Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
454/371727.d9b65d.pdf
PDF · 121.07 KB
No categories available
5MCdo/9/2007
Najvyšší súd 5 M Cdo 9/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa RSDr. Ing. V. M.,
bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. D. M., advokátkou v B., proti odporcovi Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Mierova 19, zastúpenému
JUDr. K. K., advokátkou v B., o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II
pod sp.zn. 10 C 126/2004, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 8. marca 2006, č.k. 2 Co 213/2005 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 8. marca
2006, č.k. 2 Co 213/2005 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 28. apríla 2005, č.k. 10 C 126/2004 – 50
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhrady mzdy s príslušenstvom za obdobie
od 9. novembra 2001 do 7. marca 2004 a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. marca 2006, sp.zn. 2 Co 213/2005
na odvolanie odporcu zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Mal za, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, keď nie je z neho
zrejmé, akým výpočtom dospel prvostupňový súd k výške náhrady mzdy ako aj úrokov
z omeškania. Naviac sa súd prvého stupňa dopustil vo svojom rozhodnutí viacerých
pochybení, keď napr. priznal náhradu mzdy po vykonaní odvodov a dane, hoci náhrada mzdy
mala byť priznaná v hrubej výške.
Proti tomto uzneseniu na podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej
republiky mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie z dôvodu, že týmto rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práva
a právom chránených záujmov účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami. Uviedol, že v predmetnej veci, v konaní pred súdom prvého stupňa, bola dňa
25. marca 2005 udelená plná moc ministrom hospodárstva Slovenskej republiky
na zastupovanie odporcu JUDr. J. Ď., ktorá nebola odvolaná. Proti rozsudku súdu prvého
stupňa podal dňa 1. júla 2005 odporca v zastúpení advokátkou JUDr. K. K. odvolanie.
K odvolaniu predložila advokátka JUDr. K. K. splnomocnenie zo dňa 28. júna 2005.
Za odporcu podpísala splnomocnenie Ing. R. T., vedúca služobného úradu Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky. V priebehu odvolacieho konania založila advokátka
JUDr. K. K. do súdneho spisu plnú moc zo dňa 1. augusta 2005, udelenú jej ministrom
hospodárstva Slovenskej republiky P. R. a plnú moc zo dňa 5. januára 2006, udelenú jej
ministrom hospodárstva Slovenskej republiky J. M. (zo spisu nie je zrejmé akým spôsobom
a kedy boli plné moci do spisu založené). Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom
vyplýva, že odporcu zastupovala JUDr. K. K. podľa plnej moci zo dňa 28. júna 2005. Krajský
súd bez toho, aby skúmal náležitým spôsobom, či sú splnené podmienky pre odvolacie
konanie, teda či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, vo veci konal a rozhodol tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S vznesenou námietkou
navrhovateľa o tom, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, sa vo svojom
rozhodnutí vôbec nezaoberal. Mimoriadny dovolateľ poukázal na to, že za právnickú osobu
môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené
vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie
obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej
osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide
o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Podľa § 4 odsek 1, 2 zákona č.
575/2001 Z.z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo
riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje
v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch
štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Úlohy spojené
s odborným, organizačným a technickým zabezpečením ministerstva plní úrad ministerstva,
na čele ktorého stojí vedúci úradu (§ 5 ods. 6 zákona č. 575/2001 Z.z.). Vedúci služobného
úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi
zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov
a s organizačným zabezpečením činnosti ministerstva a iné úlohy, ktoré mu uloží minister
alebo predstavený v politickej funkcii (čl. 6 ods. 3 Štatútu Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky). Je oprávnený zastupovať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky v rámci pôsobnosti ministerstva ako služobného úradu alebo na základe poverenia
ministra (čl. 8 ods. 4 Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky). Do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky súdnictvo nepatrí.
Zastupovať ministerstvo v právnych veciach pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými
právnickými osobami a fyzickými osobami dotknutého právneho vzťahu splnomocňuje
(poveruje) zamestnancov ministerstva minister (čl. 6 ods. 2 písm. j/ Organizačného poriadku
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky). O podaní opravných prostriedkov proti
súdnym rozhodnutiam a správnym aktom, ktoré sa vzťahujú na ministerstvo rozhoduje
riaditeľ odboru právnych služieb (čl. 65 písm. c/ bod 3 Organizačného poriadku Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky). Odbor právnych služieb je zaradený do sekcie
organizácie, riadenia a financovania, na čele ktorej stojí generálny riaditeľ sekcie, ktorého
priamo riadi minister (čl. 6 ods. 2 písm. a/ bod 7 Organizačného poriadku Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky). Oprávnenia a povinnosti štátneho zamestnanca
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky vo funkcii vedúceho služobného úradu, sú
podrobne rozvedené v čl. 8 ods. 5 písm. a/ až 1/ Organizačného poriadku Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky. Nie je medzi nimi zahrnuté oprávnenie zastupovať
ministerstvo hospodárstva v konaní pred všeobecnými súdmi ani udeľovať zamestnancom
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky alebo tretím osobám splnomocnenie
na zastupovanie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v právnych veciach
pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnickými osobami a fyzickými osobami dotknutého
právneho vzťahu. K takýmto úkonom je vedúci služobného úradu s výslovným poukazom čl.
8 ods. 4 Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky oprávnený
len na základe poverenia ministra. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie proti
rozsudku súdu prvého stupňa podala dňa 1. júla 2005 advokátka JUDr. K. K. na základe plnej
moci zo dňa 28. júna 2005. K odvolaniu a pripojenej plnej moci, ktorá nebola udelená
štatutárnym orgánom odporcu nebol pripojený žiadny dôkaz na preukázanie potrebnej
právomoci k právnemu úkonu udelenia plnej moci tretej osobe na zastupovanie odporcu
v predmetnom súdnom konaní. Splnomocnená advokátka bola povinná doložiť písomné
poverenie ministra hospodárstva Slovenskej republiky datované najneskôr ku dňu 28. júna
2005. Jeho nedoloženie znamenalo na strane odporcu nepreukázanie oprávnenosti na podanie
odvolania s právnymi následkami jeho odmietnutia. Vzhľadom na absenciu preukázania
oprávnenosti osoby konajúcej v mene odporcu (vedúca služobného úradu nemá postavenie
štatutárneho orgánu) k udeleniu splnomocnenia pre tretiu osobu na zastupovanie odporcu
v odvolacom konaní (v rozhodnom čase nebolo doložené poverenie zo strany štatutárneho
orgánu – ministra), odvolací súd bol povinný skúmať, či oprávnenie štátnej zamestnankyne
odporcu zakladá oprávnenie na takéto konanie vo vnútorných predpisoch žalovanej
právnickej osoby alebo či je to vzhľadom na pracovné zaradenie menovanej vo funkcii
vedúcej služobného úradu obvyklé. Súd sa tiež s poukazom na § 24 O.s.p. mal zaoberať
skutočnosťou, či plná moc na zastupovanie odporcu udelená ministrom hospodárstva
Slovenskej republiky JUDr. J. Ď. bola odvolaná a kedy k jej odvolaniu prišlo. Až
po preukázaní oprávnenosti osoby, ktorá splnomocnenie konať za žalovaného udelila, bol
odvolací súd oprávnený akceptovať suspenzívny účinok podaného odvolania v súlade s § 206
ods. 1 O.s.p. a vo veci postupovať spôsobom uvedeným v § 214 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru
mimoriadneho dovolateľa, v danom prípade zvolený právny zástupca predložil
splnomocnenie udelené za odporcu, nešlo o procesný nedostatok, ktorý mohol byť odstránený
dodatočným predložením plnomocenstva. Podľa vnútorného predpisu žalovanej právnickej
osoby (čl. 8 ods. 4 Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky)
vedúca služobného úradu bez osobitného poverenia zo strany ministra nebola oprávnená
zastupovať ministerstvo v konaní pred všeobecnými súdmi, ani udeliť splnomocnenie
na zastupovanie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v konaní
pred súdom. Takéto oprávnenie jej nevyplývalo ani z iných ustanovení vnútorných predpisov
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a ani to vzhľadom na jej pracovné postavenie
nebolo obvyklé. Dodatočne udelené poverenie udelené ministrom hospodárstva Slovenskej
republiky nemá právne opodstatnenie, pretože zákon dodatočnú konvalidáciu právneho
úkonu, ktorý v čase jeho urobenia nemá náležitosti podľa zákona, vylučuje. Ak by bol
odvolací súd skúmal právne náležitosti odvolania odporcu zo dňa 1. júla 2005, musel by
dospieť k záveru, že tento právny úkon nie je možné považovať za úkon účastníka konania
na strane odporcu. Udelenie splnomocnenia na zastupovanie je hmotnoprávny úkon,
pre platnosť ktorého sa vyžaduje existencia oprávnenia konajúcej osoby v čase jeho udelenia.
Ak oprávnenie na udelenie plnej moci v čase jej vzniku absentuje, ide o neplatný právny
úkon, ktorý v budúcnosti nemôže byť konvalidovaný. Vzhľadom na vyššie označené
porušenie príslušných ustanovení O.s.p. sa v konaní, ktoré by pri dodržaní postupu
stanoveného v § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. právoplatne skončilo, bude ďalej konať. Podľa
generálneho prokurátora Slovenskej republiky došlo v danej veci k zásahu do princípu
právnej istoty a v dôsledku toho sa vyplatenie náhrady mzdy, ktorá navrhovateľovi
nepochybne patrí oddialilo na neurčito. Z hľadiska navrhovateľa ako oprávneného na náhradu
mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru je diametrálne odlišná situácia,
ktorá mala nastať pri dodržaní zákona a situácia, ktorá je vyvolaná nezákonným rozhodnutím
krajského súdu. Za tohto stavu preto nejde len o ochranu práva navrhovateľa na náhradu
mzdy, ale predovšetkým o ochranu jeho práva na spravodlivý proces spočívajúci v striktnom
dodržiavaní príslušných ustanovení O.s.p. o postupe súdu v prípade podania odvolania
podaného neoprávnenou osobou. V súvislosti s právom na spravodlivý proces poukázal aj
na to, že súd druhého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nereagoval na námietky
právnej zástupkyne navrhovateľa ohľadom podania odvolania neoprávnenou osobou, hoci
pre vec mali zásadný význam.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení sa stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania.
Odporca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že odvolací súd
nezistil skutočnosti, pre ktoré bolo potrebné odvolanie ako podané neoprávnenou osobou
odmietnuť a správne zrušil rozsudok prvostupňového súdu pre jeho nepreskúmateľnosť. Mal
za to, že plnomocenstvo na zastupovanie bolo udelené oprávnenou osobou, a ako také ho
potvrdil osobitným udelením plnej moci zo dňa 1.8.2005 na zastupovanie aj minister
hospodárstva Slovenskej republiky. Žiadal preto mimoriadne dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), postupujúc
podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenia § 372p ods. 1 O.s.p.
k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe zákona č. 384/2008 Z.z.), po zistení, že
mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2
O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv.
inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Iná vada konania je dôsledkom procesného pochybenia súdu, ktoré síce nezakladá
zmätočnosť (viď § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ale má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V zmysle § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti
majú aj právnické osoby.
V zmysle § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnickými osobami sú a/ združenia
fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej
samosprávy, d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
S poukazom na § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú ministerstvá ako ústredné
orgány štátnej správy právnickými osobami a môžu byť účastníkmi súdneho konania
(R 52/1995).
V zmysle § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby
vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby,
zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
V zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne
úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch
právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby
prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osoby, len pokiaľ sa
právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie
o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
V zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený
konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Zástupcom môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba. Zastúpený môže udeliť
plnomocenstvo, ak má spôsobilosť na udelenie plnomocenstva, a na právny úkon, na ktorý
plnomocenstvo udeľuje.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že nedostatok
odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a
Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.
I ÚS 17/01, I ÚS 226/03, II ÚS 261/06, III ÚS 74/08, I ÚS 181/08) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).
Hoci ustanovenie § 169 O.s.p. (v znení do 15. októbra 2008) v porovnaní s rozsudkom
zjednodušuje obsah písomného vyhotovenia uznesenia, i táto forma rozhodnutia súdu,
ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo
o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania, musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom
na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia
súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu
veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je
predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu., t.j. musí byť preskúmateľné.
Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia
práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného
mimoriadneho dovolania.
Tieto požiadavky mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
nespĺňa, nakoľko sa odvolací súd námietkami navrhovateľa, uplatnenými v odvolacom konaní
o nedostatku oprávnenia na podanie odvolania JUDr. K. K. vôbec nezaoberal.
V predmetnej veci nebolo sporným, že dňa 1. júla 2005 odporca v zastúpení
advokátkou JUDr. K. K., podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu. K odvolaniu
predložila advokátka splnomocnenie zo dňa 28. júna 2005, ktoré jej udelila Ing. R. T., vedúca
služobného úradu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (odporcu). Ako vyplýva
z Organizačného poriadku odporcu (platného ku dňu 28. júna 2005), ktorý bol jeho
základným vnútorným organizačným predpisom, vedúci služobného úradu plní úlohy spojené
s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom
úrade s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a s organizačným zabezpečením
činnosti ministerstva a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej
funkcii. Vedúci úradu zastupuje ministerstvo v rámci pôsobnosti ministerstva ako služobného
úradu alebo na základe poverenia ministra. Z poverenia, ktoré dňa 24.9.2003 udelil Ing. R. T.
minister hospodárstva Slovenskej republiky, nie je možné vyvodiť poverenie na udelenie
splnomocnenia pre tretie osoby na zastupovanie odporcu pred súdom. Z jeho obsahu vyplýva
len poverenie vykonávaním všetkých právnych úkonov za Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky v pracovno – právnych vzťahoch upravených pracovnoprávnymi
predpismi. Z uvedeného je zrejmé, že vedúca služobného úradu nemala spôsobilosť
na udelenie plnomocenstva advokátke ako fyzickej osobe, ktorá nebola štátnym
zamestnancom v pôsobnosti ministerstva na zastupovanie odporcu v konaní pred súdom. Ako
je zrejmé z obsahu hore citovaného § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. v danom prípade odporcovi ako
právnickej osobe, zastúpenej štatutárom, ktorým je zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 575/2001
Z.z. v znení noviel, o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,
minister, ktorý ministerstvo riadi a zodpovedá za jeho činnosť a v zákonom stanovených
prípadoch štátny tajomník.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora v tom, že odvolací súd
mal skúmať, vzhľadom na námietky podané navrhovateľom vo vyjadrení k odvolaniu
odporcu, oprávnenosť právnej zástupkyne odporcu na podanie opravného prostriedku a že sa
s touto námietkou vo svojom zrušujúcom uznesení vôbec nezaoberal.
Dovolací súd sa takisto stotožňuje so záverom dovolateľa, že dodatočné poverenie,
udelené ministrom na zastupovanie pred súdom JUDr. K., dňa 1.8.2005, nemá právne
opodstatnenie, lebo nie je prípustná dodatočná konvalidácia právneho úkonu, ktorý v čase,
kedy bol urobený, nemal zákonné náležitosti, v danom prípade to bolo udelenie
splnomocnenia na zastupovanie pracovníkom (vedúcou úradu) právnickej osoby, ktorá
na takýto úkon nebola oprávnená. V nadväznosti na túto skutočnosť, i procesný úkon
(podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu) osobou, ktorá na takýto úkon
nebola platne splnomocnená, nemôže mať relevantné právne následky, spočívajúce
v meritórnom prejednaní veci na základe podaného opravného prostriedku odvolacím súdom.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne
dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p., keďže to
vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu
nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia
§ 243b ods. 2/, 3/ O.s.p. rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. marca 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková