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl.

40. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvej inštancie, ktorý na prejednávanú vec aplikoval vyššie uvedené ustanovenia a skúmal, či žalobca preukázal základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, vznik škody a preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaným a škodou.

41. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že škoda, ktorá žalobcovi vznikla je škodou spôsobenou v bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktoré malo spočívať v registrácii doménového mena „venira.sk“.

42. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol držiteľom doménového mena „venira.sk“ od 03.05.2018 a žalobca prevádzkuje e-schop s doplnkami výživy pod doménovým menom „venira.cz“. Žalobca v žalobe tvrdil, že už v roku 2017 a 2018 rozšíril svoju činnosť na slovenský trh. V konaní taktiež nebolo sporné, že dňa 07.02.2019 štatutár žalobcu D. A. požiadal o registráciu Európskej ochrannej známky, a to slovnej ochrannej známky „VENIRA“. Ochranná známka bola v prospech majiteľa D. A. zapísaná dňa 03.05.2019. Správne potom skonštatoval okresný súd, že prednostné právo na označenie VENIRA s platnosťou pre územie Slovenskej republiky D. A. až približne 9 mesiacov potom, čo žalovaný získal doménové meno „venira.sk“. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný v tomto časovom období používal doménové meno venira.sk na predaj svojich vlastných výrobkov a nevyvrátil ani tvrdenie žalovaného, že on nikdy doménu „venira.sk“ reálne nepoužíval. V konaní taktiež nebolo sporné, že žalobca až dňa 01.07.2020, teda vyše dvoch rokov od kedy sa stal žalovaný držiteľom doménového mena „venira.sk“ podal návrh na Arbitrážne centrum pre riešenie doménových sporov za účelom zablokovania domény „venira.sk“ a jej prevod na žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca mal za uvedené obdobie dostatok času, aby požiadal žalovaného o prevod domény „venira.sk“. Žalobca za uvedené obdobie žalovaného o dobrovoľný prevod domény nepožiadal a až po dvoch rokoch od zaregistrovania domény žalovaným podal návrh na Arbitrážne centrum pre riešenie doménových sporov.

43. V odôvodnení rozsudku, ktorým sa zamieta žaloba na náhradu škody, súd vysvetlí, aké predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody zákon vyžaduje. Ak je ich splnenie požadované zákonom

kumulatívne a súd zistí nesplnenie čo i len jedného z predpokladov, postačuje, ak súd následne vysvetlí, ktorý z týchto predpokladov nebol splnený, nakoľko pre nesplnenie čo i len jedného z predpokladov nie je možné nárok na náhradu škody priznať. Po takomto zistení by bolo zo strany súdu zaoberať sa skúmaním splnenia ďalších predpokladov nehospodárne. Takéto vysvetlenie nesplnenia jedného z predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje. Obsahuje podrobné vysvetlenie, prečo súd prijal záver, že nebola zistená príčinná súvislosť medzi porušením zákonných povinností žalovaným a vznikom škody. Tieto skutočnosti boli pre rozhodnutie veci súdom prvej inštancie relevantné, preto ich zdôvodnenie bolo pre naplnenie kritérií riadneho odôvodnenia rozhodnutia postačujúce.

44. Odvolací súd má za to, že žalobca jednak nepreukázal, že by žalovaný doménu „venira.sk“ aktívne využíval v rozpore s dobrými mravmi súťaže v súvislosti s predajom svojich vlastných výrobkov a nepreukázal ani snahu o mimosúdnu dohodu so žalovaným ohľadne prevodu domény „venira.sk“ na žalobcu.

45. Odvolací súd konštatuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úvodnou zodpovednosťou strán. Rovnako platí, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto povinnosti sa odvíja od hmotného práva. Rozsah a príčiny ním vzniknutej ujmy je povinný preukázať žalobca, pretože v rámci dokazovania v sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t. j. kto tvrdí, ten dokazuje. Strana musí preukázať, že čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

46. Ako už bolo vyššie uvedené žalobca nepreukázal jednak predpoklady vzniku škody a v neposlednom rade nepreukázal ani výšku škody, ktorá mu mala konaním žalovaného vzniknúť, pretože okrem preukázania zaplatenia poplatku vo výške 1.150,--Eur nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by mu vznikla škoda vo výške 122,82 Eur za úkony právnej služby, ktoré mal vynaložiť v súvislosti s konaním pred Arbitrážnym centrom pre alternatívne riešenie doménových sporov. Žalobca nepreukázal, že by v súvislosti s predmetným konaním uhradil odmenu za zastupovanie, ktorú v konaní o náhradu škody na Okresnom súde Banská Bystrica požaduje od žalovaného. Z uvedeného dôvodu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobca v konaní ani nepreukázal vznik škody v uplatňovanej sume 1.278,82 Eur.

47. Pokiaľ žalobca v súvislosti s tvrdením žalovaného, že v prípade, ak by žalobca podal návrh na súd, súdny poplatok by bol povinný uhradiť vo výške 331,50 Eur, poukazoval na bod 7.4 Pravidiel poskytovania domén v doméne najvyššej E., podľa ktorého postupoval, odvolací súd uvádza, že podľa bodu 7.4 Pravidiel je len držiteľ domény, teda v tomto prípade žalovaný povinný riešiť spor ohľadom svojej domény zaregistrovanej v Registri podľa Pravidiel alternatívneho riešenia sporov a za podmienok v nich uvedených. Teda bol by to žalovaný, ktorý by bol povinný riešiť spor podľa Pravidiel alternatívneho riešenia sporov, nie však žalobca, ktorý sa mohol domáhať svojho nároku aj na všeobecnom súde.

48. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy žalobcom predložené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.01.2018, ktoré riešilo obdobnú situáciu a súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie a presvedčivo nezdôvodnil odklon od rozhodnutia v obdobnej veci, kde v tejto súvislosti poukazoval na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, konštatuje odvolací súd, že jednak súd prvej inštancie je viazaný len judikatúrou najvyšších súdnych autorít, a pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, odvolací súd zistil, že v tomto konaní za účelom ochrany práv vyplývajúcich z obchodného mena a ochranných známok, vyzval žalobca žalovaného, aby sa zdržal porušovania práv k ochrannej známke, ktorý list bol žalovanému doručený a z dôvodu, že žalovaný neprejavil žiaden záujem o mimosúdne vyriešenie veci so žalobcom, začal žalobca tento spor riešiť žalobou podanou na Rozhodcovský súd pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky, ktorý je príslušný na riešenie sporov týkajúcich sa domén „eu“. Žalovaný k mimosúdnemu riešeniu veci nepristúpil a výsledkom konania pred Rozhodcovským súdom pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky bol nález senátu, ktorým súd rozhodol o prevode domény na žalobcu.

49. Ak teda v uvedenom prípade, samotný žalobca vyzval žalovaného pred podaním žaloby na rozhodcovský súd na mimosúdne vyriešenie sporu, a pokiaľ žalovaný na mimosúdne vyriešenie veci nepristúpil, je nesporné, že bol žalobca nútený podať žalobu na rozhodcovský súd a v tom prípade si oprávnene uplatňovať v konaní pred Okresným súdom Trenčín nárok na náhradu škody. Keďže sa v tomto konaní nejednalo o totožný prípad, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že nemôže dôvodnosť nároku v tej ktorej konkrétnej veci priznať len na základe toho, že v iných súdnych konaniach iné subjekty si uplatňovali svoje nároky na základe totožného právneho základu a týmto bola priznaná dôvodnosť.

50. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a riadne zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

52. Rozhodnutie bolo prijaté členmi v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).