Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/249/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci navrhovateľa U., a. s. so sídlom Š., X., IČO: X., proti odporcovi M., s. r. o. so

sídlom B., X., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. J.O., advokátom so sídlom C., M., B.,

o zaplatenie 320 338,30 eur (9 650 511,68 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -423 zo dňa 04. júna 2007 opraveného

opravným uznesením č. k. -438 zo dňa 28. septembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

22Cb/l/2006-423 zo dňa 04. júna 2007 opravený opravným uznesením č. k. -438

zo dňa 28. septembra 2007 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi 298 332,11 eur (8 987 553,42 Sk), do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 13 777,9 eur

(415 074,70 Sk), do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Opravným uznesením č. k.

-438 zo dňa 28. septembra 2007 opravil výrok rozsudku tak, že odporca

je povinný zaplatiť navrhovateľovi 298 398,50 eur (8 989 553,42 Sk), do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ označený

v pôvodnom návrhu P., a. s., B. sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 9 650 511,68 Sk,

z titulu nesplateného úveru, úroku a sankčného úroku podľa úverovej zmluvy č. 007/00/006

a náhrady škody z titulu úhrady odborného posudku podľa faktúry č. 532/2000 vo výške

2 400,– Sk a trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne P., a. s.

zmenila obchodné meno na U., a. s. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 09. 10. 2006, zobral

návrh čo do uplatnenej náhrady škody bez udania dôvodu vo výške 2 400,– Sk späť a taktiež

zobral návrh čo do zaplatenia čiastky 645 296,19 Sk späť a v tejto časti žiadal konanie

zastaviť. Na základe späťvzatia návrhu súd konanie čo do zaplatenia čiastky 645296,19 Sk

a čiastky 2 400,– Sk, zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2006.

Následne po tomto procesnom úkone navrhovateľ písomným podaním zo dňa 11. 10. 2006

zobral návrh na zaplatenie náhrady škody vo výške 2 400,– Sk späť a konanie o zaplatení

riadnych úrokov vo výške 13 262,01 Sk, tiež zobral späť, žiadal v tomto smere, aby konanie

bolo zastavené.

Súd na pojednávaní dňa 04. 06. 2007 na základe súhlasu odporcu konanie čo do

zaplatenia čiastky 15 662,07 Sk zastavil, pričom súd nepripustil na pojednávaní 04. 06. 2007

zmenu návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáhal v písomnom podaní zo dňa 11. 10. 2006, aby

odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 9 634 849,61 Sk a úroky z omeškania

vo výške 20% ročne zo sumy 8 830 055,– Sk od 19. 04. 2001 až do zaplatenia.

Vzhľadom na uvedené oproti pôvodnému žalobnému návrhu 9 652 911,60 Sk

(istina 9 650511,68 Sk a náhrada škody 2 400,– Sk) predmetom konania, o ktorej súd konal

a rozhodol, bola čiastka 8 989 553,42 Sk.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom

zmluvu o úvere č. 007/00/006 dňa 11. 04. 2000, na základe ktorej následne poskytol

navrhovateľ odporcovi úver vo výške 8 830 055,– Sk. Z obsahu zmluvy článku V. súd mal

preukázané, že úver bol povinný odporca splatiť vrátane úrokov do 31. 12. 2000, pričom

v časti II. 3.1 účastníci dohodli úrokovú sadzbu, za ktorú sa úver poskytuje ako pohyblivú

vo výške 14,5% ročne ku dňu podpísania zmluvy. V konaní nebolo sporným, že na základe

predmetnej úverovej zmluvy odporcovi bol aj úver poskytnutý, ani odporca v konaní

nespochybnil špecifikáciu žalovanej istiny na tabuľke, ktorá sa nachádza na č. l. 402

spisu, z ktorého súd zistil, že žalovaná istina je uplatnená ako splátky istiny vo výške

8 830 055,– Sk, ďalej nezaplatený úrok 14,5% za poskytnutie úveru, ktorý ku dňu

18. 04. 2001 bol špecifikovaný vo výške 296 225,43 Sk a následne, nakoľko čiastočne

odporca platil po podaní návrhu, výška nezaplateného riadneho úroku bola navrhovateľom

vyčíslená vo výške 282 963,36 Sk. Ďalej súčasťou uplatnenej špecifikácie je aj vypočítaný

sankčný úrok vo výške 20% ročne z nezaplatenej istiny, ktorý ku dňu 18. 04. 2001

je vyšpecifikovaný v sume 521 831,– Sk, teda celková pohľadávka, ktorá ku dňu 19. 04. 2001

existovala, by bola vo výške 9 650 511,68 Sk. Ako súd zistil, len omylom v tejto špecifikácii

je napísaná ako úverová pohľadávka celkom suma 9 650 111,68 Sk. V konaní špecifikáciu

žalovanej istiny a uplatneného nároku odporca nespochybnil, bránil sa len tým, že pohľadávka

navrhovateľa zanikla práve započítaním pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi tak, ako

presne špecifikoval započítavacie prejavy a predložil ich v prílohe svojho písomného

vyjadrenia k návrhu.

Súd mal nesporne preukázané, že A. je konateľkou odporcu a v konaní nebolo

sporným, že mala podpisový vzor vo vzťahu k účtu odporcu vedeného v P. a. s., pobočka M.

s tým, že sporným ostala len tá skutočnosť, či podpisy A. na predmetných príkazoch na

úhradu, na základe ktorých navrhovateľ realizoval prevod finančný prostriedkov z účtu

odporcu dňa 01. 02. 2000 v sume 8 794389,– Sk, boli príkazmi, ktoré jednak vyhotovila

a vystavila oprávnená osoba, ktorá bola oprávnená vo vzťahu k P., a. s., pobočka M. s účtom

odporcu nakladať a skúmať a zaoberať sa aj námietkou odporcu v konaní, ktorý tvrdil, že

z vykonaného dokazovania v trestnom konaní pred Krajským súdom v Ž. bolo

jednoznačne preukázané, že podpis A. nezodpovedal podpisovému vzoru A. vo vzťahu k účtu

odporcu založeného u navrhovateľa, pobočky M. a z tohto dôvodu nebol oprávnený

navrhovateľ na základe vyhotovených príkazov k úhrade finančné prostriedky z účtu odporcu

na základe údajov v príkaze na úhradu zo dňa 01. 02. 2000 zrealizovať. Súd sa oboznámil

s obsahom pripojeného trestného spisu a podstatným pre posúdenie predmetnej otázky bol

obsah znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectva JUDr. I.N.. č. 8/2001 zo dňa 13.

03. 2001, ktorý jednoznačne v predmetnom posudku na strane 23 konštatoval, že pisateľkou

sporných podpisov na predmetných príkazoch na úhradu, je A. a skonštatoval, že A. falšovala

svoj vlastný podpis tým, že ho úmyselne menila na všetkých troch sporných podpisoch. Súd

aj z obsahu predloženého znaleckého posudku 8/2001, ku ktorému sú pripojené aj sporné

dokumenty a preskúmavané dokumenty zistil, že na predmetných hromadných príkazoch na

úhradu, je v porovnaní s ostatnými podpismi a podpisovým vzorom A., pripojený grafický

útvar, ktorý označil znalec v konaní za tzv. muchetu a uviedol, že táto mucheta,

nie je písmom A., pričom trval na tom, že ostatná časť podpisu je podpisom A.. Súd

sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, že nie je podstatné, či hromadné príkazy vystavila

A., ale je podstatné to, či jej podpis na podpisovom vzore je totožný a zhodný s podpisom na

predmetných hromadných príkazoch. V tomto smere súd konštatuje, že podstatou skúmania

a dôvodnosti realizácie hromadných príkazov, je a musí byť vždy, či osoba, ktorá sa podpisuje

na predmetných hromadných príkazoch, má oprávnenie s účtom právnickej osoby, v danom

prípade odporcu, nakladať. V tomto smere súd je toho názoru, že aj pokiaľ by podpis osoby

na hromadných príkazoch, sa odlišoval od podpisového vzoru tejto osoby oprávnenej s účtom

nakladať, ale bankou by bolo jednoznačne a dostatočne preukázané, že osoba, ktorej podpis sa

na hromadných príkazoch nachádza, je oprávnená a aj je identifikovaná bankou ako

oprávnená osoba, ktorá má právo s účtom príslušnej právnickej alebo fyzickej osoby

nakladať, tak potom je povinná banka takýto príkaz realizovať, lebo príkaz na úhradu z účtu

odporcu v danom prípade dáva osoba, ktorá je oprávnená s týmto účtom odporcu nakladať, čo

v danom prípade bolo preukázané, že práve A. mohla a bola oprávnená v spornom období s

predmetným účtom odporcu nakladať a predmetné príkazy na úhradu vystavovať. Vzhľadom

na uvedené súd dospel k záveru, že nie je na mieste námietka započítania, ktorú v konaní

vzniesol odporca, a ktorý tvrdil, že existuje pohľadávka odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi,

ktorú si započítal voči žalovanej istine, ešte pred podaním žaloby vo veci samej a čiastočne je

uplatnená odporcom proti navrhovateľovi, v konaní pred iným súdom. V danom prípade

nebolo preukázané, že takáto pohľadávka odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi vznikla,

nakoľko nebolo preukázané, že by navrhovateľ porušil svoju povinnosť a svojim konaním

spôsobil odporcovi škodu vo výške, ktorá bola predmetom započítavacieho prejavu odporcu.

Vzhľadom na uvedený právny názor krajského súdu, súd sa ďalej zaoberal, či uplatnená výška

žalovanej istiny, je dôvodná. Ako súd už vyššie uviedol, rozhodoval o nároku na zaplatenie

sumy 8 989 553,42 Sk. S poukazom aj na tú skutočnosť, že nepripustil návrh navrhovateľa

na rozšírenie – zmenu žalobného návrhu tak, ako sa pred rozhodnutím vo veci navrhovateľ

domáhal, viď uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 04. 06. 2007 o nepripustení rozšírenia

návrhu – zmeny návrhu. Vzhľadom na uvedené súd žalovanú istinu 8 989553,42 Sk priznal.

A to v časti 8 830 055,– Sk titulom nezaplatenej istiny ako zameškané splátky, ktoré sú

vyčíslené či už k podaniu návrhu alebo súčasnému obdobiu vo výške 8 830 055,– Sk

a vo zvyšnej časti do sumy 8 989 553,42 Sk, teda v čiastke 159 498,40 Sk, priznal titulom

nesplateného riadneho úroku, teda úroku za poskytnutie úveru, ktorý bol oprávnený

si navrhovateľ uplatňovať do dátumu splatnosti úveru teda do dátumu 31. 12. 2000, kde výška

nezaplateného riadneho úroku bola stanovená v sume 389 855,59 Sk s tým, že následne

platbami táto suma nezaplateného úroku bola ponížená až na sumu 282 963,36 Sk. Z tohto

dôvodu zvyšok čiastky v sume 159498,40 Sk súd priznal túto žalovanú istinu titulom časti

vyúčtovaného a nezaplateného úroku za poskytnutie úveru vo výške 14,5%.

Súd bol ohraničený žalobným návrhom a nielen rozsahom návrhu, ale žalobným

petitom a z tohto dôvodu mohol priznať iba čiastku, ktorá ostala predmetom konania, teda

čiastku celkove 8 989 553,42 Sk a z tohto dôvodu nemohol priznať uplatnený nezaplatený

úrok riadny vo vyššej čiastke, ani priznať uplatnený úrok z omeškania. Súd len poukazuje,

že čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, ktorý je špecifikovaný v tabuľke, č. l. 412 spisu

navrhovateľom vo výške 521 831,25 Sk ako 20% sankčný úrok z nezaplatenej istiny,

z predmetnej tabuľky nie je zrejmé, za aké obdobie tento úrok je špecifikovaný, z akého

základu je vypočítaný. Zrejmá je len jeho výška, z tohto dôvodu v tejto časti uplatneného

sankčného úroku vo výške 521 831,25 Sk, ani navrhovateľ nepreukázal, že v tejto časti bola

podaná žaloba dôvodne, nakoľko nepreukázal správnosť vyčíslenia a právny nárok

na zaplatenie v tejto časti pôvodnej žaloby. Súd v tejto súvislosti poukázal, že sám

navrhovateľ obmedzil pôvodnú žalovanú istinu v sume 9 650 511,60 Sk, ktorá obsahovala

nesplatený úver, úroky a sankčné úroky, o sumu 645 296,19 Sk, 2 x po 2 400,– Sk a následne

o sumu 13 262,– Sk, pokiaľ v tejto časti zobral návrh späť, súd bol týmto návrhom viazaný

a podľa jeho názoru bolo potrebné v tejto časti konanie zastaviť. Nakoľko v konaní

navrhovateľ preukázal, že na základe platne uzavretej úverovej zmluvy bol poskytnutý úver,

preukázal, že odporca riadne a včas poskytnutý úver vrátane úrokov nevrátil, súd priznal

žalovanú istinu titulom nesplateného úveru, ktorý bol poskytnutý odporcovi na základe

úverovej zmluvy uzavretej s navrhovateľom pod č. 007/00/006 zo dňa 11. 04. 2000,

a to v časti titulom nesplatenej istiny a v časti titulom časti vyúčtovaného a nezaplateného

úroku za poskytnutie úveru. Súd v tomto konaní rozhodol o celkových trovách konania, ktoré

účastníkom vznikli v súvislostí aj s čiastočným späťvzatím návrhu v súlade s ust. § 142 ods. 2

Krajský súd v Žiline opravným uznesením opravil výrok rozsudku Krajského súdu

v Ž. č. k. -423 zo dňa 04. júna 2007 tak, že: odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi 8 989 553,42 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal odvolanie odporca, a navrhol, aby odvolací

súd prvostupňový rozsudok v zmysle ust. zmenil tak, že žalobu v celom

zamietne a navrhovateľa zaviaže nahradiť odporcovi v celom rozsahu trovy prvostupňového

aj odvolacieho konania. Podľa jeho názoru prvostupňový súd dospel k nesprávnemu

skutkovému zisteniu, keď za autorku sporných podpisov na predmetných hromadných

príkazoch na úhradu považoval A.. Z trestnej veci jednoznačne vyplýva,

že predmetné hromadné príkazy na úhradu, predložil v pobočke navrhovateľa v Ž.,

M. J., t. č. nezvestný, a že pri výbere peňažných prostriedkov z bežného účtu,

s ktorým disponoval, ho sprevádzal D.. Zároveň podľa odborného vyjadrenia

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR je pisateľom textu „Ž.“ a „01. 02. 2000“

na týchto príkazoch na úhradu M. J.. Je teda nepochybné, že iná osoba ako A. na týchto

príkazoch na úhradu dopísala tzv. muchetu k jej podpisu, a že iná osoba ako A. napísala na

nich text „Ž.“ a „01. 02. 2000“. Zo žiadneho dôkazu pritom nevyplýva, že by A., M.J., alebo

D. dovtedy, čo len poznala.

Z uznesenia Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Prešove č. ČVS:

KÚV72/OVEK-2001 zo dňa 21. 11. 2001, (ktoré sa týka pokusu previesť peňažné prostriedky

z rovnakého bežného účtu odporcu, na základe dvoch falšovaných príkazov na úhradu

v pobočke navrhovateľa v T. dňa 15. 02. 2001 – t. j. 2 týždne po prvej, vyššie uvedenej

udalosti, čo nasvedčuje tomu, že v oboch prípadoch išlo skôr o organizovanú a opakovanú,

resp. pokračujúcu trestnú činnosť) č. l. 340, 341 súdneho spisu je zrejmé,

že A. sa na tomto pokuse nijako nepodieľala. Prvostupňový súd nepostupoval pri hodnotení

dôkazov dôsledne v zmysle ust. a vykonané dôkazy nehodnotil v ich vzájomnej

súvislosti. Závery znalca J., sú v rozpore so závermi odborných vyjadrení V.

a Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR Bratislava. Tieto odborné vyjadrenia totiž

neurčujú A. ako pisateľku sporných podpisov, nakoľko to, že ju jednoznačne ako ich

pisateľku nevylučujú, nemožno vyhodnotiť tak, že pisateľkou týchto podpisov je.

Dôkazné bremeno, že autorkou sporných podpisov je A., mal pritom navrhovateľ,

nakoľko jemu bolo preukázanie tejto skutočnosti na prospech. Len, ak by sa preukázalo, že

autorkou týchto podpisov je A., by totiž navrhovateľ, pri splnení všetkých ďalších podmienok

nezodpovedal odporcovi za škodu spôsobenú vykonaním platby v sume 8 794 389 Sk z

bežného účtu odporcu dňa 01. 02. 2000. A naopak, ak v konaní nebude jednoznačne

preukázané, že sporné podpisy písala A., musí súd rozhodnúť v neprospech navrhovateľa

a vziať do úvahy jeho zodpovednosť za vyššie uvedenú škodu, a teda aj započítanie

pohľadávky odporcu z tohto titulu proti pohľadávke navrhovateľa uplatňovanej v tomto

konaní. Prvostupňový súd mal vychádzať z toho, že v konaní nebolo preukázané, že by A.

sporné príkazy na úhradu podpísala, t. j. vychádzať z predpokladu, že ich nepodpísala (keďže

opak nebol jednoznačne preukázaný a iné ako jednoznačné preukázanie nepostačuje).

Prvostupňový súd nemal zobrať do úvahy pochybný a nepresvedčivý znalecký posudok J..

Prvostupňový súd nehodnotil dôkazy v súlade s ust. , nakoľko ich nehodnotil

v ich vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho konanie má inú vadu, ktorá mohla mať – a aj

mala – za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Zároveň

prvostupňový súd zjavne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam ( ). Navrhovateľ zároveň konal aj v rozpore so svojimi

zmluvnými záväzkami. Podľa Všeobecných zmluvných podmienok na otvorenie a vedenie

účtu. Platobný príkaz musí byť riadne vyplnený a podpísaný, pričom podľa bodu 5/ týchto

Všeobecných zmluvných podmienok, na otvorenie a vedenie účtu na preukázanie oprávnenia

nakladať s prostriedkami na účte písomnými platobnými príkazmi, prípadne iného písomne

vykonávaného oprávnenia, požaduje banka vystavenie podpisového vzoru majiteľom na

tlačive banky. Predmetné príkazy na úhradu nespĺňali zmluvne dojednané formálne

náležitosti, nakoľko podpisy na nich boli zjavne odlišné od podpisu na podpisovom vzore

uloženom v banke. Sporne hromadné príkazy na úhradu zo dňa 01. 02. 2000, neboli

vyjadrením vôle odporcu ako majiteľa tohto účtu. Tieto platby boli totiž vykonané na úhradu

takých záväzkov, aké odporca vôbec nemal. Potom však príkaz na úhradu neexistujúcich

záväzkov, už ten z tohto dôvodu nemôže byť vyjadrením skutočnej vôle odporcu. Aj keby

tieto podpisy falšovala samotná A., nemožno toto konanie pričítať odporcovi, nakoľko zo

žiadneho dôkazu a zo žiadnej okolnosti nijako nevyplýva a nijaká skutočnosť to ani len

nenaznačuje, že záujem nejakým spôsobom sa obohatiť mal odporca. Navrhovateľ ako banka

porušil aj ust. o bankách v znení účinnom 01. 02. 2000,

v zmysle ktorého banka je povinná pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne. Pokiaľ

navrhovateľ napriek vyššie uvedeným nedostatkom vyplatil z peňažných prostriedkov na

bežnom účte odporcu sumu 8 794 389 Sk, porušil tým svoje vyššie uvedené zákonné aj

zmluvné povinnosti, a teda zodpovedá odporcovi za spôsobenú škodu v zmysle ust. § 373

a nasl. Obch. zák. Odporca mal, resp. sčasti ešte stále, má voči navrhovateľovi pohľadávku na

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti navrhovateľa podľa ust § 709 ods. 1 Obch.

zák., ust, , ako aj o bankách v znení účinnom od

01. 02. 2000, ako aj porušením zmluvných povinností zo zmluvy o bežnom účte, uzavretej

medzi účastníkmi dňa 20. 11. 1996 a navrhovateľ sa zodpovednosti za túto škodu nezbaví.

Potom však pohľadávka navrhovateľa uplatňovaná v tomto konaní zanikla na základe

predmetného započítania pohľadávok ešte pred podaním žaloby v tejto veci, a preto táto

žaloba nie je dôvodná. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k opačnému právnemu záveru, jeho

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi, o ktoré

odporca svoje odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline ako prvostupňového súdu,

opiera. Považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne a stotožňuje sa s jeho

právnym názorom. Prvostupňový súd prioritne skúmal a zaoberal sa otázkou, či boli platby,

ktoré vykonala P., a. s., pobočka M. dňa 01. 02. 2000 sume 8 794 389,– Sk z účtu odporcu

vykonané dôvodne alebo nie. Skutočnosť, že A. bola konateľkou odporcu a v čase vystavenia

sporných prevodných príkazov, mala podpisový vzor vo vzťahu k bežnému účtu odporcu

vedeného navrhovateľom P., a. s., pobočka M., navrhovateľ súdu nesporne preukázal.

Spornou zostala iba tá skutočnosť, či podpisy A. na predmetných príkazoch na úhradu, na

základe ktorých navrhovateľ realizoval prevod finančných prostriedkov z účtu odporcu dňa

01. 02. 2000 v sume 8 794 369,– Sk, boli príkazmi, ktoré vyhotovila osoba oprávnená s účtom

nakladať. V tejto súvislosti sa vedie na Krajskom súde v Žiline trestné konanie pod sp. zn.

vo veci obžalovaného D. a spol. pre pokus trestného činu podvodu

v spolupáchateľstve, medzi ktorými je aj A., konateľka spoločnosti odporcu. Tvrdenia

odporcu, že súdny znalec I., pri výsluchu menil svoje závery uvedené v písomnom vyhotovení

svojho znaleckého posudku, sú zavádzajúce. Stotožňuje sa s právnym názorom

prvostupňového súdu, ktorý v zdôvodnení rozsudku uvádza, že „aj pokiaľ by podpis osoby na

hromadných príkazoch sa odlišoval od podpisového vzoru tejto osoby oprávnenej s účtom

nakladať, ale bankou by bolo jednoznačne a dostatočne preukázané, že osoba, ktorej podpis sa

na hromadných príkazoch nachádza, je oprávnená a aj je identifikovaná bankou ako

oprávnená osoba, ktorá má právo s účtom príslušnej právnickej alebo fyzickej osoby

nakladať, tak potom je povinná banka takýto príkaz realizovať, lebo príkaz na úhradu z účtu

odporcu v danom prípade dáva osoba, ktorá je oprávnená s týmto účtom odporcu nakladať“.

V danom prípade bolo preukázané, že A. mohla a bola oprávnená v spornom období

s predmetným účtom odporcu nakladať a predmetné príkazy na úhradu vystavovať. Tento

právny názor súdu potvrdzujú aj nové skutočnosti v trestnom konaní sp. zn. vo

veci obžalovaného D. a spol. pre pokus trestného činu podvodu v spolupáchateľstve, medzi

ktorými je aj A., ktoré boli preukázané po zadržaní obvineného M., ktorý potvrdil, že

prevodné príkazy podpísala konateľka spoločností odporcu A. a on ich ako posol zaniesol do

banky. Navrhovateľ považuje právny úkon započítania za absolútne neplatný a navrhuje, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia ako vecne

správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ustanovenia a v znení platnom

od 15. októbra 2008 bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené predpoklady vo veci

pojednávať podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol vo veci

na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, a či vyvodil správy právny záver, keď

konštatoval, že hromadné príkazy vystavovala za odporcu osoba, ktorá bola oprávnená takéto

hromadné príkazy aj vystaviť a že nie je na mieste námietka započítania, ktorú v konaní

vzniesol odporca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že predmetom sporu je nárok z úverovej

zmluvy č. 007/00/006 zo dňa 11. 04. 2000, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi

úver dňa 14. 04. 2000 vo výške 8 830 055,– Sk. Výšku a špecifikáciu uplatneného nároku

odporca nespochybnil, bránil sa len tým, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním.

Odporca listami zo dňa 02. 01. 2001 a zo dňa 03. 01. 2001, vykonal započítanie svojej

pohľadávky voči navrhovateľovi vzniknutej z titulu údajného neoprávneného odúčtovania

sumy 8 794389,– Sk z jeho účtu pod č. 720956/1200, vedeného vo filiálke P., a. s., pobočka

M., ktorého sa podľa jeho názoru dopustila táto pobočka dňa 01. 02. 2000, keď na základe

hromadného platobného príkazu z toho istého dňa, na ktorej bol údajne sfalšovaný podpis

konateľky spoločnosti A., ktorá bola jediná oprávnená nakladať s prostriedkami na tomto

účte, vykonala príslušné úhrady.

Zo spisu vyplýva, že krajský súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom

účastníkov, ich zástupcov, znaleckým posudkom J. č. 8/2001 zo dňa 13. 03. 2001,

oboznámením sa s trestným spisom Krajského súdu v Žiline .

Znalec z odboru písmoznalectva Ing. I.N. v závere znaleckého posudku

č. 8/2001 zo dňa 13. 03. 2001 a vo výpovedi na pojednávaní v trestnej veci dňa 20. 06. 2003

jednoznačne konštatuje, že pisateľkou sporných podpisov SM 1/147-2000, SM 2/147-2000

a SM 3/147-2000, je A., konateľka odporcu avšak bez neurčitého a nezmyselného grafického

vyobrazenia na konci podpisov. Na základe vystavených príkazov na úhradu, konateľkou

odporcu A., navrhovateľ realizoval prevod finančný prostriedkov z účtu odporcu dňa 01. 02.

2000 v sume 8 794389,-- Sk.

Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že odporca

nepreukázal, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu jeho povinnosti vyplývajúcich

zo Všeobecných zmluvných podmienok na otvorenie a vedenie účtu pri realizácii prevodu

finančný prostriedkov z účtu odporcu dňa 01. 02. 2000 v sume 8 794 389,-- Sk, pretože

predmetné príkazy na úhradu boli vystavené konateľkou odporcu, a preto právny úkon

započítania zo strany odporcu, je absolútne neplatný, tak ako to konštatoval aj prvostupňový

súd v napadnutom rozsudku.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ preukázal oprávnenosť svojho uplatneného nároku

z úverovej zmluvy č. 007/00/006 zo dňa 11. 04. 2000 a odporca výšku priznaného nároku

nespochybnil, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok Krajského

súdu v Žiline, ktorým žalobe vyhovel, je vecne správny, a preto ho podľa ust.

potvrdil.

Súčasne najvyšší súd v zmysle ust. a rozhodol o trovách

odvolacieho konania. Úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto

mu ich Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. mája 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková