Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/161/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. F. T., bývajúceho v K.

a 2/ J. T., bývajúcej v K., zastúpených JUDr. M. P., advokátom, so sídlom v K., proti žalovaným

1/ J. B., bývajúcej v P. a 2/ A. T., bývajúcej v K., o zaplatenie 1.659,70 € ( 50.000 Sk )

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2008 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2008 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 27. júna 2007 č. k. – 89 uložil obom

žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť obom žalobcom 1.659,70 € ( 50.000 Sk )

s 13 % úrokom z omeškania od 16.04.2003 do zaplatenia a v časti žaloby o zaplatenie 13 %

úroku z istiny 1.659,70 € ( 50.000 Sk ) za obdobie do 16.04.2003 konanie zastavil. O práve na

náhradu trov konania rozhodol tak, že uložil obom žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne

a nerozdielne náhradu trov konania obom žalobcom vo výške 209 € ( 6.296 Sk ). Rozhodnutie

vo veci samej odôvodnil ustanovením a vecne tým, že z výsledkov

vykonaného dokazovania vyplynul záver, že obe žalované porušili zmluvnú povinnosť

vyplývajúcu im z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.11.2002, a sú preto povinné zaplatiť

v uvedenej zmluve dohodnutú sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti, zmluvnú pokutu

vo výške 1.659,70 € ( 50.000 Sk ) s príslušenstvom 13 % úrokom z omeškania, keďže svoju

povinnosť nesplnili včas. Žalované porušili zmluvnú povinnosť dohodnutú v kúpnej zmluve,

predmetom ktorej boli domové nehnuteľnosti v podiely 1/2, pretože v súlade s čl. V. tejto zmluvy

nevypratali nimi užívanú časť rodinného domu ( 1 a 2 izbové byty ), nakoľko nevypratali aj

plechovú kuchynskú linku. Obranu žalovaných, že kuchynská linka tvorila súčasť alebo

príslušenstvo bytu, nepovažoval relevantnou, pretože kuchynská linka netvorí neoddeliteľnú

súčasť bytu a ani jeho príslušenstvo, nakoľko nie je vecou patriacou vlastníkovi hlavnej veci

ním určenej na trvalé užívanie s hlavnou vecou ( § 121 ods. 1 v spojení s § 120 Občianskeho

zákonníka ). Spornú plechovú kuchynskú linku považoval samostatnou hnuteľnou vecou, ktorá

nebola predmetom kúpnej zmluvy, ani predmetom dedenia po zomrelom P. T., otcovi

žalovaných, ani predmetom dedenia po zomrelej G. T., starej matke žalovaných

a matke žalobcu 1/. Vzhľadom k uvedenému argumentáciu žalovaných, že linka nebola ich

vlastníctvom a preto ju nemohli vypratať, považoval účelovou, pretože žalovaným muselo byť

známe už zo zoznamu na vypratanie vecí z 22.11.2002, že žalobcovia nie sú jej vlastníkmi, ak ju

do tohto zoznamu vecí na vypratanie zaradili. Nepochopiteľnou považoval úvahu žalovaných,

že žalobcovia by ich v prípade vypratania tejto linky obvinili z jej krádeže. Zoznam vecí na

vypratanie žalované nespochybňovali až do spísania zápisu z odovzdania a prevzatia časti domu

25.01.2003 a dopísaniu konštatovania žalobkyňou 2/ v závere zápisu o nevyprataní kuchynskej

linky. Keďže žalobcovia si svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v dvoch splátkach

splnili a žalované na túto povinnosť nadväzujúcu ich povinnosť vypratať nimi užívanú časť

domovej nehnuteľnosti v lehote do siedmych dní od zaplatenia kúpnej ceny nesplnili, pretože

nevypratali aj spornú plechovú kuchynskú linku, sú povinné zaplatiť žalobcom v čl. VIII.

v kúpnej zmluve z 22.11.2002 dohodnutú zmluvnú pokutu. Keďže svoj dlh žalované nezaplatili

do 15.04.2003 v lehote do tridsať dní od výzvy žalobcov z 03.03.2003, v lehote splatnosti

dohodnutej v článku VIII. zmluvy, nasledujúcim dňom sa dostali do omeškania s plnením dlhu.

V súlade s ustanovením a prisúdil žalobcom právo na

úrok z omeškania z istiny 1.659,70 € ( 50.000 Sk ) od 16.04.2003 do zaplatenia. Konanie v časti

žaloby o zaplatenie príslušenstva, úrokov z omeškania vo výške 13 % z istiny 1.659,70 €

( 50.000 Sk ) do 16.04.2003 z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti v súlade

s ustanovením zastavil. Rozhodnutie o práve na náhradu trov konania

odôvodnil úspešnosťou žalobcov v konaní v zmysle a výšku náhrady trov

ustanovením titulom ich právneho zastupovania advokátom.

Krajský súd v Košiciach, konajúci o odvolaní žalovaných, rozhodol rozsudkom

z 29. apríla 2008 sp. zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenil tak, že žalobu zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, že uložil obom

žalobcom spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť náhradu trov konania obom žalovaným,

žalovanej 1/ vo výške 654,58 € ( 19.720 Sk ) a žalovanej 2/ 63,40 € ( 1.910 Sk ). Stotožnil sa

so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ale nesúhlasil s jeho rozhodnutím.

Vzhľadom k tomu, že považoval výsledky vykonaného dokazovania za postačujúce pre

rozhodnutie o veci samej, postupujúc podľa rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

Prioritným považoval nepreukázanie splnenia podmienok priznania žalovaného nároku na

zmluvnú pokutu podľa . Odlišne od súdu prvého stupňa dospel

k záveru, že žalované splnili všetky články zmluvy z 22.11.2002, ktorá skutočnosť vyplýva aj

zo samotného zápisu o odovzdaní časti nehnuteľnosti, ktorú v prítomnosti advokáta žalovaných

žalobcovia bezvýhradne podpísali. Odvolací súd vychádzal zo záveru, že dodatočné výhrady

uvedené v zápise žalobkyňou 2/ sú irelevantné a nie je možné na ne prihliadať. Bezvýznamným

považoval aj zoznam vecí z 22.11.2002, pretože nie je súčasťou zmluvy a bol vyhotovený po

tom, čo žalované zmluvu podpísali. Dospel tiež k záveru o nepreukázaní vlastníctva kuchynskej

linky žalovaných a preto im nemohla vzniknúť povinnosť ju vypratať. Vychádzal tiež zo

skutočnosti, že žalobcovia nemajú oprávnenie od žalovaných žiadať vypratanie nehnuteľnosti,

ktorej boli všetci účastníci podielovými spoluvlastníkmi pred uzavretím kúpnej zmluvy. Vyslovil

názor, že nesplnenie tejto požiadavky nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou, pretože

prinajmenšom je v rozpore s dobrými mravmi. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa

vzhľadom na úspech žalovaných v konaní a o výške podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie obaja žalobcovia. Navrhli, aby

dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia , nakoľko rozsudkom

odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a posúdiac dovolanie podľa jeho

obsahu, dôvodnosť dovolania ustanovením , pretože konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou

považovali nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nezdôvodnil svoj záver

o splnení všetkých zmluvných podmienok žalovanými. Rozdielne od súdu prvého stupňa

odvolací súd posúdil skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Odlišne posúdil relevantnosť výhrad

v závere zoznamu o vyprataní vecí žalobkyňou 2/, právne bezvýznamným považoval aj zoznam

vecí z 22.11.2002, pretože nie je súčasťou zmluvy a bol vyhotovený po podpise zmluvy

žalovanými a vlastníctvo plechovej kuchynskej linky žalovanými. Dospel tiež k záveru

o podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania hnuteľných vecí, a aj spornej kuchynskej

linky, ktorý záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nepochybne sporná kuchynská linka

sa nachádzala v byte užívanom žalovanými, bola uvedená v zozname vecí na vypratanie vecí

a žalované boli povinné ju vypratať.

Žalované sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podali účastníci konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), zastúpení advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že rozsudok

odvolacieho súdu nie je správny.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku odvolacieho

súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V danej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v zmysle dovolanie proti

meniacemu rozsudku je prípustné.

V zmysle dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v )

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 ).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto

prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie alebo

dokazovanie doplní, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového

stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob

vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 29. apríla 2008, na ktorom

bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, že krajský súd na odvolacom pojednávaní žiadne

dokazovanie nevykonal. Umožnil iba, aby sa v krátkosti vyjadrili právni zástupcovia účastníkov

konania, pričom na pojednávaní boli prítomní žalobcovia. Z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa odvolací súd vyvodil odlišné skutkové závery a na ich základe dospel aj k iným

právnym záverom bez toho, aby vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie opakoval alebo

doplnil.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti

a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonanej , ako aj jeho ďalších noviel.

Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru

o neopodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa. Za opakovanie dokazovania nemožno považovať procesné prednesy zástupcov

účastníkov v odvolacom konaní. Ani správa o doterajšom priebehu konania podaná predsedom

senátu alebo povereným členom senátu, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu

z ustanovenia , nie je zopakovaním dokazovania v zmysle a nasledujúcich

, navyše krajský súd prehodnotil dokazovania vykonané súdom prvého stupňa a z takto

prehodnoteného dokazovania vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby.

Keďže odvolací súd si v predmetnej veci nezadovážil rovnocenný zákonný procesný

podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle , jeho skutkové a na ne

nadväzujúce právne závery sú preto zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom

štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva záver, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Takáto

vada sama osebe zakladá povinnosť dovolaciemu súdu, aby na ňu prihliadol, i keď by výslovne

nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil, keďže konanie jeho

vydaniu predchádzajúce je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie

v zmysle ustanovenia a

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: