Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/5/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne : Ing. V. G., bytom J.,

zastúpená JUDr. T. Š., advokátom v K., proti povinnej žalovanej Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbova č. 2, Bratislava,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. ,

o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na tomto súde pod sp.zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Juraj Považan a JUDr. Elena Ďuranová

s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn.

(vec Okresného súdu Bratislava III sp.zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave s poukazom na ustanovenie

predložila vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o vylúčení predsedu

senátu JUDr. Juraja Považana a členky senátu JUDr. Eleny Ďuranovej z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na odvolacom súde pod sp.zn. . Predloženie spisu

bližšie právne a skutkovo neodôvodnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle posudzoval

opodstatnenosť tvrdenia sudcov Krajského súdu v Bratislave JUDr. Juraja Považana

a JUDr. Eleny Ďuranovej a ich zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods.1

, v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2/.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Tak isto nie je povinnosťou nadriadeného

súdu nevylúčiť sudcu postupom podľa v každom konaní, v ktorom vec predloží

predseda súdu na rozhodnutie z dôvodu, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu.

Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť

súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie (nevylúčenie) sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. marca 1998).

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na to, že zákon

v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen

so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich

nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa

ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je

poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno

prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

35

ods. 1 ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie

a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk

pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti

Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov

z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom

alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne

rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Juraj Považan a JUDr. Elena Ďuranová

postupovali v zmysle z dôvodu, že sa cítili byť vo veci zaujatí. Túto svoju

zaujatosť odôvodnili tým, že sa cítia byť osobne dotknutí výrokom právneho zástupcu

žalobkyne JUDr. Š., ktorým boli nepriamo obvinení z akéhosi nekalého konania

pri rozhodovaní veci účastníka J. B. proti S. K. E. Uvedená skutočnosť vyplýva zo spisu

sp.zn. a z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej z 10. februára 2009

sp.zn. , ktorý sa tu nachádza.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosť, že sudcovia

Krajského súdu v Bratislave JUDr. Juraj Považan a JUDr. Elena Ďuranová by mali

prejednávať v odvolacom konaní žalobkyňou uplatňovanú náhradu škody voči štátu, ktorú

zastupuje v konaní advokát JUDr. T. Š., ktorého výrokom sa cítia byť uvedení sudcovia

dotknutí a podľa vlastného vyjadrenia nie sú schopní z tohto dôvodu rozhodovať vo veci

nestranne, je objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu

v Bratislave JUDr. Juraj Považan a JUDr. Elena Ďuranová sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania danej veci.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. marca 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková