Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
76d/375863.453105.pdf
PDF · 124.61 KB
No categories available
1MObdoV/7/2008
Najvyšší súd 1M Obdo V 7/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C., proti žalovanému A.,
IČO: X., zastúpenému advokátkou JUDr. J. o určenie neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9 Cbs 185/04,
na dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. marca 2007 č. k. 2 Obo 267/06-172 a rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 1. júna 2006 č. k. 9 Cbs 185/04-148, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2007 č. k.
2 Obo 267/06-172 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 1. júna 2006 č. k.
9 Cbs 185/04-148 sa z r u s u j ú a vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. júna 2006 č. k. 9 Cbs 185/04-148 zamietol
žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 19 240,-- Sk náhrady trov
konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že rokovanie valného zhromaždenia žalovanej
spoločnosti 1. septembra 2004 bolo zvolané riadne a o všetkých štyroch návrhoch sa
hlasovalo samostatne zdvihnutím ruky. Pri zápisoch o hlasovaniach došlo k formálnej
chybe tým, že zapisovateľ neuviedol znak „%", čím mohlo vzniknúť nedorozumenie (je
rozdiel, keď za predložený návrh je 66/100% hlasov a keď je za predložený návrh 66/100
hlasov), čo však bolo napravené skutočnosťou, že po každom hlasovaní predseda valného
zhromaždenia oboznámil prítomných o výsledkoch hlasovania, či za daný návrh
hlasovala nadpolovičná väčšina alebo nie, o čom svedčí zápisnica z valného
zhromaždenia.
21M Obdo V 7/2008
Žalobca v konaní namietal aj to, že konaním spoločníkov M.
a B. dochádza k odopieraniu zákonného práva spoločníka (žalobcu) podieľať sa na kontrole
spoločnosti. Súd v tejto súvislosti uviedol, že 28. novembra 2005 sa konalo valné
zhromaždenie, na ktorom jediným bodom programu bolo schválenie mimoriadnej
účtovnej závierky a dňa 3. mája 2006 sa konalo valné zhromaždenie, predmetom ktorého
bolo schválenie účtovnej závierky za rok 2005. Konateľ spoločnosti Ing. M. informoval
valné zhromaždenie, že v spolupráci s JUDr. J. vypracoval úplné znenie spoločenskej
zmluvy s úpravami, nevyhnutnými na to, aby spoločenská zmluva spoločnosti A., bola v
súlade s Obchodným zákonníkom a zákonom o obchodnom registri. Ing. M. úplné znenie
spoločenskej zmluvy z 3. mája 2006 predložil valnému zhromaždeniu a nikto z prítomných
nevzniesol žiadne pripomienky. Je nesporné, že žalobca sa napriek riadnemu predvolaniu
rokovania 28. novembra 2005 a ani rokovania 3. mája 2006 nezúčastnil. V zmysle
uvedených skutočností, zistených dokazovaním, súd dospel k záveru, že napadnuté
uznesenia valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti z 13. septembra 2004 sú platné,
preto žalobu zamietol.
Na odvolanie žalobcu vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací. Odvolací súd rozsudkom z 21. marca 2007 č. k. 2 Obo 267/06-172 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
7 678,-- Sk náhrady trov odvolacieho konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že pokiaľ žalobca opiera svoje tvrdenie
o neplatnosti uznesení valného zhromaždenia o ním vyhotovenú spoločenskú zmluvu
z 19. decembra 2002, súd prvého stupňa dôvodne konštatoval, že spoločenská zmluva
nebola podpísaná všetkými tromi spoločníkmi, podpísal ju len žalobca bez vedomia
ostatných spoločníkov, preto na ňu neprihliadal. Ďalej uviedol, že ani žalobcova
námietka neplatnosti napádaných uznesení valného zhromaždenia, konaného
13. septembra 2004, kedy mu predseda valného zhromaždenia uznal len 34 hlasov
namiesto 68, ktoré mu patria, nemá vplyv na platnosť prijatých uznesení. Zo zápisnice je
zrejmé, že predseda vychádzal z celkového počtu 100 hlasov všetkých spoločníkov,
pričom žalobca mal 34 hlasov a ďalší dvaja spoločníci po 33 hlasov, spolu 66. Výsledok je
ten istý, ako keby vychádzal z počtu hlasov 200, čo by znamenalo pre žalobcu 68 a pre
ďalších dvoch po 66, spolu 132 hlasov, ako to uvádza žalobca. Názor žalobcu, že bol
31M Obdo V 7/2008
ukrivdený tým, že mu predseda valného zhromaždenia uznal len 34 hlasov zo 100 a že
uznesenie takýmto počítaním hlasov nie je riadne prijaté, je nesprávny.
Odvolací súd zmenu sídla spoločnosti, ako aj zmenu konateľa spoločnosti
nepovažoval za takú skutočnosť, kedy by bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov.
Taktiež neprihliadal na procesné vady zvolania valného zhromaždenia, na ktoré súd
prihliada len, keď sú spojené s porušením práv spoločníka. Odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudku odvolacieho súdu podal generálny
prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal rozsudok odvolacieho súdu
v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že s názorom súdu prvého stupňa a odvolacieho
súdu vo vzťahu k platnosti uznesenia valného zhromaždenia, prijatého pod bodom 4 (zmena
sídla), sa nestotožnil. Vzhľadom na to, že bolo rozhodnuté jediným výrokom, podal
mimoriadne dovolanie proti celému výroku rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu.
S odôvodnením rozhodnutí, týkajúcim sa zmeny sídla spoločnosti nesúhlasí a považuje tento
názor súdu za nesprávny. Považuje za nepochybné, že medzi povinné obsahové náležitosti
spoločenskej zmluvy pri spoločnosti s ručením obmedzeným, výslovne uvedené
v § 1 Ods. l Obchodného zákonníka, patrí aj uvedenie sídla spoločnosti, a preto akúkoľvek
zmenu je nutné považovať za zmenu spoločenskej zmluvy, ktorá sa dotýka vždy základov
existencie spoločnosti. Poukázal na ustanovenie § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého na rozhodnutie aj o zmene spoločenskej zmluvy je vždy potrebný súhlas aspoň
dvojtretinovej väčšiny všetkých spoločníkov. Uviedol, že spoločenská zmluva môže určiť vyšší
počet hlasov, potrebných na prijatie takého rozhodnutia. Vyššie kvórum hlasov, potrebných na
prijatie daného rozhodnutia zo strany valného zhromaždenia bolo zakotvené
v čl. X ods. 9 spoločenskej zmluvy žalovaného, keď na rozhodnutie o zmene spoločenskej
zmluvy bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov. V danom prípade sa tak nestalo. Je toho
názoru, že v danom prípade zmena spoločenskej zmluvy v podobe zmeny sídla spoločnosti
nemohla byť uskutočnená bez toho, aby s ňou nevyjadrili súhlas všetci spoločnici.
Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutia súdov považuje za nesprávne.
Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol mimoriadne dovolanie
zamietnuť. Uviedol, že žalobca si mohol na valnom zhromaždení uplatniť svoje zákonné právo
41M Obdo V 7/2008
spoločníka podieľať sa na kontrole spoločnosti, no ani na jednom sa nezúčastnil napriek
tomu, že bol riadne a včas predvolaný. Súd prvého stupňa a odvolací súd rozhodli správne po
vykonanom dokazovaní, že nedošlo k obmedzeniu práv spoločníka, ako to má
na mysli § 131 ods.2 Obchodného zákonníka, preto nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť.
Ďalej uviedol, že bol nútený podať trestné oznámenie na žalobcu, lebo v čase, keď bol
konateľom v spoločnosti, dopustil sa trestného činu na majetku spoločnosti, za čo bol
právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. 3T 8/07 dňa 5 .augusta 2008.
Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § l0a ods.3 O. s. p.), po zistení, že
boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p., vec
preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Podľa § 125 ods. l písm. d/ Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov
je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí rozhodovanie o zmene
spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené
do pôsobnosti valného zhromaždenia.
Podľa § 141 ods. l Obchodného zákonníka, platného v čase konania valného
zhromaždenia, na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov,
okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné
zhromaždenie.
Žalobca sa žalobou domáha vyslovenia neplatnosti uznesení, prijatých na valnom
zhromaždení spoločnosti A., Pezinok, 13. septembra 2004 pod bodmi číslo 3, 4, 5 a 6,
ktorými sa neschválil prevod obchodného podielu C., zmenilo sídlo obchodnej
spoločnosti, odvolal konateľ spoločnosti B. a zvolil nový konateľ spoločnosti Ing. M.
Dovolateľ s názormi súdu prvého stupňa a odvolacieho nesúhlasil len pokiaľ ide
o platnosť uznesenia, prijatého valným zhromaždením pod bodom 4, obsahom ktorého je
zmena sídla spoločnosti. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že
zmenu sídla spoločnosti a zmenu konateľa spoločnosti za zmenu spoločenskej zmluvy
51M Obdo V 7/2008
neumožňuje výklad ustanovenia § 141 Obchodného zákonníka. Neobstojí názor
odvolacieho súdu a ani súdu prvého stupňa, že zmena sídla spoločnosti nie je zmenou
spoločenskej zmluvy. Prvou z podstatných náležitostí spoločenskej zmluvy, obsiahnutých
v § 110 ods. l Obchodného zákonníka, je uvedenie sídla spoločnosti. Zmena sídla
spoločnosti je vždy zmenou spoločenskej zmluvy.
Podľa článku IX. bodu 1.5. spoločenskej zmluvy spoločnosti A.,
do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti patri rozhodovanie o zmenách
spoločenskej zmluvy. Podľa článku X. bodu 9., na rozhodnutie o prípade uvedenom
v článku IX. bode 1.5., je potrebný súhlas všetkých spoločníkov.
Z uvedeného je zrejmé, že spoločenská zmluva určila vyššie kvórum hlasov ako
ustanovenie § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka, potrebných na prijatie uznesenia, ktorým
sa zmení spoločenská zmluva v časti, kde sa uvádza sídlo spoločnosti. Týmto ustanovením
bola prejavená vôľa spoločníkov, aby zmena spoločenskej zmluvy sa uskutočnila
rozhodnutím valného zhromaždenia, prijatého za súhlasu všetkých spoločníkov.
Súd prvého stupňa a odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku platnosti
uznesenia o zmene sídla spoločnosti, lebo nesprávne posúdil vyššie uvedené skutočnosti.
Rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( §243f ods. l
písm. c/ O. s. p., preto ich dovolací súd podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2
O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí
rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2009
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu