Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d74/371234.430934.pdf
PDF · 98.05 KB
No categories available
2Cdo/60/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 60/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. I. Š., advokátkou, so sídlom v B., proti odporcovi
I., spol. s r. o., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. M. Š., advokátom, so sídlom v B.,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 11 Ct 14/02, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 15. mája 2007 sp. zn. 6 Co 92/07, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007
sp. zn. 6 Co 92/07 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I. rozsudkom z 2. júna 2006 č. k. 11 Ct 14/02-191 návrh
navrhovateľa na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 24. 4. 2002 je neplatné,
pracovný pomer u odporcu trvá a náhradu mzdy zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 18 535 Sk k rukám právneho zástupcu do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že navrhovateľovi, ktorý bol u odporcu zamestnaný
od 1. 12. 2000 ako samostatný technický pracovník, bolo 24. 4. 2002 doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru. Jeho dôvodom bolo porušenie pracovnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom spočívajúcim v tom, že 19. 4. 2002 po vyčerpaní plánovanej dovolenky
nenastúpil do práce. S ďalším čerpaním dovolenky ( od 19. 4. 2002 do 23. 4. 2002 ) odporca
nesúhlasil, preto bolo povinnosťou navrhovateľa nastúpiť do práce po vyčerpaní dovolenky
od 25. 3. 2002 do 18. 4. 2002. Keďže tak neurobil, jeho neprítomnosť v práci v dňoch
19. 4. 2002 až 23. 4. 2002 možno kvalifikovať ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
t. j. zavinenú absenciu a ako zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Preto dospel
k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné, z ktorého dôvodu sa
nezaoberal aj uplatneným nárokom na náhradu mzdy. O trovách konania rozhodol podľa
Krajský súd v Bratislave uznesením z 15. mája 2007 sp. zn. 6 Co 92/07 odvolanie
navrhovateľa odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Dospel
k záveru, že navrhovateľ podal odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty dňa 25. 8. 2006,
nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa mu bol doručený 10. 8. 2006 a odvolanie podal osobne
na súde až 28. 8. 2006. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z § 237 písm. f/ O. s. p.
Namietal, že odmietnutím odvolania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
zákonná lehota na jeho podanie bola zachovaná. Odvolanie totiž podal dňa 25. 8. 2006
( piatok ) doporučeným listom na pošte z dôvodu zatvorenia podateľne súdu prvého stupňa,
na preukázanie ktorej skutočnosti predložil podací lístok s dátumom podacej poštovej
pečiatky 25. 8. 2006.
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa ako nedôvodné v plnom rozsahu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O. s. p. osobou oprávnenou na tento
procesný úkon, skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktoré podľa zákona možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s. p. )
a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu
treba zrušiť.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu.
Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodol vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. )
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Podľa ods. 2 dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej
republiky.
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo
znakov uznesení uvedených v citovanom ustanovení ( napadnuté bolo uznesenie o odmietnutí
odvolania navrhovateľa ) je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok
dovolanie podľa § 239 O. s. p. nepripúšťa.
V prejednávanej veci navrhovateľ odôvodnil prípustnosť dovolania vadou uvedenou
Z ustanovenia § 242 ods. 1 veta prvá O. s. p. vyplýva pre dovolací súd povinnosť
prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p., teda i v prípade ak
to účastník konania nenamieta. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale zaoberal sa
aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. V zmysle tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
a) sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, c) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f) účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, že konanie trpí vadou uvedenou
v § 237 písm. f/ O. s. p. Teda, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť
taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom
občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať
pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd
nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané ( R 23/1994 ).
Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok lehoty na podanie
odvolania treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.
Ako vyplýva z obsahu spisu, rozsudok súdu prvého stupňa bol navrhovateľovi doručený
10. 8. 2006 ( štvrtok ). Potom odvolacia lehota 15 dní ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) začala
navrhovateľovi plynúť ( § 57 ods. 1 O. s. p. ) 11. 8. 2006 ( piatok ) a skončila 25. 8. 2006
( piatok ). Odvolací súd pri závere o oneskorenom podaní odvolania vychádzal zo skutočnosti,
že odvolanie navrhovateľa z 22. 8. 2006 bolo podané až 28. 8. 2006 osobne na súde
(č.l. 201 ). Navrhovateľ však predložil podací lístok číslo X. z 25. 8. 2006 s uvedením
adresáta Okresný súd Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava a potvrdenie
Pošty B. ( reklamačné oddelenie ) zo 16. 7. 2007 o prevzatí tejto zásielky splnomocnencom
31. 8. 2006, ktorými preukazoval svoje tvrdenie v dovolaní, že odvolanie podal doporučene
už 25. 8. 2006, teda v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a právom chránených
záujmov účastníkov ( IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04 ). Ak nie je záver o dodržaní zákonom
stanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných
pochybností, musí všeobecný súd vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok
v zákonnej lehote podaný bol ( III. ÚS 331/04 ). V danom prípade možno mať pochybnosti
takéhoto charakteru. I keď z obsahu predložených dôkazov ( podací lístok, potvrdenie pošty )
nie je možné identifikovať, že ide o odvolanie navrhovateľa z 22. 8. 2006, je nepochybné,
že súd prvého stupňa pod uvedeným podacím číslom zásielku prevzal a nebolo zistené, že
v danom období navrhovateľ vystupoval na tomto súde ako účastník konania v iných veciach.
Vzhľadom k tomu nemožno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že navrhovateľ
podal odvolanie ( len ) osobne na súde 28. 8. 2006 a nie aj doporučene na pošte už
25. 8. 2006. Preto treba mať za to, že odvolanie podané navrhovateľom, bolo podané
v odvolacej lehote ( § 204 ods. 1 O. s. p. ).
Ak za tohto stavu odvolací súd odmietol odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané,
odňal mu tým možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Výskyt tejto procesnej
vady zakladá jednak prípustnosť dovolania a tiež je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť správne. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto uznesenie krajského súdu podľa § 243b ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d
ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: