Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/9/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa RSDr. Ing. V. M.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. D. M., advokátkou v B., proti odporcovi Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Mierova 19, zastúpenému

JUDr. K. K., advokátkou v B., o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp.zn. , o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 8. marca 2006, č.k. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 8. marca

2006, č.k. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 28. apríla 2005, č.k. – 50

zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhrady mzdy s príslušenstvom za obdobie

od 9. novembra 2001 do 7. marca 2004 a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. marca 2006, sp.zn.

na odvolanie odporcu zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Mal za, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, keď nie je z neho

zrejmé, akým výpočtom dospel prvostupňový súd k výške náhrady mzdy ako aj úrokov

z omeškania. Naviac sa súd prvého stupňa dopustil vo svojom rozhodnutí viacerých

pochybení, keď napr. priznal náhradu mzdy po vykonaní odvodov a dane, hoci náhrada mzdy

mala byť priznaná v hrubej výške.

Proti tomto uzneseniu na podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej

republiky mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie z dôvodu, že týmto rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práva

a právom chránených záujmov účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami. Uviedol, že v predmetnej veci, v konaní pred súdom prvého stupňa, bola dňa

25. marca 2005 udelená plná moc ministrom hospodárstva Slovenskej republiky

na zastupovanie odporcu JUDr. J. Ď., ktorá nebola odvolaná. Proti rozsudku súdu prvého

stupňa podal dňa 1. júla 2005 odporca v zastúpení advokátkou JUDr. K. K. odvolanie.

K odvolaniu predložila advokátka JUDr. K. K. splnomocnenie zo dňa 28. júna 2005.

Za odporcu podpísala splnomocnenie Ing. R. T., vedúca služobného úradu Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky. V priebehu odvolacieho konania založila advokátka

JUDr. K. K. do súdneho spisu plnú moc zo dňa 1. augusta 2005, udelenú jej ministrom

hospodárstva Slovenskej republiky P. R. a plnú moc zo dňa 5. januára 2006, udelenú jej

ministrom hospodárstva Slovenskej republiky J. M. (zo spisu nie je zrejmé akým spôsobom

a kedy boli plné moci do spisu založené). Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom

vyplýva, že odporcu zastupovala JUDr. K. K. podľa plnej moci zo dňa 28. júna 2005. Krajský

súd bez toho, aby skúmal náležitým spôsobom, či sú splnené podmienky pre odvolacie

konanie, teda či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, vo veci konal a rozhodol tak, že

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S vznesenou námietkou

navrhovateľa o tom, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, sa vo svojom

rozhodnutí vôbec nezaoberal. Mimoriadny dovolateľ poukázal na to, že za právnickú osobu

môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené

vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie

obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej

osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide

o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Podľa § 4 odsek 1, 2 zákona č.

o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo

riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje

v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch

štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Úlohy spojené

s odborným, organizačným a technickým zabezpečením ministerstva plní úrad ministerstva,

na čele ktorého stojí vedúci úradu ( ). Vedúci služobného

úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi

zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov

a s organizačným zabezpečením činnosti ministerstva a iné úlohy, ktoré mu uloží minister

alebo predstavený v politickej funkcii (čl. 6 ods. 3 Štatútu Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky). Je oprávnený zastupovať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej

republiky v rámci pôsobnosti ministerstva ako služobného úradu alebo na základe poverenia

ministra (čl. 8 ods. 4 Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky). Do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky súdnictvo nepatrí.

Zastupovať ministerstvo v právnych veciach pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými

právnickými osobami a fyzickými osobami dotknutého právneho vzťahu splnomocňuje

(poveruje) zamestnancov ministerstva minister (čl. 6 ods. 2 písm. j/ Organizačného poriadku

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky). O podaní opravných prostriedkov proti

súdnym rozhodnutiam a správnym aktom, ktoré sa vzťahujú na ministerstvo rozhoduje

riaditeľ odboru právnych služieb (čl. 65 písm. c/ bod 3 Organizačného poriadku Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky). Odbor právnych služieb je zaradený do sekcie

organizácie, riadenia a financovania, na čele ktorej stojí generálny riaditeľ sekcie, ktorého

priamo riadi minister (čl. 6 ods. 2 písm. a/ bod 7 Organizačného poriadku Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky). Oprávnenia a povinnosti štátneho zamestnanca

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky vo funkcii vedúceho služobného úradu, sú

podrobne rozvedené v čl. 8 ods. 5 písm. a/ až 1/ Organizačného poriadku Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky. Nie je medzi nimi zahrnuté oprávnenie zastupovať

ministerstvo hospodárstva v konaní pred všeobecnými súdmi ani udeľovať zamestnancom

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky alebo tretím osobám splnomocnenie

na zastupovanie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v právnych veciach

pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnickými osobami a fyzickými osobami dotknutého

právneho vzťahu. K takýmto úkonom je vedúci služobného úradu s výslovným poukazom čl.

8 ods. 4 Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky oprávnený

len na základe poverenia ministra. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie proti

rozsudku súdu prvého stupňa podala dňa 1. júla 2005 advokátka JUDr. K. K. na základe plnej

moci zo dňa 28. júna 2005. K odvolaniu a pripojenej plnej moci, ktorá nebola udelená

štatutárnym orgánom odporcu nebol pripojený žiadny dôkaz na preukázanie potrebnej

právomoci k právnemu úkonu udelenia plnej moci tretej osobe na zastupovanie odporcu

v predmetnom súdnom konaní. Splnomocnená advokátka bola povinná doložiť písomné

poverenie ministra hospodárstva Slovenskej republiky datované najneskôr ku dňu 28. júna

2005. Jeho nedoloženie znamenalo na strane odporcu nepreukázanie oprávnenosti na podanie

odvolania s právnymi následkami jeho odmietnutia. Vzhľadom na absenciu preukázania

oprávnenosti osoby konajúcej v mene odporcu (vedúca služobného úradu nemá postavenie

štatutárneho orgánu) k udeleniu splnomocnenia pre tretiu osobu na zastupovanie odporcu

v odvolacom konaní (v rozhodnom čase nebolo doložené poverenie zo strany štatutárneho

orgánu – ministra), odvolací súd bol povinný skúmať, či oprávnenie štátnej zamestnankyne

odporcu zakladá oprávnenie na takéto konanie vo vnútorných predpisoch žalovanej

právnickej osoby alebo či je to vzhľadom na pracovné zaradenie menovanej vo funkcii

vedúcej služobného úradu obvyklé. Súd sa tiež s poukazom na mal zaoberať

skutočnosťou, či plná moc na zastupovanie odporcu udelená ministrom hospodárstva

Slovenskej republiky JUDr. J. Ď. bola odvolaná a kedy k jej odvolaniu prišlo. Až

po preukázaní oprávnenosti osoby, ktorá splnomocnenie konať za žalovaného udelila, bol

odvolací súd oprávnený akceptovať suspenzívny účinok podaného odvolania v súlade s § 206

ods. 1 a vo veci postupovať spôsobom uvedeným v Podľa názoru

mimoriadneho dovolateľa, v danom prípade zvolený právny zástupca predložil

splnomocnenie udelené za odporcu, nešlo o procesný nedostatok, ktorý mohol byť odstránený

dodatočným predložením plnomocenstva. Podľa vnútorného predpisu žalovanej právnickej

osoby (čl. 8 ods. 4 Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky)

vedúca služobného úradu bez osobitného poverenia zo strany ministra nebola oprávnená

zastupovať ministerstvo v konaní pred všeobecnými súdmi, ani udeliť splnomocnenie

na zastupovanie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v konaní

pred súdom. Takéto oprávnenie jej nevyplývalo ani z iných ustanovení vnútorných predpisov

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a ani to vzhľadom na jej pracovné postavenie

nebolo obvyklé. Dodatočne udelené poverenie udelené ministrom hospodárstva Slovenskej

republiky nemá právne opodstatnenie, pretože zákon dodatočnú konvalidáciu právneho

úkonu, ktorý v čase jeho urobenia nemá náležitosti podľa zákona, vylučuje. Ak by bol

odvolací súd skúmal právne náležitosti odvolania odporcu zo dňa 1. júla 2005, musel by

dospieť k záveru, že tento právny úkon nie je možné považovať za úkon účastníka konania

na strane odporcu. Udelenie splnomocnenia na zastupovanie je hmotnoprávny úkon,

pre platnosť ktorého sa vyžaduje existencia oprávnenia konajúcej osoby v čase jeho udelenia.

Ak oprávnenie na udelenie plnej moci v čase jej vzniku absentuje, ide o neplatný právny

úkon, ktorý v budúcnosti nemôže byť konvalidovaný. Vzhľadom na vyššie označené

porušenie príslušných ustanovení sa v konaní, ktoré by pri dodržaní postupu

stanoveného v právoplatne skončilo, bude ďalej konať. Podľa

generálneho prokurátora Slovenskej republiky došlo v danej veci k zásahu do princípu

právnej istoty a v dôsledku toho sa vyplatenie náhrady mzdy, ktorá navrhovateľovi

nepochybne patrí oddialilo na neurčito. Z hľadiska navrhovateľa ako oprávneného na náhradu

mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru je diametrálne odlišná situácia,

ktorá mala nastať pri dodržaní zákona a situácia, ktorá je vyvolaná nezákonným rozhodnutím

krajského súdu. Za tohto stavu preto nejde len o ochranu práva navrhovateľa na náhradu

mzdy, ale predovšetkým o ochranu jeho práva na spravodlivý proces spočívajúci v striktnom

dodržiavaní príslušných ustanovení o postupe súdu v prípade podania odvolania

podaného neoprávnenou osobou. V súvislosti s právom na spravodlivý proces poukázal aj

na to, že súd druhého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nereagoval na námietky

právnej zástupkyne navrhovateľa ohľadom podania odvolania neoprávnenou osobou, hoci

pre vec mali zásadný význam.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení sa stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania.

Odporca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že odvolací súd

nezistil skutočnosti, pre ktoré bolo potrebné odvolanie ako podané neoprávnenou osobou

odmietnuť a správne zrušil rozsudok prvostupňového súdu pre jeho nepreskúmateľnosť. Mal

za to, že plnomocenstvo na zastupovanie bolo udelené oprávnenou osobou, a ako také ho

potvrdil osobitným udelením plnej moci zo dňa 1.8.2005 na zastupovanie aj minister

hospodárstva Slovenskej republiky. Žiadal preto mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1

v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo

vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) a že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Iná vada konania je dôsledkom procesného pochybenia súdu, ktoré síce nezakladá

zmätočnosť (viď ), ale má za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V zmysle , spôsobilosť mať práva a povinnosti

majú aj právnické osoby.

V zmysle , právnickými osobami sú a/ združenia

fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej

samosprávy, d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

S poukazom na sú ministerstvá ako ústredné

orgány štátnej správy právnickými osobami a môžu byť účastníkmi súdneho konania

(R 52/1995).

V zmysle , právne úkony právnickej osoby

vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby,

zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

V zmysle , za právnickú osobu môžu robiť právne

úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch

právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby

prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osoby, len pokiaľ sa

právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie

o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

V zmysle , zástupcom je ten, kto je oprávnený

konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Zástupcom môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba. Zastúpený môže udeliť

plnomocenstvo, ak má spôsobilosť na udelenie plnomocenstva, a na právny úkon, na ktorý

plnomocenstvo udeľuje.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že nedostatok

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasledujúcich

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.

, , , , ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;

Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Hoci ustanovenie (v znení do 15. októbra 2008) v porovnaní s rozsudkom

zjednodušuje obsah písomného vyhotovenia uznesenia, i táto forma rozhodnutia súdu,

ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo

o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania, musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť

súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom

na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia

súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo

nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má

byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu

veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je

predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu., t.j. musí byť preskúmateľné.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením

práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného

mimoriadneho dovolania.

Tieto požiadavky mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

nespĺňa, nakoľko sa odvolací súd námietkami navrhovateľa, uplatnenými v odvolacom konaní

o nedostatku oprávnenia na podanie odvolania JUDr. K. K. vôbec nezaoberal.

V predmetnej veci nebolo sporným, že dňa 1. júla 2005 odporca v zastúpení

advokátkou JUDr. K. K., podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu. K odvolaniu

predložila advokátka splnomocnenie zo dňa 28. júna 2005, ktoré jej udelila Ing. R. T., vedúca

služobného úradu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (odporcu). Ako vyplýva

z Organizačného poriadku odporcu (platného ku dňu 28. júna 2005), ktorý bol jeho

základným vnútorným organizačným predpisom, vedúci služobného úradu plní úlohy spojené

s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom

úrade s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a s organizačným zabezpečením

činnosti ministerstva a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej

funkcii. Vedúci úradu zastupuje ministerstvo v rámci pôsobnosti ministerstva ako služobného

úradu alebo na základe poverenia ministra. Z poverenia, ktoré dňa 24.9.2003 udelil Ing. R. T.

minister hospodárstva Slovenskej republiky, nie je možné vyvodiť poverenie na udelenie

splnomocnenia pre tretie osoby na zastupovanie odporcu pred súdom. Z jeho obsahu vyplýva

len poverenie vykonávaním všetkých právnych úkonov za Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky v pracovno – právnych vzťahoch upravených pracovnoprávnymi

predpismi. Z uvedeného je zrejmé, že vedúca služobného úradu nemala spôsobilosť

na udelenie plnomocenstva advokátke ako fyzickej osobe, ktorá nebola štátnym

zamestnancom v pôsobnosti ministerstva na zastupovanie odporcu v konaní pred súdom. Ako

je zrejmé z obsahu hore citovaného , zo zastúpenia

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. v danom prípade odporcovi ako

právnickej osobe, zastúpenej štatutárom, ktorým je zmysle ,

Z.z. v znení noviel, o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,

minister, ktorý ministerstvo riadi a zodpovedá za jeho činnosť a v zákonom stanovených

prípadoch štátny tajomník.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora v tom, že odvolací súd

mal skúmať, vzhľadom na námietky podané navrhovateľom vo vyjadrení k odvolaniu

odporcu, oprávnenosť právnej zástupkyne odporcu na podanie opravného prostriedku a že sa

s touto námietkou vo svojom zrušujúcom uznesení vôbec nezaoberal.

Dovolací súd sa takisto stotožňuje so záverom dovolateľa, že dodatočné poverenie,

udelené ministrom na zastupovanie pred súdom JUDr. K., dňa 1.8.2005, nemá právne

opodstatnenie, lebo nie je prípustná dodatočná konvalidácia právneho úkonu, ktorý v čase,

kedy bol urobený, nemal zákonné náležitosti, v danom prípade to bolo udelenie

splnomocnenia na zastupovanie pracovníkom (vedúcou úradu) právnickej osoby, ktorá

na takýto úkon nebola oprávnená. V nadväznosti na túto skutočnosť, i procesný úkon

(podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu) osobou, ktorá na takýto úkon

nebola platne splnomocnená, nemôže mať relevantné právne následky, spočívajúce

v meritórnom prejednaní veci na základe podaného opravného prostriedku odvolacím súdom.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , , , keďže to

vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu

nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

/, / rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. marca 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková