Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/206/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N., IČO: X., N., proti

žalovaným: 1/ N., n.o., N., 2/ M., K., o neplatnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom

súde Nitra pod sp. zn. , na dovolanie žalovaných 1/ a 2/ zastúpených

advokátom JUDr. P., B., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. novembra 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 22. marca 2007 č.k. -185 určil, že je

neplatná a/ nájomná zmluva zo 17. augusta 2005, ktorej účastníkmi boli žalobca a žalovaná

1/, a ktorú za žalobcu podpísal žalovaný 2/ (ďalej len „nájomná zmluva“), b/ zmluva

o poskytnutí finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálne služby z 23. septembra

2005, ktorej účastníkmi boli žalobca a žalovaná 1/, a ktorú za žalobcu podpísal žalovaný 2/

(ďalej len „zmluva o poskytnutí finančného príspevku“). Súd prvého stupňa ďalej „zistil“, že

nesúhlas žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby v časti, ktorá smerovala voči nemu, nie je

dôvodný; konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Na

odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej uviedol, že tak nájomná zmluva, ako aj zmluva

o poskytnutí finančného príspevku sú absolútne neplatné právne úkony, ktoré svojím

obsahom a účelom odporujú zákonu. Zastupiteľstvo N. síce uznesením č. X. schválilo oba

uvedené právne úkony, následne ale došlo k jeho zrušeniu na základe protestu prokurátora.

Súd prvého stupňa pri tom poukázal na uznesenie zastupiteľstva N. č. X., ktoré prerokovalo

protest krajského prokurátora z 10. novembra 2005 K. a zrušilo uznesenie č. X. zo 4. a 5. júla

2005, ktorým bolo potvrdené pozastavené uznesenie č. X. z 21. júla 2005, ďalej zrušenie

uznesenia č. X. zo 4. a 5. júla 2005 potvrdené uznesením č. X. z 18. júla 2005 a zrušenie

-2-3 Cdo 206/2008

uznesenia č. X. z 10. októbra 2005 potvrdené uznesením č. X. zo 17. októbra 2005 (tieto

skutočnosti mal súd preukázané výpisom z uznesenia č. X. zo zasadnutia zastupiteľstva N. z

19. decembra 2005). Súd prvého stupňa akcentoval, že tak nájomnú zmluvu, ako aj zmluvu

o poskytnutí finančného príspevku podpísal za žalobcu M. (žalovaný 2/), ktorý bol síce

podpredsedom N., avšak zastupiteľstvom N. mu nebol určený rozsah zastupovania podľa § 16

ods. 8 o samospráve vyšších územných celkov (ďalej len „zákon

o samosprávnych krajoch“). Podľa § 16 ods. 3 zákona o samosprávnych krajoch je

štatutárnym orgánom samosprávneho kraja v majetkovoprávnych vzťahoch len predseda

samosprávneho kraja (v čase podpísania oboch právnych úkonov bol predsedom I.). Pokiaľ

ich teda za N. podpísal M., sú tieto právne úkony neplatné. Na odôvodnenie výroku, ktorým

bolo konanie voči žalovanému 2/ zastavené, súd prvého stupňa uviedol, že žalobca vzal voči

nemu žalobu späť ( ), pričom nesúhlas žalovaného 2/ so späťvzatím proti

nemu smerujúcej žaloby nepovažoval za dôvodný, lebo žalovaný 2/ nebol v danom prípade

zmluvnou stranou, zmluvy len podpísal a „bol žalovaný nadbytočne“. Súd dodal, že žalovaný

2/ „neprodukoval takú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že na strane žalovaného 2/ sú

vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby“ ( ). Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil poukazom na

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20. novembra 2007

sp. zn. rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa nesúhlasu

žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby potvrdil, odvolanie žalovaného 2/ odmietol, rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania potvrdil

a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že

v predmetnom konaní o určenie neplatnosti zmlúv bol povinný preskúmať zmluvu zo

všetkých hľadísk, ktoré sú významné z hľadiska ( a nasl. tohto

zákonníka) stanovených predpokladov platných právnych úkonov. V prejednávanej veci sa

žalobca žalobou domáhal určenia neplatnosti nájomnej zmluvy a zmluvy o poskytnutí

finančného príspevku z dôvodu, že tieto právne úkony nepodpísala osoba oprávnená konať za

žalobcu. V priebehu konania žalobca uviedol ďalšie dôvody, z ktorých vyvodzuje neplatnosť

týchto právnych úkonov, a nad rámec skutkových okolností uvedených v žalobe (o.i.) tvrdil,

že nájomná zmluva nešpecifikuje dostatočne predmet nájmu a zmluva o poskytnutí

finančného príspevku je v rozpore so o sociálnej pomoci. K týmto,

až v priebehu konania dodatočne uvádzaným dôvodom neplatnosti zmlúv, sa žalovaní 1/ a 2/

nevyjadrovali a zotrvávali len na tvrdeniach týkajúcich sa podpísania oboch zmlúv M.. Keďže

-3-3 Cdo 206/2008

v tomto zmysle žalovaní vymedzili aj obsah ich odvolania, odvolací súd sa zaoberal iba nimi

tvrdenými dôvodmi. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v čase podpisovania týchto

právnych úkonov nemal žalovaný 2/ určený rozsah zastupovania zastupiteľstvom N.. Z § 11

ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch vyplýva, že zastupiteľstvo vymedzuje na

návrh predsedu právomoci, ktoré nemôže podpredseda samosprávneho kraja vykonávať

v čase neprítomnosti predsedu samosprávneho kraja. Pretože žalovaný 2/ nemal vymedzené

právomoci, ktoré nemôže vykonávať v čase neprítomnosti predsedu samosprávneho kraja, nie

je správny výklad § 16 ods. 7 zákona o samosprávnych krajoch prezentovaný žalovanými

v ich odvolaní, že v danej situácii mohol žalovaný 2/ zastupovať predsedu samosprávneho

kraja bez obmedzenia. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s právnym názorom súdu prvého

stupňa. Nesúhlasil s ním však v časti týkajúcej sa posudzovania uznesení zastupiteľstva N..

Prvostupňový súd sa zaoberal jeho uzneseniami prijatými po spísaní právnych úkonov, avšak

následné úkony žalobcu nie sú z hľadiska posudzovania právnych úkonov relevantné, lebo

právne úkony sa posudzujú podľa stavu v čase ich urobenia. Preto odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Dodal, že

nájomná zmluva a zmluva o poskytnutí finančného príspevku sú neplatné aj z ďalších

dôvodov, ktoré žalobca neuviedol v žalobe, ale až dodatočne v priebehu konania; ich

neplatnosť vyvodil odvolací súd z rozporu s ustanoveniami § 85 ods. 2 až 4, § 71, § 74,

o sociálnej pomoci. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie

súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa nesúhlasu žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby

smerujúcej voči nemu, lebo žalovaným 2/ uvádzané dôvody nesúhlasu s dispozitívnym

úkonom žalobcu nie sú vážnymi dôvodmi v zmysle K tomuto záveru dospel

odvolací súd vzhľadom na to, že žalovaný 2/ nielen v tomto konaní, ale i v iných súdnych

konaniach namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie; z tohto dôvodu napokon žalobca

vzal žalobu voči nemu späť. Námietka žalovaného 2/ spočívajúca v jeho terajšom postavení

ako poslanca SMK sa týka politickej skladby členov zastupiteľstva N.; jeho politická

príslušnosť ale nemôže byť vážnym dôvodom na vyslovenie nesúhlasu so späťvzatím návrhu

v zmysle Keďže odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu

v časti týkajúcej sa nesúhlasu žalovaného 2/ so späťvzatím voči nemu podanej žaloby,

odmietol podľa odvolanie žalovaného 2/ v ďalšej výrokovej časti,

ktorým konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania

odôvodnil odvolací súd poukazom na ustanovenia a

-4-3 Cdo 206/2008

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/ a 2/. Napadli

ním výrok, ktorým bolo a/ potvrdené prvostupňové rozhodnutie v časti o nesúhlase

žalovaného 2/ so späťvzatím proti nemu smerujúcej žaloby, b/ odmietnuté odvolanie

žalovaného 2/, c/ potvrdené prvostupňové rozhodnutie v napadnutej vyhovujúcej časti

a v časti náhrady trov prvostupňového konania. Spomedzi dovolacích dôvodov na prvom

mieste uplatnili dovolací dôvod v zmysle a tvrdili, že odvolací súd

vec nesprávne právne posúdil a jeho závery sú neudržateľné a vnútorne rozporné, lebo

spočívajú na interpretácii § 11 ods. 2 písm. j/ a § 16 ods. 8 zákona o samosprávnych krajoch,

ktorá týmto ustanoveniam nezodpovedá. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil

predovšetkým na nesprávnom názore, že podpredseda samosprávneho kraja nie je oprávnený

zastupovať predsedu tohto kraja, pokiaľ mu zastupiteľstvo samosprávneho kraja nevymedzí

právomoci, ktoré je oprávnený vykonávať. Správna je ale opačná interpretácia týchto

ustanovení, v zmysle ktorej podpredseda samosprávneho kraja zastupuje predsedu

samosprávneho kraja ex lege (bez pozitívneho vymedzenia právomocí podpredsedu

samosprávneho kraja zastupiteľstvom tohto kraja) v čase jeho neprítomnosti vo všetkých

prípadoch s výnimkou tých (negatívne) vymedzených právomocí, o ktorých zastupiteľstvo

samosprávneho kraja rozhodlo, že ich nemôže vykonávať podpredseda samosprávneho kraja.

Keďže v danom prípade nešlo o výkon právomoci žalovaného 2/ (podpredsedu

samosprávneho kraja), ktorú by nebol oprávnený vykonávať, bol žalovaný 2/ oprávnený

predmetné zmluvy podpísať za žalobcu a skutočnosť, že ich za žalobcu podpísal, nezakladá

ich neplatnosť. Dovolatelia ako v poradí druhý dovolací dôvod uplatnili, že im postupom

súdov bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Podľa ich

názoru išiel dovolací súd v danom prípade nad rámec zákonnej úpravy danej § 221 ods. 1

, lebo v odvolacom konaní zohľadnil a posúdil nie len otázky týkajúce sa podpísania

nájomnej zmluvy a zmluvy o poskytnutí finančného príspevku žalovaným 2/, ale tiež

nečakane (z pohľadu žalovaných) aj také skutkové a právne okolnosti, ktoré neboli

v prvostupňovom konaní posudzované. Odvolací súd tým, že v odvolacom konaní pristúpil

k posúdeniu okolností, ktoré podľa jeho názoru znamenali rozpor predmetných zmlúv so

o sociálnej pomoci, porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania a konanie zaťažil procesnou vadou v zmysle Jeho

právne závery, ku ktorým dospel pri posudzovaní týchto okolností, sú neodôvodnené

a zmätočné. Rozhodnutie odvolacieho súdu je v tomto zmysle nepreskúmateľné. Navyše,

predmetné právne závery odvolacieho súdu vychádzajú zo skutkových zistení, ktoré nemajú

oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ ide o otázku existencie vážneho dôvodu nesúhlasu

-5-3 Cdo 206/2008

žalovaného 2/ so späťvzatím voči nemu smerujúcej žaloby, vychádza dovolanie z názoru, že

žalovaný 2/ mal – aj so zreteľom na dosiahnutý stupeň dokazovania – morálny a procesne

ekonomický záujem na tom, aby bolo vo veci meritórne rozhodnuté. Žalovaný 2/ je totiž pod

trvalým tlakom názorov časti zastupiteľstva samosprávneho kraja, že nebol oprávnený

zmluvy podpísať. V konaní bolo zrejmé, že žalovaný 2/ nebol v danej veci pasívne

legitimovaný a žalobca sa späťvzatím žaloby snaží predísť rozhodnutiu vo veci samej, ktoré

by pre neho vyznelo nepriaznivo. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je v tomto

smere preskúmateľné, čo je dovolací dôvod v zmysle Zo všetkých

uvedených dôvodov žalovaní žiadali dovolaním napadnuté výroky rozsudku odvolacieho súdu

zrušiť (spolu s tým tiež zodpovedajúce výroky rozsudku súdu prvého stupňa) a vec v rozsahu

zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna

úprava jeho prípustnosti. Keďže každé konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku má

vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu správnosti rozhodnutia súdu nižšieho

stupňa je obmedzený zákonom taxatívne ustanovenými dôvodmi na prípustnosť takéhoto

konania. Z tohto dôvodu možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ). Dovolací súd

môže uskutočniť dovolací prieskum len v prípade dovolania, ktoré je procesne prípustné. Ak

dovolanie nie je procesne prípustné, dovolací súd sa obmedzí len na konštatovanie procesnej

neprípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku a vysvetlení, z akého dôvodu nie je

dovolanie prípustné; v takom prípade dovolací súd nemá procesnú možnosť pristúpiť

k posúdeniu správnosti právnych záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí.

-6-3 Cdo 206/2008

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

1. Dovolanie žalovaných 1/ a 2/, pokiaľ smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa určujúci neplatnosť nájomnej

zmluvy a zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, nie je v zmysle procesne

prípustné preto, lebo napadnutý tu nie je zmeňujúci rozsudok (výrok) odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,

preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

2. Zvyšná časť dovolania, i keď smeruje proti rozhodnutiu označenému ako rozsudok,

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré má povahu uznesenia a túto povahu si zachováva, i keď je

obsiahnuté v rozsudku. Prípustnosť dovolania žalovaných 1/ a 2/ bolo preto v tejto časti

potrebné posudzovať podľa ustanovení , ktoré upravujú

prípustnosť dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie

stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ). Dovolanie je tiež prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

-7-3 Cdo 206/2008

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď ). V

sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu, v prípade ktorých je procesná prípustnosť

dovolania vylúčená; spod úpravy danej a je takto vyňaté medziiným

uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania.

Dovolanie žalovaných, ktoré smeruje proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd a/ potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa nesúhlasu

žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby, b/ odmietol odvolanie žalovaného 2/ a c/ potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania, nie je v zmysle

procesne prípustné – dovolaním napadnuté výroky rozhodnutia totiž nevykazujú znaky

rozhodnutí uvedených v týchto ustanoveniach (v prípade výroku o náhrade trov konania ide

navyše o dovolanie, prípustnosť ktorého je výslovne vylúčená ).

3. Dovolanie žalovaných by vzhľadom na vyššie uvedené (viď 1. a 2.) mohlo byť procesne

prípustné, len ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

a , ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že

v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

-8-3 Cdo 206/2008

Žalovaní existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľov im v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať a konanie

je v dôsledku tohto zaťažené procesnou vadou v zmysle Odňatím

možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje

. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi

nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovaným realizáciu ich

procesných práv.

3. 1. Dovolatelia namietajú, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že

odvolací súd išiel nad rámec zákonnej úpravy danej , lebo v odvolacom

konaní skutkovo a právne posudzoval aj otázky, ktoré v prvostupňovom konaní neboli riešené

(išlo najmä o otázky rozporu nájomnej zmluvy a zmluvy o poskytnutí finančného príspevku

so o sociálnej pomoci).

V súvislosti s riešením otázky prípustnosti dovolania žalovaných dovolací súd poukazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2000 sp. zn.

(publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod R 5/2002), v ktorom bol zaujatý názor, že ak v konaní o neplatnosť zmluvy odvolací súd

potvrdil vyhovujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ale neplatnosť zmluvy vyvodil z iného

dôvodu, než ktorý uviedol žalobca v žalobe a ktorým sa ani súd prvého stupňa nezaoberal,

odňal svojím postupom žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

, lebo žalovaný v odvolacom konaní nemal možnosť vyjadriť sa k tomu dôvodu

neplatnosti zmluvy, ktorý odvolací súd považoval za významný, ale ktorý sa v spore dovtedy

neobjavil.

V prejednávanej veci ale nejde o vyššie uvedený (resp. obdobný) prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať, lebo súdy oboch nižších stupňov vychádzali z rovnakého

skutkového zistenia, že nájomnú zmluvu a zmluvu o poskytnutí finančného príspevku

podpísal za žalobcu žalovaný 2/, a z tohto skutkového zistenia vyvodili záver o neplatnosti

oboch zmlúv z toho istého právneho dôvodu, že totiž obe zmluvy za žalobcu podpísal

-9-3 Cdo 206/2008

žalovaný 2/ – osoba neoprávnená konať a podpisovať za žalobcu. To znamená, že žalovaní

mali v odvolacom konaní možnosť vyjadriť sa k tomu dôvodu neplatnosti zmlúv (aj len

samostatne opodstatňujúcemu záver o neplatnosti právneho úkonu), ktorý bol zohľadnený už

v konaní na prvom stupni. V uvedenom zmysle nešlo preto v žiadnom prípade o dôvod

neplatnosti, ktorý sa v spore dovtedy neobjavil. Pokiaľ odvolací súd nad rámec konštatovania

existencie tohto (základného a samostatného) dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy a zmluvy

o poskytnutí finančného príspevku poukázal (navyše) tiež na ďalšie dôvody zakladajúce

podľa jeho názoru neplatnosť predmetných právnych úkonov, zreteľne pri tom vyjadril, že

základom pre jeho rozhodnutie je to isté, čo pred ním zistil a právne posúdil už súd prvého

stupňa; tým však neporušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a neodňal

žalovaným možnosť pred súdom konať v zmysle

3. 2. Dovolatelia ďalej namietajú, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a svoje

rozhodnutie založil na nesprávnom výklade § 11 ods. 2 písm. j/ a § 16 ods. 8 zákona

o samosprávnych krajoch.

Táto námietka sa z rozhodujúceho – obsahového – hľadiska netýka procesnej vady a už

vôbec nie procesnej vady v zmysle Ide tu jednoznačne o námietku nesprávneho

právneho posúdenia veci. Ustanovenie pritom ale odňatie možnosti

konať pred súdom dáva výslovne do súvislosti len s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho

právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací

dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia), lebo súd pri právnom

posudzovaní veci neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani

procesné právo účastníka. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii

hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným

v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných

práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

-10-3 Cdo 206/2008

sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003).

3. 3. Procesnú prípustnosť dovolania žalovaných by nebola spôsobilá založiť ani tzv. iná

procesná vada konania (vadou tejto povahy je aj dovolateľmi namietaná nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu). I keď tzv. iná vada konania, pokiaľ mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, je relevantným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ , prípustnosť dovolania nezakladá.

3. 4. Podľa názoru dovolateľov nie sú právne závery odvolacieho súdu podložené úplným

zistením skutkového stavu a vychádzajú zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo

vykonanom dokazovaní. Aj táto, nimi tvrdená, vada (ak k nej došlo) by mala povahu len

tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá je síce

relevantným dovolacím dôvodom ( ), nezakladá ale prípustnosť

dovolania v zmysle

3. 5. K námietke dovolateľov, že prípustnosť dovolania zakladá spôsob, ako súdy nižších

stupňov posúdili a právne vyhodnotili otázku existencie vážneho dôvodu nesúhlasu

žalovaného 2/ so späťvzatím voči nemu smerujúcej žaloby, dovolací súd uvádza, že dôvody

nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby podľa musia vždy spočívať na

konkrétnych okolnostiach; vážnosť týchto dôvodov posudzuje súd, ktorý o nich rozhoduje.

Úvahu súdu nižšieho stupňa o existencii vážneho dôvodu v zmysle uvedeného ustanovenia

môže dovolací súd podrobiť preskúmaniu len za predpokladu, že mu pre preskúmanie

správnosti tejto úvahy bola vytvorená procesná možnosť podaním prípustného dovolania.

Prípadná nesprávnosť úvahy súdu nižšieho stupňa o (ne)existencii vážneho dôvodu nesúhlasu

so späťvzatím žaloby ale nemá za následok procesnú vadu v zmysle ,

ktorá by zakladala procesnú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

žalovaných nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto ich mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

-11-3 Cdo 206/2008

V dovolacom konaní neboli žalovaní úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho konania

vzniklo žalobcovi ( v spojení s a ).

Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol

podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. apríla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková