Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/19/2008

Najvyšší súd1 Obo 19/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. K., Ú., Bratislava, majiteľ vydavateľstva

R., Ú., Bratislava, zast. JUDr. V. D., advokátkou, K. ul. 4, Bratislava, proti odporcovi: V., a.

s., M., Bratislava, o uloženie povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. - 79 zo dňa 16. mája 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

16. mája 2006 č. k. - 79 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd prvého stupňa návrh zamietol

a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že

návrhom došlým súdu dňa 20. 05. 1993 sa navrhovateľ pôvodne voči odporcovi domáhal

odstránenia bezprávneho stavu a náhrady spôsobených škôd. Podaním zo dňa 15. 11. 2001

navrhol zmenu petitu a žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu

7 102,42 Sk s úrokom z omeškania 22 % od 01. 05. 1993 do zaplatenia a ďalej 22 % úrok

z omeškania zo sumy 330 000 Sk za obdobie od 01. 05. 1993 do 04. 07. 1994, ktorý vyčíslil

sumou 90 148 Sk, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zmenu návrhu pripustil

uznesením zo dňa 24. 01. 2003 č. k. -67. Uviedol ďalej, že vykonal dokazovanie

listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov a zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa

adresovanej odporcovi dňa 12. 07. 1991 bol otvorený bežný účet č. 63341-112

pod obchodným menom R., vydavateľstvo. Dňa 10. 02. 1993 odporca navrhovateľovi

oznámil, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nevyhovel výzve odporcu a nie sú splnené

podmienky na vedenie účtu podnikateľa, odporca v zmysle ust. § 715 ods. 2 Obch. zák. dáva

navrhovateľovi výpoveď z bežného účtu s tým, že výpovedná lehota uplynie dňom 30. 03.

1993. Súčasne ho požiadal, aby k uvedenému termínu oznámil svoje dispozície týkajúce sa

zostatku finančných prostriedkov na účte. S poukazom na ust. § 763 ods. 1 Obch. zák. súd na

daný prípad aplikoval príslušné ust. § 708 a nasl. Obch. zák., napriek tomu, že k uzavretiu

zmluvy o bežnom účte došlo za účinnosti Hospodárskeho zákonníka. Vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania uplatnených nárokov zo strany odporcu, súd návrh zamietol, pričom

otázku premlčania nároku posudzoval podľa ust. § 387 a nasl. Obch. zák. Konštatoval, že

navrhovateľom uplatnený nárok v zmysle zmeny petitu zo dňa 15. 11. 2001 pozostáva

z dvoch položiek, a to zaplatenia istiny vo výške 7 102,42 Sk s úrokom z omeškania 22 % od

01. 05. 1993 do zaplatenia a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 90 148 Sk za obdobie

od 01. 05. 1993 do 04. 07. 1994 zo sumy 330 000 Sk vo výške 22 %. Súd dospel k záveru, že

u oboch týchto nárokov došlo k premlčaniu pohľadávky, nakoľko

si ju navrhovateľ uplatnil až dňa 15. 11. 2001. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí s napadnutým

rozhodnutím a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na tú skutočnosť, že predmetný návrh podal na súd

20. 05. 1993 v čase, keď odporca mu dal výpoveď z podnikateľského účtu a domáhal sa ním

určenia neplatnosti tejto výpovede, ďalšieho vedenia účtu a náhrady spôsobenej škody.

Úpravou petitu z 15. 11. 2001 sa domáhal už len zaplatenia 22 % úroku z omeškania zo sumy

330 000 Sk vo výške 90 148 Sk ako náhrady škody za obdobie od 01. 05. 1993

do 04. 07. 1994, kedy banka nakladala s jeho finančnými prostriedkami ako so svojimi a ďalej

vydania sumy 7 102 Sk uloženej na jeho účte s príslušným úrokom z omeškania

od 01. 05. 1993 do zaplatenia, ktorú zmenu súd pripustil. Uviedol, že je vlastníkom sumy

7 102 Sk, vlastnícke právo sa nepremlčuje, pričom z prípisu odporcu z februára 2004 je

zrejmé, že v tom čase peniaze boli ešte stále uložené na jeho účte.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie navrhovateľa podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

ods. 2 , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 20. 05. 1993

pôvodne voči odporcovi domáhal odstránenia bezprávneho stavu a náhrady spôsobených

škôd. Konkrétne žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť ďalej viesť bežný účet

vydavateľstva R. č. 633341-112 a poskytnúť navrhovateľovi všetky patriace výpisy z neho

ako rovnopisy originálov počnúc č. 1/91 a uhradiť trovy konania. Podaním

zo dňa 15. 11. 2001 navrhol zmenu petitu a žiadal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi sumu 7 102,42 Sk s úrokom z omeškania 22 % od 01. 05. 1993 do zaplatenia

a ďalej sumu 90 148 Sk, ktorá predstavuje úrok z omeškania 22 % zo sumy 330 000 Sk

za obdobie od 01. 05. 1993 do 04. 07. 1994. Súd uznesením zo dňa 24. 01. 2003 č. k.

- 67 zmenu návrhu pripustil.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že dňa 24. 07. 1991 na základe žiadosti navrhovateľa

odporca zriadil bežný účet č. 633341-112 pod obchodným menom R., vydavateľstvo.

Odporca zmluvu o bežnom účte písomne vypovedal podľa § 715 ods. 2 Obch. zák. s tým, že

výpovedná lehota uplynie dňom 31. 03. 1993. Súčasne ho vyzval, aby k uvedenému termínu

oznámil svoje dispozície, týkajúce sa zostatku finančných prostriedkov na účte.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa

odseku 2 veta prvá tohto ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov

na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový

vzťah trvá. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že vlastnícke právo a takisto aj práva

z vkladov na vkladných knižkách alebo iných formách vkladov a bežných účtoch sa

nepremlčujú, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

V danom prípade, k uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte došlo 24. 07. 1991, t. j.

za účinnosti Hospodárskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 763 ods. 1 Obchodného

zákonníka, v prejednávanej veci je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného

zákonníka. Tento právny vzťah sa považuje za obchodný záväzkový vzťah zo zmluvy

o bežnom účte, a to bez ohľadu na povahu účastníkov ( a nasl. ).

Odporca listom zo dňa 10. 02. 1993 bežný účet č. 633341-112 vedený v banke zrušil

výpoveďou podľa z dôvodu, že nie sú splnené

podmienky na vedenie účtu podnikateľa s tým, že výpovedná lehota uplynie dňom

31. 03. 1993.

Pri práve na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie

premlčacia doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov (§ 396 Obchodného

zákonníka). Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že právo na vydanie prostriedkov

uložených na bežnom a vkladovom účte pri plynutí premlčania sa viaže na moment zániku

príslušných zmlúv. Dňom zániku zmluvy je deň nasledujúci po uplynutí výpovednej lehoty.

Súd prvého stupňa správne ustálil, že došlo k zániku zmluvy o bežnom účte, navrhovateľ svoj

nárok uplatnil až podaním zo dňa 15. 11. 2001, t. j. po uplynutí premlčacej doby, ktorá

v zmysle § 397 Obch. zák. je štyri roky. Odporca v priebehu konania vzniesol námietku

premlčania nároku dôvodne, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím

navrhovateľovi nemožno priznať.

Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel

a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa v tejto časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

Úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil,

a z tohto dôvodu mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.