Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/90/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ Mgr. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Z. č. XXXX/XX, XXX XX W. G., v rade 2/ O. H., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Z. č. XXXX/XX, XXX XX W. G., právne zastúpení: JUDr. Peter Škerlík, advokát, ul. J. K. XXXX/ X, XXX XX W. G., proti žalovanému: Štátna energetická inšpekcia Trenčín, IČO: 34055223, Hurbanova 59, 911 01 Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 12. septembra 2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 12.09.2012 podľa z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom na účet právneho zástupcu žalobcov trovy konania vo výške 389,50 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 323,50 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 12. septembra 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Žilina č. zo dňa 30.05.2012, na základe ktorého bola žalobcom v rade 1/ a 2/ uložená pokuta v zmysle v spojení s predmetného zákona v sume 33.193 Eur za porušenie povinnosti v ochranných pásmach plynárenských zariadení uložených v ust. . Rozhodnutie žalovaného považuje, resp. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ktorá je v tom, že nekonkretizuje jasne a určito, akým konkrétnym konaním žalobcovia mali porušiť povinnosti v ochranných pásmach plynárenských zariadení. Naviac o sankcii za tento skutok bolo právoplatné rozhodnuté v inom konaní. Ďalej poukázal na ustálenú judikatúru a nesprávne právne posúdenie vzhliadajú žalobcovia primárne v tom, že žalovaný mal konanie zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty bez ohľadu na to, či to bolo alebo nebolo žalobcami namietané. Poukázal v tejto súvislosti na o energetike, podľa ktorého pokutu možno uložiť do 1 roka odo dňa, keď inšpekcia zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do 5 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Podľa ustálenej judikatúry správne konanie prvostupňové aj druhostupňové tvorí jeden celok a je skončené až právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia. Z ustanovenia zákona vyplýva, že na konanie o správnom delikte sa vzťahujú ustanovenia v znení neskorších úprav - Správny poriadok. Správny poriadok však nepozná žiadny inštitút zastavenia, ani prerušenia plynutia prekluzívnej lehoty. Preto na zachovanie lehoty podľa nestačí len vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby najneskôr v posledný deň lehoty toto nadobudlo aj právoplatnosť. Ak teda odporca nestihol uložiť pokutu v lehote 1 roka, mal ex offo konanie podľa Správneho poriadku zastaviť. Ako vyplýva nesporne aj z odôvodnenia rozhodnutia, prvostupňový

správny orgán zistil porušenie povinnosti najneskôr dňa 10.06.2011. Prvostupňové rozhodnutie potom vydal dňa 30.05.2012, pričom žalobcom bolo doručené dňa 01.06.2012. Odvolanie bolo doručené správnemu orgánu dňa 18.06.2012 a rozhodnutie o odvolaní bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 14.09.2012, teda viac ako tri mesiace po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v tejto súvislosti sp. zn. zo dňa 14. mája 2009 a tiež najmä na rozsudok sp. zn. zo dňa 12.03.2009. Za nezákonné považovali aj to, že výroková časť rozhodnutia, resp., že vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného bolo de facto zmenená lehota na zaplatenie pokuty z 10 na 5 dní. Hoci inak je uvedené, že potvrdzuje napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Len pre úplnosť uvedomujúc si nadbytočnosť potreby preskúmania rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie, aj keby nebola uplynula prekluzívna lehota je nezákonným aj z dôvodu, že jeho výrok nekonkretizuje konanie, ktorého sa mali žalobcovia dopustiť a z tohto dôvodu je prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné. Taktiež poukázal aj na to, že je tu ďalší dôvod na zastavenie konania pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia vzhľadom na to, že nie je možné ukladať za to isté konanie dve sankcie. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že bola pokuta uložená za to, že žalobcovia mali zhotoviť drobnú stavbu - rekonštruovať existujúce oplotenie pozemku parcely KN C č. 632/9 v kat. úz. S. N. v mieste ochranného pásma plynovodu DN 300 PN 0,4 MPa bez príslušného povolenia prevádzkovateľa plynovodu, spoločnosti SPP Distribúcia, a.s.. V tejto veci však už konalo ako správny orgán Mesto Dolný Kubín, ktoré v priestupkovom konaní žalobcom uložilo pokutu 200 Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je na strane 6 podrobne popísané správne konanie, ktoré vykonal stavebný úrad, čo znamená, že žalovaný o ňom vedel a preto mal konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i) správne konanie zastaviť z dôvodu, že v tejto veci bolo už právoplatne rozhodnuté iným správnym orgánom. Neobstojí ani tvrdenie uvedené v rozhodnutí, že v odvolaní sa mylne uvádza, že pokuta bola uložená za ten istý skutok a že sankcia bola uložená podľa iného zákona, pretože pokuta, aj keď bola uložená podľa Stavebného zákona, bola uložená Mestom Dolný Kubín ako stavebným úradom, bola uložená za ten istý skutok, čo vyplýva aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.09.2009. Uvedený názor vyplýva aj zo štrasburskej judikatúry - postih za administratívne delikty v zmysle štrasburskej judikatúry má charakter trestného obvinenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline na základe uznesenia pod č.k. -22 zo dňa 17.01.2013 odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia do právoplatného skončenia konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. . Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2013.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním zo dňa 07.01.2013, stotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na zistené skutočnosti žalobca nepožiadal o súhlas prevádzkovateľa siete pri vykonávaní prác v ochrannom pásme plynových zariadení, čím došlo jeho konaním k jednoznačnému a preukázateľnému porušeniu , za ktoré je žalobcovi, resp. žalobcom uložená pokuta v súlade s . Poukázal na to, že predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe kontrolných zistení uvedených v protokole č. o výsledku kontroly zo dňa 23.06.2011. Podobne aj v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo vybudovaním pevného oplotenia z betónových tvárnic. Formuláciu vo výroku predmetného rozhodnutia použil prvostupňový správny orgán v súlade s a tak, ako je uvedené v zákone, čo je možné si jednoducho overiť. V žalobe sa mylne uvádza, že v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní za ten istý skutok s tým, že Mesto Dolný Kubín ukladalo pokutu 200 Eur za porušenie ustanovení stavebného zákona a to za porušenie ohlasovacej povinnosti viažucej sa k drobnej stavbe. Prvostupňový správny orgán v danom prípade v predmetnej veci uložil pokutu za porušenie ust. , podľa ktorého vykonáva činnosti v ochrannom pásme plynárskeho zariadenia môžu fyzické alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa sietí a pod dohľadom povereného pracovníka a prevádzkovateľa siete tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobcovia si teda mali vyžiadať súhlas od PDS a vykonávať činnosti na výstavbe oplotenia pod dohľadom pracovníka prevádzkovateľa siete. Z listinnej dokumentácie prevádzkovateľa distribučnej siete plynu je zrejmé, že jednoznačne a preukázateľne porušil . Vo vzťahu k námietke k uplynutiu prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty žalovaný poukázal na to, že nie sú si vedomí, že v tomto smere

by porušili zákon. Pokuta bola uložená na spodnej hranici možného zákonom stanoveného rozpätia, t.j. od 33.319 Eur do 165.969 Eur.

Krajský súd v Žiline vyzval právneho zástupcu žalobcu a aj žalovaného, aby sa v zmysle ust. vyjadrili, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, s pripojením doložky, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemajú námietky.

Právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ vyjadril písomným podaním zo dňa 28.01.2013 súhlas s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Žalovaný uvedenú výzvu prevzal dňa 23.01.2013, v stanovenej lehote 15 dní sa nevyjadril. Z tohto dôvodu bola aplikovaná fikcia, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania žalovaný nemá námietky a vec rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu mal za to, že žaloba žalobcov v rade 1/ a 2/ je dôvodná a rozhodnutie žalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. a to z nasledovných dôvodov:

Podľa o energetike, podľa predmetného zákona, konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (od 01.09.2012) sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konanie dokončí orgán príslušný na konanie v čase, keď sa konanie začalo.

Konanie pred prvostupňovým správnym orgánom bolo začaté upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 10.5.2012, doručené žalobcovi v rade 1 dňa 12.5.2012. Je teda nesporné, že na daný prípad - správne konanie bolo potrebné aplikovať ustanovenia o energetike platné v čase pred nadobudnutím účinnosti nového .

Podľa ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov.

Podľa vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môžu fyzické osoby alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa siete a pod dohľadom povereného pracovníka prevádzkovateľa siete.

Podľa inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe vo výške od 33.193 Eur do 165.969 Eur za porušenie povinnosti v ochranných pásmach sústavy, v ochranných pásmach a bezpečnostných pásmach plynárenských zariadení a v ochranných pásmach potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy.

Podľa pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. zo dňa 30.05.2012 bola žalobcom v rade 1/ a 2/ uložená pokuta v zmysle v spojení s vo výške 33.193 Eur za porušenie povinnosti v ochranných pásmach plynárenských zariadení uložených v ustanovení , podľa ktorého vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môžu fyzické osoby alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa siete a pod dohľadom povereného pracovníka prevádzkovateľa siete. Uvedené porušenie zákona bolo zistené na pozemku parcela KN C č. 632/9 v kat. úz. S. N. pri kontrole dodržiavania povinnosti uložených u fyzických osôb spoluvlastníkov predmetného pozemku - žalobcov. V odôvodnení rozhodnutia správny

orgán poukázal na to, že kontrolnou činnosťou inšpektorov bolo zistené porušenie ustanovení na pozemku parcela KN C č. 632/9 v kat. úz. S. N., pričom bol napísaný protokol o výsledku zistenia kontroly č. zo dňa 23.06.2011. V odôvodnení rozhodnutia ďalej bolo konštatované, že dňa 10.06.2011 boli prítomní inšpektori ŠEI a aj zástupcovia MÚ Dolný Kubín a vykonali fyzickú ohliadku predmetnej lokality, pričom bolo zistené, že predmetný pozemok nie je už iba ohradený vybudovanými základmi a stĺpmi s pletivom ako zistili pracovníci SPP v roku 2010, ale po šírke cca 1,7 metra na jednej strane dĺžky cca 14 metrov novovybudovaným oplotením typu plného múru z betónových tvárnic s výstužou do výšky cca 2,1 metra. Predmetné oplotenie je umiestnené priamo na osi plynovodu, čo potvrdil prítomný pracovník SPP - distribúcia a.s. a zároveň aj smer trasy plynovodu farebne vyznačil na predmetnej stavbe. Uvedené konanie teda naplnilo skutkovú podstatu zakázanej činnosti v ochranných pásmach plynárenských zariadení bez predchádzajúceho písomného súhlasu s poukazom na . Vzhľadom na uvedené skutočnosti a čo najviac zmierniť sankčný postih za nedodržanie zákonnej povinnosti bola uložená pokuta v najnižšej možnej hranici určenej zákonnej sadzby.

Proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré na základe rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo rozhodnutím pod č. zo dňa 12.09.2012 potvrdené. Žalovaný správny orgán sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom prvostupňového správneho orgánu, toto bolo vydané na základe kontrolných zistení uvedených v protokole č. o výsledku kontroly zo dňa 23.06.2011, kde je presne popísaný spôsob, miesto a čas ako ku konkrétnemu porušeniu zákona došlo. Zakázaná činnosť bola opakovane fotograficky zdokumentovaná, či už prevádzkovateľom distribučnej siete plynu SPP, Distribúcia a.s., Bratislava, ako aj inšpektormi vykonávajúcimi štátny dozor. Čas, kedy k uvedenému porušeniu došlo je známy a opakovane uvedený jednak v liste PDS zo dňa 08.10.2010 a ďalej je uvedený aj v kontrolných zisteniach protokolu. Prvostupňový správny orgán musel z porušenia povinnosti viniť obidvoch spoluvlastníkov súčasne, pretože obidvaja manželia vlastne uvedený pozemok KN C č. 632/9 v kat. úz. S. N., na ktorom k porušeniu zákonom uloženej povinnosti došlo. V danom prípade došlo k porušenia ustanovenia zákona č. 56 ods. 6 , pričom Mesto Dolný Kubín ukladalo pokutu 200 Eur za porušenie ustanovení Stavebného zákona. Účastníci konania sú nositeľmi objektívnej zodpovednosti za plnenie povinností, ktoré vyplýva z porušenia ust. , v zmysle ktorého si mali vyžiadať súhlas od PDS a vykonávať činnosti na výstavbe oplotenia pod dohľadom pracovníka prevádzkovateľa siete. Z listinnej dokumentácii bolo zrejmé, že jednoznačne a preukázateľne bol porušený , vo vzťahu k pokute uviedol, že táto bola uložená na spodnej hranici rozpätia zákonnej sadzby.

Krajský súd v Žiline mal po preskúmaní napadnutého rozhodnutia za to, že žaloba žalobcov v rade 1/ a 2/ je dôvodná najmä s poukazom na žalobný dôvod žalobcov - uplynutie prekluzívnej lehoty pre ukladanie pokuty v zmysle a to konkrétne zákona. Podľa predmetného ustanovenia pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov v rade 1/ a 2/, že žalovaný správny orgán už nemohol vydať rozhodnutie o potvrdení prvostupňového rozhodnutia vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle predmetného zákona.

Ustanovením SR sa Slovenská republika zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecne záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

V intenciách čl. 154c SR Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný pod č. ) je súčasťou Právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pojmy „trestné obvinenie“ a „práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov Dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

Krajský súd teda dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky), správne delikty právnických osôb a aj správne delikty fyzických osôb (podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

Keďže čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa názoru krajského súdu nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vláda členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

V predmetnej veci, keďže ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru krajského súdu aplikovať na danú vec čl. 6 ods. 1 prvá časť Dohovoru.

V predmetnej veci bola žalobcovi uložená pokuta podľa o energetike.

Z ustanovenia vyplýva, že pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Zákonodarca v predmetnom ustanovení ustanovil tzv. subjektívnu jednoročnú prekluzívnu lehotu, ktorá plynie v rámci objektívnej päťročnej prekluzívnej lehoty.

Lehoty, či (doby) uvedené v citovanom ustanovení (jednoročná subjektívna a päťročná objektívna) na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi - prepadnými lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané. Žalovaný mal na preklúziu prihliadnuť pri rozhodovaní o opravnom prostriedku. Ak nestihol pokutu uložiť v lehote jedného roka, mal konanie podľa zastaviť.

Z ustanovenia vyplýva, že na konanie o správnom delikte sa vzťahujú ustanovenia , okrem a . Zákon o správnom konaní, podľa ktorého žalovaný postupoval, nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty.

Na zachovanie lehôt podľa § 66 ods. 4 zákona o energetike nestačí len v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt je možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu.

Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správy delikt ustanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie je možné dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej i generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).

Termín dozvedieť sa o porušení povinnosti, resp. zistenie porušenej povinnosti podľa § 66 ods. 4 zákona o energetike znamená, že ide o časový okamih vedomostí správneho orgánu, príslušného na rozhodovanie o postihu za protiprávne konanie.

Pre počítanie času je prirodzeným a obvyklým počítaním spôsob označovaní „ a momento ad momentum“ od okamihu k okamihu.

Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí v predmetnej veci nesporne vyplýva, že orgán inšpekcie

- označený prvostupňový správny orgán sa musel dozvedieť, resp. musel zistiť protiprávne konanie žalobcov najneskôr dňa 10.06.2011, keď sa zúčastnil ohliadky rozostavaného oplotenia na pozemku žalobcov parcela č. KN C č. 632/9 v kat. úz. S. N., z ktorého, resp. z tejto ohliadky vyplynul aj úradný záznam spísaný z tohto dňa a vyplynuli tiež zistenia - porušenia ustanovenia vo vzťahu ku žalobcom, keďže v danom úradnom zázname je konštatované, že prevádzkovateľ siete nevydal súhlas na povolenie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia, na základe toho ani podľa Stavebný úrad nevydal rozhodnutie o povolení stavby na pozemku KN C č. 632/9 s tým, že je tu konštatované aj konkrétne porušenie ustanovenia s tým, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa siete SPP, Distribúcia a.s., a bez dohľadu povereného pracovníka vykonávali stavebné práce v ochrannom pásme plynárenského rozvodného zariadenia. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané dňa 30.05.2012, následne proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcov podané odvolanie zo dňa 18.06.2012 a druhostupňové rozhodnutie žalovaného správneho orgánu už potom bolo vydané dňa 12.09.2012. To znamená, že rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcov došlo v danom prípade k vydaniu rozhodnutia po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty ( 10.6.2011 do 10.6.2012 ). Na túto skutočnosť mal teda žalovaný prihliadnuť ex offo, keďže správne konanie prvostupňové a druhostupňové tvorí jeden celok a je skončené až právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia. V predmetnej veci mal žalovaný správny orgán právoplatne rozhodnúť do 10.06.2012.

Správne delikty ako už bolo vyššie uvedené sú súčasťou právnej kategórie trestného obvinenia v zmysle čl. 6 ods. 1 veta prvá, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. zakotvil pre trestné stíhanie trestný čin v ustanovení inštitút premlčania trestného stíhania. Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 3 až 10 rokov.

V právnej úprave hmotného práva korešponduje právna úprava trestného práva procesného. Podľa , trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané. V citovanom ustanovení je zakotvené premlčanie trestného stíhania ako prípad zániku trestnosti. V prípravnom konaní prokurátor zastaví trestné stíhanie podľa , ak je trestné stíhanie neprípustné podľa , t.j. okrem iných dôvodov aj z dôvodu premlčania trestného stíhania.

Podľa súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v .

Podľa odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa alebo 2 .

Vo všetkých vyššie citovaných prípadoch týkajúcich sa zastavenia trestného stíhania z dôvodu jeho premlčania majú ustanovenia trestných kódexov kogentný charakter. Ak zakotvuje povinnosť zastaviť trestné stíhanie, urobí tak bez návrhu, z úradnej povinnosti.

Krajský súd preto dospel k záveru, že ak správne delikty patria do kategórii trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, je potrebné, aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti ex offo bez ohľadu na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobcovia namietali, čo ale nie je tento prípad, lebo žalobcovia skutočnosť preklúzie s poukazom na ust. namietali.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. a s poukazom na tieto uvedené dôvody zrušenia rozhodnutia už nemal dôvod zaoberať sa ďalšími žalobnými dôvodmi žalobcu.

Žalobcovia boli v predmetnom konaní úspešnými účastníkmi konania, a preto majú pri aplikácii ust. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnili prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania prijatom na tunajšom súde dňa 31.01.2013 v celkovej výške 407,81 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 66 Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby pri zastupovaní dvoch osôb vo výške 314,81 Eur, a to:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 12.06.2012 vo výške 127,16 Eur (2 x 63,58),

2/ spísanie a podanie žaloby zo dňa 17.09.2012 vo výške 127,16 Eur (2 x 63,58),

a ďalej z režijného paušálu k jednotlivým úkonom vo výške 30,52 Eur a 20 % DPH k odmenám a náhradám vo výške 56,97 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcov a priznal žalobcom náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, hotové výdavky a DPH.

A/ Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Výpočtový základ pre rok 2012 predstavuje sumu 763 Eur. Jedna šestina výpočtového základu pre 2012 predstavuje sumu 127,17 Eur. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 12.06.2012, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 127,16 Eur,

2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 17.09.2012 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 127,16 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal režijný paušál za rok 2012 2 x 7,63 Eur; režijný paušál spolu 15,26 Eur, t.j. v nižšej sume ako si uplatnili žalobcovia.

Režijný paušál v zmysle vyhlášky č. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle vyhlášky č. ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 %. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.08.2010, sp. zn. )

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 53,92 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 18.01.2008 a lustráciou v databáze IČ na stránke www.drsr.sk <http://www.drsr.sk> pre identifikačné číslo 1021323292, že právny zástupca žalobcov je platiteľom dane od 01.02.2008.

D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 66 Eur.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. .