Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/177/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej

veci navrhovateľa: T., bytom S., proti odporcovi: Správa katastra Trenčín, Piaristická č. 25,

Trenčín, za účasti : 1/ M., 2/ Ing. Š.., obaja bytom S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu zo dňa 13. júla 2006, č. V 1494/2006, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -36 zo dňa 6. mája 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -36 zo dňa 6. mája 2008 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví

tohto rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a súčasne ho zaviazal zaplatiť

súdny poplatok v sume 1.000,- Sk na účet súdu do troch dní.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad

vlastníckeho práva podaný v prospech obdarovaného k nehnuteľnosti – bytu č. 24 na prvom

poschodí bytového domu č. súp. X. na parc. č. 1786, na ul. S., vrátene spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a zariadeniach tohto domu 52/4652, ktorý je zapísaný na liste

vlastníctva č. 1315 pre kat. úz. T., na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 24.4.2006

medzi darcami – rodičmi navrhovateľa a obdarovaným – navrhovateľom podľa § 31 ods. 1

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) v spojení s

Z.z. o vlastníctve bytov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov).

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a konania mu

predchádzajúceho dospel k záveru, že správny orgán postupoval v súlade s § 31 katastrálneho

zákona za použitia § 5 a § 13 zákona o vlastníctve bytov, pretože darovacia zmluva uzavretá

medzi navrhovateľom ako obdarovaným a jeho rodičmi ako darcami neobsahuje podstatné

náležitosti uvedené v § 5 ods. 1, z ktorých dôvodov správny orgán postupoval v súlade so

zákonom, ak návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti

nevyhovel a to ani čiastočne tým, že by povolil vklad vlastníckeho práva k bytu bez pozemku.

Stotožnil sa s názorom správneho orgánu, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky

na vklad vlastníckeho práva a to s poukazom na § 13 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve

bytov, podľa ktorého s vlastníctvom bytu v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo

alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, preto v darovacej zmluve

mal byť predmetom daru aj spoluvlastnícky podiel na pozemku pod domom. Konštatoval,

že pre posúdenie veci nie je rozhodujúce, že vlastníčkou pozemku je len darkyňa M., a že

takýto nedostatok darovacej zmluvy nie je odstrániteľný podľa § 42 ods. 4 katastrálneho

zákona, pretože nejde o chyby v písaní a počítaní, ani o zrejmú nesprávnosť a súčasne, že

uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani doplnkom k darovacej zmluvy, pretože nejde

o prílohu k zmluve (§ 30 ods. 4 katastrálneho zákona), ale ide o podstatnú náležitosť

darovacej zmluvy. Neprihliadol na námietku navrhovateľa, že odporca porušil jeho právo

účastníka konania, keď mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže

navrhovateľ sám predložil dokument označený ako darovacia zmluva a správny orgán nemal

právo zasahovať do takto predloženého podkladu pre vydanie rozhodnutia ako aj,

že navrhovateľ sám zodpovedal za zmluvu, ktorú predložil, takže sa mohol k nej vyjadriť

kedykoľvek za konania, pričom obsah tejto zmluvy mu bol známy. Prisvedčil námietke

navrhovateľa, že odporca nerozhodol v lehote zákonom predpokladanej, avšak vydanie

rozhodnutia oneskorene nepovažoval za takú vadu, ktorá by mala za následok jeho vecnú

nesprávnosť a nezákonnosť. Krajský súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého

rozhodnutia, ktoré vychádzalo z vecne správne a dostatočne zisteného skutkového stavu a bol

vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, ako aj katastrálneho

zákona a zákona o vlastníctve bytov a , z ktorých dôvodov

napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil podľa .

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1

Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok krajský súd rozhodol podľa § 2

ods. 4 a o súdnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov z dôvodov, že navrhovateľ bol v preskúmavacom konaní neúspešný.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, žiadajúc,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa

na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Nesúhlasil

s právnym názorom Správy katastra v Trenčíne a ani s názorom súdu prvého stupňa. Vytýkal

súdu prvého stupňa, že nesprávne aplikoval ustanovenia , ďalej, že porušil

zásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti, ako aj, že v odôvodnení svojho rozsudku sa vôbec

nezaoberal námietkou navrhovateľa, že darca 2 daruje navrhovateľovi svoj spoluvlastnícky

podiel k bytu, nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal na neustále

porušovanie zákona a práv účastníka konania správnym orgánom, keďže správa katastra

nedodržala zákonom stanovené a garantované lehoty, porušila jednoduché procesné

predpisy a administratívny spis neobsahuje všetky listiny, ktoré by mal obsahovať.

Odporca sa na odvolanie navrhovateľa vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdiť.

Zúčastnené osoby sa plne stotožnili s podaným odvolaním navrhovateľa proti

rozhodnutiu Správy katastra Trenčín vo veci povolenia vkladu vlastníckeho práva a vyjadrili

súhlas s tým, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v predmetnom odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel

k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým správny orgán zamietol

návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi

navrhovateľom ako obdarovaným a zúčastnenými osobami ako darcami, a preto odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu

a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal

so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny

orgán rozhodoval o vklade vlastníckeho práva do katastra na základe darovacej zmluvy.

Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť

zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon

urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky

na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky

na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť

len o časti návrhu.

Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva

k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien

údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza

nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov

o správnom konaní (, ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon

alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať

im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť

k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám

a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné

svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť

ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť

o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne

a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych

orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to,

aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä

podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v predmetnej veci postupoval

v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil skutkový stav a zo skutkových

okolností vyvodil správny právny záver a preto jeho rozhodnutie je skutkovo a právne

správne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ

preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 potvrdil.

Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31

ods. 1 katastrálneho zákona.

Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov

nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle

hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada

správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv

na povolenie vkladu.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra v konaní

o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem

splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy

katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho

poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami , ako aj ďalšími

právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho

vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu,

na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strát uzavretý.

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že Správa katastra

v Trenčíne preskúmavaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona

návrh na povolenie vkladu zamietla. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správa katastra

zistila, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre povolenie vkladu, keďže darovacia

zmluvy uzavretá dňa 24.4.2006 medzi navrhovateľom ako obdarovaným a zúčastnenými

osobami - M. a Ing. Š., CSc. – rodičmi navrhovateľa, ako darcami, na základe ktorej rodičia

navrhovateľovi darovali byt č. 24 na prvom poschodí bytového domu č. súp. X. na parc. č.

1786, na ul. S., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach tohto

domu 52/4652, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. 1315 pre kat. úz. T., nespĺňa

náležitosti podľa § 13 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytu, pričom uvedený

nedostatok nepovažovala za nedostatok, ktorý by bolo možné odstrániť podľa § 42 ods. 4

katastrálneho zákona. Poukázala na znenie ustanovenia . Konštatovala, že darovacia

zmluva naviac neobsahuje spoluvlastnícky podiel, v akom sú darcovia vlastníci prevádzanej

nehnuteľnosti vyjadrený zlomkom k celku podľa § 42 ods. 2, písm, c/, avšak odstránenie

tohto nedostatku považovala vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok konania za

bezpredmetné.

Podľa Slovenská republika je právnym

štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť

(pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. , ).

Podľa štátne orgány môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva,

že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní

kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého

orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu

a včas.

Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam

sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné

vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu

a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie

o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza

nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka

konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,

na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má

účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje

podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo

uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje

aj v intenciách ustanovenia vyhlášky č.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,

pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov

podľa , katastrálneho zákona a vyhlášky č. posudzuje

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto

rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie

o zamietnutí návrhu na vklad.

Správny orgán v danej veci správne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní

všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami, či sú splnené

zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

na základe tejto zmluvy. Vzhľadom k tomu, že predmetom prevodu vlastníctva na základe

zmluvného záväzku účastníkov zmluvy bol byt, správa katastra správne posudzovala

náležitosti zmluvy podľa zákona o vlastníctve bytov.

Podľa § 5 ods. 1, 4 zákona o vlastníctve bytov zmluva o prevode vlastníctva bytu

a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem

všeobecných náležitostí ( a nasl. a a nasl. ) musí obsahovať:

a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie

polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu

a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu

a nebytového priestoru v dome,

b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového

priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu,

na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku,

pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy

bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov

a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje

podľa písmena e),

c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva

a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné

zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí

vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,

d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,

e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou

nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,

f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku

s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich

mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada,

g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení

k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,

h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome,

po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov s vlastníctvom bytu a nebytového

priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva

k pozemku.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov s vlastníctvom bytu alebo nebytového

priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo

k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu

aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka

bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku

a na priľahlom pozemku.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci darovaciu zmluvu nebolo možné

považovať za vkladu schopnú listinu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože

nespĺňa podmienky ustanovené v § 5 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 1 a § 23 ods. 1

zákona o vlastníctve bytov, majúce za následok jej neplatnosť v časti prevodu vlastníctva

k bytu a spoluvlastníctva k pozemku darkyne 1/ podľa . Správa katastra ako príslušný

správny orgán na rozhodnutie z uvedených dôvodov správne postupoval, keď po zistení

uvedeného nedostatku, naň prihliadol a návrh na vklad vlastníckeho práva na základe takto

predloženej zmluvy podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona zamietol.

Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že povinnosťou správy katastra bolo

vyzvať účastníkov na doplnok zmluvy, pretože správa katastra nielenže nemá povinnosť,

ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, keďže účastníci zmluvy zodpovedajú

za vôľu, ktorú prejavili vo svojom zmluvnom záväzku.

Taktiež nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že povinnosťou správneho orgánu

bolo rozhodnúť o časti predmetu zmluvy, pretože z ust. § 23 zákona o o vlastníctve bytov

vyplýva, že s vlastníctvom bytu je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné

právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku, z ktorých dôvodov

nie je splnená zákonná podmienka uvedená v § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, keďže

rozhodnutie len o časti návrhu na vklad v danej veci by nebolo účelné a to vzhľadom

aj vo vzťahu k právnemu úkonu darcu 2/.

Odvolací súd nemohol taktiež prihliadnuť na námietku navrhovateľa, že správa

katastra mu svojím postupom odňala možnosť konať pred správnym orgánom tým,

že mu neumožnila sa vyjadriť pred rozhodnutím, pretože Správny poriadok na konanie

o vklade vlastníckeho práva sa vzťahuje subsidiárne vtedy, ak katastrálny zákon neustanovuje

inak. Katastrálny zákon v ustanovení § 31 a nasl. upravuje postup správneho orgánu, ktorá

právna úprava je vo vzťahu k Správnemu poriadku špeciálnou právnou úpravou, a preto

správny orgán v konaní o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra je povinný

postupovať v jej intenciách. V zmysle právnej normy ustanovenej v § 31 katastrálneho zákona

nebolo preto povinnosťou správy katastra vykonávať dokazovanie a s výsledkami

dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej účastníkov správneho konania oboznámiť

v intenciách právnej úpravy Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa

správne postupoval, keď na vznesenú námietku navrhovateľa neprihliadol. Odvolací súd

sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že nedodržanie lehoty na rozhodnutie, zákonom

stanovenej, správnym orgánom je síce pochybenie, avšak nemala vplyv na zákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia, a preto súd prvého stupňa konal v súlade s .

Z toho istého dôvodu odvolací súd neprihliadol ani na námietku navrhovateľa vznesenú

v odvolaní, že správny orgán v lehote nepredložil administratívny spis na rozhodnutie súdu.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa porušil zásadu

rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, pretože konanie podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku upravujúcej správne konanie nie je sporovým konaním, v ktorom účastníci

konania majú nielen právo, ale i povinnosť predkladať dôkazy za účelom preukázania

pravdivosti svojich tvrdení a teda unesenia dôkaznej povinnosti v zmysle .

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ) v rozsahu

dôvodov uvedených žalobcom v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Pokiaľ aj súd prvého stupňa nedoručil vyjadrenie odporcu navrhovateľovi, takýto postup

nemá za následok nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku prvostupňového súdu.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Trenčíne rozhodnutie odporcu potvrdil

z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je vecne a právne správne, podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade s katastrálnym zákonom,

a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle

§ 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní

neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. apríla 2009

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu