Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)173/371287.6f73ae.pdf
PDF · 134.83 KB
No categories available
1Sžo/177/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 177/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej
veci navrhovateľa: T., bytom S., proti odporcovi: Správa katastra Trenčín, Piaristická č. 25,
Trenčín, za účasti : 1/ M., 2/ Ing. Š.., obaja bytom S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu zo dňa 13. júla 2006, č. V 1494/2006, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13Sp 61/2006-36 zo dňa 6. mája 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13Sp 61/2006-36 zo dňa 6. mája 2008 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví
tohto rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a súčasne ho zaviazal zaplatiť
súdny poplatok v sume 1.000,- Sk na účet súdu do troch dní.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad
vlastníckeho práva podaný v prospech obdarovaného k nehnuteľnosti – bytu č. 24 na prvom
poschodí bytového domu č. súp. X. na parc. č. 1786, na ul. S., vrátene spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach tohto domu 52/4652, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. 1315 pre kat. úz. T., na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 24.4.2006
medzi darcami – rodičmi navrhovateľa a obdarovaným – navrhovateľom podľa § 31 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) v spojení s § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov).
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a konania mu
predchádzajúceho dospel k záveru, že správny orgán postupoval v súlade s § 31 katastrálneho
zákona za použitia § 5 a § 13 zákona o vlastníctve bytov, pretože darovacia zmluva uzavretá
medzi navrhovateľom ako obdarovaným a jeho rodičmi ako darcami neobsahuje podstatné
náležitosti uvedené v § 5 ods. 1, z ktorých dôvodov správny orgán postupoval v súlade so
zákonom, ak návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
nevyhovel a to ani čiastočne tým, že by povolil vklad vlastníckeho práva k bytu bez pozemku.
Stotožnil sa s názorom správneho orgánu, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky
na vklad vlastníckeho práva a to s poukazom na § 13 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve
bytov, podľa ktorého s vlastníctvom bytu v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo
alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, preto v darovacej zmluve
mal byť predmetom daru aj spoluvlastnícky podiel na pozemku pod domom. Konštatoval,
že pre posúdenie veci nie je rozhodujúce, že vlastníčkou pozemku je len darkyňa M., a že
takýto nedostatok darovacej zmluvy nie je odstrániteľný podľa § 42 ods. 4 katastrálneho
zákona, pretože nejde o chyby v písaní a počítaní, ani o zrejmú nesprávnosť a súčasne, že
uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani doplnkom k darovacej zmluvy, pretože nejde
o prílohu k zmluve (§ 30 ods. 4 katastrálneho zákona), ale ide o podstatnú náležitosť
darovacej zmluvy. Neprihliadol na námietku navrhovateľa, že odporca porušil jeho právo
účastníka konania, keď mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže
navrhovateľ sám predložil dokument označený ako darovacia zmluva a správny orgán nemal
právo zasahovať do takto predloženého podkladu pre vydanie rozhodnutia ako aj,
že navrhovateľ sám zodpovedal za zmluvu, ktorú predložil, takže sa mohol k nej vyjadriť
kedykoľvek za konania, pričom obsah tejto zmluvy mu bol známy. Prisvedčil námietke
navrhovateľa, že odporca nerozhodol v lehote zákonom predpokladanej, avšak vydanie
rozhodnutia oneskorene nepovažoval za takú vadu, ktorá by mala za následok jeho vecnú
nesprávnosť a nezákonnosť. Krajský súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého
rozhodnutia, ktoré vychádzalo z vecne správne a dostatočne zisteného skutkového stavu a bol
vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, ako aj katastrálneho
zákona a zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka (OZ), z ktorých dôvodov
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1
O.s.p. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok krajský súd rozhodol podľa § 2
ods. 4 a § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 71/1992 zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov z dôvodov, že navrhovateľ bol v preskúmavacom konaní neúspešný.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, žiadajúc,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Nesúhlasil
s právnym názorom Správy katastra v Trenčíne a ani s názorom súdu prvého stupňa. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že nesprávne aplikoval ustanovenia § 250i O.s.p., ďalej, že porušil
zásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti, ako aj, že v odôvodnení svojho rozsudku sa vôbec
nezaoberal námietkou navrhovateľa, že darca 2 daruje navrhovateľovi svoj spoluvlastnícky
podiel k bytu, nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal na neustále
porušovanie zákona a práv účastníka konania správnym orgánom, keďže správa katastra
nedodržala zákonom stanovené a ústavou garantované lehoty, porušila jednoduché procesné
predpisy a administratívny spis neobsahuje všetky listiny, ktoré by mal obsahovať.
Odporca sa na odvolanie navrhovateľa vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť.
Zúčastnené osoby sa plne stotožnili s podaným odvolaním navrhovateľa proti
rozhodnutiu Správy katastra Trenčín vo veci povolenia vkladu vlastníckeho práva a vyjadrili
súhlas s tým, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v predmetnom odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel
k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým správny orgán zamietol
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľom ako obdarovaným a zúčastnenými osobami ako darcami, a preto odvolací súd
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu,
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny
orgán rozhodoval o vklade vlastníckeho práva do katastra na základe darovacej zmluvy.
Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť
zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky
na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky
na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť
len o časti návrhu.
Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva
k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien
údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza
nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov
o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať
im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám
a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné
svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť
ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť
o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne
a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to,
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v predmetnej veci postupoval
v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil skutkový stav a zo skutkových
okolností vyvodil správny právny záver a preto jeho rozhodnutie je skutkovo a právne
správne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ
preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 potvrdil.
Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31
ods. 1 katastrálneho zákona.
Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov
nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada
správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu.
Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra v konaní
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem
splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy
katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho
poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími
právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho
vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu,
na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strát uzavretý.
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že Správa katastra
v Trenčíne preskúmavaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
návrh na povolenie vkladu zamietla. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správa katastra
zistila, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre povolenie vkladu, keďže darovacia
zmluvy uzavretá dňa 24.4.2006 medzi navrhovateľom ako obdarovaným a zúčastnenými
osobami - M. a Ing. Š., CSc. – rodičmi navrhovateľa, ako darcami, na základe ktorej rodičia
navrhovateľovi darovali byt č. 24 na prvom poschodí bytového domu č. súp. X. na parc. č.
1786, na ul. S., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach tohto
domu 52/4652, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. 1315 pre kat. úz. T., nespĺňa
náležitosti podľa § 13 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytu, pričom uvedený
nedostatok nepovažovala za nedostatok, ktorý by bolo možné odstrániť podľa § 42 ods. 4
katastrálneho zákona. Poukázala na znenie ustanovenia § 39 OZ. Konštatovala, že darovacia
zmluva naviac neobsahuje spoluvlastnícky podiel, v akom sú darcovia vlastníci prevádzanej
nehnuteľnosti vyjadrený zlomkom k celku podľa § 42 ods. 2, písm, c/, avšak odstránenie
tohto nedostatku považovala vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok konania za
bezpredmetné.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym
štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť
(pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva,
že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní
kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu
a včas.
Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné
vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu
a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie
o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka
konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,
na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má
účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo
uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje
aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. posudzuje
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vklad.
Správny orgán v danej veci správne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní
všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami, či sú splnené
zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe tejto zmluvy. Vzhľadom k tomu, že predmetom prevodu vlastníctva na základe
zmluvného záväzku účastníkov zmluvy bol byt, správa katastra správne posudzovala
náležitosti zmluvy podľa zákona o vlastníctve bytov.
Podľa § 5 ods. 1, 4 zákona o vlastníctve bytov zmluva o prevode vlastníctva bytu
a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem
všeobecných náležitostí (§ 43 a nasl. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí obsahovať:
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie
polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu
a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu
a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku,
pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy
bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov
a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje
podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné
zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí
vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou
nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku
s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich
mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení
k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome,
po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov s vlastníctvom bytu a nebytového
priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva
k pozemku.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov s vlastníctvom bytu alebo nebytového
priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo
k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu
aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku
a na priľahlom pozemku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci darovaciu zmluvu nebolo možné
považovať za vkladu schopnú listinu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože
nespĺňa podmienky ustanovené v § 5 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 1 a § 23 ods. 1
zákona o vlastníctve bytov, majúce za následok jej neplatnosť v časti prevodu vlastníctva
k bytu a spoluvlastníctva k pozemku darkyne 1/ podľa § 39 OZ. Správa katastra ako príslušný
správny orgán na rozhodnutie z uvedených dôvodov správne postupoval, keď po zistení
uvedeného nedostatku, naň prihliadol a návrh na vklad vlastníckeho práva na základe takto
predloženej zmluvy podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona zamietol.
Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že povinnosťou správy katastra bolo
vyzvať účastníkov na doplnok zmluvy, pretože správa katastra nielenže nemá povinnosť,
ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, keďže účastníci zmluvy zodpovedajú
za vôľu, ktorú prejavili vo svojom zmluvnom záväzku.
Taktiež nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že povinnosťou správneho orgánu
bolo rozhodnúť o časti predmetu zmluvy, pretože z ust. § 23 zákona o o vlastníctve bytov
vyplýva, že s vlastníctvom bytu je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné
právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku, z ktorých dôvodov
nie je splnená zákonná podmienka uvedená v § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, keďže
rozhodnutie len o časti návrhu na vklad v danej veci by nebolo účelné a to vzhľadom
aj vo vzťahu k právnemu úkonu darcu 2/.
Odvolací súd nemohol taktiež prihliadnuť na námietku navrhovateľa, že správa
katastra mu svojím postupom odňala možnosť konať pred správnym orgánom tým,
že mu neumožnila sa vyjadriť pred rozhodnutím, pretože Správny poriadok na konanie
o vklade vlastníckeho práva sa vzťahuje subsidiárne vtedy, ak katastrálny zákon neustanovuje
inak. Katastrálny zákon v ustanovení § 31 a nasl. upravuje postup správneho orgánu, ktorá
právna úprava je vo vzťahu k Správnemu poriadku špeciálnou právnou úpravou, a preto
správny orgán v konaní o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra je povinný
postupovať v jej intenciách. V zmysle právnej normy ustanovenej v § 31 katastrálneho zákona
nebolo preto povinnosťou správy katastra vykonávať dokazovanie a s výsledkami
dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej účastníkov správneho konania oboznámiť
v intenciách právnej úpravy Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa
správne postupoval, keď na vznesenú námietku navrhovateľa neprihliadol. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že nedodržanie lehoty na rozhodnutie, zákonom
stanovenej, správnym orgánom je síce pochybenie, avšak nemala vplyv na zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia, a preto súd prvého stupňa konal v súlade s § 250i ods. 3 O.s.p..
Z toho istého dôvodu odvolací súd neprihliadol ani na námietku navrhovateľa vznesenú
v odvolaní, že správny orgán v lehote nepredložil administratívny spis na rozhodnutie súdu.
Nemožno súhlasiť ani s námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa porušil zásadu
rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, pretože konanie podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku upravujúcej správne konanie nie je sporovým konaním, v ktorom účastníci
konania majú nielen právo, ale i povinnosť predkladať dôkazy za účelom preukázania
pravdivosti svojich tvrdení a teda unesenia dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p..
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.) v rozsahu
dôvodov uvedených žalobcom v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Pokiaľ aj súd prvého stupňa nedoručil vyjadrenie odporcu navrhovateľovi, takýto postup
nemá za následok nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku prvostupňového súdu.
Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Trenčíne rozhodnutie odporcu potvrdil
z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je vecne a právne správne, podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade s katastrálnym zákonom,
a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 potvrdil.
Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle
§ 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní
neúspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. apríla 2009
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu