Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9f2/370347.628171.pdf
PDF · 104.1 KB
No categories available
5Cdo/246/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 246/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : S. C., s.r.o., so sídlom
v S., IČO : X., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. M. M., s.r.o., so sídlom v P., proti
žalovaným : 1/ B. S. N. V., štátny podnik v likvidácii, so sídlom v S., IČO : X., zastúpený
JUDr. L. S., advokátom v S. a 2/ V. – S., s.r.o., so sídlom v R., IČO : X., zastúpený JUDr. J.
D., advokátom AK so sídlom v R., o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde
Rožňava pod sp.zn. 5 C 118/2003, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 8. apríla 2008, sp.zn. 6 Co 308/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania v sume
64,18 € k rukám JUDr. J. D., advokáta AK so sídlom v R., do 3 dní.
Žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava (súd prvého stupňa) rozsudkom z 13. februára 2006, č.k.
5 C 118/2003-97 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva,
2
na základe ktorej žalovaný 1/ odpredal žalovanému 2/ parcelu o výmere X. m, nachádzajúcu
sa v k.ú. R., vytvorenej geometrickým plánom č. X. zo dňa 1. februára 2001, je neplatná a že
2
žalobca je vlastníkom parcely o výmere X. m. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným 1/, 2/
trovy konania, a to žalovanému 1/ vo výške 11 265,-- Sk, na účet jeho právneho zástupcu,
a žalovanému 2/ vo výške 4 172,-- Sk, na účet jeho právneho zástupcu, to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
Krajský súd v Košiciach (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalobcu, rozsudkom
z 8. apríla 2008, sp.zn. 6 Co 308/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania v sume
8 519,50 Sk, ktorú je žalobca povinný zaplatiť jeho právnemu zástupcovi v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania v sume
7 553,-- Sk, ktorú je povinný zaplatiť jeho právnemu zástupcovi v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd tak rozhodol podľa § 219 O.s.p. majúc za to,
že rozhodnutie súdu nižšieho stupňa je správne.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Namietal, že rozsudok odvolacieho
súdu je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený a trpí vadami, pretože nemá náležitosti
podľa § 157 O.s.p. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.
Žalovaný 1/ navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť.
Žalovaný 2/ navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť a zaviazať ho k náhrade trov
dovolacieho konania v sume 3 939,-- Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1, druhá veta O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
skúmal najskôr, či dovolanie žalobcu je prípustné, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p.
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon
pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia
§ 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak
dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3
O.s.p.). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.).
Žalobcom napadnutý rozsudok vo veci samej nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 – 3 O.s.p., pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom
odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza mu ani rozhodnutie
dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania
ale v dovolacom konaní neboli zistené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietka
dovolateľa týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia
odvolacieho súdu nie je dôvodná.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky
vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30.
Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
Procesnú prípustnosť dovolania žalobcu by nebola spôsobilá založiť ani (prípadná)
tzv. iná procesná vada konania, za dôsledok a vonkajší prejav ktorej sa považuje aj žalobcom
namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. V zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je
takáto vada síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 111/98).
Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobcu boli opodstatnené, ním uvádzané
skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by
ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval,
prichádzalo do úvahy až vtedy, kedy dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale
v danej veci nejde.
Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 – 3 O.s.p. dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 8. apríla 2008, sp.zn. 6 Co 308/2007 nepripúšťajú, bolo
potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p. Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu
zisťovania podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j.
preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný 2/ v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti
nahradiť mu trovy tohto konania v sume 3 939,-- Sk (130,75 €) za dva úkony právnej služby.
Najvyšší súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej
služby, ktorý poskytol žalovanému 2/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 7. augusta
2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto
vyhlášky vo výške 48,63 €, čo po pripočítaní DPH (9,24 €) a náhrady výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu
(6,31 €), predstavuje spolu 64,18 €. Žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. mája 2009
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková