Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/155/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ A. C., rod. C., 2/ K. S.,

rod. C., ako právne nástupkyne po K. C., rod. C., proti žalovanému Ministerstvo

Pôdohospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. -910 zo dňa

8.augusta 2006, konajúc o odvolaní právnej predchodkyne žalobkýň v prvom a druhom rade

K. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -54 zo dňa 21.mája 2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-54 zo dňa 21.mája 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. -54 zo dňa 21.mája

2008 zastavil konanie o žalobe právnej predchodkyne žalobkýň v prvom a druhom rade K. C.,

ktorou sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. -910 zo dňa

8.augusta 2006, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre č.

zo dňa 1.júna 2006 o nevyhovení protestu prokurátora a jej odvolanie

bolo zamietnuté. Dôvodom zastavenia konania bol nedostatok aktívnej legitimácie na strane

právnej predchodkyne žalobkýň na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho

orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Krajský súd považuje rozhodnutie

správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, za rozhodnutie, ktorým sa

nezakladá, nemení ani neruší právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby a ani sa

priamo nedotýka ich právom chránených záujmov. V takom prípade ustanovenie § 250b

ods. 5 poskytuje prokurátorovi možnosť podať žalobu podľa

piatej časti . Preto krajský súd konanie v zmysle ustanovenia

zastavil; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podala právna predchodkyňa žalobkýň v prvom a druhom rade

K. C. v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla uznesenie krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Pri podaní žaloby vychádzala z poučenia v napadnutom

rozhodnutí žalovaného ako aj z a Občianskeho súdneho

poriadku. Je toho názoru, že bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby smerujúcej proti

rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Nesúhlasí

s názorom krajského súdu, že rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu

prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť

fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Podľa Správneho poriadku možno rozhodnutie

správneho orgánu napadnúť opravnými prostriedkami, medzi ktoré patrí aj protest

prokurátora. Rozhodnutie správne orgánu, ktorým sa nevyhovie protestu prokurátora, môže

účastník konania napadnúť odvolaním (§ 69 ods. 4 Správneho poriadku), prípadne možno

takéto rozhodnutie napadnúť novým protestom. Je zrejmé, že takéto rozhodnutie je

rozhodnutím, ktorým správny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Poukázala na ustanovenie .

Žalovaný sa k odvolaniu právnej predchodkyne žalobkýň v prvom a druhom rade

nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu právnej predchodkyne žalobkýň v prvom

a druhom rade nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

v zmysle ustanovenia .

Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu žalovaného, ktorý je

súčasťou súdneho spisu, zistil, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa predchádzalo v správnom

konaní vydanie týchto rozhodnutí a podanie protestu prokurátora:

• rozhodnutie bývalého Okresného úradu Nitra, odbor pozemkový, pôdohospodárstva

a lesného hospodárstva č. 2003/00253-281/92-R-I zo dňa 20.februára 2003 (ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 27.marca 2003), ktorým nebolo K. C. (právnej

predchodkyni žalobkýň v prvom a druhom rade) priznané vlastnícke právo

k nehnuteľnosti v kat. ú. N. vedenej v PK vložke č. X. ako parcela č. X., lúka vo

výmere 4316 m² podľa ustanovenia

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku,

• protest okresného prokurátora v Nitre č. Pd 2027/2005-65 zo dňa 1.marca 2006 proti

rozhodnutiu bývalého Okresného úradu Nitra, odbor pozemkový, pôdohospodárstva

a lesného hospodárstva č. 2003/00253-281/92-R-I zo dňa 20.februára 2003,

• rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre č. zo dňa

1.júna 2006, ktorým nebolo vyhovené protestu okresného prokurátora v Nitre

č. Pd 2027/2005-65 zo dňa 1.marca 2006,

• rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. -910 zo

dňa 8.augusta 2006, ktorým bolo zamietnuté odvolanie právnej predchodkyne

žalobkýň v prvom a druhom rade proti rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu

v Nitre č. zo dňa 1.júna 2006 a toto rozhodnutie Krajského

pozemkového úradu v Nitre bolo potvrdené.

Predmetom sporu je otázka aktívnej legitimácie právnej predchodkyne žalobkýň

v prvom a druhom rade na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu,

ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.

V súvislosti s touto otázkou odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým ozrejmiť

vzťah medzi žalobou podľa druhej hlavy piatej časti

a protestom prokurátora. Podľa o správnom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len Správny poriadok) sa konanie o proteste prokurátora a preskúmavanie

rozhodnutí správnych orgánov súdom považujú za mimoriadne opravné prostriedky (spolu

s obnovou konania a preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré sú

v predmetnej právnej veci bez právneho významu). Ide teda o dva rovnocenné mimoriadne

opravné prostriedky, ktoré môžu smerovať proti tomu istému právoplatnému rozhodnutiu

vydanému správnym orgánom.

Protest prokurátora je upravený v ustanovení § 69 správneho poriadku a v zákone

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre),

konkrétne v ustanoveniach § 22 - § 27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Aj keď správny

poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti

právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického

zaradenia tohto inštitútu v rámci Správneho poriadku a zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1

písm. e/ zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského

dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Charakteristickými

znakmi konania o proteste prokurátora sú nasledovné skutočnosti:

- prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej

správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým

boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických

osôb,

- nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej

dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania; preto môže

protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka,

- protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal,

- správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu úplne

vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho

stupňa, prípadne vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, výsledkom môže byť

vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora,

- proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo

podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku

1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na

preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon,

- vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá

uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti

nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním

protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste,

- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku

1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely

osobitného zákona 20) sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie

isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým

nebolo vyhovené protestu prokurátora.

Protest prokurátora je teda právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa

napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu

o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide

o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie

protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j.

rozhodnutia vo veci samej (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 4.marca 1998).

Na druhej strane preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom ako

mimoriadny opravný prostriedok je upravený v ustanovení § 70 správneho poriadku a druhej

hlave piatej časti ako rozhodovanie o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Ide o návrhové konanie, ktoré je priamo

závislé od dispozičného práva žalobcu podať žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule

vyjadrenej v ustanovení § a v Listiny

základných práv a slobôd; však negatívnou enumeráciou

v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich

súdnemu prieskumu. Zároveň je potrebné mať pri preskúmavaní rozhodnutí na pamäti aj

charakteristiku rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom preskúmavania súdom,

vyjadrenú v ustanoveniach a . Musí

ísť o rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie

rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických

alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická

alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení

alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto

rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku).

Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je

rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností

nedotýka (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 31.januára 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 30.októbra 2003, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

). Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu

nevyhovel, nie je teda samo osebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu

vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné

rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie,

a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení

protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom

uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené

a sféra materiálnych práv a povinností právnej predchodkyne žalobkýň a následne aj žalobkýň

v prvom a druhom rade zostala nedotknutá.

Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovanie, že v tomto prípade je

potrebné žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu podať proti

rozhodnutiu vo veci samej, teda proti takému rozhodnutiu, ktoré zakladá, mení alebo ruší

oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo sú týmto rozhodnutím

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Tým bude splnená jedna zo základných podmienok na konanie podľa druhej

hlavy piatej časti , ktorej absencia je neodstrániteľná. Od toho

sa odvíja aj lehota na podanie žaloby, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia

správneho orgánu vo veci samej a plynie dva mesiace; jej zmeškanie nemožno odpustiť

( ). V predmetnej právnej veci preto nebola

splnená ani podmienka včasnosti podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo

veci samej v zmysle ustanovenia , následkom

ktorej bol postup podľa ustanovenia

a zastavenie konania.

Naproti tomu v ustanovení poskytuje

prokurátorovi lehotu na podanie žaloby do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým nebolo vyhovené protestu. Pričom táto žaloba musí smerovať proti rozhodnutiu vo

veci samej (stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.

Snj 124/2000 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 70/2001). V prípade, žeby toto právo mal aj

žalobca alebo žalovaný, bolo by to v ustanovení § 250b ods. 5 výslovne uvedené. Primárne to

súvisí s lehotou na podanie žaloby, kým prokurátorovi začína lehota na podanie žaloby plynúť

od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora (nejde

o rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej), žalobcovi zostáva zachovaná lehota na

podanie žaloby podľa ustanovenia , t.j. dva

mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej; zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť. Z uvedeného je potom možné prijať záver, že právna predchodkyňa

žalobkýň v prvom a druhom rade nemohla podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia

o nevyhovení protestu prokurátora, pretože bola viazaná lehotou v zmysle § 250b ods. 1,

ktorej márne uplynutie je neodpustiteľné. V dôsledku toho nemohla podať žalobu

o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej po negatívnom rozhodnutí správneho orgánu

o proteste prokurátora z dôvodu uplynutia lehoty na podanie žaloby. Preto odvolací súd

dospel k záveru, že fyzické a právnické osoby nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby

na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení

protestu prokurátora. Aktívna legitimácia na podanie žaloby v tomto prípade patrí iba

prokurátorovi.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že „právo na súd“ ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu,

nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, žeby uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6

ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú

legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom

(napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku, č.

51/1997/835/1041 zo dňa 29.júla 1998; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

-14 zo dňa 4.októbra 2007).

V predmetnej právnej veci je jednoznačné, že právna predchodkyňa žalobkýň v prvom

a druhom rade mala reálnu možnosť využiť efektívny prostriedok nápravy – podanie žaloby

proti pôvodnému rozhodnutiu žalovaného, t.j. rozhodnutiu bývalého Okresného úrad v Nitre,

odbor pozemkový, pôdohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2003/00253-281/92-R-I zo

dňa 20.februára 2003, ktorým jej nebolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v ňom

uvedeným. Toto svoje právo však nevyužila, čím zmeškali lehotu na podanie žaloby v zmysle

ustanovenia . Na margo veci odvolací súd

uvádza, že právna predchodkyňa žalobkýň v prvom a druhom rade nevyužila ani možnosť

podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu bývalého Okresného úrad v Nitre, odbor

pozemkový, pôdohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2003/00253-281/92-R-I zo dňa

20.februára 2003.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom

súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom uznesení, že právna predchodkyňa žalobkýň

v prvom a druhom rade nebola aktívne legitimovanou na podanie žaloby o preskúmanie

rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, preto

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -54 zo dňa 21.mája 2008

ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 v znení od 15.októbra 2008 v spojení s § 372p ods. 1

).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol na základe ustanovenia § 224 ods. 1

v spojení s , keď neúspešným žalobkyniam

v prvom a druhom rade ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov

konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29.apríla 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Katuščáková