Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
069/370485.5f7088.pdf
PDF · 129.1 KB
No categories available
2Cdo/161/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 161/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. F. T., bývajúceho v K.
a 2/ J. T., bývajúcej v K., zastúpených JUDr. M. P., advokátom, so sídlom v K., proti žalovaným
1/ J. B., bývajúcej v P. a 2/ A. T., bývajúcej v K., o zaplatenie 1.659,70 € ( 50.000 Sk )
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 15 C 10/2005, o dovolaní
žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2008 sp. zn. 3 Co 291/2007,
takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2008 sp. zn. 3 Co 291/2007
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 27. júna 2007 č. k. 15 C 10/2005 – 89 uložil obom
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť obom žalobcom 1.659,70 € ( 50.000 Sk )
s 13 % úrokom z omeškania od 16.04.2003 do zaplatenia a v časti žaloby o zaplatenie 13 %
úroku z istiny 1.659,70 € ( 50.000 Sk ) za obdobie do 16.04.2003 konanie zastavil. O práve na
náhradu trov konania rozhodol tak, že uložil obom žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania obom žalobcom vo výške 209 € ( 6.296 Sk ). Rozhodnutie
vo veci samej odôvodnil ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplynul záver, že obe žalované porušili zmluvnú povinnosť
vyplývajúcu im z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.11.2002, a sú preto povinné zaplatiť
v uvedenej zmluve dohodnutú sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti, zmluvnú pokutu
vo výške 1.659,70 € ( 50.000 Sk ) s príslušenstvom 13 % úrokom z omeškania, keďže svoju
povinnosť nesplnili včas. Žalované porušili zmluvnú povinnosť dohodnutú v kúpnej zmluve,
predmetom ktorej boli domové nehnuteľnosti v podiely 1/2, pretože v súlade s čl. V. tejto zmluvy
nevypratali nimi užívanú časť rodinného domu ( 1 a 2 izbové byty ), nakoľko nevypratali aj
plechovú kuchynskú linku. Obranu žalovaných, že kuchynská linka tvorila súčasť alebo
príslušenstvo bytu, nepovažoval relevantnou, pretože kuchynská linka netvorí neoddeliteľnú
súčasť bytu a ani jeho príslušenstvo, nakoľko nie je vecou patriacou vlastníkovi hlavnej veci
ním určenej na trvalé užívanie s hlavnou vecou ( § 121 ods. 1 v spojení s § 120 Občianskeho
zákonníka ). Spornú plechovú kuchynskú linku považoval samostatnou hnuteľnou vecou, ktorá
nebola predmetom kúpnej zmluvy, ani predmetom dedenia po zomrelom P. T., otcovi
žalovaných, ani predmetom dedenia po zomrelej G. T., starej matke žalovaných
a matke žalobcu 1/. Vzhľadom k uvedenému argumentáciu žalovaných, že linka nebola ich
vlastníctvom a preto ju nemohli vypratať, považoval účelovou, pretože žalovaným muselo byť
známe už zo zoznamu na vypratanie vecí z 22.11.2002, že žalobcovia nie sú jej vlastníkmi, ak ju
do tohto zoznamu vecí na vypratanie zaradili. Nepochopiteľnou považoval úvahu žalovaných,
že žalobcovia by ich v prípade vypratania tejto linky obvinili z jej krádeže. Zoznam vecí na
vypratanie žalované nespochybňovali až do spísania zápisu z odovzdania a prevzatia časti domu
25.01.2003 a dopísaniu konštatovania žalobkyňou 2/ v závere zápisu o nevyprataní kuchynskej
linky. Keďže žalobcovia si svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v dvoch splátkach
splnili a žalované na túto povinnosť nadväzujúcu ich povinnosť vypratať nimi užívanú časť
domovej nehnuteľnosti v lehote do siedmych dní od zaplatenia kúpnej ceny nesplnili, pretože
nevypratali aj spornú plechovú kuchynskú linku, sú povinné zaplatiť žalobcom v čl. VIII.
v kúpnej zmluve z 22.11.2002 dohodnutú zmluvnú pokutu. Keďže svoj dlh žalované nezaplatili
do 15.04.2003 v lehote do tridsať dní od výzvy žalobcov z 03.03.2003, v lehote splatnosti
dohodnutej v článku VIII. zmluvy, nasledujúcim dňom sa dostali do omeškania s plnením dlhu.
V súlade s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prisúdil žalobcom právo na
úrok z omeškania z istiny 1.659,70 € ( 50.000 Sk ) od 16.04.2003 do zaplatenia. Konanie v časti
žaloby o zaplatenie príslušenstva, úrokov z omeškania vo výške 13 % z istiny 1.659,70 €
( 50.000 Sk ) do 16.04.2003 z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti v súlade
s ustanovením § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil. Rozhodnutie o práve na náhradu trov konania
odôvodnil úspešnosťou žalobcov v konaní v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a výšku náhrady trov
ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. titulom ich právneho zastupovania advokátom.
Krajský súd v Košiciach, konajúci o odvolaní žalovaných, rozhodol rozsudkom
z 29. apríla 2008 sp. zn. 3 Co 291/2007, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenil tak, že žalobu zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, že uložil obom
žalobcom spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť náhradu trov konania obom žalovaným,
žalovanej 1/ vo výške 654,58 € ( 19.720 Sk ) a žalovanej 2/ 63,40 € ( 1.910 Sk ). Stotožnil sa
so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ale nesúhlasil s jeho rozhodnutím.
Vzhľadom k tomu, že považoval výsledky vykonaného dokazovania za postačujúce pre
rozhodnutie o veci samej, postupujúc podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.
Prioritným považoval nepreukázanie splnenia podmienok priznania žalovaného nároku na
zmluvnú pokutu podľa § 544 Občianskeho zákonníka. Odlišne od súdu prvého stupňa dospel
k záveru, že žalované splnili všetky články zmluvy z 22.11.2002, ktorá skutočnosť vyplýva aj
zo samotného zápisu o odovzdaní časti nehnuteľnosti, ktorú v prítomnosti advokáta žalovaných
žalobcovia bezvýhradne podpísali. Odvolací súd vychádzal zo záveru, že dodatočné výhrady
uvedené v zápise žalobkyňou 2/ sú irelevantné a nie je možné na ne prihliadať. Bezvýznamným
považoval aj zoznam vecí z 22.11.2002, pretože nie je súčasťou zmluvy a bol vyhotovený po
tom, čo žalované zmluvu podpísali. Dospel tiež k záveru o nepreukázaní vlastníctva kuchynskej
linky žalovaných a preto im nemohla vzniknúť povinnosť ju vypratať. Vychádzal tiež zo
skutočnosti, že žalobcovia nemajú oprávnenie od žalovaných žiadať vypratanie nehnuteľnosti,
ktorej boli všetci účastníci podielovými spoluvlastníkmi pred uzavretím kúpnej zmluvy. Vyslovil
názor, že nesplnenie tejto požiadavky nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou, pretože
prinajmenšom je v rozpore s dobrými mravmi. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na úspech žalovaných v konaní a o výške podľa § 151 ods. 1
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie obaja žalobcovia. Navrhli, aby
dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p., nakoľko rozsudkom
odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a posúdiac dovolanie podľa jeho
obsahu, dôvodnosť dovolania ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., pretože konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou
považovali nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nezdôvodnil svoj záver
o splnení všetkých zmluvných podmienok žalovanými. Rozdielne od súdu prvého stupňa
odvolací súd posúdil skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Odlišne posúdil relevantnosť výhrad
v závere zoznamu o vyprataní vecí žalobkyňou 2/, právne bezvýznamným považoval aj zoznam
vecí z 22.11.2002, pretože nie je súčasťou zmluvy a bol vyhotovený po podpise zmluvy
žalovanými a vlastníctvo plechovej kuchynskej linky žalovanými. Dospel tiež k záveru
o podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania hnuteľných vecí, a aj spornej kuchynskej
linky, ktorý záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nepochybne sporná kuchynská linka
sa nachádzala v byte užívanom žalovanými, bola uvedená v zozname vecí na vypratanie vecí
a žalované boli povinné ju vypratať.
Žalované sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po zistení, že
dovolanie podali účastníci konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), zastúpení advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok
odvolacieho súdu nie je správny.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. a proti rozsudku odvolacieho
súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O. s. p.
V danej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie proti
meniacemu rozsudku je prípustné.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom
dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;
obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. )
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 2 O. s. p. ).
Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 ).
Podľa § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( § 213 ods. 3 O. s. p. ).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto
prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie alebo
dokazovanie doplní, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového
stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob
vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 29. apríla 2008, na ktorom
bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, že krajský súd na odvolacom pojednávaní žiadne
dokazovanie nevykonal. Umožnil iba, aby sa v krátkosti vyjadrili právni zástupcovia účastníkov
konania, pričom na pojednávaní boli prítomní žalobcovia. Z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa odvolací súd vyvodil odlišné skutkové závery a na ich základe dospel aj k iným
právnym záverom bez toho, aby vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie opakoval alebo
doplnil.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3
O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti
a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 341/2005 Z. z., ako aj jeho ďalších noviel.
Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru
o neopodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom
prvého stupňa. Za opakovanie dokazovania nemožno považovať procesné prednesy zástupcov
účastníkov v odvolacom konaní. Ani správa o doterajšom priebehu konania podaná predsedom
senátu alebo povereným členom senátu, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu
z ustanovenia § 215 O. s. p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich
O. s. p., navyše krajský súd prehodnotil dokazovania vykonané súdom prvého stupňa a z takto
prehodnoteného dokazovania vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby.
Keďže odvolací súd si v predmetnej veci nezadovážil rovnocenný zákonný procesný
podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., jeho skutkové a na ne
nadväzujúce právne závery sú preto zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom
štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Z uvedeného vyplýva záver, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). Takáto
vada sama osebe zakladá povinnosť dovolaciemu súdu, aby na ňu prihliadol, i keď by výslovne
nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil, keďže konanie jeho
vydaniu predchádzajúce je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie
v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 a 2 O. s. p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
( § 243d ods. 1 tretia veta O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: