Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/246/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : S. C., s.r.o., so sídlom

v S., IČO : X., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. M. M., s.r.o., so sídlom v P., proti

žalovaným : 1/ B. S. N. V., štátny podnik v likvidácii, so sídlom v S., IČO : X., zastúpený

JUDr. L. S., advokátom v S. a 2/ V. – S., s.r.o., so sídlom v R., IČO : X., zastúpený JUDr. J.

D., advokátom AK so sídlom v R., o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde

Rožňava pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 8. apríla 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania v sume

64,18 € k rukám JUDr. J. D., advokáta AK so sídlom v R., do 3 dní.

Žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava (súd prvého stupňa) rozsudkom z 13. februára 2006, č.k.

-97 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva,

2

na základe ktorej žalovaný 1/ odpredal žalovanému 2/ parcelu o výmere X. m, nachádzajúcu

sa v k.ú. R., vytvorenej geometrickým plánom č. X. zo dňa 1. februára 2001, je neplatná a že

2

žalobca je vlastníkom parcely o výmere X. m. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným 1/, 2/

trovy konania, a to žalovanému 1/ vo výške 11 265,-- Sk, na účet jeho právneho zástupcu,

a žalovanému 2/ vo výške 4 172,-- Sk, na účet jeho právneho zástupcu, to všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalobcu, rozsudkom

z 8. apríla 2008, sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania v sume

8 519,50 Sk, ktorú je žalobca povinný zaplatiť jeho právnemu zástupcovi v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania v sume

7 553,-- Sk, ktorú je povinný zaplatiť jeho právnemu zástupcovi v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd tak rozhodol podľa majúc za to,

že rozhodnutie súdu nižšieho stupňa je správne.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , Namietal, že rozsudok odvolacieho

súdu je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený a trpí vadami, pretože nemá náležitosti

podľa V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.

Žalovaný 1/ navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť.

Žalovaný 2/ navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť a zaviazať ho k náhrade trov

dovolacieho konania v sume 3 939,-- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1, druhá veta ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal najskôr, či dovolanie žalobcu je prípustné, pretože podľa

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon

pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak

dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalobcom napadnutý rozsudok vo veci samej nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom

odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza mu ani rozhodnutie

dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietka

dovolateľa týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia

odvolacieho súdu nie je dôvodná.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky

vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30.

Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Jeho

rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Procesnú prípustnosť dovolania žalobcu by nebola spôsobilá založiť ani (prípadná)

tzv. iná procesná vada konania, za dôsledok a vonkajší prejav ktorej sa považuje aj žalobcom

namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. V zmysle je

takáto vada síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 111/98).

Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/

), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobcu boli opodstatnené, ním uvádzané

skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by

ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval,

prichádzalo do úvahy až vtedy, kedy dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale

v danej veci nejde.

Keďže ustanovenia , – 3 dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 8. apríla 2008, sp.zn. nepripúšťajú, bolo

potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa v spojení

s Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu

zisťovania podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j.

preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Žalovaný 2/ v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť mu trovy tohto konania v sume 3 939,-- Sk (130,75 €) za dva úkony právnej služby.

Najvyšší súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej

služby, ktorý poskytol žalovanému 2/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 7. augusta

2008 ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto

vyhlášky vo výške 48,63 €, čo po pripočítaní DPH (9,24 €) a náhrady výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

(6,31 €), predstavuje spolu 64,18 €. Žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. mája 2009

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková