Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/42/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., s. r. o., M., so sídlom

C., M., IČO: X., zastúpeného JUDr. D., advokátkou, M., M., proti žalovanému: M. K.,

narodenému X., bytom S., D. K., zastúpenému JUDr. Ľ., advokátom, H., N., o zaplatenie 17

973,09 Eur (541 457,40 Sk), na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove č. k. -582 zo dňa 17. januára 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

-582 zo dňa 17. januára 2008 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 17 973,09 Eur (541 457,40 Sk) s 18 % z omeškania ročne zo sumy

471 840,70 Sk od 07. 11. 2001 do zaplatenia a zo sumy 69 616,70 Sk od 07. 11. 2001

do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol.

V odôvodnení sa konštatuje, že žalobca sa domáhal predmetnou žalobou zaplatenia

sumy 541 457,40 Sk z titulu majetkovej ujmy, ktorú jej spôsobil žalovaný ako konateľ

spoločnosti S. s. r. o., M., tým, že nezúčtoval v rokoch 1998 - 1999 finančné prostriedky

spoločnosti, ktoré prevzal od obchodných partnerov žalobcu alebo ich vybral z peňažného

ústavu, kde mal žalobca zriadený bankový účet. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný ako jeden

z konateľov obchodnej spoločnosti v roku 1998 disponoval sumou 1 227 649,70 Sk, ktorú

čiastku prevzal od obchodných partnerov žalobcu za vykonané práce. Naspäť zúčtoval len

čiastku 755 809 Sk. Na sumu 471 840,70 Sk žalovaný nedoložil doklady o účele ich použitia.

Obdobne v roku 1999 žalovaný disponoval prostriedkami žalobcu 552 621,30 Sk a zúčtoval

použitie len v rozsahu sumy 483 004,60 Sk. Čiastka 69 616,70 Sk nebola zúčtovaná

žalovaným na dokladovanie konkrétneho použitia. Po overení v I. a. s., Bratislava bolo

zistenie, že boli dávané príkazy na výber z účtu podpísané žalovaným a ďalším konateľom

spoločnosti. Všetky konkretizované výbery v hotovosti vykonával výlučne žalovaný. Súd

vzhľadom na rozpornosť uplatnenej pohľadávky doplnil dokazovanie a ustanovil znalca.

Podľa znaleckého posudku I.. A. M. č. 2/2002, žalovaný na základe poskytnutých

dokladov v priebehu roku 1998 disponoval čiastkou 1 227 649,70 Sk, pričom podľa dokladov

bolo použitých, resp. zúčtovaných pre potrebu spoločnosti 755 809 Sk. Jednalo sa o finančné

prostriedky zaplatené obchodnými partnermi žalobcu, a to saleziánmi D. B. v rozsahu 956

649,70Sk a zvyšok 271 000 Sk boli výbery z I. a. s.

V roku 1999 od obchodných partnerov bolo zinkasovaných 409 293,50 Sk a z I. boli

výbery v rozsahu 111 500 Sk. Celkove za rok 1999 to bola čiastka

520 793,50 Sk. Cez pokladňu potom boli zaúčtované úhrady v hotovosti, úhrady faktúr,

nákupy materiálu, kancelárskych potrieb, kolky a iné, v celkovej výške 483 004,60 Sk.

Po doplnení znaleckého posudku č. 2/2002 znalkyňa opätovne trvala na tom, že žalovaný

nezdokladoval použitie finančných prostriedkov, a to v čiastke 481 840,70 Sk za rok 1998

a čiastky 69 616,70 Sk za rok 1999.

V súvislosti s namietaním obsahu znaleckého posudku I.. M. bol ustanovený kontrolný

znalec - I.. E. Š., ktorá v znaleckom posudku č. 5/2007 skonštatovala,

že pri úlohe posúdiť hodnovernosť účtovných dokladov predložených žalovaným v spore

a zvážiť, či tieto doklady nemali byť súčasťou účtovnej dokumentácie žalobcu za rok 1998,

1999, žalovaný predložil daňové priznanie, výkazy, hlavnú knihu – analytickú evidenciu

za rok 1998, pokladničnú knihu za rok 1998, ale prvotné doklady – pokladničné doklady,

iné účtovne doklady neboli žalovaným predložené. Podľa zistenia na Daňovom úrade v M.

boli dňa 11. 09. 2002 predložené zmenené výkazy za rok 1998, a to súvaha a výkaz ziskov

a strát, pričom opravné daňové priznanie za rok 1998 predložené nebolo.

Na základe toho sa javí, že u žalobcu bolo prepracované účtovníctvo za rok 1998.

Spoločnosťou S. boli znalkyni predložené len účtovné prípady už prepracované v účtovníctve

za rok 1998. Pôvodné účtovné doklady neboli predložené ani žalobcom,

ani žalovaným.

Pri porovnaní pokladničnej knihy za rok 1998 predloženej žalovaným a pokladničnej

knihy predloženej spoločnosťou S., zistil znalec tieto rozdiely: počiatočný stav k 01. 01. 1998

bol v pôvodnej pokladničnej knihe vedený vo výške 134 240 Sk. V opravenej pokladničnej

knihe v čiastke 27 665,20 Sk. Vo výkaze súvaha Úč POD 1-01 k 31. 12. 1997

je vykázaný stav 134 000 Sk. V pokladničnej knihe za rok 1998 predloženej žalovaným bolo

zúčtovaných 44 príjmových pokladničných dokladov a 746 výdavkových pokladničných

dokladov. V pokladničnej knihe predloženej spoločnosťou S. bolo zúčtovaných 28

príjmových pokladničných dokladov a 480 výdavkových pokladničných dokladov. Nebola

predložená inventarizácia majetku a záväzkov k 31. 12. 1998, ktorá by dokumentovala stavy

rozporovaných účtov k 31. 12. 1998, predovšetkým fyzickej inventarizácie peňažných

prostriedkov v pokladni. Takýto zásah do účtovníctva spoločnosti nie je v súlade so zákonom

č. o účtovníctve.

Žalovaným boli predložené pôvodné účtovné knihy a výkazy za rok 1998, nie však

prvotné doklady, resp. potvrdená kópia príjmového pokladničného dokladu, ktorá by

dokumentovala účtovný prípad, že peniaze boli do pokladne uložené. Pôvodné účtovné

doklady predložené znalkyni neboli. Ďalej znalkyňa uviedla, že v účtovníctve spoločnosti

je na účte číslo 33501 vedená pohľadávka voči žalovanému v rozsahu 650 505,80 Sk.

V súvahe predloženej daňovému úradu dňa 30. 03. 1998 však nebol vykázaný stav na účte

33501 - pohľadávky voči zamestnancom. Obdobne aj v roku 1999 žalobca viedol

na uvedenom účte pohľadávku voči zamestnancovi – žalovanému v čiastke 483 004,50 Sk.

Znalec neposudzoval opodstatnenosť účtovnej operácie, t. j. vykázanie osobitného účtu

pohľadávok voči zamestnancom spoločnosti. Prvostupňový súd na základe vykonaného

dokazovania, predložených dôkazov a vypočutých svedkov dospel k záveru, že žalovaný

spôsobil žalobcovi škodu s poukazom na ustanovenie a .

Podľa znaleckého posudku I.. M., žalovaný ako konateľ spoločnosti nezdokladoval za

rok 1998 použitie finančných prostriedkov vo výške 471 840,70 Sk, za rok 1999 finančné

prostriedky v rozsahu 69 616,70 Sk. Tieto nezdokladované prostriedky je možné považovať

za škodu, ktorá vznikla žalovanej obchodnej spoločnosti, keďže tieto prostriedky v takom

rozsahu mal k dispozícii žalovaný a nevrátil ich do dispozície obchodnej spoločnosti.

Navrátenie do dispozície znamená nepreukázanie použitia týchto finančných prostriedkov

v prospech žalobcu. V takomto prípade nezdokladované použitie finančných prostriedkov

v celkovom rozsahu 541 457,40 Sk je škodou na majetku žalobcu, ktorú musí žalovaný ako

konateľ spoločnosti nahradiť žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 373 v spojení s § 378

. O čiastku 541 457,40 Sk je zmenšený majetok spoločnosti tak, ako to

vyplýva zo znaleckého posudku I.. M.. Za tento účtovný rozdiel zodpovedá žalovaný ako

konateľ obchodnej spoločnosti. Ak žalovaný nevie zdokladovať použitie finančných

prostriedkov žalobcu v rozsahu 541 457,40 Sk, musí to žalovaný nahradiť ako škodu na

majetku spoločnosti. Krajský súd preto vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 541 457,40 Sk.

Zároveň priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 a §502 ods. 1

vo výške 18 % z dlžných súm za rok 1998 a 1999.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , kde neúspech žalobcu

bol len v pomerne nepatrnej časti, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Poukazuje na to, že napadnutý

rozsudok a jeho odôvodnenie nemá oporu v zákone ani vo vykonanom dokazovaní a dokonca

súd podľa jeho názoru úmyselne opomenul podstatné a vierohodné dôkazy, ktoré boli

predložené. V spornom prípade bolo preukázané, že daňové priznanie za rok 1998 žalovaný

riadne podpísal, pričom podklady k tomuto daňovému priznaniu spracovala pani H.,

čo aj priamo na pojednávaní potvrdila. Túto skutočnosť súd vôbec do úvahy nezobral. Toto

daňové priznanie bolo daňovým úradom, ako aj žalobcom akceptované a nebolo nejako

spochybňované. K spochybneniu došlo až neskôr žalobou a následne tvrdeniami žalobcu,

ale podklady, ktoré boli použité na vyhotovenie tohto daňového priznania za rok 1998 neboli

súdu nikdy predložené, a to aj napriek tomu, že sa ich domáhala aj znalkyňa I.. Š..

Obe znalkyne poukázali na rozdielne stavy pokladní, ako aj v daňových dokladoch,

a napriek tomu súd akceptoval tvrdenie žalobcu, a to aj napriek tomu, že tento bez jeho

prítomnosti a účasti žalovaného prepracoval účtovnú závierku za rok 1998, a to už v období,

keď žaloba bola podaná na prvostupňovom súde.

Súd ďalej nijako nevyhodnotil porušenie § 3 ods. 1 zák. č. 563/91 Zb., na ktoré veľmi

dôkladne poukázala znalkyňa I.. Š., ktorá jednoznačne uviedla, že v čase, keď už bola vec

pred súdom nebolo ani možné vstupovať do účtovníctva z roku 1998 a toto upravovať. Ďalej

znalkyňa v znaleckom posudku na strane 4 uviedla, že žalovaným predložené doklady

súhlasia s číslami uvedenými v daňovom priznaní za rok 1998, pričom žalobca prvotné

doklady nepredložil, a to aj napriek tomu, že mu to zákon ukladá. Žalobca predložil len

prepracované účtovníctvo za rok 1998 a postupne uvádzal zistené rozdiely, ktoré však

vykonal po odchode žalovaného bez jeho vedomia a v čase, keď už predmetný súdny spor

prebiehal. Všetky tieto nelegálne zásahy sú postupne uvedené v znaleckom posudku strana 5,

6, 7, čo je v rozpore so zákonom číslo

Ďalej krajský súd nevyhodnotil ani tú skutočnosť, že znalecký posudok

od I.. M. bol vyžiadaný 15. 07. 2002 a opravené výkazy - súvaha k 30. 12. 1998 bola podaná

na daňový úrad až dňa 11. 09. 2002. Nelegálnosť tohto kroku bola zdôraznená v znaleckom

posudku I.. Š..

Taktiež nezobral prvostupňový súd do úvahy porovnanie pokladničných kníh, ktoré

vykonala znalkyňa I.. Š.. V období rokov 1997 - 1998 ani účtovníčka žalobcu,

ani ostatní konatelia nemali voči žalovanému žiadne finančné pohľadávky a daňové priznania

za toto obdobie boli podpísané a odovzdané ako správne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa

považuje žalovaný za jednostranné a zavádzajúce aj z toho dôvodu, že pri odôvodnení svojho

rozhodnutia sa pridržiaval výlučne len znaleckých posudkov I.. M., a to aj napriek tomu, že

žalovaný poukázal na hrubé chyby v tomto znaleckom dokazovaní. Súd absolútne nezobral do

úvahy ani to, že dátumy opravených výkazov a listov znalkyne I.. M. sú takmer dátumovo

totožné - list zo dňa 10. 09. 2002 a potvrdenie o prijatí opravných výkazov je z 11. 09. 2002,

čo znamená, že tieto sa opravovali v priebehu súdneho konania

pre potreby súdneho dokazovania za účelom poškodenia žalovaného. Aj právna zástupkyňa

žalobcu priamo na pojednávaní potvrdila, že uplatnená pohľadávka bola ustálená

až po opravnom daňovom priznaní podanom v roku 2002. Vychádzajúc zo spoločenskej

zmluvy spoločnosti, ako aj zistení oboch znaleckých posudkoch za účtovníctvo spoločnosti

zodpovedajú všetci konatelia spoločnosti a nie je možné ustáliť záver, že za škodu zodpovedá

výlučne len žalovaný.

Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá v celom

rozsahu. Zároveň žiada, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania pred súdom

prvého stupňa, ako aj súdom odvolacím.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

) prejednal vec v rozsahu podľa , bez nariadenia pojednávania

podľa , a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Zistil, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy

19 073,09 Eur (541 457,40 Sk) titulom náhrady škody voči žalovanému ako spoločníkovi

a konateľovi obchodnej spoločnosti S., s. r. o., M.. Vzťah medzi spoločnosťou a členom

orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje

primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve ( ),

ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti

alebo spoločníkom, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie povinností ( ).

Keďže žalobca si uplatňuje náhradu škody, je potrebné v predmetnom prípade

vychádzať z ustanovenia .

Podľa tohto ustanovenia, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,

je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie

povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Toto ustanovenie

zakotvuje všeobecnú úpravu náhrady škody v obchodných záväzkových vzťahoch.

Vymedzuje teda všeobecné predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody. Preto je

potrebné skúmať porušenie povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu, vznik škody

a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Úprava náhrady škody

je v založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez ohľadu

na zavinenie.

Žalobca vidí porušenie povinností žalovaného v tom, že ako konateľ obchodnej

spoločnosti bol oprávnený vykonávať pre žalobcu právne úkony pri prevádzke jeho

podnikateľskej činnosti. V mene obchodnej spoločnosti, preberal hotovosť, resp. mal

možnosť disponovať s finančnými prostriedkami, ktoré bol povinný vyúčtovať. Podľa

žalobcu, žalovaný nepreukázal a nedoložil použitie finančných prostriedkov za rok 1998

a 1999 v sume 541 467,40 Sk v prospech spoločnosti S. s .r. o., M.,

čím spôsobil žalobcovi škodu v rozsahu uplatnenej pohľadávky.

Vzhľadom na spornosť uplatneného práva, prvostupňový súd nariadil znalecké

dokazovanie v zmysle ust. s. 1 za účelom posúdenia hodnovernosti

predložených účtovných dokladov žalovaným, ako aj ustálenia, či tieto doklady mali byť

súčasťou účtovnej dokumentácie žalobcu za rok 1998 a 1999.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2002 a jeho doplnenie č. 01/2005

I.. A. M.. Vzhľadom na vznesené námietky žalovaného voči vypracovanému znaleckému

posudku bol ustanovený kontrolný znalec I.. E. Š. - znalecký posudok č. 5/2007 a jeho

doplnenie zo dňa 07. 11. 2007.

Zo záverov kontrolného znaleckého posudku nesporne vyplýva, že žalovaný predložil

daňové priznanie, výkazy, hlavnú knihu – analytickú evidenciu za rok 1998, pokladničnú

knihu za rok 1998, avšak prvotné doklady – pokladničné doklady, ani účtovné doklady neboli

predložené sporovými stranami. Porovnaním pokladničnej knihy za rok 1998 predloženej

žalobcom a žalovaným boli znalcom zistené rozdiely tak v počiatočnom stave vedených

finančných prostriedkov, ako aj zostatku, v počte zaúčtovaných príjmových pokladničných

dokladov, ako aj v počte výdavkových pokladničných dokladov. Žalobca ako obchodná

spoločnosť nesprávne preúčtovala výdavkové pokladničné doklady - pohyb peňazí v pokladni

- nákup materiálu, PHM, ako aj ostatné výdavky, ktoré viedla prostredníctvom účtu 33501

označeného ako pohľadávky voči zamestnancom - žalovanému. Taktiež nebola predložená

inventarizácia majetku a záväzkov k 31. 12. 1998, ktorá by dokumentovala stav

rozporovaných účtovných dokladov k rozhodnému obdobiu. Takýto zásah do účtovníctva

zo strany žalobcu nie je v súlade so zákonom číslo o účtovníctve v znení úprav,

ktorý stanovuje spôsob vedenia účtovníctva. Ďalej znalkyňa konštatovala, že v účtovníctve

spoločnosti S. s. r. o., M. sa na nachádzajú účtovné doklady, ktoré boli prepracované, resp.

opravené, a keďže pôvodné účtovné doklady žalobca nedoložil, nebolo možné porovnať

rozdiel v pôvodných a opravených účtovných dokladov za obdobie, kedy mal podľa tvrdenia

žalobcu žalovaný spôsobiť spoločnosti majetkovú ujmu. Takýto postup žalobcu bol v rozpore

so Opravené výkazy – súvaha k 31. 12. 1998 bola žalobcom

podaná na Daňový úrad M. dňa 11. 09. 2002, t. j. v čase, kedy už bolo súdom nariadené

znalecké dokazovanie I.. M.. Kontrolná znalkyňa nepotvrdila, že žalovaný disponoval so

sumou 1 227 649,70 Sk, a že z tejto čiastky nezúčtoval v prospech spoločnosti sumu 471 840

Sk, iba uviedla, že žalobca viedol účet

č. 33501 ako účet voči zamestnancovi - žalovanému v rozsahu 650 505, 80 Sk. No v súvahe

predloženej daňovému úradu dňa 30. 03. 1998 nebol vykázaný žiadny stav na tomto účte.

Za rok 1999 žalobca viedol na účte 33501 pohľadávku proti žalovanému v sume

483 004,60 Sk. Opodstatnenosť účtovnej operácie znalec však neposudzoval. Nebola

uskutočnená inventarizácia účtu č. 33501. Žalovaný pri inventarizácii nepotvrdil podpisom

výšku pohľadávky. Z doložených dokladov sa nedala odsúhlasiť správnosť zaúčtovania

na tomto účte.

Napriek rozdielnym záverom vypracovaných znaleckých posudkov, prvostupňový súd

bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia si osvojil len závery znaleckého posudku

I.. M., ktoré boli spochybnené žalovaným, ako aj následne vypracovaným kontrolným

znaleckým posudkom I.. Šivecovou. Prvostupňový súd absolútne nevyhodnotil kontrolný

znalecký posudok ako dôkaz, ktorý nariadil v mysle

a postupoval v rozpore s ust. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Oprávnenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana

porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi

porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou. Prvostupňový súd neskúmal splnenie

zákonom stanovených predpokladov na priznanie náhrady škody podľa ustanovenia § 373

a nasl. , s ohľadom na závery kontrolného znaleckého posudku, ktorý jednoznačne

poukázal na nezrovnalosti vo vedení evidencie účtovníctva žalobcu za rozhodné obdobie, ako

aj nepredloženie prvotných účtovných dokladov, z ktorých by bolo možné zistiť, akú čiastku

príjmov spoločnosti žalovaný ako konateľ spoločnosti neodviedol na účet žalobcu za r. 1998

- 1999. Sporný je aj rozsah osobnej zodpovednosti žalovaného za vedenie účtovníctva

vzhľadom na to, že za vedenie účtovníctva obchodnej spoločnosti v rokoch 1998 - 1999 boli

zodpovední konatelia žalobcu, a to J. H. a M. K. v zmysle .

Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec

nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho nedostatočne zistil skutkový stav, preto jeho

odvolaním napadnutý rozsudok podľa a zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. mája 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.