Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/39/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mesta R., zastúpeného JUDr.

E., advokátkou so sídlom v R., proti žalovanej R., so sídlom v R., zastúpenej JUDr. V.,

advokátkou so sídlom v B., o určenie neplatnosti dohody o vydaní vecí, vedenej na

Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 8. februára 2007 sp. zn. a rozsudok Okresného sudu Rožňava z 3. augusta

2005 č.k. -99; vec vracia Okresnému súdu Rožňava na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 3. augusta 2005 č.k. -99 určil, že je

neplatná dohoda uzavretá 4. októbra 1996 medzi Mestom R. a R. o vydaní nehnuteľností

2

v katastrálnom území R. – domu a zastavanej plochy parcelného č. X. vo výmere X. m.

O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Vychádzal z toho, že dohodu o vydaní veci uzavrel žalobca, ktorý nebol povinnou osobou

v zmysle o zmiernení niektorých majetkových krívd

spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam (ďalej len „“),

ako aj to, že dohodu za žalobcu uzatvoril primátor mesta bez jej predchádzajúceho schválenia

mestským zastupiteľstvom ( o majetku obcí – ďalej

len „“). Právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti

tohto právneho úkonu videl v tom, že táto dohoda je absolútne neplatná.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 8. februára 2007 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a účastníkom nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa

a stotožnil sa aj s jeho právnym záverom o absolútnej neplatnosti dohody o vydaní veci.

V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že žalovaná bola oprávnenou osobou zmysle

, čo vyplýva z kúpnej zmluvy z roku 1954, ktorou prešiel majetok

cirkvi na štát. Žalovaná ako oprávnená osoba v zmysle platnej právnej úpravy mala možnosť

uplatniť reštitučný nárok podľa tohto zákona voči povinnej osobe, v konaní ale takéto

uplatnenie nebolo preukázané. Povinnou osobou v zmysle predložených listinných dôkazov

bola totiž Školská správa v R., a nie Mesto R. (ktoré k predmetu sporu nemalo vlastnícke ani

užívacie právo). Vzhľadom na to Mesto R. podľa nemohlo sporné

nehnuteľnosti na základe výzvy žalovanej vydať. Odvolací súd dodal, že k nesprávnemu

názoru o právnom postavení Mesta R. ako povinnej osoby viedol nesprávny údaj uvedený vo

výkaze výmer geometrického plánu predloženého žalovaným, v zmysle ktorého užívateľom

sporných nehnuteľností je žalobca. K námietke žalovanej, že neplatnosť dohody o vydaní veci

nezakladá jej podpísanie primátorom Mesta R. bez predchádzajúceho súhlasu mestského

zastupiteľstva, lebo nešlo o zmluvný prevod majetku ale o vrátenie majetku postupom

upraveným , odvolací súd poukázal na zákona č.

, v zmysle ktorého schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú zmluvné

prevody vlastníctva nehnuteľného majetku vždy. To neplatí len vtedy, ak obec je povinná

previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu (z odkazu pod 22a tohto ustanovenia

ale vyplýva, že osobitným predpisom je tu iba zákon o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov). Na aplikáciu tejto výnimky v citovanom ustanovení nebol zákonný podklad. To

znamená, že dohoda o vydaní nehnuteľností bola aj v danom prípade úkonom, o ktorom

rozhoduje obecné zastupiteľstvo; keďže ale k jej uzavretiu došlo bez predchádzajúceho

právoplatného rozhodnutia mestského zastupiteľstva, absentuje v danom prípade právne

relevantný prejav vôle Mesta R.. Predmetný právny úkon je preto absolútne neplatný.

Odvolací súd uviedol, že naliehavý právny záujem ( ) má spravidla žalobca

v prípade žaloby o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa

nehnuteľností, lebo žalobe vyhovujúci rozsudok môže privodiť zmenu zápisu v katastri

nehnuteľností. Odvolací súd zároveň pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie na

vyriešenie otázky, 1/ či sa možno úspešne domáhať neplatnosti právneho úkonu – dohody

o vydaní nehnuteľnosti uzavretej v zmysle zákona č. 282/93 Z.z., pokiaľ bol v katastri

nehnuteľnosti subjekt, voči ktorému sa nárok uplatnil, vedený ako užívateľ, napriek tomu, že

užívateľom ani vlastníkom nehnuteľnosti nebol a 2/ či podmienka platnosti právneho úkonu –

schválenie prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku mestským zastupiteľstvom podľa § 9

ods. 2 písm. a/ , sa vzťahuje aj na dohodu o vydaní nehnuteľnosti ako

splnenie povinnosti podľa

Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná dovolanie s odôvodnením, že napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Uviedla, že žalobca bol povinnou osobou podľa V minulosti totiž

boli národné podniky, štátne podniky, obce ako aj orgány štátu povinné nahlasovať všetky

zmeny vo vlastníckych a užívateľských vzťahov, túto povinnosť ale plnili len sporadicky.

V dôsledku toho bola evidencia nehnuteľností neúplná a neprehľadná. To sa neskôr prejavilo

aj v reštitučný konaniach a poškodzovalo oprávnené osoby, ktoré v mnohých prípadoch

nevedeli spoľahlivo zistiť povinnú osobu. Súdna prax so zreteľom na to akceptovala, ak

oprávnená osoba urobila právne úkony smerujúce k vydaniu veci voči tomu, kto bol

v identifikácii parciel označený ako jej užívateľ. Žalovaná ako oprávnená osoba z tohto

dôvodu aj v prejednávanej veci žiadala vydanie majetku od Mesta R., ktoré vystupovalo ako

vlastník predmetnej nehnuteľnosti, o čom svedčí aj korešpondencia účastníkov konania a tiež

skutočnosť, že dohodu podpísalo. Dohoda o vydaní veci je platný právny úkon, lebo sa

nevyžadovalo jej schválenie mestským zastupiteľstvom (§ 9 ods. 2 písm. a/ zákona

č. ). Z vyplýva, že k prevodu vlastníctva na

základe tohto zákona dochádza bezodplatne, ide tu síce o prevod, nie však na základe kúpnej

či inej zmluvy. Pojem prevod používaný v tomto zákone neznamená, že ide o zmluvný prevod

v zmysle občianskeho práva hmotného. Pri tomto nadobudnutí vlastníctva sa nevyžaduje

súhlas mestského zastupiteľstva. Z uvedených dôvodov žiadala napadnutý rozsudok spolu

s rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania. V čase uzavretia dohody nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností

a ich skutočný vlastník bol ľahko zistiteľný aj na základe dostupných údajov evidencie

nehnuteľností. V písomnej odpovedi žalobcu z 31. marca 1995 na výzvu žalovanej je

uvedené, kto je užívateľom predmetnej nehnuteľnosti. Pri zachovaní náležitej opatrnosti,

ktorú realizácia reštitučných práv vyžaduje, by žalovaná správne zistila povinnú osobu, ktorou

mohol byť popri Meste R. len štát – Školská správa v R.. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/

v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej dohody (4. októbra 1996)

kogentne určovalo, že schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú prevody vlastníctva

nehnuteľného majetku bez akejkoľvek výnimky. Keďže mestské zastupiteľstvo žalobcu

predmetnú dohodu neschválilo, bola uzavretá v rozpore so zákonom a je absolútne neplatná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), postupujúc

v zmysle podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008, po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátkou ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že tento rozsudok treba

zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným vadám

v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy (tzv. iným

vadám konania), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na to

dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade.

Súdy v prejednávanej veci okrem iného riešili tiež otázku existencie naliehavého právneho

záujmu žalobcu na určení neplatnosti dohody o vydaní veci uzavretej podľa § 5 ods. 2 zákona

č.

Súd prvého stupňa v rozsudku, ktorým určovacej žalobe vyhovel, dospel k záveru

o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 80

písm. c/ , lebo dohoda je absolútne neplatný právny úkon – žalobca v čase uzavretia

dohody o vydaní veci nebol povinnou osobou v zmysle (nebol

vlastníkom ani užívateľom vydávaných nehnuteľností) a dohodu o vydaní nehnuteľností

podpísal za žalobcu primátor mesta bez predchádzajúceho zákonom požadovaného

odsúhlasenia tohto právneho úkonu mestským zastupiteľstvom (§ 9 ods. 2 písm. a/ zákona

č. ). Odvolací súd sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku otázkou

naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti dohody o vydaní veci zaoberal vo

všeobecnej rovine; svoje všeobecné konštatovania v tomto smere ale bližšie nekonkretizoval

na prejednávanú vec a stotožnil sa so záverom prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti

tohto právneho úkonu.

Dovolací súd poukazuje na to, že podľa návrhom na začatie konania možno

uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva,

o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na

právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,

z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je

alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobu o určenie neplatnosti dohody

o vydaní nehnuteľnej veci je potrebné podľa ustálenej súdnej praxe považovať za určovaciu

žalobu podľa Existencia naliehavého právneho záujmu je aj v prípade

takejto žaloby zákonnou požiadavkou, ktorá musí byť splnená, inak nemožno žalobe

o určenie právneho vzťahu vyhovieť. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní

preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok

súdu vyhlásený ( ). Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky

zákona naliehavý. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým

tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa

stalo právne postavenie žalobcu neistým. Žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam,

kde je možné žalovať na splnenie povinnosti ( ).

Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať so zreteľom na

cieľ, ktorý žalobca sleduje podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.

Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže

dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. (na ktorý poukázal aj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) uviedol, že

určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak požadované určenie má povahu (len)

predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ak

napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej

otázky vo vzťahu k spornej otázke existencie práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý

právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky.

Rozhodnutie odvolacieho súdu v posudzovanej veci neobsahuje dostatočné vysvetlenie

dôvodov, so zreteľom na ktoré odvolací súd dospel k záveru o naliehavom právnom záujme

žalobcu na požadovanom určení neplatnosti dohody o vydaní veci a podľa názoru

dovolacieho súdu je v tomto smere pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. V súlade

s mal odvolací súd aj v odôvodnení napadnutého rozsudku (medziiným)

konkrétne uviesť, z čoho pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním

požadovanom určení ( ) vychádzal, akými úvahami sa riadil, k akým

záverom dospel a z akých dôvodov ich zaujal. So zreteľom na individuálne okolnosti daného

prípadu mala zodpovedajúca časť odôvodnenia jeho rozsudku vysvetľovať, v akom smere má

rozsudok súdu vydaný na základe žaloby konkrétny pozitívny dopad na právne postavenie

takého žalobcu požadujúceho určenie neplatnosti dohody, ktorý v katastri v čase uzavretia

dohody nebol vedený ako vlastník nehnuteľností, ktoré (ako sám tvrdí) v čase vydania

nevlastnil a neužíval a ktoré (podľa jeho argumentácie) vlastnila a užívala tretia osoba (štát).

V konkrétnostiach danej veci to znamenalo tiež vysvetliť, či (vôbec) a aké práva (a voči

komu) vzniknú žalobcovi v prípade, že sa vyhovie jeho žalobe; ďalej tiež v čom spočíva

neistota v jeho právnom postavení a v akom smere sa rozhodnutím súdu odstraňuje.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu však také konkrétne

vysvetlenie neobsahuje. So zreteľom na to dovolací súd dospel k záveru, že uvedená časť

odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepreskúmateľná, a že predmetné konanie je

v dôsledku toho postihnuté procesnou vadou v zmysle Najvyšší

súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu zrušil tak napadnutý potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku nemal dovolací súd procesnú

možnosť preskúmať napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska správnosti v ňom

zaujatých právnych záverov a ani pristúpiť k riešeniu odvolacím súdom pripustených

dovolacích otázok.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. apríla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková