Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bdf/371668.73f30d.pdf
PDF · 96.4 KB
No categories available
5Cdo/19/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 19/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. P., so sídlom v
Bratislave, 29. augusta 8 – 10, proti odporcovi JUDr. S. V., bývajúcemu v P., o vydanie vecí,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 36 C 108/2006, o dovolaní navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. mája 2008, sp.zn.11 Co 212/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava rozsudkom z 27. júna 2007, č.k. 36 C 108/2006-55 konanie
v časti návrhu na vydanie odbornej literatúry Práva sociálneho zabezpečenia, Pracovného
práva, Obchodného práva, Daňového práva, Občianskeho zákonníka zastavil a vo zvyšnej
časti návrh zamietol. Zároveň konanie zastavil aj v časti vzájomného návrhu odporcu
na vydanie hnuteľných vecí. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania vo výške 7 745,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
v zamietavej časti odôvodnil tým, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno,
ktoré ju zaťažovalo, nepreukázala, že by odporca v súčasnosti s hnuteľnými vecami, ktorých
vydanie v konaní žiadala, aj naozaj disponoval, neoprávnene zasahoval do jej vlastníckeho
práva a neprávom hnuteľné veci zadržiaval; preto nemohol uložiť odporcovi ani povinnosť
veci vydať. O zastavení konania v časti návrhu na vydanie odbornej literatúry rozhodol
podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p., keď v späťvzatej časti návrhu bolo konanie zastavené
pre procesné zavinenie navrhovateľky a v zostávajúcej časti návrhu bol úspešným odporca.
Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 21. mája 2008, sp.zn.
11 Co 212/2007 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v napadnutom výroku, v ktorom
bola zamietnutá zvyšná časť návrhu a vo výroku o práve na náhradu trov konania ako vecne
správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 6 196,-- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa neunesenia dôkazného bremena
navrhovateľkou v konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142
ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá
navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutia súdov spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mala za to, že
v rozsudkoch súdy zamenili nositeľa dôkazného bremena o faktickej držbe vecí zo zákonnej
povinnosti odporcu podľa § 185 Zákonníka práce na navrhovateľku. V dôvodoch dovolania
podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzala v konaní pred súdmi.
Odporca sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. apríla 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková