Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e59/383405.775896.pdf
PDF · 104.98 KB
No categories available
2Obo/120/2010
Najvyšší súd 2 Obo 120/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., s. r. o., B., D., IČO: X.
právne zastúpeného G. L., k. s., C. S. B., M., IČO: X., proti žalovanému U. B. S., a. s., Š.,
IČO: X., právne zastúpenému JUDr. I. N., PhD., advokátom, N., v konaní o obnovu
konania, vedeného Krajským súdom v Žiline vo veci sp. zn. 22Cb/1/2006, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. septembra 2010, č. k.
16Cb/1/2010-96, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
16. septembra 2010, č. k. 16Cb/1/2010-96 m e n í tak, že návrh na obnovu konania
z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 16. 09. 2010, č. k. 16Cb/1/2010-96 povolil
obnovu konania vedeného Krajským súdom v Žiline vo veci sp. zn. 22Cb/1/2006.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že obnovou konania bol napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 04. 06. 2007, č. k. 22Cb/1/2006-423 v spojení s opravným uznesením
Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 09. 2007, č. k. 22Cb/1/2006-438, ktorý rozsudok
i v spojení s rozsudkom odvolacieho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19. 05. 2009, č. k. 4Obo/249/2007-454, nadobudol právoplatnosť 29. 06. 2009
a vykonateľnosť 03. 07. 2009. Uvedeným napadnutým rozsudkom bol zaviazaný žalobca,
v pôvodnom konaní v postavení žalovaného, M., s. r. o., povinnosťou zaplatiť žalovanému,
v pôvodnom konaní v postavení žalobcovi, U. B. S., a. s., sumu 298 332,12 Eur (8 987 553,42
Sk) a trovy konania 13 777,96 Eur (415 074,70 Sk). Priznaná pohľadávka sa týkala úverového
vzťahu účastníkov zo zmluvy o úvere č. 007/00/006 zo dňa 11. 04. 2000 a ako taká nebola
medzi účastníkmi sporná. Spornou okolnosťou ostala obrana M., s. r. o., o zániku uvedenej
pohľadávky započítaním s proti pohľadávkou M., s. r. o., voči U. B. S., a. s., z titulu nároku
na náhradu škody za tvrdené neoprávnené vyplatenie sumy 291 192,24 Eur (8 794 389,-- Sk)
z účtu M., s. r. o., dňa 01. 02. 2000. V rámci dokazovania poukázal súd prvého stupňa na
súbežne vedené trestné konanie totožného súdu vo veci sp. zn. 4T/17/2001, v ktorej veci bola
obžalovaná i A. B. (konateľka M., s. r. o.) s tým, že uvedené trestné konanie nebolo ku dňu
04. 06. 2007 právoplatne skončené. Vyhodnotením dôkazov k spornej otázke autorstva
podpisov troch hromadných príkazov na výber hotovosti z účtu M., s. r. o., na základe ktorých
došlo k výberu sumy 8 794 389,-- Sk dňa 01. 02. 2000, dospel súd prvého stupňa ku
skutkovému záveru, s poukazom na znalecký posudok JUDr. I. N. zo dňa 13. 03. 2001 č.
8/2001, že autorom podpisov na predmetných hromadných príkazoch bola konateľka M.,
s. r. o., A. B., ktorá bola oprávnená s účtom nakladať.
Vzhľadom na dôvody uvedené v návrhu na obnovu, pre rozhodovanie o povolení
obnovy vo vecnoprávnej rovine bolo nosné zákonné ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
K existencii skutočností, rozhodnutí a dôkazov, ktoré M., s. r. o., nemohol použiť bez svojej
viny v pôvodnom konaní, krajský súd uviedol, že novou skutočnosťou a súčasne
rozhodnutím, bol rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 04. 2008 č. k.
4T/17/2001-2051 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
05. 06. 2009, ktorým rozhodnutím došlo s právoplatnosťou dňom 05. 06. 2009 k oslobodeniu
A. B. spod obžaloby krajského prokurátora v Žiline zo dňa 30. 07. 2001 sp. zn.
Kv 9/00-303. V tomto smere poukázal krajský súd primerane na ust. § 135 O. s. p. Relevantné
podľa súdu bolo, že išlo o skutkovú otázku, či podpisy na troch hromadných príkazoch banke
sú podpismi A. B., ako jedinej oprávnenej osoby v rozhodnom období konať v mene M.,
s. r. o. Zo záverov neskôr vydaného právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní Krajského
súdu v Žiline vo veci sp. zn. 4T/17/2001 vyplýva, že nebolo preukázané, že obžalovaná A. B.
sa akýmkoľvek spôsobom podieľala na predmetných hromadných výberoch z P., a. s. (t. č. U.
B. S., a. s.), ktorý záver je novým prejudiciálnym záverom, odchylným od rozsudku
Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 22Cb/1/2006, napadnutého návrhom na povolenie
obnovy. Odchylný skutkový záver v trestnom konaní môže byť podľa krajského súdu súčasne
spôsobilý privodiť žalobcovi M., s. r. o., priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na základe vyššie
uvedených dôvodov krajský súd konštatoval, že v danom prípade došlo k naplneniu všetkých
zákonných predpokladov prípustnosti obnovy konania Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn.
22Cb/1/2006 tak po formálnej stránke, ako aj ku splneniu podmienok prípustnosti obnovy
konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p., preto navrhovanú obnovu konania povolil
podľa ust. § 234 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Žiline s poukazom na ust. § 234 ods. 3 O. s. p.
osobitne nerozhodoval o návrhu M., s. r. o., o povolení odkladu vykonateľnosti obnovou
napadnutého rozhodnutia, ako ani o trovách konania o povolení obnovy (§ 235 ods. 3
O. s. p.).
Proti rozhodnutiu krajského súdu o povolení obnovy podal žalovaný odvolanie.
Uviedol, že o predmetnej pohľadávke bolo právoplatne rozhodnuté a vzhľadom
na skutočnosť, že nedošlo zo strany žalobcu k plneniu, podal žalovaný návrh na vykonanie
exekúcie, ktorá bola právoplatne skončená. Žalovaný zdôraznil, že žalobca podával
niekoľkokrát návrh na odklad exekúcie s odôvodnením, že bol podaný podnet na podanie
mimoriadneho dovolania, ktorému podnetu však nebolo vyhovené. Podľa žalovaného,
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Cb/1/2006-423 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/249/2007 je správny a tento nie je potrebné
revidovať. Žalovaný má za to, že prípadné závery trestného senátu, uvedené v návrhu
na obnovu konania, nemožno brať za rozhodujúce pre rozhodovanie v občianskoprávnom
spore, nakoľko trestný súd posudzoval iné veci, v inom kontexte, v úzkom pohľade trestného
práva a nedokázanie viny neznamená, že sa skutok nestal. Preto žiada napadnuté rozhodnutie
krajského súdu zmeniť tak, že návrh na obnovu konania sa ako nedôvodný zamietne.
Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnuté
rozhodnutie krajského súdu považuje za vecne správne a navrhuje, aby ho odvolací súd
potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalobcu neobstojí
tvrdenie žalovaného, že závery trestného súdu nie sú rozhodujúce pre rozhodovanie
v občianskoprávnom spore. Predmetným trestným rozsudkom súd oslobodil A. B. spod
obžaloby aj s odôvodnením, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že sporné
podpisy na hromadných príkazoch na úhradu vyhotovila obžalovaná A. B. Táto otázka bola
pritom podľa žalobcu jedna z rozhodujúcich pre posúdenie oprávnenosti nárokov,
uplatňovaných v konaní vedenom pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 22Cb/1/2006.
Preto podľa žalobcu na samotné povolenie obnovy v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
stačí, ak skutočnosť alebo rozhodnutie, nepoužité v pôvodnom konaní, mohli privodiť
priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania a až v obnovenom konaní súd rozhodne, či
takéto rozhodnutie aj privodia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 a § 214 ods. 2 O. s. p.
v medziach dôvodov odvolania a bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.
Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm.
a/ O. s. p.).
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia
len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť
v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne
môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa povolil obnovu pôvodného konania
na základe neskoršieho právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní Krajského súdu v Žiline
vo veci sp. zn. 4T/17/2001, z ktorého vyplynulo, že nebolo preukázané, že obžalovaná A. B.,
konateľka žalobcu, sa akýmkoľvek spôsobom podieľala na hromadných výberoch z P., a. s. (t.
č. U. B. S., a. s.), pre ktorý dôvod bola spod obžaloby oslobodená, pretože skutok nie je
trestným činom. Za novú skutočnosť, v rovine odlišných skutkových zistení pôvodného
konania, označil súd prvého stupňa skutkový záver trestného súdu, že obžalovanú sa
nepodarilo bez pochybností určiť ako pisateľku sporných podpisov na uvedených
hromadných príkazoch z účtu žalobcu, od ktorých tento svoju pohľadávku z titulu náhrady
škody odvozuje voči žalovanému proti pohľadávke žalovaného z titulu nesplateného úveru
voči žalobcovi v pôvodnom konaní. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že nový
(odchylný) skutkový záver v trestnom konaní by mohol byť potencionálne spôsobilý privodiť
žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie v obnovenom konaní.
Uvedený záver súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a nemá tak oporu v právnom predpise.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p., z ktorého
vychádzal súd prvého stupňa, je súd v občianskom súdnom konaní viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin postihnuteľný podľa osobitných
predpisov a kto ho spáchal. Súd však v občianskom súdnom konaní nie je viazaný
oslobodzujúcim rozsudkom, vydaným súdom v trestnom konaní, napr. z dôvodu, že nebolo
preukázané, že sa skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, stal, alebo že tento skutok nie je
trestným činom. Na základe hodnotenia dôkazov zodpovedajúcich ust. § 132 O. s. p. preto
môže súd v občianskom súdnom konaní dospieť k záveru, že skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný a v ktorom malo spočívať jeho protiprávne konanie, sa stal, napriek tomu,
že súd v trestnom konaní urobil záver, že tento skutok nebol preukázaný.
Nemožno tiež opomenúť, že záväznosť rozhodnutia je daná jeho výrokom a nie
odôvodnením. Z týchto dôvodov nemohol súd prvého stupňa dospieť k záveru, že rozhodnutie
súdu v trestnom konaní v predmetnej veci zakladá dôvod pre obnovu pôvodného konania.
Pre úplnosť sa žiada tiež dodať, že iné hodnotenie tých istých dôkazov v trestnom
a občianskom súdnom konaní, bez ďalšieho nemožno považovať za nové skutočnosti,
zakladajúce prípustnosť obnovy konania tak, ako to dôvodne namieta žalovaný.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Žiline podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh na obnovu konania
zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich náhradu
v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože trovy konania neuplatnil a nevyčíslil
v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová