Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/111/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany

Zemaníkovej a JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci žalobcu: K.,

s.r.o. so sídlom N., X., (predtým R., s.r.o., K., B.), zast. advokátom, JUDr. J.H., R., B., proti

žalovanému: D., H., B., zast. advokátom, JUDr. I.B., ul. J., B., o zaplatenie 8 000 000,– Sk s

prísl., na odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. -726

zo dňa 17. 04. 2008 a na odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 21 Cb

86/1995–731 zo dňa 16. 06. 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

21 Cb 86/95–726 zo dňa 17. 04. 2008 v časti o zaplatenie 47 637,02 eur (1 435 112,80 Sk)

spolu s 18% úrokom z omeškania od 05. 10. 1995 do zaplatenia p o t v r d z u j e , v časti

trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.

21 Cb 86/1995–731 zo dňa 16. 06. 2008 m e n í tak, že žalovanému u k l a d á zaplatiť

súdny poplatok za dovolanie vo výške 2 858,20 eur (86 106,-- Sk) na účet Krajského súdu

v Bratislave č. účtu 7000142457/8180 VS: 1050677808 v lehote do 10 dní od doručenia tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -126 zo dňa 17. 04. 2008

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 1 435 112,80 Sk s úrokom

z omeškania od 05. 10. 1995 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 794 633,-- Sk.

V dôvodoch rozhodnutia citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

1M Obdo V 9/2006, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

16. 10. 2003 č. k. -636 v jeho napadnutej časti a rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 05. 2005 č. k. -671. Uviedol, že z obsahu

rozsudku dovolacieho súdu vyplýva, že žalovaný ako konateľ spoločnosti R., s. r. o., B., v

mesiacoch október a november 1994 úmyselne a cieľavedome konal a postupoval v rozpore s

jej záujmami, a teda ako mandatár nepostupoval s odbornou starostlivosťou ako riadny

hospodár ( , a preto zodpovedá za škodu vzniknutú

žalobcovi, vrátane ušlého zisku, z ktorého dôvodu dovolací súd napadnuté rozsudky zrušil a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že suma 1 435 112,80 Sk, ktorú požaduje žalobca uhradiť spolu s

úrokom od 05. 10. 1995 do zaplatenia pozostáva zo sumy

1 120 463,-- Sk tržby za premietanie filmov v kinách

163 500,-- Sk za prepracovanie účtovníctva (rekonštrukcií účtovníctva)

54 630,-- Sk mzda žalovaného za mesiac november 1994, kedy nesporne konal v záujme

svojom na vlastnom zakladaní novej obchodnej spoločnosti a konal v rozpore so záujmami

žalobcu

773 750,-- Sk za právne služby

14 473,-- Sk pokuty D.

25 000,-- Sk za poštovné a telefónne poplatky

8 009,-- Sk za nevyúčtované služobné cesty

710 400,-- Sk náklady súvisiace s uvádzaním filmov do kín podľa distribučnej zmluvy,

teda z celkovej sumy 2 870 225,-- Sk, že si uplatňuje sumu 1 435 112,80 Sk na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej pôvodným žalobcom. S poukazom na rozsudok

Najvyššieho súdu 1M Obdo V 9/2006 zo dňa 28. 06. 2007 konštatoval, že žalovaný konal

a postupoval v rozpore so záujmami spoločnosti, čím žalobcovi spôsobil škodu, za ktorú

zodpovedá. Vychádzajúc zo špecifikácie škody a ušlého zisku, prvostupňový súd dospel

k záveru, že tieto finančné prostriedky by bola spoločnosť žalobcu získala z tržieb

za premietanie filmov a nevznikli by jej náklady s prepracovaním účtovníctva, úhrady mzdy

žalovanému za právne služby a ďalšie výdaje spojené s konaním žalovaného v rozpore

so záujmami spoločnosti R., s.r.o. Na základe takto doplneného dokazovania súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 435 112,80 Sk spolu s úrokom z omeškania. O trovách

konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote, podaním doručeným dňa 11. 06. 2008,

podal žalovaný odvolanie a uviedol, že konštatovanie dovolacieho súdu, je potrebné rozšíriť

aj na ďalších konateľov spoločnosti R., s.r.o. Namietal, že konštatovanie je v rozpore s

právnymi predpismi Slovenskej republiky, pretože žalovaný konal v prospech spoločnosti,

nakoľko ihneď po podpise zmluvy, žalobca bez vynaloženia nákladov, poberal v jeho

prospech v intenciách distribučnej zmluvy bez vynaloženia nákladov všetky tržby, že podľa

distribučnej zmluvy s americkou stranou B. (BVI) z 29. 04. 1994 všetky tržby z distribúcie

filmov na území Slovenskej republiky až do skončenia týchto práv ku dňu 30. 11. 1994, boli v

prospech žalobcu, že konatelia spoločnosti zodpovedajú za účtovnú závierku spoločne, ďalej,

že bolo vo výlučnej pôsobnosti právomoci BVI ukončiť tento zmluvný vzťah a ukončenie

tohto zmluvného vzťahu, jednoznačne bolo zdôvodnené svedectvom B., I. 25. 05. 2000, ktoré

preukazuje, že nebolo z dôvodov na strane žalovaného, ale práve konaním iných konateľov,

že pochybnosti o tomto dôkaze svedectvom, ktoré vydala spoločnosť B. E. zo dňa 25. 05.

2000, neboli v konaní pred krajským súdom v novom konaní opätovne zohľadnené, že

žalobca v novom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by z hľadiska vecného a odborného,

preukazovali a odôvodňovali vznik škody, že nebola žalobcom preukázaná príčinná súvislosť

medzi konaním žalovaného a škodou.

Z hľadiska rozhodnutia o náhrade o trovách konania poukázal na fakt, že žalobca

nemôže mať nárok na náhradu trov konania vo výške 794 633,– Sk, keď z dôvodu zmluvy

o postúpení mal nárok iba na polovinu nároku a to zo sumy 1 435 112,– Sk.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.21 Cb 86/1995-131 zo dňa 16. 06. 2008

Krajský súd v Bratislave uložil žalovanému v hore uvedenej veci zaplatiť na účet súdu súdny

poplatok za odvolanie vo výške 480 000,-- Sk to jest 6% zo sumy 8 000 000,-- Sk.

Podaním doručeným súdu 04. 07. 2008 podal žalovaný odvolanie proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č.k. -731 zo dňa 16. 06. 2008 a namietal, že

konajúci súd nevzal do úvahy, že voči dvom žalovaným bol nárok postupne vzatý späť, a že

pôvodne uplatňovaný návrh bol redukovaný na sumu 1 435 112,80 Sk, voči ktorej sume

aj odvolanie smeruje. Ďalej namietal, že nový žalobca nemá nárok na náhradu trov všetkých

súdnych poplatkov od začiatku sporu, a ani náhradu trov konania v odvolacom konaní

z postupne redukovanej sumy, pretože zmluvou o postúpení bola novému žalobcovi

postúpená len polovica nároku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa , bez

nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie v časti

o zaplatenie 1 435 112,80 Sk, je právne nedôvodné.

Predmetom odvolania je posúdiť, či prvostupňový súd v novom konaní rozhodol

v súlade so zákonom, keď žalobe do výšky 1 435 112,80 Sk s príslušenstvom vyhovel.

Z predložených dokladov nie je sporené, že na žalobcom K., s.r.o. bola zmluvou o

postúpení postúpená pohľadávka vo výške 1 435 112,80 Sk, ktorá je predmetom sporu v

tomto konaní. Z predložených dokladov je zrejmé, že ide o nárok uplatnený titulom náhrady

škody, ktorá vznikla žalobcovi následkom porušenia povinnosti žalovaným, následkom čoho

spoločnosť B., s.r.o. (ďalej len B.) odstúpila od zmluvy uzavretej so spoločnosťou R., s.r.o..

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1M Obdo V 9/2006 zo dňa

28. júna 2007 je jednoznačné, že dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný konateľ

spoločnosti R., s.r.o., B., K. v mesiacoch október - november 1994, úmyselne a cieľavedome

konal a postupoval v rozpore s jej záujmami, a že žalovaný nepostupoval ako mandatár s

odbornou starostlivosťou, ako riadny hospodár ( , a keďže

takto nepostupoval a uskutočnil celý rad právnych úkonov a ďalších krokov, ktoré boli v

rozpore so záujmami žalobcu, zodpovedá žalobcovi za takto vzniknutú škodu vrátane ušlého

zisku. Zo zdôvodnenia rozhodnutia 1 M Obdo V 9/2006 zo dňa 28. júna 2007, vyplýva, že

základným pochybením súdu prvého stupňa bolo nerešpektovanie právneho názoru

odvolacieho, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 29. 10. 1999 č.k. 7 Obo

61/99-407, v ktorom uznesení bolo uvedené, že žalovaný svojim konaním zavinil, že

zahraničný zmluvný partner B., s.r.o. jednostranne vypovedal „Zmluvu o distribúcii filmov zo

dňa 29. 04. 1994, a že žalovaný vedel a musel vedieť, že bez predchádzajúceho súhlasu „B.“

ako konateľ žalovaného, uzavrie dohodu o ukončení pracovného pomeru so šiestimi

pracovníkmi spoločnosti, že tým dôjde k porušeniu zmluvných podmienok s možnosťou

vypovedania zmluvy. Zo zdôvodnenia rozhodnutia 1M Obdo V 9/2006 zo dňa 28. júna 2007

je taktiež zrejmé, že konanie žalovaného bolo úmyselné s cieľom dosiahnuť zánik zmluvy

z 29. 04. 1994, na ktorom smere nemohlo nič meniť ani následné vyjadrenie spoločnosti B. z

25. 05. 2000. Z hľadiska platnosti vypovedania zmluvy ku dňu 30. 11. 1994, za rozhodujúce

skutočnosti označil uvedené skutočnosti v tejto vypovedaní zmluvy, ktoré skutkové okolnosti

zásadne spochybnené účastníkmi, neboli. Z obsahu citovaného rozhodnutia je zrejmé, že ako

prvostupňový súd, tak aj odvolací súd rozhodnutím -679 zo dňa 17. mája 2005

pochybili, keď na základe dôkazu obsahu listu zo dňa 255 (č.l. 422) dospeli k záveru, že

žalovaný neporušil zákon.

Z ustanovenia vyplýva, že súdy nižšieho stupňa sú právnym názorom

súdu vyššieho stupňa viazané. Fakt, že v rozhodnutí 1 M Obdo zo dňa 28. júna 2007

bolo porušenie zákona v danom prípade prvostupňovému súdu, aj odvolaciemu súdu

vytknutý, sporný nie je a jednoznačne z rozhodnutia dovolacieho senátu je, že žalovaný

porušil povinnosť, ktorá je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou spoločnosti R., s.r.o.

Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že súd sa dostatočne nevysporiadal v konaní vednom pod č.k.

zo dňa 17. 04. 2008 s otázkou porušenia povinnosti žalovaným, následne s

dôkazom zo dňa 25. 05. 2000 a so skutočnosťou, že za škodu zodpovedajú viacerí konatelia,

odvolací súd označil za v tomto konaní už za právne irelevantné, práve s poukazom na

jednoznačné konštatovanie v odôvodnení rozhodnutia 1 M V Obdo/9/2006 zo dňa 28. júna

2007, ktorého súdu právny názor je pre súdy nižšieho stupňa právne záväzný ( ).

Záver prijatý dovolacím senátom, že žalovaný porušil povinnosť, ktorá je v príčinnej

súvislosti so vzniknutou škodou spoločnosti R., s.r.o. je nesporný, a preto otázka, či škodu

spôsobili viacerí konatelia, už nemôže byť predmetom ďalšieho skúmania v tomto konaní. Na

základe citovaného rozhodnutia za škodu jednoznačne žalovaný zodpovedá a výška tejto

škody zo strany žalovaného nebola žiadnym hodnoverným dôkazom spochybnená. Zo

zdôvodnenia rozhodnutia 1 M Obdo je taktiež zrejmé, že podľa dovolacieho súdu

znalkyňa výšku škody posudzovala neprípustným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností napadnutý

rozsudok -726 zo dňa 17. 04. 2008 v časti týkajúcej sa istiny spolu s

úrokom podľa z jeho správnych dôvodov, potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal odvolanie aj v časti výroku o trovách

konania, kde žalovaný namietal, že nemožno pri zohľadnení zmluvy o postúpení pohľadávky

súhlasiť s názorom súdu že, žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške

794 633,– Sk z dôvodu, že mal v spore plný úspech, keď podľa vyčíslenia žalobcu, ktorý

zmluvou o postúpení pohľadávky získal len polovicu nároku, sumu 1 435 112,80 Sk.

S názorom žalovaného, že základom pre výpočet trov konania je suma 1 435 112,80 Sk,

sa Najvyšší súd Slovenskej republiky, stotožnil. Zo zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia

je zrejmé, že krajský súd uviedol, že náklady trov konania, predstavujú 628 635,– Sk

na náhradu súdnych poplatkov a trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci v sume

15 120,– Sk, za dva úkonu právnej pomoci po 14 810,-- Sk, za 4 úkony právnej pomoci

po 15 520,– Sk, za 1 úkon právnej pomoci v sume 32 880,-- Sk, za jeden úkon 7 760,– Sk

a za jeden úkon právnej pomoci v sume 15 650,– Sk, spolu s paušálnou náhradou

10 x po 128,– Sk a 1 x v sume 150,– Sk. Z obsahu zdôvodnenia nie je zrejmé, na základe

čoho konajúci súd dospel k záveru, že náhrada na súdnom poplatku, predstavuje sumu

628 635,-- Sk, a taktiež nie je v napadnutom uznesení uvedené, z akého základu pre výpočet

trov konajúci súd vychádzal. Zo zdôvodnenia je zrejmé, že priznal náhradu trov konania

za desať právnych úkonov, ktorý počet úkonov žalovaný v odvolaní zo dňa 6. júna 2008,

ani nenamieta. Je pravdou, že rozhodnutie v časti náhrady trov konania, je nezrozumiteľné

a nie je z neho zrejmé, akým postupom konajúci súd postupoval, keď zaviazal žalovaného

na náhradu trov konania vo výške 794 633,– Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto v tejto časti rozhodnutie označil

za nepreskúmateľné a podľa písmeno h/ , ho v tejto časti zrušil a vrátil

na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.

Predmetom veci je aj odvolanie žalobcu (list č. 733 v spise) voči uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave sp.zn. -731 zo dňa 16. 06. 2008, ktoré ukladá žalovanému

zaplatiť v hore uvedenej veci súdny poplatok vo výške 480 000,– Sk, to jest 6% zo sumy

8 000 000,– Sk, na liste č. 731 v spise. Základnou otázkou je, či súd prvého stupňa postupoval

správne, keď napadnutým uznesením vyrubil súdny poplatok zo sumy 8 000 000,– Sk,

napriek tomu, že predmetom odvolania, je suma 1 435 112,80 Sk. Najvyšší súd Slovenskej

republiky, sa stotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že v danom prípade základom pre

výpočet súdneho poplatku mala byť suma 1 435 112,80 Sk, ktorá je aj predmetom odvolania,

z ktorej sumy 6% predstavuje sumu 86 106,– Sk, a nie ako je uvedené v napadnutom uznesení

480 000,-- Sk. Z predložených dokladov nie je zrejmé, či žalovaný sumu 86 106,– Sk,

aj sumu na účet súdu zaplatil, keďže v spise je iba doklad o príkaze na úhradu, ale nie doklad

o zaplatení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného uznesenie Krajského súdu

v B. č.k. -731 dňa 16. 06. 2008 zmenil tak, že žalovanému sa ukladá zaplatiť

na účet súdu 7000142457/8180,VS: 1050677808 sumu 2 858,20 eur (86 106,– Sk).

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v novom konaní o náhrade trov

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 17. marca 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková