Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
890/371005.969405.pdf
PDF · 150.59 KB
No categories available
3Sžhuv/1/2009
Najvyšší súd 3 Sžhuv 1/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu K. F. S. H., GmbH, zastúpeného JUDr. M. K., advokátkou, proti
žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, za účasti I. H., a.s.,
zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. POZ 2468-2004 II/80-2008 zo dňa 29.04.2008, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 1Scud/36/2008-80 zo dňa 29.10.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 1Scud/36/2008-80 zo dňa 29. októbra 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 2468-2004 II/80-2008 zo dňa 29.04.2008.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zo spisu správneho orgánu bolo
zistené, že zverejnené označenie „Mila SEDITA PEČIVÁRNE SEREĎ 1953“ bolo prihlásené
pre tovary „čokoládové a nečokoládové cukrovinky, oblátky a napolitánky“ v triede
30. medzinárodného triedenia výrobkov a služieb. Uverejnené označenie bolo prihlásené
prihlasovateľom I.. H. a.s., Bratislava prihláškou podanou dňa 09.08.2004 ako kombinované,
farebné označenie, ktoré tvorí obal výrobku. V strede označenia je napísané veľkým
štylizovaným písmom označenie MILA v cyklámenovo-červenej farbe, pričom toto označenie
prekrýva vyobrazenie čiastočne skonzumovanej mliečnej oblátky obliatej čokoládou a vedľa
oblátky sa nachádza vyobrazenie šálky kapučína aj s podšálkou. Prvé písmeno „M“
a posledné písmeno „a“ nie sú spojené s dvojicou písmen „il“ v strede slova. Ďalej sú dookola
tohto nápisu umiestnené dva menšie nápisy „MILA“, zobrazenie loga výrobcu SEDITA,
pečivárne Sereď 1953 a zmenšený obrázok čiastočnej skonzumovanej oblátky.
Namietaná medzinárodná ochranná známka č. 200416 je kombinovaná ochranná
známka, zapísaná v čiernobielej kombinácii, ktorá obsahuje jeden slovný prvok „MILKA“
umiestnený na tmavom pozadí. Slovo MILKA je napísané taktiež v špeciálnom type písaného
písma ako bielym písmom na tmavom pozadí, pričom písmeno M je oddelené od zvyšku
slova (nie je spojené). Ďalšie písmená sú písané spolu malým písaným typom písma.
Namietaná medzinárodná ochranná známka č. 806098 je taktiež kombinovaným označením
pozostávajúcim z tmavého pozadia, na ktorom je dominantne umiestnené iba jedno písmeno
‚M“, Tvar písmena je rovnaký ako v predchádzajúcej kombinovanej ochrannej známke.
Všetky vyššie uvedené označenia sa nachádzajú vo farebnom vyhotovení v správnom spise.
Podľa názoru súdu žalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou
úpravou a aj podľa súdu prihlasované označenie nie je na základe vykonaného komplexného
zhodnotenia zameniteľné s namietanými ochrannými známkami. Súd mal v danom prípade
za to, že spotrebiteľ bude vnímať prihlasovanú známku ako celok, so všetkými jej prvkami,
t.j. všetkými slovnými prvkami ako aj obrazovými prvkami. Prihlásená známka
takto ako celok (s jednotlivými prvkami obrazovými ako aj slovnými, ktoré sú popísané
v úvode odôvodnenia), 5 prihliadnutím ešte naviac aj na farebné rozlíšenie jednoznačne
aj podľa názoru súdu vytvára vizuálnu odlišnosť. Aj pri porovnaní iba samotných slov (MILA
verzus MILKA) je zrejmá vizuálna, ale aj fonetická odlišnosť, keďže písmeno „K“,
nachádzajúce sa v slove MILKA na začiatku druhej slabiky je dostatočne znejúce
a počuteľné, takže pri vyslovovaní označení môže priemerný spotrebiteľ tieto označenia
aj foneticky odlíšiť. Toto odlíšenie je ešte výraznejšie pri porovnávaní všetkých slovných
prvkov prihlasovaného označenia.
V súvislosti s posudzovaním podobnosti a zameniteľnosti označení zo sémantického
hľadiska mal aj súd‚ rovnako ako správny orgán za to, že priemerný spotrebiteľ si vzhľadom
na rozsiahlu reklamnú kampaň výrobkov žalobcu ako aj na jej charakter (spojenie s kravičkou
Milka) tieto bude spájať s mliekom, pretože ide vo všeobecnosti o výrobky obsahujúce najmä
mlieko, ktoré slovo v preklade do angličtiny znamená „MILK“, preto aj v tomto smere môže
označenie „MILKA“ navodiť súvislosť s mliekom (podľa reklamy alpským mliekom),
čo u prihlasovaného označenia je vylúčené. Podľa názoru súdu aj keď obidve označenia
by bolo možné odvodiť aj od ženského mena Emília, tak vo vzťahu k tovarom, pre ktoré sú
označenia prihlásené možno tieto slovné prvky považovať za fantazijné. Všetky doposiaľ
uvedené konštatovania o odlišnostiach platia aj pre porovnanie s druhou namietanou známkou
(slovo „M“).
Aj keď druhostupňový správny orgán na rozdiel od prvostupňového orgánu uvádzal
v odôvodnení rozhodnutia, že neposudzoval vžitosť napadnutého označenia ani
nezohľadňoval používanie v označení MILA v rôznych farbách pred podaním prihlášky
napadnutého označenia, vo veci priznal aj žalobca, že označenia MILA a MILKA existovali
na slovenskom trhu dlhé desaťročia, čo žalobcovi neprekážalo, avšak keď si prihlasovateľ
podal prihlášku v predmetnej ochrannej známky s dominantným slovným prvkom „MILA“
s veľmi podobným písmom jeho veľmi hodnotnej ochrannej známky bol nútený podniknúť
kroky na ochranu svojich práv. K tejto námietke súd uvádza, že slovná ochranná známka
„MILA“ bola prihlásená do registra ochranných známok v roku 1993 a hoci namietateľ mal
svoje ochranné známky zaregistrované skôr, nenamietal používanie slovného označenia
„MILA“. Právni predchodcovia ďalšieho účastníka toto označenie aj používali, o čom boli
predložené doklady, preto bez ohľadu na typ písma slovného prvku „MILA“ v novom
prihlasovanom označení MILA SEDITA PEČIVÁRNE SEREĎ 1953 nemožno tomuto
označeniu priradiť ako výrobcu spoločnosť žalobcu, keďže názov MILA sa za niekoľko-
ročného používania nikdy nespájal so spoločnosťou žalobcu.
V danom prípade teda nedošlo k naplneniu základnej hmotno-právnej podmienky
pre úspešné uplatnenie námietok (zameniteľnosť), a preto súd dospel k záveru, že žalovaný
ako aj prvostupňový správny orgán nepostupovali v rozpore so zákonom, keď neuznali
vznesené námietky proti zápisu prihlášky kombinovanej ochrannej známky MILA SEDITA
PEČIVÁRNE SEREĎ 1953 do registra ochranných známok a preto súd žalobu žalobcu
zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.
Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Súd v prvom rade vychádza z hodnotenia schopností priemerného spotrebiteľa
ako odborníka a nie ako bežného kupujúceho, ktorý pri nakupovaní tovarov bežnej dennej
spotreby nevenuje takýmto tovarom osobitnú pozornosť, nerozoberá jednotlivé označenia
alebo vyobrazenia z hľadiska ich vyhotovenia, bežných nedištinktívnych prvkov a pod.,
jeho vnem je povrchný a vníma predovšetkým dominantné prvky na obale tovaru. V druhom
rade Krajský súd prikladá osobitný význam aj takým prvkom prihlasovaného označenia,
ktoré nemajú žiadnu dištinktívnu schopnosť (oplátka, šálka kávy, hoci napr. vyobrazenie
oplátky, či už celej alebo nahryznutej je prakticky na všetkých obaloch napolitánok rôznych
výrobcov, podobne šálka či už s obsahom mlieka, kávy, kapucína alebo prázdna je zase
vyobrazená na väčšine obalov káv, ale aj na iných kávových či mliečnych výrobkoch, ide teda
o dva absolútne nedištinktívne prvky, oplátku a šálku kapučína, ktoré z vizuálneho hľadiska
nezanechajú v bežnom spotrebiteľovi žiadny vnem, nieto ešte vnem konkrétneho výrobku
a už vôbec si spotrebiteľ neuchová ich predstavu v pamäti v spojení s určitým výrobkom.
Čo sa týka farebnosti, tiež možno v tomto prípade konštatovať, že priemerný spotrebiteľ
nebude z toho, či videl určité označenie (alebo veľmi podobné označenie) vyobrazené v bielej
alebo červenej farbe ohraničenej bielou, usudzovať, že ide o označenie iného výrobcu
a pokiaľ by si aj farebný rozdiel uvedomil, nevylúči to u neho vznik mylnej predstavy
o vzájomnej spojitosti medzi nimi).
Krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil s rozborom odlišností úradu,
ktorý však nie je urobený z pohľadu priemerného spotrebiteľa, ale vysoko znalého odborníka,
ktorý má k dispozícii obidva obaly vedľa seba, dostatok času na ich detailné preskúmanie
a cieľ zistiť čo i len najmenšiu odlišnosť. V takejto situácii však nikdy nie je priemerný
spotrebiteľ pri bežnom nákupe takmer každodenných potravín, pri všeobecnom nedostatku
času venovať a takým detailom ako je napr. uvádzaný celkový dojem farebnosti podkladu,
vyobrazenia bežných predmetov na obale, atď. Takto pristupoval Krajský súd
tak k hodnoteniu zameniteľnosti z vizuálneho ako aj Z fonetického hľadiska (MILA –
MILKA), nevysporiadal sa však s tvrdeniami žalobcu o zameniteľnosti dominantných prvkov
„MILA“ a „MILKA“, hoci z porovnania týchto slovných prvkov priamo vyplýva evidentná
snaha prihlasovateľa čo najviac sa z vizuálneho hľadiska priblížiť vyobrazeniu ochrannej
známky s dobrým menom „MILKA“, resp. ochrannej známky „M“ (špecifický rukou písaný
typ písma smerujúci podobné špecifické prvé písmeno „M“ s tromi oblúkmi v hornej časti,
jeho oddelenie od ostatného textu).
Pri hodnotení zameniteľnosti podobne ako pri klamlivej reklame a klamlivom
označení, musí súd postaviť na stanovisko priemerného spotrebiteľa, ktorý pri zaobstarávaní
bežných životných potrieb vynakladá len zbežnú pozornosť. Nie je preto správne nechať
zameniteľnosť posudzovať znalcom, ktorí môžu hodnotiť záležitosť až príliš odborne. Sudca
môže usudzovať o zameniteľnosti vtedy, keď aj on sám bol uvedený do omylu. Nesprávny
by však bol záver súdneho senátu: „Neboli sme oklamaní my, preto nie je daný prípad
zameniteľnosti.“ Sudcovia totiž patria k nadpriemerne vyspelej vrstve populácie.
Krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal v súvislosti s použitím
loga SEDITA prihlasovateľa ochrannej známky s rozsudkom Európskeho súdneho dvora
Druhá komora) zo dňa 06.10.2005 vo veci C-120/04, z ktorého vyplýva, že aj keby sa prvok
SEDITA považoval popri prvku MILA za ďalší dištinktívny prvok prihlasovanej ochrannej
známky (aj keď je umiestnený len na okraji známky a má veľkosť približne 20% veľkosti
prvku MILA umiestneného v strede a priťahujúceho pozornosť), pridanie takejto značky
spoločnosti alebo obchodného mena k mladšej ochrannej známke nie je dostatočné na to,
aby sa zabránilo pravdepodobnosti zameniteľnosti, ak má podobný prvok (v našom prípade
MILA) stále nezávislú dištinktívnu úlohu v kombinovanej známke (odseky 29 – 36),
čo je zjavne prípad prihlasovanej ochrannej známky.
Podľa názoru žalobcu Krajský súd tiež nesprávne posúdil a vyhodnotil jeho tvrdenia,
týkajúce sa doterajšej koexistencie označení „MILA“ a „MILKA“. Žalobca chcel týmito
dôkazmi práve preukázať, že žalovaný napriek dlhoročnému používaniu označenia „MILA“
na oplátkach v pôvodnom vyhotovení obalov, ich farebnosti, použitých obrazových prvkov
i type písma, pričom označenie „MILA“ bolo písané hranatým písmom ako jedno slovo,
bez odsadenia prvého písmena „M“, teda odlišným písmom od známeho písaného typu písma
označenia MILKA v prihlasovanom označení, zmenil zaužívaný typ písma dominantného
prvku MILA na obale výrobku u prihlasovanej ochrannej známky takým typom písma,
ktoré je veľmi podobné s typom písma veľmi hodnotnej ochrannej známky žalobcu, pričom je
použitý rovnaký rukou písaný spôsob písania smerujúci hore, teda so zjavnou snahou
čo najviac sa podobať písmu použitému v ochrannej známke MILKA.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.01.2009 k odvolaniu žalovaného navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,
že považuje prvostupňový rozsudok súdu za správny a v súlade so zákonom a k argumentom
žalobcu uvádza:
Pri hodnotení zameniteľnosti napadnutého označenia a namietaných ochranných
známok žalovaný v prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí vyzdvihol potrebu vnímať
označenia ako celok z pohľadu priemerného spotrebiteľa a „nevytrhávať“ z nich len určité
prvky tak, ako to urobil žalobca v podanom odvolaní, keď za rozhodné pri posudzovaní
zameniteľnosti považuje len porovnanie slovného prvku „MILA“ v napadnutom označení
s ochrannými známkami žalobcu a ostatné prvky, vrátene farebného vyhotovenia napadnutého
označenia, považuje pri hodnote zameniteľnosti za bezvýznamné. Uvedené zásady
posudzovania zameniteľnosti ochranných známok sú v súlade so zásadami uplatňovanými
Európskym súdnym dvorom v obdobných veciach (napr. rozsudok vo veci SABEL, C-251/95,
rozsudok vo veci Marca Móde, C-425/98, rozsudok vo veci Lloyd Schuhfabrik Meyer,
C-342/97).
V reakcii na argumenty žalobcu je potrebné zdôrazniť, že spotrebiteľ v napadnutom
označení nevníma len slovný prvok „MILA“. Ale aj ďalšie slovné a obrazové prvky
v ňom obsiahnuté (oplátku, šálku kapučína, logo SEDITA), ktoré spoločne so slovným
prvkom „MILA“ vytvárajú obraz vizuálne odlišný od obrazu namietaných ochranných
známok. V tomto smere nemožno opomenúť ani silné pôsobenie farieb napadnutého
označenia (tyrkysovej, cyklámenovej, červenej, žltej, hnedej, smotanovej) na spotrebiteľa
a skutočnosť, že namietané ochranné známky sú zapísané v čiernobielej podobe. Práve
v tejto súvislosti je významný aj prvok „logo SEDITA“, ktorý v spojitosti s ďalšími prvkami
dáva napadnutému označeniu rozlišovaciu spôsobilosť.
Vo vizuálnom vneme spotrebiteľa nie sú zahnuté len dominantné prvky určitého
označenia, ale aj všetky ostatné prvky označenia, a i to aj tie s nižším stupňom rozlišovacej
spôsobilosti. Vzájomné grafické usporiadanie prvkov, ich farebnosť totiž spôsobí, že celkový
dojem vyvolaný označením bude originálny.
Podľa ustanovenia § 245 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) pri rozhodnutí,
ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),
preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
V predmetnej právnej veci je medzi žalobcom a žalovaným sporná najmä otázka
zameniteľnosti napadnutého označenia a namietaných ochranných známok, keď žalobca tvrdí,
že napadnuté označenie je zameniteľné s namietanými ochrannými známkami a žalovaný
tvrdí, že zameniteľné nie je. Posudzovanie zameniteľnosti je otázkou skutkovou,
o ktorej rozhoduje správny orgán v rámci zákonom povolenej voľnej úvahy a súd preskúma
iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené
správnym procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore
so zákonom, a či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné
z hľadiska hodnotenia dôkazov.
V podanej žalobe a ani v odvolaní žalobca neuvádza nijaký právny či skutkový
argument, ktorým by spochybňoval rozhodnutia žalovaného z hľadiska procesného postupu,
ktorý ich vydaniu predchádzal, alebo z hľadiska aplikovania nesprávnej právnej normy.
Žalovaný má za to, že jeho rozhodnutie o nezameniteľnosti napadnutého označenia
s namietanými ochrannými známkami nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom
a bolo vydané v rámci zákonom povolenej voľnej úvahy v súlade s pravidlami logického
uvažovania a podmienky tejto úvahy boli zistené riadnym procesným postupom.
Úlohou súdu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozsudku nebolo
samostatne hodnotiť zameniteľnosť napadnutého označenia s namietanými ochrannými
známkami, ale len preskúmať či rozhodnutia žalovaného nevybočili z rámca povolenej voľnej
úvahy. Vzhľadom na uvedené má za to, že v odvolaní uvedené poukazovanie na údajné
nesprávne hodnotenie nezameniteľnosti napadnutého označenia s namietanými ochrannými
známkami súdom, je právne bezvýznamné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.
Podľa § 3a ods. 2 zák.č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších
zmien a doplnkov za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky
a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť
vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov,
alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej
predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom
prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba,
či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje
účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Zákonnosť napadnutého rozhodnutia v danom prípade spočíva v preskúmaní
zameniteľnosti ochranných známok. Vyslovenie úsudku ohľadne zameniteľnosti ochranných
známok je nevyhnutné považovať za správne uváženie v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Ide
o vyhodnotenie vnemu ochrannej známky z pohľadu priemerného spotrebiteľa. V konaní
o námietkach proti zápisu označenia do registra ochranných známok ide o abstraktné
hodnotenie potenciálnej zameniteľnosti správnym orgánom, pri ktorom sa na rozdiel
od nárokov z nekalosúťažného konania nevykonáva posudzovanie zameniteľnosti
už s reálnymi dôsledkami na trhu na konkrétnych spotrebiteľov.
Najvyšší súd sa stotožnil so žalovaným, že napadnuté označenie je spotrebiteľom
vnímané ako celok. Spotrebiteľ v napadnutom označení nevníma len slovný prvok „MILA“
ale aj ďalšie slovné a obrazové prvoky v ňom obsiahnuté (oblátku, šálku kapučína, logo
SEDITA), ktoré spoločne so slovným prvokom „ MILA“ vytvárajú obraz vizuálne odlišný
od obrazu namietaných známok. V tomto smere nemožno opomenúť ani silné pôsobenie
farieb napadnutého označenia (tyrkysovej, cyklámenovej, červenej žltej, hnedej smotanovej)
na spotrebiteľa a skutočnosť, že namietané ochranné známky sú zapísané v čiernobielej
podobe. Práve v tejto súvislosti je významný prvok „logo Sedita“, ktorý v spojitosti s ďalšími
prvkami dáva napadnutému rozhodnutiu rozlišovaciu schopnosť.
Najvyšší súd nezistil v odôvodnení rozhodnutia žalovaného žiadne logické rozpory
pre zdôvodnenie vnemu priemerného spotrebiteľa. Preto v ďalšom odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného i súdu prvého stupňa.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 14. mája 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková