Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8b6/370642.de327a.pdf
PDF · 110.74 KB
No categories available
3Szd/3/2009
Najvyšší súd 3 Szd 3/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD.
v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta, so sídlom
v Banskej Bystrici, L. Svobodu č. 1, zastúpeného JUDr. A. Š., advokátkou, N., proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova č. 5,
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 63/000016/2006/R zo dňa
03.04.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/124/2008-40 zo dňa 29.10.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/124/2008-40 zo dňa 29. októbra 2008 v časti I. m e n í tak, že rozhodnutie
žalovaného č. ZS 63/000016/2006/R zo dňa 03.04.2008 vo výroku, ktorým potvrdil
rozhodnutie o uložení pokuty z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.
Vo zvyšnej časti II. rozsudok krajského súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bolo vo výroku I. zmenené rozhodnutie žalovaného v časti
o uložení sankcie tak, že súd uložil sankciu vo výške 100 000,-- Sk podľa § 64 ods. 1 písm. a/
zák.č. 581/2004 Z.z. v znení zák.č. 530/2007 Z.z. Výrokom pod II. ponechal výrok
napadnutého rozhodnutia žalovaného nedotknutý. Výrokom III. žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobcu odvolanie a žiadal prvostupňový
rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného. Podľa žalobcu v konaní súdu došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, krajský súd nedostatočne zistil skutkový
stav, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na to, že krajský súd už rozsudkom sp.zn. 23S/162/2007 zo dňa 31.10.2007 zrušil skoršie
rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty, pre nepreskúmateľnosť výšky uloženej pokuty
(§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP). Žalobca napadol zákonnosť rozhodnutia v celom rozsahu,
čo do dôvodnosti uloženia pokuty, ako aj jej výšku. Podľa názoru žalobcu došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnemu výkladu právneho predpisu
krajským súdom, najmä však v tom, že nesprávne posúdil plynutie jednoročnej subjektívnej
lehoty na uloženie pokuty. Podľa žalobcu lehota, ktorá začala plynúť dňom 14.07.2006,
uplynula dňom 14.07.2007. Žalobca nespochybňuje, že prvostupňový správny orgán vydal
rozhodnutie dňa 18.12.2006. Toto rozhodnutie sa však v lehote stanovenej v § 64 ods. 5
zák.č. 581/2004 Z.z. nestalo právoplatným. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad,
ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa 11.01.2007. Dňa 26.02.2007
prvostupňový správny orgán predložil rozklad spolu so spisovým materiálnom
druhostupňovému správnemu orgánu. Dňa 15.05.2007 bolo vydané rozhodnutie
č. ZS 63/000016/2006/R, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd
v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23S/162/2007-47 zo dňa 31.10.2007 rozhodnutie zrušil
z dôvodu nepreskúmateľnosti. Dňa 03.04.2008 druhostupňový správny orgán vydal
Rozhodnutie č. ZS 63/000016/2006/R, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. 23S/124/2008-40 zo dňa 29.10.2008 zmenené a do dnešného dňa nenadobudlo
právoplatnosť. Žalobca je toho názoru, že lehoty vyplývajúce z hmotnoprávnych predpisov
sú lehotami prekluzívnymi. Ich plynutie predstavuje zánik práva príslušného orgánu uložiť
zákonom ustanovenú pokutu. Rozhodujúci orgán prihliada k nim z úradnej povinnosti,
bez ohľadu na to, či účastník konania namieta, že došlo k preklúzii. V priebehu správneho
konania musí byť rozhodnuté o všetkých procesných právach a povinnostiach fyzickej
a právnickej osoby. Správne konanie od jeho začatia až do právoplatného rozhodnutia tvorí
jeden celok. O uložení pokuty musí byť právoplatne rozhodnuté pred zánikom zodpovednosti
za správny delikt, t.j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty ustanovenej zákonom. Žalobca
má za to, že aj keby z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti, čo ako už opakovane
deklaroval sa v danom prípade nestalo, už uplynula zákonná subjektívna lehota na uloženie
pokuty. Proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania z dôvodov hodných mimoriadneho
zreteľa žalobca v odvolaní uviedol, že tieto dôvody nie sú dané a náhrada trov mu podľa
§ 250k ods. 1 OSP patrí v sume 39 554,-- Sk.
Žalovaný k odvolaniu žalobcu v písomnom vyjadrení žiadal prvostupňový rozsudok
potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach
podaného odvolania a dospel k nasledovným záverom:
1. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu,
z ktorých dostatočne vyplýva skutkový a právny stav veci, a ktorý odvolací súd
nepovažuje za dôvodný ďalej dopĺňať. Skutkové a právne závery krajského súdu,
čo do dôvodov pre uloženie sankcie neboli podaným odvolaním spochybnené,
pričom v hodnotení vykonaných dôkazov odvolací súd nezistil rozpor s ustanovením
§ 120 OSP, a stotožňuje sa aj so záverom o použiteľnosti neskoršieho právneho
predpisu, ak je pre uloženie sankcie priaznivejší.
2. Odvolací súd sa však nestotožňuje s tou časťou rozhodnutia krajského súdu (str. 11
ods. 3 rozsudku), v ktorej uviedol, že pokuta bola uložená v jednoročnej subjektívnej
lehote a žalobca sám námietku oneskoreného uloženia sankcie vzniesol
až na pojednávaní dňa 29.10.2008, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie
žaloby.
Podľa názoru odvolacieho súdu lehota na uloženie sankcie podľa § 64 ods. 5
zák.č. 581/2004 Z.z. je lehotou prekluzívnou a štátny orgán po jej uplynutí sankciu uložiť
nemôže bez ohľadu na to, či jej uloženie sankcionovaný subjekt namieta alebo nenamieta.
V danom prípade preto nie je rozhodujúce, kedy žalobca vzniesol námietku o preklúzii,
podstatné je, či sankcia bola uložená v jednoročnej lehote od zistenia dôvodu na jej uloženie.
Dátum 14.07.2006 pre začiatok plynutia lehoty účastníkmi spochybnený nebol. Nepochybné
je aj to, že sankcia bola uložená v jednoročnej lehote v prvotnom správnom konaní
rozhodnutím žalovaného, ktoré sa stalo právoplatným 04.06.2007. Uvedené právoplatné
rozhodnutie žalovaného však bolo súdom zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP
práve pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia o výške sankcie. Súdne konanie prebiehalo
od 01.08.2007 do 03.12.2007 (doručenie rozsudku krajského súdu). Podľa § 246d OSP lehoty
na uloženie sankcií v čase súdneho konania neplynú. Keďže z jednoročnej prekluzívnej lehoty
(od 04.06.2007 do 14.07.2007) zostávala doba 1 mesiac a 10 dní, mala byť nová sankcia
právoplatne uložená najneskôr do uplynutia tejto doby od doručenia rozsudku krajského súdu.
Je však nepochybné, že nové rozhodnutie žalovaného bolo vydané až 03.04.2008,
právoplatným sa stalo 30.06.2006, t.j. po uplynutí jednoročnej lehoty na jej uloženie.
Odvolací súd zastáva názor, že pod pojmom „uloženia“ sankcie je možné rozumieť
také štádium konania a rozhodnutia, keď výrok rozhodnutia o dôvode a výške sankcie je
záväzný a nezmeniteľný, pričom zákonom stanovená lehota na uloženie sankcie musí byť
dodržaná aj v prípade, ak zákonnosť rozhodnutia je predmetom súdneho preskúmavania.
Tým, že doba súdneho preskúmavania nemá vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty, je daná
možnosť správnemu orgánu konať a rozhodnúť v zákonom stanovenej dobe.
Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil vo výroku pod I. prvostupňový rozsudok,
rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci
vo vzťahu k plynutiu prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie (§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP)
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 OSP). Žalovaný je podľa § 250ja
ods. 4 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie krajského súdi vo výroku II. s poukazom na dôvody
uvedené v bode 1 dôvodov tohto rozsudku.
Žalobcovi však nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodu, že ku skutku,
pre ktorý bolo vedené správne konanie proti žalobcovi nepochybne došlo a úspešnosť žalobcu
je len čiastočná a spočíva v tom, že uplynula doba na uloženie sankcie. Nebol však
spochybnený dôvod, pre ktorý sa konanie viedlo.
S poukazom na ustanovenie § 250k OSP žalobcovi nebola priznaná ani náhrada trov
odvolacieho konania, keďže odvolací súd rovnako nezistil v odvolaní žiadne dôvody
na spochybnenie napadnutého konania pre skutok, ktorý bol porušením zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2009
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková