Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/216/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v H., proti

žalovaným 1/ D., bývajúcemu v G., 2/ A., bývajúcemu v M., 3/ L., bývajúcemu v D., 4/ IL.,

bývajúcej v D., 5/ V., a.s. so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , na dovolanie žalovaných 3/ a 4/ zastúpených

JUDr. E., advokátkou so sídlom v G., proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. apríla

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2008

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 10. mája 2007 č.k. -185 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území D.

zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné č. X.

2

postavený na parcele č. X. a pozemky parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m,

2 2

parcela č. X. – záhrada vo výmere X. ma parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m(ďalej len

„nehnuteľnosti“). Žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Dokazovaním vykonaným

výsluchmi svedkov a účastníkov konania, listinnými dôkazmi, spisovým materiálom

katastrálneho úradu a vyšetrovacím spisom zistil, že 19. januára 2000 bola uzavretá kúpna

zmluva, ktorou žalobca predal nehnuteľnosti žalovanému 1/ za 110 000 Sk; vklad do katastra

podľa tejto zmluvy povolil katastrálny úrad 17. februára 2000 (pod č. V.). Žalovaný 1/

následne kúpnou zmluvou z 21. februára 2000 predal nehnuteľnosti žalovanému 2/ za kúpnu

cenu 120 000 Sk; vklad do katastra podľa nej povolil katastrálny úrad 24. februára 2000 (pod

č. V.). Žalovaný 2/ potom kúpnou zmluvou zo 6. septembra 2003 predal nehnuteľnosti

žalovaným 2/ a 3/ za kúpnu cenu 387 000 Sk, ktorá bola uhradená z prostriedkov obstaraných

hypotekárnym úverom poskytnutým žalovanou 5/; vklad do katastra nehnuteľností bol

-2-3 Cdo 216/2008

povolený katastrálnym úradom 28. októbra 2003 (pod č. V.). Žalobca pri uzatváraní kúpnej

zmluvy z 19. januára 2000 vedel, o aký právny úkon ide a aké sú jeho právne dôsledky;

zmluvu uzavrel v predpísanej písomnej forme, slobodne a bez nátlaku, prejav jeho vôle je

určitý a zrozumiteľný. Pri uzatváraní zmluvy nekonal žalobca v omyle. Prevádzané

nehnuteľnosti sú v tejto zmluve dostatočne presne označené údajmi katastra a kúpna cena za

ne bola v súlade so zákonom určená dohodou účastníkov. V danom prípade z obsahu zmluvy

nevyplýva, že by malo ísť o zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Trnave

rozsudkom z 30. apríla 2008 sp. zn. napadnutý rozsudok vo veci samej

potvrdil vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a 5/ a zmenil vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ tak, že

určil žalobcu za vlastníka nehnuteľností. Napadnutý rozsudok potvrdil tiež v časti o náhrade

trov prvostupňového konania. Žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na žalobou

požadovanom určení ( ). Žaloba bola voči žalovaným 1/, / a / správne

zamietnutá pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/

odvolací súd poukázal na potrebu prejudiálneho vyriešenia otázky platnosti kúpnych zmlúv,

ktorými malo dôjsť k prevodu nehnuteľností zo žalobcu na žalovaného 1/, potom na

žalovaného 2/ a následne na žalovaných 3/ a 4/. Dokazovaním, ktoré vykonal súd prvého

stupňa, mal odvolací súd preukázané, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom

a žalovaným 1/ došlo preto, lebo žalobca chcel finančne vypomôcť svojmu známemu B.,

ktorý nemal dostatok finančných prostriedkov na opravu havarovaného auta. Za tým účelom

žalovaný 1/ poskytol žalobcovi pôžičku 110 000 Sk s tým, že na jej zabezpečenie mali ako

záloh slúžiť nehnuteľnosti. Podľa zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného 1/ išlo im len o túto

pôžičku a jej zabezpečenie, nie o predaj nehnuteľností. Odvolací súd v tejto súvislosti

poukázal na zmluvu o pôžičke z 19. januára 2000 založenú vo vyšetrovacom spise OÚV PZ

Galanta č. Č.. Medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebolo sporné, že v prípade nesplatenia

pôžičky v dohodnutej dobe žalobca „príde o dom“, avšak ešte pred splatnosťou pôžičky bol

na katastrálny úrad podaný návrh na vklad podľa kúpnej zmluvy z 19. januára 2000

a katastrálny úrad vklad povolil. Podľa názoru odvolacieho súdu nezohľadnil súd prvého

stupňa dôsledne všetky uvedené okolnosti a nezaoberal sa otázkou, či pri uzavretí kúpnej

zmluvy z 19. januára 2000 bola žalobcova vôľa v zhode s jej prejavom a či zmluva bola

uzavretá vážne. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nehnuteľnosti mali

slúžiť ako záloh zabezpečujúci splnenie záväzku žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Žalobca si

-3-3 Cdo 216/2008

chcel požičať peniaze, a nie predať nehnuteľnosti; obdobne žalovaný 1/ mu chcel peniaze

požičať, a nie kúpiť od neho dom. Zmluvu teda obaja neuzavreli vážne. Dôsledkom toho je jej

absolútna neplatnosť ( ). I keď zákonu neodporovalo samo

uzavretie kúpnej zmluvy, predsa len išlo o rozpor s ním, lebo účastníkmi bol v danom prípade

dohodnutý tzv. prepadný záloh s úmyslom obísť kogentnú úpravu záložného práva.

Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, vychádzal

odvolací súd z neplatnosti aj všetkých nasledujúcich kúpnych zmlúv, ktorými mali

nehnuteľnosti nadobudnúť žalovaný 2/ a po ňom žalovaní 3/ a 4/. Z výsledku takéhoto

vyriešenia uvedenej predbežnej otázky (platnosti kúpnych zmlúv) vyplynul pre odvolací súd

záver, že nedošlo k platnému prevodu vlastníctva zo žalobcu na žalovaného 1/ (ani následne

na žalovaných 2/, 3/ a 4/), preto žalobcu treba naďalej považovať za vlastníka nehnuteľnosti.

So zreteľom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu

k žalovaným 1/, 2/ a 5/ potvrdil ( ) z dôvodu nedostatku ich vecnej pasívnej

legitimácie, a vo vzťahu k pasívne vecne legitimovaným žalovaným 3/ a 4/ zmenil (§ 220

) tak, že žalobe vyhovel a určil, že vlastníkom nehnuteľností je žalobca.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalovaní 3/ a 4/, a to vo výroku,

ktorým bolo žalobe vyhovené. Žiadali ho v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie. Uviedli, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Za nesprávny označili názor

odvolacieho súdu, že nebolo úmyslom žalobcu predať nehnuteľnosti a žalovaného 1/ tieto

nehnuteľnosti kúpiť. Ich spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, obaja sú spôsobilí

rozpoznávať právne dôsledky svojich úkonov. Bezpochyby vedeli, aký právny úkon robia

(dovolatelia poukázali na obsah nimi uzavretej kúpnej zmluvy a tiež návrhu na vklad do

katastra nehnuteľností) a aké sú s ním spojené právne následky. Zmluvu uzavreli slobodne,

vážne, určito, zrozumiteľne a v predpísanej forme. V danom prípade nemožno poskytnúť

žalobcovi ochranu jeho práva ( ), lebo sa jej domáha ten, kto

porušil zákon, a proti tým (žalovaným 3/ a 4/), ktorí konali v súlade so zákonom, ničím

nezavinili daný stav a majú niesť dôsledky protiprávneho konania iných. Nesprávny je aj

záver odvolacieho súdu, že v danom prípade došlo medzi žalobcom a žalovaným

k dojednaniu tzv. prepadného zálohu; odvolací súd z neznámeho dôvodu neaplikoval

ustanovenie o zabezpečovacom prevode práva. Odvolací súd

vychádzal tiež z nesprávneho názoru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení

jeho vlastníctva proti žalovaným 3/ a 4/, ktorí konali v súlade so zákonom a nehnuteľnosti

-4-3 Cdo 216/2008

zhodnotili. Krajský súd v Trnave pochybil aj tým, že neprihliadol na ochranu dobromyseľne

nadobudnutých práv žalovanými 3/ a 4/. Napokon v rozpore so zákonom zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa bez toho, aby zopakoval alebo doplnil ním vykonané dokazovanie a svoje

právne závery založil na odlišných skutkových zisteniach. Na odvolacom pojednávaní nebolo

vykonané žiadne dokazovanie, v dôsledku čoho nemal odvolací súd zákonný podklad pre

zmenu prvostupňového konania. Podľa názoru dovolateľov tým došlo k procesnej vade

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Žalovaní 3/ a 4/ doplnili dovolanie podaním z 10. novembra 2008, v ktorom (o.i.)

poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

v zmysle ktorého domáhať sa neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi nemôže ten

účastník zmluvy, ktorý sám konal v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd v Trnave

k riešeniu otázky neplatnosti zmluvy pristúpil formalisticky a neprihliadol na to, že žalobca

spôsobil neplatnosť kúpnej zmluvy z 19. januára 2000. Odvolací súd nevzal na zreteľ ani to,

že účel treba vnímať vo väzbe na princípy spravodlivosti

a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Podľa názoru dovolateľov nie je sankcia

absolútnej neplatnosti právneho úkonu namieste vtedy, ak sa jej dopad prieči účelu uvedeného

ustanovenia.

Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú riadne zastúpení (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( ),

preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že tento rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

-5-3 Cdo 216/2008

V súlade s dovolací súd skúmal, či konanie na súdoch nižších stupňov

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v O vadu tejto povahy ide

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Tieto procesné vady neboli v dovolaní tvrdené

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným vadám

v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy (tzv. iným

vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na to dovolací

súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade. Inou vadou konania

( ), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak (prípadne)

nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť a základom porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

V skutkovom rámci, danom individuálnymi okolnosťami preskúmavanej veci, majú

osobitný význam právne úkony žalobcu a žalovaného 1/ z 19. januára 2000. Otázku platnosti

ich kúpnej zmluvy z uvedeného dňa riešil odvolací súd ako prejudiciálnu. Z hľadiska jej

vecne správneho vyriešenia bolo kľúčovým dostatočné zistenie skutkových podkladov pre

rozhodnutie súdu. Dovolací súd na problematiku skutkových zistení osobitne poukazuje, lebo

ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu, aby na základe doplneného

dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, prípadne aj odlišnému od

skutkového zistenia súdu prvého stupňa. Ak sa ale odvolací súd chce odchýliť od skutkových

zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, musí

dokazovanie sám zopakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov v zmysle Pokiaľ tak nepostupuje, zaťažuje konanie tzv. inou procesnou

vadou.

-6-3 Cdo 216/2008

Súd prvého stupňa mal výsledkami ním vykonaného dokazovania (výsluchmi účastníkov

a svedkov, listinnými dôkazmi a spisovými materiálmi) skutkovo preukázané, že pri

uzatváraní kúpnej zmluvy z 19. januára 2000 bolo skutočnou vôľou žalobcu (predávajúceho)

predať nehnuteľnosti žalovanému 1/ a že skutočnou vôľou žalovaného 1/ (kupujúceho) bolo

nehnuteľnosti od neho kúpiť. Iná vôľa týchto účastníkov nebola podľa zistení súdu prvého

stupňa preukázaná.

Odvolací súd na rozdiel od toho vychádzal z odlišného skutkového zistenia, že reálna vôľa

účastníkov uvedeného právneho úkonu bola iná, než vyjadrili v kúpnej zmluve, a že im ani

nešlo o predaj a kúpu nehnuteľnosti. Podkladom pre tento, v porovnaní so záverom súdu

prvého stupňa, odchylný skutkový záver odvolacieho súdu mohlo byť len zopakovanie alebo

doplnenie dokazovania. Odvolací súd ale žiadne dokazovanie nevykonal. Uvedený, procesne

nesprávny postup odvolacieho súdu mal za následok tzv. inú vadu konania.

Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom 30. apríla 2008 vyplýva, že odvolací

súd na tomto pojednávaní nevykonal žiadne dokazovanie – podanie správy predsedom senátu

o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ,

nie je zopakovaním dokazovania ( a nasl. ); zopakovaním dokazovania nie je ani

vyjadrenie sa jednotlivých účastníkov konania (ich právnych zástupcov) k veci na odvolacom

pojednávaní. Z dovolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, že odvolací súd z hľadiska

zistenia skutočnej vôle žalobcu a žalovaného 1/ pri uzatváraní zmluvy z 19. januára 2000

priznal osobitný význam zmluve o pôžičke z 19. januára 2000 založenej vo vyšetrovacom

spisu OÚV PZ Galanta č. Č. (význam tohto právneho úkonu je v rozsudku odvolacieho súdu

vyjadrený aj graficky). Odvolací súd ale dokazovanie ani týmto listinným dôkazom, ktorý

považoval za tak významný, nevykonal ( ).

Keďže si odvolací súd v prejednávanej veci nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne

závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu v súčasnom štádiu konania neprislúcha

oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov odvolacieho súdu.

So zreteľom na to, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), Najvyšší súd Slovenskej

-7-3 Cdo 216/2008

republiky zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková