Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/41/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobcu: Ing. J. V., právne zastúpený JUDr. M. G., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky, Krajský dopravný inšpektorát v Žiline, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p. KRP-71/KDI-SK-2007 zo dňa 17. júla 2007, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -31 zo dňa 28. novembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Žiline č.k. -31 zo dňa 28. novembra 2007 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p. KRP-71/KDI-SK- 2007 zo dňa 17. júla 2007 ako aj rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Martine Č.p. ORP-P-232/DI-E-2007 zo dňa 30. mája 2007. Žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku predmetom konania

prieskumnej činnosti súdu v danej veci bolo vykonané priestupkové konanie a len v jeho rámci bolo možné vyhodnocovať, či došlo k priestupku zo strany žalobcu

a či postup a závery žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Krajský súd uviedol, že sa rovnako stotožnil s hodnotením oboch žalobou

napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, keďže právne zhodnotenie skutku, ktorého sa dopustil žalobca zodpovedalo zákonnej úprave, a to osobite ust. , vo väzbe na odkaz cez položku 3d k citovanému ustanoveniu, v ktorom priestupkový , ktorý zákon upravuje premávku na pozemných komunikáciách (ďalej len cestná premávka), práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a právnických osôb, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku cestnej premávky ().

Podľa názoru krajského súdu práve z ust. § 3 ods. 2 písm. b) citovaného

zákona o cestnej premávke vyplýva povinnosť účastníka cestnej premávky dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia. Pokiaľ teda žalobca nedbal na dopravné značky D13, v spojení s dopravnou značkou D56a, ktoré nepochybne sú umiestnené na Ul. V.P. Tótha v M., potom krajský súd súhlasil s hodnotením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ako i v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo bolo možné vyhodnotiť i ako naplnenie materiálnej i formálnej stránky priestupku podľa Priestupkového zákona, ktorým je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Záujem spoločnosti v danom prípade tvorí záujem na dodržiavaní povinností uložených

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa

ust. a a po oboznámení sa so spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu a žiadal, aby odvolací sú napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil prípad. Žalobca v žalobe namietal, že dopravná značka D13 je značkou informatívnou a neustanovuje povinnosť platiť parkovné, lebo neobsahuje komu, koľko a kedy sa má za parkovanie zaplatiť. Podľa žalobcu parkovné v čase, keď k údajnému priestupku malo dôjsť bolo miestnou daňou podľa a podľa tohto zákona podrobnosti k -34 citovaného zákona upravuje obec všeobecným záväzným nariadením. Toto VZN pre ulicu V.P. Tótha v M. vydané mestom M. nebolo.

Podľa názoru žalobcu keďže takáto povinnosť (platiť parkovné) nebola

zákonným spôsobom uložená, jej vymáhanie a prípadné sankcionovanie podľa zákona o priestupkoch by bolo porušením SR, SR a

Otázkou, či bolo vydané VZN v zmysle zákonných ustanovení sa krajský súd

ako i správne orgány odmietli zaoberať.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní ( ), oboznámil sa s doterajším priebehom konania vo veci, dôvodmi odvolania, vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol podľa veta druhá v spojení s , tak, že napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že prvostupňový správny

orgán pod č.p. ORP-P-232/DI-E-2007 dňa 30. mája 2007 vydal rozhodnutie o priestupku na tom skutku, že Ing. J. V. dňa 2. marca 2007 o 8.52 hod.. parkoval s osobným motorovým vozidlom značky Daewoo-Leganza, EČ X. na ulici V. P. Tótha v zóne s dopravným obmedzením (zákaz státia) na vyhradenom platenom parkovisku, bez platného parkovacieho lístka, čím nerešpektoval dopravnú značku D56a, s odkazom na dopravnú značku D13. Uvedeným konaním podľa prvostupňového správneho orgánu žalobca porušil ust. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ), čím bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ), za čo mu podľa bola uložená sankcia - pokuta 1 000,-Sk a podľa , s poukazom na vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v sume 500,-Sk.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V odvolacom konaní boli medzi účastníkmi konania sporné otázky ako

v prvostupňovom konaní. Spornou bola právna otázka, či žalovaný správny orgán pri rozhodovaní správne postupoval v zmysle v spojení so , pričom žalobca poukazoval na skutočnosť, že sa nejedná o dopravný priestupok, pretože parkovné podľa je miestnou daňou, ktorej výška a spôsob vyberania musia byť stanovené všeobecne záväzným nariadením mesta. Mesto M. však daň – parkovné pre ulicu V.P. Tótha neustanovilo.

V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že takéto ponímanie

nerešpektovania dopravných značiek žalobcom však nie je dôvodným pre nesplnenie

jeho povinností vyplývajúcich už z citovaného , resp. vo väzbe na

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že správne orgány postupovali

pri rozhodovaní v súlade s vyššie citovanými zákonmi, nakoľko ako správne uviedol vo svojom odôvodnení i krajský súd, v danej veci nebolo riešené nezaplatenie samotného parkovného, ale bolo riešené státie na mieste so zákazom státia v zmysle obmedzenia dopravnou značkou D56a, pričom výnimka bola daná len informatívnou značkou D13 v prípade, že toto dočasné státie na platenom parkovisku je len s platným parkovacím lístkom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s odôvodnením rozsudku

krajského súdu, a to najmä v rozsahu zisteného skutkového stavu, ako aj jeho právneho zdôvodnenia.

Odvolací súd v preskúmanom konaní nezistil žiadne pochybenie a porušenie

ako i

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací konštatuje, že krajský súd

sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu a žalobca v odvolacom konaní nenavrhol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť posúdenie veci.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa je správne a napadnutý rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1

tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný nemal nárok na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. marca 2009

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová