Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
745/371998.a5ca89.pdf
PDF · 108.25 KB
No categories available
3Cdo/216/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 216/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v H., proti
žalovaným 1/ D., bývajúcemu v G., 2/ A., bývajúcemu v M., 3/ L., bývajúcemu v D., 4/ IL.,
bývajúcej v D., 5/ V., a.s. so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8 C 73/2002, na dovolanie žalovaných 3/ a 4/ zastúpených
JUDr. E., advokátkou so sídlom v G., proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. apríla
2008 sp. zn. 11 Co 197/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2008
sp. zn. 11 Co 197/2007 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 10. mája 2007 č.k. 8 C 73/2002-185 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území D.
zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné č. X.
2
postavený na parcele č. X. a pozemky parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m,
2 2
parcela č. X. – záhrada vo výmere X. ma parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m(ďalej len
„nehnuteľnosti“). Žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Dokazovaním vykonaným
výsluchmi svedkov a účastníkov konania, listinnými dôkazmi, spisovým materiálom
katastrálneho úradu a vyšetrovacím spisom zistil, že 19. januára 2000 bola uzavretá kúpna
zmluva, ktorou žalobca predal nehnuteľnosti žalovanému 1/ za 110 000 Sk; vklad do katastra
podľa tejto zmluvy povolil katastrálny úrad 17. februára 2000 (pod č. V.). Žalovaný 1/
následne kúpnou zmluvou z 21. februára 2000 predal nehnuteľnosti žalovanému 2/ za kúpnu
cenu 120 000 Sk; vklad do katastra podľa nej povolil katastrálny úrad 24. februára 2000 (pod
č. V.). Žalovaný 2/ potom kúpnou zmluvou zo 6. septembra 2003 predal nehnuteľnosti
žalovaným 2/ a 3/ za kúpnu cenu 387 000 Sk, ktorá bola uhradená z prostriedkov obstaraných
hypotekárnym úverom poskytnutým žalovanou 5/; vklad do katastra nehnuteľností bol
-2-3 Cdo 216/2008
povolený katastrálnym úradom 28. októbra 2003 (pod č. V.). Žalobca pri uzatváraní kúpnej
zmluvy z 19. januára 2000 vedel, o aký právny úkon ide a aké sú jeho právne dôsledky;
zmluvu uzavrel v predpísanej písomnej forme, slobodne a bez nátlaku, prejav jeho vôle je
určitý a zrozumiteľný. Pri uzatváraní zmluvy nekonal žalobca v omyle. Prevádzané
nehnuteľnosti sú v tejto zmluve dostatočne presne označené údajmi katastra a kúpna cena za
ne bola v súlade so zákonom určená dohodou účastníkov. V danom prípade z obsahu zmluvy
nevyplýva, že by malo ísť o zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Trnave
rozsudkom z 30. apríla 2008 sp. zn. 11 Co 197/2007 napadnutý rozsudok vo veci samej
potvrdil vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a 5/ a zmenil vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ tak, že
určil žalobcu za vlastníka nehnuteľností. Napadnutý rozsudok potvrdil tiež v časti o náhrade
trov prvostupňového konania. Žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na žalobou
požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Žaloba bola voči žalovaným 1/, 2/ a 5/ správne
zamietnutá pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/
odvolací súd poukázal na potrebu prejudiálneho vyriešenia otázky platnosti kúpnych zmlúv,
ktorými malo dôjsť k prevodu nehnuteľností zo žalobcu na žalovaného 1/, potom na
žalovaného 2/ a následne na žalovaných 3/ a 4/. Dokazovaním, ktoré vykonal súd prvého
stupňa, mal odvolací súd preukázané, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným 1/ došlo preto, lebo žalobca chcel finančne vypomôcť svojmu známemu B.,
ktorý nemal dostatok finančných prostriedkov na opravu havarovaného auta. Za tým účelom
žalovaný 1/ poskytol žalobcovi pôžičku 110 000 Sk s tým, že na jej zabezpečenie mali ako
záloh slúžiť nehnuteľnosti. Podľa zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného 1/ išlo im len o túto
pôžičku a jej zabezpečenie, nie o predaj nehnuteľností. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukázal na zmluvu o pôžičke z 19. januára 2000 založenú vo vyšetrovacom spise OÚV PZ
Galanta č. Č.. Medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebolo sporné, že v prípade nesplatenia
pôžičky v dohodnutej dobe žalobca „príde o dom“, avšak ešte pred splatnosťou pôžičky bol
na katastrálny úrad podaný návrh na vklad podľa kúpnej zmluvy z 19. januára 2000
a katastrálny úrad vklad povolil. Podľa názoru odvolacieho súdu nezohľadnil súd prvého
stupňa dôsledne všetky uvedené okolnosti a nezaoberal sa otázkou, či pri uzavretí kúpnej
zmluvy z 19. januára 2000 bola žalobcova vôľa v zhode s jej prejavom a či zmluva bola
uzavretá vážne. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nehnuteľnosti mali
slúžiť ako záloh zabezpečujúci splnenie záväzku žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Žalobca si
-3-3 Cdo 216/2008
chcel požičať peniaze, a nie predať nehnuteľnosti; obdobne žalovaný 1/ mu chcel peniaze
požičať, a nie kúpiť od neho dom. Zmluvu teda obaja neuzavreli vážne. Dôsledkom toho je jej
absolútna neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). I keď zákonu neodporovalo samo
uzavretie kúpnej zmluvy, predsa len išlo o rozpor s ním, lebo účastníkmi bol v danom prípade
dohodnutý tzv. prepadný záloh s úmyslom obísť kogentnú úpravu záložného práva.
Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, vychádzal
odvolací súd z neplatnosti aj všetkých nasledujúcich kúpnych zmlúv, ktorými mali
nehnuteľnosti nadobudnúť žalovaný 2/ a po ňom žalovaní 3/ a 4/. Z výsledku takéhoto
vyriešenia uvedenej predbežnej otázky (platnosti kúpnych zmlúv) vyplynul pre odvolací súd
záver, že nedošlo k platnému prevodu vlastníctva zo žalobcu na žalovaného 1/ (ani následne
na žalovaných 2/, 3/ a 4/), preto žalobcu treba naďalej považovať za vlastníka nehnuteľnosti.
So zreteľom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu
k žalovaným 1/, 2/ a 5/ potvrdil (§ 219 O.s.p.) z dôvodu nedostatku ich vecnej pasívnej
legitimácie, a vo vzťahu k pasívne vecne legitimovaným žalovaným 3/ a 4/ zmenil (§ 220
O.s.p.) tak, že žalobe vyhovel a určil, že vlastníkom nehnuteľností je žalobca.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalovaní 3/ a 4/, a to vo výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené. Žiadali ho v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie. Uviedli, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Za nesprávny označili názor
odvolacieho súdu, že nebolo úmyslom žalobcu predať nehnuteľnosti a žalovaného 1/ tieto
nehnuteľnosti kúpiť. Ich spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, obaja sú spôsobilí
rozpoznávať právne dôsledky svojich úkonov. Bezpochyby vedeli, aký právny úkon robia
(dovolatelia poukázali na obsah nimi uzavretej kúpnej zmluvy a tiež návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností) a aké sú s ním spojené právne následky. Zmluvu uzavreli slobodne,
vážne, určito, zrozumiteľne a v predpísanej forme. V danom prípade nemožno poskytnúť
žalobcovi ochranu jeho práva (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), lebo sa jej domáha ten, kto
porušil zákon, a proti tým (žalovaným 3/ a 4/), ktorí konali v súlade so zákonom, ničím
nezavinili daný stav a majú niesť dôsledky protiprávneho konania iných. Nesprávny je aj
záver odvolacieho súdu, že v danom prípade došlo medzi žalobcom a žalovaným
k dojednaniu tzv. prepadného zálohu; odvolací súd z neznámeho dôvodu neaplikoval
ustanovenie § 533 Občianskeho zákonníka o zabezpečovacom prevode práva. Odvolací súd
vychádzal tiež z nesprávneho názoru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení
jeho vlastníctva proti žalovaným 3/ a 4/, ktorí konali v súlade so zákonom a nehnuteľnosti
-4-3 Cdo 216/2008
zhodnotili. Krajský súd v Trnave pochybil aj tým, že neprihliadol na ochranu dobromyseľne
nadobudnutých práv žalovanými 3/ a 4/. Napokon v rozpore so zákonom zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa bez toho, aby zopakoval alebo doplnil ním vykonané dokazovanie a svoje
právne závery založil na odlišných skutkových zisteniach. Na odvolacom pojednávaní nebolo
vykonané žiadne dokazovanie, v dôsledku čoho nemal odvolací súd zákonný podklad pre
zmenu prvostupňového konania. Podľa názoru dovolateľov tým došlo k procesnej vade
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Žalovaní 3/ a 4/ doplnili dovolanie podaním z 10. novembra 2008, v ktorom (o.i.)
poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 281/2005,
v zmysle ktorého domáhať sa neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi nemôže ten
účastník zmluvy, ktorý sám konal v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd v Trnave
k riešeniu otázky neplatnosti zmluvy pristúpil formalisticky a neprihliadol na to, že žalobca
spôsobil neplatnosť kúpnej zmluvy z 19. januára 2000. Odvolací súd nevzal na zreteľ ani to,
že účel § 39 Občianskeho zákonníka treba vnímať vo väzbe na princípy spravodlivosti
a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Podľa názoru dovolateľov nie je sankcia
absolútnej neplatnosti právneho úkonu namieste vtedy, ak sa jej dopad prieči účelu uvedeného
ustanovenia.
Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú riadne zastúpení (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že tento rozsudok treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
-5-3 Cdo 216/2008
V súlade s § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či konanie na súdoch nižších stupňov
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide
vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Tieto procesné vady neboli v dovolaní tvrdené
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným vadám
v zmysle § 237 O.s.p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy (tzv. iným
vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na to dovolací
súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade. Inou vadou konania
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak (prípadne)
nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť a základom porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní.
V skutkovom rámci, danom individuálnymi okolnosťami preskúmavanej veci, majú
osobitný význam právne úkony žalobcu a žalovaného 1/ z 19. januára 2000. Otázku platnosti
ich kúpnej zmluvy z uvedeného dňa riešil odvolací súd ako prejudiciálnu. Z hľadiska jej
vecne správneho vyriešenia bolo kľúčovým dostatočné zistenie skutkových podkladov pre
rozhodnutie súdu. Dovolací súd na problematiku skutkových zistení osobitne poukazuje, lebo
ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu, aby na základe doplneného
dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, prípadne aj odlišnému od
skutkového zistenia súdu prvého stupňa. Ak sa ale odvolací súd chce odchýliť od skutkových
zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, musí
dokazovanie sám zopakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie
dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Pokiaľ tak nepostupuje, zaťažuje konanie tzv. inou procesnou
vadou.
-6-3 Cdo 216/2008
Súd prvého stupňa mal výsledkami ním vykonaného dokazovania (výsluchmi účastníkov
a svedkov, listinnými dôkazmi a spisovými materiálmi) skutkovo preukázané, že pri
uzatváraní kúpnej zmluvy z 19. januára 2000 bolo skutočnou vôľou žalobcu (predávajúceho)
predať nehnuteľnosti žalovanému 1/ a že skutočnou vôľou žalovaného 1/ (kupujúceho) bolo
nehnuteľnosti od neho kúpiť. Iná vôľa týchto účastníkov nebola podľa zistení súdu prvého
stupňa preukázaná.
Odvolací súd na rozdiel od toho vychádzal z odlišného skutkového zistenia, že reálna vôľa
účastníkov uvedeného právneho úkonu bola iná, než vyjadrili v kúpnej zmluve, a že im ani
nešlo o predaj a kúpu nehnuteľnosti. Podkladom pre tento, v porovnaní so záverom súdu
prvého stupňa, odchylný skutkový záver odvolacieho súdu mohlo byť len zopakovanie alebo
doplnenie dokazovania. Odvolací súd ale žiadne dokazovanie nevykonal. Uvedený, procesne
nesprávny postup odvolacieho súdu mal za následok tzv. inú vadu konania.
Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom 30. apríla 2008 vyplýva, že odvolací
súd na tomto pojednávaní nevykonal žiadne dokazovanie – podanie správy predsedom senátu
o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z § 215 O.s.p.,
nie je zopakovaním dokazovania (§ 122 a nasl. O.s.p.); zopakovaním dokazovania nie je ani
vyjadrenie sa jednotlivých účastníkov konania (ich právnych zástupcov) k veci na odvolacom
pojednávaní. Z dovolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, že odvolací súd z hľadiska
zistenia skutočnej vôle žalobcu a žalovaného 1/ pri uzatváraní zmluvy z 19. januára 2000
priznal osobitný význam zmluve o pôžičke z 19. januára 2000 založenej vo vyšetrovacom
spisu OÚV PZ Galanta č. Č. (význam tohto právneho úkonu je v rozsudku odvolacieho súdu
vyjadrený aj graficky). Odvolací súd ale dokazovanie ani týmto listinným dôkazom, ktorý
považoval za tak významný, nevykonal (§ 129 O.s.p.).
Keďže si odvolací súd v prejednávanej veci nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne
závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu v súčasnom štádiu konania neprislúcha
oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov odvolacieho súdu.
So zreteľom na to, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej
-7-3 Cdo 216/2008
republiky zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková