Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Szd/3/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD.

v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta, so sídlom

v Banskej Bystrici, L. Svobodu č. 1, zastúpeného JUDr. A. Š., advokátkou, N., proti

žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova č. 5,

Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS /R zo dňa

03.04.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-40 zo dňa 29.10.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -40 zo dňa 29. októbra 2008 v časti I. m e n í tak, že rozhodnutie

žalovaného č. ZS /R zo dňa 03.04.2008 vo výroku, ktorým potvrdil

rozhodnutie o uložení pokuty z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie

konanie.

Vo zvyšnej časti II. rozsudok krajského súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo vo výroku I. zmenené rozhodnutie žalovaného v časti

o uložení sankcie tak, že súd uložil sankciu vo výške 100 000,-- Sk podľa § 64 ods. 1 písm. a/

v znení Výrokom pod II. ponechal výrok

napadnutého rozhodnutia žalovaného nedotknutý. Výrokom III. žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobcu odvolanie a žiadal prvostupňový

rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného. Podľa žalobcu v konaní súdu došlo

k vadám uvedeným v , krajský súd nedostatočne zistil skutkový

stav, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal

na to, že krajský súd už rozsudkom sp.zn. zo dňa 31.10.2007 zrušil skoršie

rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty, pre nepreskúmateľnosť výšky uloženej pokuty

( ). Žalobca napadol zákonnosť rozhodnutia v celom rozsahu,

čo do dôvodnosti uloženia pokuty, ako aj jej výšku. Podľa názoru žalobcu došlo

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnemu výkladu právneho predpisu

krajským súdom, najmä však v tom, že nesprávne posúdil plynutie jednoročnej subjektívnej

lehoty na uloženie pokuty. Podľa žalobcu lehota, ktorá začala plynúť dňom 14.07.2006,

uplynula dňom 14.07.2007. Žalobca nespochybňuje, že prvostupňový správny orgán vydal

rozhodnutie dňa 18.12.2006. Toto rozhodnutie sa však v lehote stanovenej v § 64 ods. 5

nestalo právoplatným. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad,

ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa 11.01.2007. Dňa 26.02.2007

prvostupňový správny orgán predložil rozklad spolu so spisovým materiálnom

druhostupňovému správnemu orgánu. Dňa 15.05.2007 bolo vydané rozhodnutie

č. ZS /R, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd

v Banskej Bystrici rozsudkom č. -47 zo dňa 31.10.2007 rozhodnutie zrušil

z dôvodu nepreskúmateľnosti. Dňa 03.04.2008 druhostupňový správny orgán vydal

Rozhodnutie č. ZS /R, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. -40 zo dňa 29.10.2008 zmenené a do dnešného dňa nenadobudlo

právoplatnosť. Žalobca je toho názoru, že lehoty vyplývajúce z hmotnoprávnych predpisov

sú lehotami prekluzívnymi. Ich plynutie predstavuje zánik práva príslušného orgánu uložiť

zákonom ustanovenú pokutu. Rozhodujúci orgán prihliada k nim z úradnej povinnosti,

bez ohľadu na to, či účastník konania namieta, že došlo k preklúzii. V priebehu správneho

konania musí byť rozhodnuté o všetkých procesných právach a povinnostiach fyzickej

a právnickej osoby. Správne konanie od jeho začatia až do právoplatného rozhodnutia tvorí

jeden celok. O uložení pokuty musí byť právoplatne rozhodnuté pred zánikom zodpovednosti

za správny delikt, t.j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty ustanovenej zákonom. Žalobca

má za to, že aj keby z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti, čo ako už opakovane

deklaroval sa v danom prípade nestalo, už uplynula zákonná subjektívna lehota na uloženie

pokuty. Proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania z dôvodov hodných mimoriadneho

zreteľa žalobca v odvolaní uviedol, že tieto dôvody nie sú dané a náhrada trov mu podľa

patrí v sume 39 554,-- Sk.

Žalovaný k odvolaniu žalobcu v písomnom vyjadrení žiadal prvostupňový rozsudok

potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach

podaného odvolania a dospel k nasledovným záverom:

1. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu,

z ktorých dostatočne vyplýva skutkový a právny stav veci, a ktorý odvolací súd

nepovažuje za dôvodný ďalej dopĺňať. Skutkové a právne závery krajského súdu,

čo do dôvodov pre uloženie sankcie neboli podaným odvolaním spochybnené,

pričom v hodnotení vykonaných dôkazov odvolací súd nezistil rozpor s ustanovením

, a stotožňuje sa aj so záverom o použiteľnosti neskoršieho právneho

predpisu, ak je pre uloženie sankcie priaznivejší.

2. Odvolací súd sa však nestotožňuje s tou časťou rozhodnutia krajského súdu (str. 11

ods. 3 rozsudku), v ktorej uviedol, že pokuta bola uložená v jednoročnej subjektívnej

lehote a žalobca sám námietku oneskoreného uloženia sankcie vzniesol

až na pojednávaní dňa 29.10.2008, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie

žaloby.

Podľa názoru odvolacieho súdu lehota na uloženie sankcie podľa § 64 ods. 5

je lehotou prekluzívnou a štátny orgán po jej uplynutí sankciu uložiť

nemôže bez ohľadu na to, či jej uloženie sankcionovaný subjekt namieta alebo nenamieta.

V danom prípade preto nie je rozhodujúce, kedy žalobca vzniesol námietku o preklúzii,

podstatné je, či sankcia bola uložená v jednoročnej lehote od zistenia dôvodu na jej uloženie.

Dátum 14.07.2006 pre začiatok plynutia lehoty účastníkmi spochybnený nebol. Nepochybné

je aj to, že sankcia bola uložená v jednoročnej lehote v prvotnom správnom konaní

rozhodnutím žalovaného, ktoré sa stalo právoplatným 04.06.2007. Uvedené právoplatné

rozhodnutie žalovaného však bolo súdom zrušené z dôvodu podľa

práve pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia o výške sankcie. Súdne konanie prebiehalo

od 01.08.2007 do 03.12.2007 (doručenie rozsudku krajského súdu). Podľa lehoty

na uloženie sankcií v čase súdneho konania neplynú. Keďže z jednoročnej prekluzívnej lehoty

(od 04.06.2007 do 14.07.2007) zostávala doba 1 mesiac a 10 dní, mala byť nová sankcia

právoplatne uložená najneskôr do uplynutia tejto doby od doručenia rozsudku krajského súdu.

Je však nepochybné, že nové rozhodnutie žalovaného bolo vydané až 03.04.2008,

právoplatným sa stalo 30.06.2006, t.j. po uplynutí jednoročnej lehoty na jej uloženie.

Odvolací súd zastáva názor, že pod pojmom „uloženia“ sankcie je možné rozumieť

také štádium konania a rozhodnutia, keď výrok rozhodnutia o dôvode a výške sankcie je

záväzný a nezmeniteľný, pričom zákonom stanovená lehota na uloženie sankcie musí byť

dodržaná aj v prípade, ak zákonnosť rozhodnutia je predmetom súdneho preskúmavania.

Tým, že doba súdneho preskúmavania nemá vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty, je daná

možnosť správnemu orgánu konať a rozhodnúť v zákonom stanovenej dobe.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil vo výroku pod I. prvostupňový rozsudok,

rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci

vo vzťahu k plynutiu prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie ( )

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie ( ). Žalovaný je podľa

ods. 4 viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie krajského súdi vo výroku II. s poukazom na dôvody

uvedené v bode 1 dôvodov tohto rozsudku.

Žalobcovi však nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodu, že ku skutku,

pre ktorý bolo vedené správne konanie proti žalobcovi nepochybne došlo a úspešnosť žalobcu

je len čiastočná a spočíva v tom, že uplynula doba na uloženie sankcie. Nebol však

spochybnený dôvod, pre ktorý sa konanie viedlo.

S poukazom na ustanovenie žalobcovi nebola priznaná ani náhrada trov

odvolacieho konania, keďže odvolací súd rovnako nezistil v odvolaní žiadne dôvody

na spochybnenie napadnutého konania pre skutok, ktorý bol porušením zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2009

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková