Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžhuv/1/2009

Najvyšší súd 3 Sžhuv 1/2009

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu K. F. S. H., GmbH, zastúpeného JUDr. M. K., advokátkou, proti

žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, za účasti I. H., a.s.,

zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. POZ 2468-2004 II/80-2008 zo dňa 29.04.2008, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -80 zo dňa 29.10.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -80 zo dňa 29. októbra 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 2468-2004 II/80-2008 zo dňa 29.04.2008.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zo spisu správneho orgánu bolo

zistené, že zverejnené označenie „Mila SEDITA PEČIVÁRNE SEREĎ 1953“ bolo prihlásené

pre tovary „čokoládové a nečokoládové cukrovinky, oblátky a napolitánky“ v triede

30. medzinárodného triedenia výrobkov a služieb. Uverejnené označenie bolo prihlásené

prihlasovateľom I.. H. a.s., Bratislava prihláškou podanou dňa 09.08.2004 ako kombinované,

farebné označenie, ktoré tvorí obal výrobku. V strede označenia je napísané veľkým

štylizovaným písmom označenie MILA v cyklámenovo-červenej farbe, pričom toto označenie

prekrýva vyobrazenie čiastočne skonzumovanej mliečnej oblátky obliatej čokoládou a vedľa

oblátky sa nachádza vyobrazenie šálky kapučína aj s podšálkou. Prvé písmeno „M“

a posledné písmeno „a“ nie sú spojené s dvojicou písmen „il“ v strede slova. Ďalej sú dookola

tohto nápisu umiestnené dva menšie nápisy „MILA“, zobrazenie loga výrobcu SEDITA,

pečivárne Sereď 1953 a zmenšený obrázok čiastočnej skonzumovanej oblátky.

Namietaná medzinárodná ochranná známka č. 200416 je kombinovaná ochranná

známka, zapísaná v čiernobielej kombinácii, ktorá obsahuje jeden slovný prvok „MILKA“

umiestnený na tmavom pozadí. Slovo MILKA je napísané taktiež v špeciálnom type písaného

písma ako bielym písmom na tmavom pozadí, pričom písmeno M je oddelené od zvyšku

slova (nie je spojené). Ďalšie písmená sú písané spolu malým písaným typom písma.

Namietaná medzinárodná ochranná známka č. 806098 je taktiež kombinovaným označením

pozostávajúcim z tmavého pozadia, na ktorom je dominantne umiestnené iba jedno písmeno

‚M“, Tvar písmena je rovnaký ako v predchádzajúcej kombinovanej ochrannej známke.

Všetky vyššie uvedené označenia sa nachádzajú vo farebnom vyhotovení v správnom spise.

Podľa názoru súdu žalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou

úpravou a aj podľa súdu prihlasované označenie nie je na základe vykonaného komplexného

zhodnotenia zameniteľné s namietanými ochrannými známkami. Súd mal v danom prípade

za to, že spotrebiteľ bude vnímať prihlasovanú známku ako celok, so všetkými jej prvkami,

t.j. všetkými slovnými prvkami ako aj obrazovými prvkami. Prihlásená známka

takto ako celok (s jednotlivými prvkami obrazovými ako aj slovnými, ktoré sú popísané

v úvode odôvodnenia), 5 prihliadnutím ešte naviac aj na farebné rozlíšenie jednoznačne

aj podľa názoru súdu vytvára vizuálnu odlišnosť. Aj pri porovnaní iba samotných slov (MILA

verzus MILKA) je zrejmá vizuálna, ale aj fonetická odlišnosť, keďže písmeno „K“,

nachádzajúce sa v slove MILKA na začiatku druhej slabiky je dostatočne znejúce

a počuteľné, takže pri vyslovovaní označení môže priemerný spotrebiteľ tieto označenia

aj foneticky odlíšiť. Toto odlíšenie je ešte výraznejšie pri porovnávaní všetkých slovných

prvkov prihlasovaného označenia.

V súvislosti s posudzovaním podobnosti a zameniteľnosti označení zo sémantického

hľadiska mal aj súd‚ rovnako ako správny orgán za to, že priemerný spotrebiteľ si vzhľadom

na rozsiahlu reklamnú kampaň výrobkov žalobcu ako aj na jej charakter (spojenie s kravičkou

Milka) tieto bude spájať s mliekom, pretože ide vo všeobecnosti o výrobky obsahujúce najmä

mlieko, ktoré slovo v preklade do angličtiny znamená „MILK“, preto aj v tomto smere môže

označenie „MILKA“ navodiť súvislosť s mliekom (podľa reklamy alpským mliekom),

čo u prihlasovaného označenia je vylúčené. Podľa názoru súdu aj keď obidve označenia

by bolo možné odvodiť aj od ženského mena Emília, tak vo vzťahu k tovarom, pre ktoré sú

označenia prihlásené možno tieto slovné prvky považovať za fantazijné. Všetky doposiaľ

uvedené konštatovania o odlišnostiach platia aj pre porovnanie s druhou namietanou známkou

(slovo „M“).

Aj keď druhostupňový správny orgán na rozdiel od prvostupňového orgánu uvádzal

v odôvodnení rozhodnutia, že neposudzoval vžitosť napadnutého označenia ani

nezohľadňoval používanie v označení MILA v rôznych farbách pred podaním prihlášky

napadnutého označenia, vo veci priznal aj žalobca, že označenia MILA a MILKA existovali

na slovenskom trhu dlhé desaťročia, čo žalobcovi neprekážalo, avšak keď si prihlasovateľ

podal prihlášku v predmetnej ochrannej známky s dominantným slovným prvkom „MILA“

s veľmi podobným písmom jeho veľmi hodnotnej ochrannej známky bol nútený podniknúť

kroky na ochranu svojich práv. K tejto námietke súd uvádza, že slovná ochranná známka

„MILA“ bola prihlásená do registra ochranných známok v roku 1993 a hoci namietateľ mal

svoje ochranné známky zaregistrované skôr, nenamietal používanie slovného označenia

„MILA“. Právni predchodcovia ďalšieho účastníka toto označenie aj používali, o čom boli

predložené doklady, preto bez ohľadu na typ písma slovného prvku „MILA“ v novom

prihlasovanom označení MILA SEDITA PEČIVÁRNE SEREĎ 1953 nemožno tomuto

označeniu priradiť ako výrobcu spoločnosť žalobcu, keďže názov MILA sa za niekoľko-

ročného používania nikdy nespájal so spoločnosťou žalobcu.

V danom prípade teda nedošlo k naplneniu základnej hmotno-právnej podmienky

pre úspešné uplatnenie námietok (zameniteľnosť), a preto súd dospel k záveru, že žalovaný

ako aj prvostupňový správny orgán nepostupovali v rozpore so zákonom, keď neuznali

vznesené námietky proti zápisu prihlášky kombinovanej ochrannej známky MILA SEDITA

PEČIVÁRNE SEREĎ 1953 do registra ochranných známok a preto súd žalobu žalobcu

zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.

Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Súd v prvom rade vychádza z hodnotenia schopností priemerného spotrebiteľa

ako odborníka a nie ako bežného kupujúceho, ktorý pri nakupovaní tovarov bežnej dennej

spotreby nevenuje takýmto tovarom osobitnú pozornosť, nerozoberá jednotlivé označenia

alebo vyobrazenia z hľadiska ich vyhotovenia, bežných nedištinktívnych prvkov a pod.,

jeho vnem je povrchný a vníma predovšetkým dominantné prvky na obale tovaru. V druhom

rade Krajský súd prikladá osobitný význam aj takým prvkom prihlasovaného označenia,

ktoré nemajú žiadnu dištinktívnu schopnosť (oplátka, šálka kávy, hoci napr. vyobrazenie

oplátky, či už celej alebo nahryznutej je prakticky na všetkých obaloch napolitánok rôznych

výrobcov, podobne šálka či už s obsahom mlieka, kávy, kapucína alebo prázdna je zase

vyobrazená na väčšine obalov káv, ale aj na iných kávových či mliečnych výrobkoch, ide teda

o dva absolútne nedištinktívne prvky, oplátku a šálku kapučína, ktoré z vizuálneho hľadiska

nezanechajú v bežnom spotrebiteľovi žiadny vnem, nieto ešte vnem konkrétneho výrobku

a už vôbec si spotrebiteľ neuchová ich predstavu v pamäti v spojení s určitým výrobkom.

Čo sa týka farebnosti, tiež možno v tomto prípade konštatovať, že priemerný spotrebiteľ

nebude z toho, či videl určité označenie (alebo veľmi podobné označenie) vyobrazené v bielej

alebo červenej farbe ohraničenej bielou, usudzovať, že ide o označenie iného výrobcu

a pokiaľ by si aj farebný rozdiel uvedomil, nevylúči to u neho vznik mylnej predstavy

o vzájomnej spojitosti medzi nimi).

Krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil s rozborom odlišností úradu,

ktorý však nie je urobený z pohľadu priemerného spotrebiteľa, ale vysoko znalého odborníka,

ktorý má k dispozícii obidva obaly vedľa seba, dostatok času na ich detailné preskúmanie

a cieľ zistiť čo i len najmenšiu odlišnosť. V takejto situácii však nikdy nie je priemerný

spotrebiteľ pri bežnom nákupe takmer každodenných potravín, pri všeobecnom nedostatku

času venovať a takým detailom ako je napr. uvádzaný celkový dojem farebnosti podkladu,

vyobrazenia bežných predmetov na obale, atď. Takto pristupoval Krajský súd

tak k hodnoteniu zameniteľnosti z vizuálneho ako aj Z fonetického hľadiska (MILA –

MILKA), nevysporiadal sa však s tvrdeniami žalobcu o zameniteľnosti dominantných prvkov

„MILA“ a „MILKA“, hoci z porovnania týchto slovných prvkov priamo vyplýva evidentná

snaha prihlasovateľa čo najviac sa z vizuálneho hľadiska priblížiť vyobrazeniu ochrannej

známky s dobrým menom „MILKA“, resp. ochrannej známky „M“ (špecifický rukou písaný

typ písma smerujúci podobné špecifické prvé písmeno „M“ s tromi oblúkmi v hornej časti,

jeho oddelenie od ostatného textu).

Pri hodnotení zameniteľnosti podobne ako pri klamlivej reklame a klamlivom

označení, musí súd postaviť na stanovisko priemerného spotrebiteľa, ktorý pri zaobstarávaní

bežných životných potrieb vynakladá len zbežnú pozornosť. Nie je preto správne nechať

zameniteľnosť posudzovať znalcom, ktorí môžu hodnotiť záležitosť až príliš odborne. Sudca

môže usudzovať o zameniteľnosti vtedy, keď aj on sám bol uvedený do omylu. Nesprávny

by však bol záver súdneho senátu: „Neboli sme oklamaní my, preto nie je daný prípad

zameniteľnosti.“ Sudcovia totiž patria k nadpriemerne vyspelej vrstve populácie.

Krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal v súvislosti s použitím

loga SEDITA prihlasovateľa ochrannej známky s rozsudkom Európskeho súdneho dvora

Druhá komora) zo dňa 06.10.2005 vo veci C-120/04, z ktorého vyplýva, že aj keby sa prvok

SEDITA považoval popri prvku MILA za ďalší dištinktívny prvok prihlasovanej ochrannej

známky (aj keď je umiestnený len na okraji známky a má veľkosť približne 20% veľkosti

prvku MILA umiestneného v strede a priťahujúceho pozornosť), pridanie takejto značky

spoločnosti alebo obchodného mena k mladšej ochrannej známke nie je dostatočné na to,

aby sa zabránilo pravdepodobnosti zameniteľnosti, ak má podobný prvok (v našom prípade

MILA) stále nezávislú dištinktívnu úlohu v kombinovanej známke (odseky 29 – 36),

čo je zjavne prípad prihlasovanej ochrannej známky.

Podľa názoru žalobcu Krajský súd tiež nesprávne posúdil a vyhodnotil jeho tvrdenia,

týkajúce sa doterajšej koexistencie označení „MILA“ a „MILKA“. Žalobca chcel týmito

dôkazmi práve preukázať, že žalovaný napriek dlhoročnému používaniu označenia „MILA“

na oplátkach v pôvodnom vyhotovení obalov, ich farebnosti, použitých obrazových prvkov

i type písma, pričom označenie „MILA“ bolo písané hranatým písmom ako jedno slovo,

bez odsadenia prvého písmena „M“, teda odlišným písmom od známeho písaného typu písma

označenia MILKA v prihlasovanom označení, zmenil zaužívaný typ písma dominantného

prvku MILA na obale výrobku u prihlasovanej ochrannej známky takým typom písma,

ktoré je veľmi podobné s typom písma veľmi hodnotnej ochrannej známky žalobcu, pričom je

použitý rovnaký rukou písaný spôsob písania smerujúci hore, teda so zjavnou snahou

čo najviac sa podobať písmu použitému v ochrannej známke MILKA.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.01.2009 k odvolaniu žalovaného navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že považuje prvostupňový rozsudok súdu za správny a v súlade so zákonom a k argumentom

žalobcu uvádza:

Pri hodnotení zameniteľnosti napadnutého označenia a namietaných ochranných

známok žalovaný v prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí vyzdvihol potrebu vnímať

označenia ako celok z pohľadu priemerného spotrebiteľa a „nevytrhávať“ z nich len určité

prvky tak, ako to urobil žalobca v podanom odvolaní, keď za rozhodné pri posudzovaní

zameniteľnosti považuje len porovnanie slovného prvku „MILA“ v napadnutom označení

s ochrannými známkami žalobcu a ostatné prvky, vrátene farebného vyhotovenia napadnutého

označenia, považuje pri hodnote zameniteľnosti za bezvýznamné. Uvedené zásady

posudzovania zameniteľnosti ochranných známok sú v súlade so zásadami uplatňovanými

Európskym súdnym dvorom v obdobných veciach (napr. rozsudok vo veci SABEL, C-251/95,

rozsudok vo veci Marca Móde, C-425/98, rozsudok vo veci Lloyd Schuhfabrik Meyer,

C-342/97).

V reakcii na argumenty žalobcu je potrebné zdôrazniť, že spotrebiteľ v napadnutom

označení nevníma len slovný prvok „MILA“. Ale aj ďalšie slovné a obrazové prvky

v ňom obsiahnuté (oplátku, šálku kapučína, logo SEDITA), ktoré spoločne so slovným

prvkom „MILA“ vytvárajú obraz vizuálne odlišný od obrazu namietaných ochranných

známok. V tomto smere nemožno opomenúť ani silné pôsobenie farieb napadnutého

označenia (tyrkysovej, cyklámenovej, červenej, žltej, hnedej, smotanovej) na spotrebiteľa

a skutočnosť, že namietané ochranné známky sú zapísané v čiernobielej podobe. Práve

v tejto súvislosti je významný aj prvok „logo SEDITA“, ktorý v spojitosti s ďalšími prvkami

dáva napadnutému označeniu rozlišovaciu spôsobilosť.

Vo vizuálnom vneme spotrebiteľa nie sú zahnuté len dominantné prvky určitého

označenia, ale aj všetky ostatné prvky označenia, a i to aj tie s nižším stupňom rozlišovacej

spôsobilosti. Vzájomné grafické usporiadanie prvkov, ich farebnosť totiž spôsobí, že celkový

dojem vyvolaný označením bude originálny.

Podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pri rozhodnutí,

ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),

preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

V predmetnej právnej veci je medzi žalobcom a žalovaným sporná najmä otázka

zameniteľnosti napadnutého označenia a namietaných ochranných známok, keď žalobca tvrdí,

že napadnuté označenie je zameniteľné s namietanými ochrannými známkami a žalovaný

tvrdí, že zameniteľné nie je. Posudzovanie zameniteľnosti je otázkou skutkovou,

o ktorej rozhoduje správny orgán v rámci zákonom povolenej voľnej úvahy a súd preskúma

iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené

správnym procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore

so zákonom, a či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné

z hľadiska hodnotenia dôkazov.

V podanej žalobe a ani v odvolaní žalobca neuvádza nijaký právny či skutkový

argument, ktorým by spochybňoval rozhodnutia žalovaného z hľadiska procesného postupu,

ktorý ich vydaniu predchádzal, alebo z hľadiska aplikovania nesprávnej právnej normy.

Žalovaný má za to, že jeho rozhodnutie o nezameniteľnosti napadnutého označenia

s namietanými ochrannými známkami nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom

a bolo vydané v rámci zákonom povolenej voľnej úvahy v súlade s pravidlami logického

uvažovania a podmienky tejto úvahy boli zistené riadnym procesným postupom.

Úlohou súdu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozsudku nebolo

samostatne hodnotiť zameniteľnosť napadnutého označenia s namietanými ochrannými

známkami, ale len preskúmať či rozhodnutia žalovaného nevybočili z rámca povolenej voľnej

úvahy. Vzhľadom na uvedené má za to, že v odvolaní uvedené poukazovanie na údajné

nesprávne hodnotenie nezameniteľnosti napadnutého označenia s namietanými ochrannými

známkami súdom, je právne bezvýznamné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ), bez nariadenia pojednávania ( prvá

veta ) a podľa , druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

vec a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , ako vecne správny

potvrdil.

Podľa o ochranných známkach v znení neskorších

zmien a doplnkov za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky

a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť

vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov,

alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej

predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom

prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba,

či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje

účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Zákonnosť napadnutého rozhodnutia v danom prípade spočíva v preskúmaní

zameniteľnosti ochranných známok. Vyslovenie úsudku ohľadne zameniteľnosti ochranných

známok je nevyhnutné považovať za správne uváženie v zmysle Ide

o vyhodnotenie vnemu ochrannej známky z pohľadu priemerného spotrebiteľa. V konaní

o námietkach proti zápisu označenia do registra ochranných známok ide o abstraktné

hodnotenie potenciálnej zameniteľnosti správnym orgánom, pri ktorom sa na rozdiel

od nárokov z nekalosúťažného konania nevykonáva posudzovanie zameniteľnosti

už s reálnymi dôsledkami na trhu na konkrétnych spotrebiteľov.

Najvyšší súd sa stotožnil so žalovaným, že napadnuté označenie je spotrebiteľom

vnímané ako celok. Spotrebiteľ v napadnutom označení nevníma len slovný prvok „MILA“

ale aj ďalšie slovné a obrazové prvoky v ňom obsiahnuté (oblátku, šálku kapučína, logo

SEDITA), ktoré spoločne so slovným prvokom „ MILA“ vytvárajú obraz vizuálne odlišný

od obrazu namietaných známok. V tomto smere nemožno opomenúť ani silné pôsobenie

farieb napadnutého označenia (tyrkysovej, cyklámenovej, červenej žltej, hnedej smotanovej)

na spotrebiteľa a skutočnosť, že namietané ochranné známky sú zapísané v čiernobielej

podobe. Práve v tejto súvislosti je významný prvok „logo Sedita“, ktorý v spojitosti s ďalšími

prvkami dáva napadnutému rozhodnutiu rozlišovaciu schopnosť.

Najvyšší súd nezistil v odôvodnení rozhodnutia žalovaného žiadne logické rozpory

pre zdôvodnenie vnemu priemerného spotrebiteľa. Preto v ďalšom odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia žalovaného i súdu prvého stupňa.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 14. mája 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková