Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/94/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. R., bývajúceho v J.,

proti odporcom 1/ J. K., bývajúcemu v P., 2/ E. K., bývajúcej v P., zastúpeným JUDr. J. K.,

advokátom v P., o určenie vlastníckeho práva a vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní odporcov proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 29. septembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 29. septembra

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 6. júna 2008 č. k. - 128 určil, že

vlastníkom stavby - garáže, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Prievidza, súpisné číslo

X., postavenej na pozemku označenom parcelným číslom X., je navrhovateľ. Odporcom

uložil povinnosť túto stavbu vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a spoločne

a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 30 168 Sk k rukám právneho

zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru o dôvodnosti návrhu, keď

mal preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Uviedol, že predmetnú

garáž nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľ a jeho bývalá

manželka M. R. originálnym spôsobom - stavbou a platnou dohodou sa vysporiadali

tak, že jej výlučným vlastníkom sa stal navrhovateľ. Odporcovia užívaním

garáže protiprávne zasiahli do vlastníctva navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. septembra 2008 sp. zn. odvolanie

odporcov ako oneskorene podané odmietol ( ) a rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že odporcovia sú povinní zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 34 516 Sk do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa po neúspešnom pokuse o jeho doručenie

právnemu zástupcovi odporcov 26. a 27. júna 2008 bol 27. júna 2008 uložený na pošte s tým,

že adresát bol o tomto postupe upovedomený. Za deň doručenia zásielky s rozsudkom potom

treba považovať deň 30. júna 2008, nie až deň jeho skutočného prevzatia, t. j. 7. júla 2008.

Lehota na podanie odvolania začala plynúť 1. júla 2008 a uplynula dňom 16. júla 2008, ktorý

bol posledným dňom na podanie odvolania. Odporcovia podali odvolanie až 22. júla 2008 na

pošte, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Rozhodnutie súdu prvého

stupňa o náhrade trov konania považoval za nesprávne v určení ich výšky, pretože

neopodstatnene nepriznal navrhovateľovi náhradu ušlej mzdy za účasť na pojednávaniach.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie odporcovia. Žiadali ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali odňatie im možnosti

konať pred súdom ( ) tým, že neboli splnené podmienky pre

odmietnutie ich odvolania. V čase od 21. 6. 2008 do 5. 7. 2007 sa právny zástupca

nezdržiaval v mieste doručovania rozsudku súdu prvého stupňa, na preukázanie ktorej

skutočnosti predložil potvrdenie o absolvovaní dovolenky v Taliansku ( v dňoch od

21. 6. do 5. 7. 2008 ). Rozsudok súdu prvého stupňa preto prevzal až 7. 7. 2008

a odvolanie podané na pošte 22. 7. 2008 bolo podané včas, v 15 - dňovej zákonnej lehote.

Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je takýto

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ). Dovolanie je tiež

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2

).

V danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených uznesení, preto dovolanie proti nemu podľa prípustné

nie je.

Z veta prvá vyplýva pre dovolací súd povinnosť prihliadnuť vždy na

prípadnú procesnú vadu uvedenú v , teda i v prípade, ak to účastník konania

nenamieta. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou,

či podané dovolanie nie je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdu, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vzhľadom na obsah dovolania odporcov a námietky v ňom uvedené dovolací súd osobitne

skúmal, či postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a

zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky preň

neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (R 23/1994 ).

Podľa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručí

účastníkom konania prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu pre začiatok lehoty na

podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých to

ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa ods. 2 ( účinného do 15. októbra 2008 ) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má

doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde znovu doručiť v deň a hodinu

uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň

tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za tam

stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím trojdňovej lehoty

počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne o procesnú lehotu

určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po uložení

písomnosti na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa.

Len riadne a zákonu zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môže vyvolať dôsledok, že sa

uplatní ustanovenie posledná veta , t. j. že sa písomnosť pokladá za

doručenú tretí deň po jej uložení. Pri vadnom náhradnom doručení písomnosti adresátovi

začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď adresát písomnosť na pošte skutočne

prevezme, aj keď sa tak stalo po uplynutí troch dní od jej uloženia.

Odporcovia uviedli, že odvolací súd odmietol ich odvolanie bez toho, aby bolo pri

náhradnom doručení zásielky - rozsudku - určenej do vlastných rúk postupované

v súlade s Namietali nesplnenie zákonných predpokladov uvedených

v tomto ustanovení pre náhradné doručenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

A to nezdržiavanie sa ich právneho zástupcu v mieste doručenia v čase doručovania

rozsudku súdu prvého stupňa v dňoch 26. a 27. 6. 2008.

Ako vyplýva z obsahu spisu, zásielka s rozsudkom súdu prvého stupňa bola zástupcovi

odporcov doručovaná na adresu H., najskôr 26. 6. 2008 a potom opakovane 27. 6. 2008.

Oba pokusy zostali neúspešné a zásielka s rozsudkom bola uložená na pošte 27. 6. 2008.

Zástupca odporcov si zásielku prevzal dňa 7. 7. 2008. Na základe výzvy podaním

z 13. 2. 2009 ( č.l. 166 ) oznámil súdu, že v dňoch 21.6. 2008 až 5. 7. 2008 bol na

dovolenke v Taliansku. Pripojil potvrdenie príslušnej cestovnej kancelárie preukazujúce túto

skutočnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že nemožno mať za to, že v čase pokusu doručovteľa

o doručenie rozsudku súdu prvého stupňa sa zástupca odporcov zdržiaval v miste doručenia.

Odvolací súd bez skúmania splnenia podmienok náhradního doručenia nemohol vychádzať

z fikcie doručenia rozsudku uplynutím tretieho dňa od jeho uloženia na pošte (§ 47 ods. 2

v znení platnom do 15. 10. 2008 ).

Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a právom chránených

záujmov účastníkov ( , ). Ak nie je záver o dodržaní zákonom

ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo

rozumných pochybností, musí všeobecný súd vychádzať z predpokladu, že opravný

prostriedok v zákonnej lehote podaný bol ( ).V danom prípade možno mať

pochybnosti takéhoto charakteru. Obsah predloženého potvrdenia vyvoláva pochybnosti

o splnení jednej z podmienok uplatnenia fikcie doručenia v zmysle

a to podmienky zdržiavania sa adresáta zásielky v mieste doručovania. Keďže sa nemohla

uplatniť uvedená fikcia, za deň riadneho doručenia rozsudku súdu prvého stupňa bolo

potrebné považovať deň, v ktorom adresát prevzal rozsudok na pošte - 7. 7. 2008. Odvolacia

lehota v dôsledku toho začala plynúť odporcom 8. 7. 2008 ( utorok ) a skončila 22. 7. 2008

(utorok ). Odvolanie, ktoré podali odporcovia 22. 7. 2008 na pošte, bolo preto podané

v odvolacej lehote ( ).

Ak za tohto stavu odvolací súd odmietol odvolanie odporcov ako oneskorene podané,

odňal im tým možnosť konať pred súdom ( ). Výskyt tejto procesnej

vady zakladá jednak prípustnosť dovolania a tiež je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť správne. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto uznesenie krajského súdu podľa , zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnost vyhotovenia: