Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c19/369739.b3e141.pdf
PDF · 114.64 KB
No categories available
5Obo/42/2008
Najvyšší súd 5Obo/42/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., s. r. o., M., so sídlom
C., M., IČO: X., zastúpeného JUDr. D., advokátkou, M., M., proti žalovanému: M. K.,
narodenému X., bytom S., D. K., zastúpenému JUDr. Ľ., advokátom, H., N., o zaplatenie 17
973,09 Eur (541 457,40 Sk), na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 3Cb 353/2001-582 zo dňa 17. januára 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3Cb 353/2001-582 zo dňa 17. januára 2008 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 17 973,09 Eur (541 457,40 Sk) s 18 % z omeškania ročne zo sumy
471 840,70 Sk od 07. 11. 2001 do zaplatenia a zo sumy 69 616,70 Sk od 07. 11. 2001
do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol.
V odôvodnení sa konštatuje, že žalobca sa domáhal predmetnou žalobou zaplatenia
sumy 541 457,40 Sk z titulu majetkovej ujmy, ktorú jej spôsobil žalovaný ako konateľ
spoločnosti S. s. r. o., M., tým, že nezúčtoval v rokoch 1998 - 1999 finančné prostriedky
spoločnosti, ktoré prevzal od obchodných partnerov žalobcu alebo ich vybral z peňažného
ústavu, kde mal žalobca zriadený bankový účet. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný ako jeden
z konateľov obchodnej spoločnosti v roku 1998 disponoval sumou 1 227 649,70 Sk, ktorú
čiastku prevzal od obchodných partnerov žalobcu za vykonané práce. Naspäť zúčtoval len
čiastku 755 809 Sk. Na sumu 471 840,70 Sk žalovaný nedoložil doklady o účele ich použitia.
Obdobne v roku 1999 žalovaný disponoval prostriedkami žalobcu 552 621,30 Sk a zúčtoval
použitie len v rozsahu sumy 483 004,60 Sk. Čiastka 69 616,70 Sk nebola zúčtovaná
žalovaným na dokladovanie konkrétneho použitia. Po overení v I. a. s., Bratislava bolo
zistenie, že boli dávané príkazy na výber z účtu podpísané žalovaným a ďalším konateľom
spoločnosti. Všetky konkretizované výbery v hotovosti vykonával výlučne žalovaný. Súd
vzhľadom na rozpornosť uplatnenej pohľadávky doplnil dokazovanie a ustanovil znalca.
Podľa znaleckého posudku I.. A. M. č. 2/2002, žalovaný na základe poskytnutých
dokladov v priebehu roku 1998 disponoval čiastkou 1 227 649,70 Sk, pričom podľa dokladov
bolo použitých, resp. zúčtovaných pre potrebu spoločnosti 755 809 Sk. Jednalo sa o finančné
prostriedky zaplatené obchodnými partnermi žalobcu, a to saleziánmi D. B. v rozsahu 956
649,70Sk a zvyšok 271 000 Sk boli výbery z I. a. s.
V roku 1999 od obchodných partnerov bolo zinkasovaných 409 293,50 Sk a z I. boli
výbery v rozsahu 111 500 Sk. Celkove za rok 1999 to bola čiastka
520 793,50 Sk. Cez pokladňu potom boli zaúčtované úhrady v hotovosti, úhrady faktúr,
nákupy materiálu, kancelárskych potrieb, kolky a iné, v celkovej výške 483 004,60 Sk.
Po doplnení znaleckého posudku č. 2/2002 znalkyňa opätovne trvala na tom, že žalovaný
nezdokladoval použitie finančných prostriedkov, a to v čiastke 481 840,70 Sk za rok 1998
a čiastky 69 616,70 Sk za rok 1999.
V súvislosti s namietaním obsahu znaleckého posudku I.. M. bol ustanovený kontrolný
znalec - I.. E. Š., ktorá v znaleckom posudku č. 5/2007 skonštatovala,
že pri úlohe posúdiť hodnovernosť účtovných dokladov predložených žalovaným v spore
a zvážiť, či tieto doklady nemali byť súčasťou účtovnej dokumentácie žalobcu za rok 1998,
1999, žalovaný predložil daňové priznanie, výkazy, hlavnú knihu – analytickú evidenciu
za rok 1998, pokladničnú knihu za rok 1998, ale prvotné doklady – pokladničné doklady,
iné účtovne doklady neboli žalovaným predložené. Podľa zistenia na Daňovom úrade v M.
boli dňa 11. 09. 2002 predložené zmenené výkazy za rok 1998, a to súvaha a výkaz ziskov
a strát, pričom opravné daňové priznanie za rok 1998 predložené nebolo.
Na základe toho sa javí, že u žalobcu bolo prepracované účtovníctvo za rok 1998.
Spoločnosťou S. boli znalkyni predložené len účtovné prípady už prepracované v účtovníctve
za rok 1998. Pôvodné účtovné doklady neboli predložené ani žalobcom,
ani žalovaným.
Pri porovnaní pokladničnej knihy za rok 1998 predloženej žalovaným a pokladničnej
knihy predloženej spoločnosťou S., zistil znalec tieto rozdiely: počiatočný stav k 01. 01. 1998
bol v pôvodnej pokladničnej knihe vedený vo výške 134 240 Sk. V opravenej pokladničnej
knihe v čiastke 27 665,20 Sk. Vo výkaze súvaha Úč POD 1-01 k 31. 12. 1997
je vykázaný stav 134 000 Sk. V pokladničnej knihe za rok 1998 predloženej žalovaným bolo
zúčtovaných 44 príjmových pokladničných dokladov a 746 výdavkových pokladničných
dokladov. V pokladničnej knihe predloženej spoločnosťou S. bolo zúčtovaných 28
príjmových pokladničných dokladov a 480 výdavkových pokladničných dokladov. Nebola
predložená inventarizácia majetku a záväzkov k 31. 12. 1998, ktorá by dokumentovala stavy
rozporovaných účtov k 31. 12. 1998, predovšetkým fyzickej inventarizácie peňažných
prostriedkov v pokladni. Takýto zásah do účtovníctva spoločnosti nie je v súlade so zákonom
č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Žalovaným boli predložené pôvodné účtovné knihy a výkazy za rok 1998, nie však
prvotné doklady, resp. potvrdená kópia príjmového pokladničného dokladu, ktorá by
dokumentovala účtovný prípad, že peniaze boli do pokladne uložené. Pôvodné účtovné
doklady predložené znalkyni neboli. Ďalej znalkyňa uviedla, že v účtovníctve spoločnosti
je na účte číslo 33501 vedená pohľadávka voči žalovanému v rozsahu 650 505,80 Sk.
V súvahe predloženej daňovému úradu dňa 30. 03. 1998 však nebol vykázaný stav na účte
33501 - pohľadávky voči zamestnancom. Obdobne aj v roku 1999 žalobca viedol
na uvedenom účte pohľadávku voči zamestnancovi – žalovanému v čiastke 483 004,50 Sk.
Znalec neposudzoval opodstatnenosť účtovnej operácie, t. j. vykázanie osobitného účtu
pohľadávok voči zamestnancom spoločnosti. Prvostupňový súd na základe vykonaného
dokazovania, predložených dôkazov a vypočutých svedkov dospel k záveru, že žalovaný
spôsobil žalobcovi škodu s poukazom na ustanovenie § 373 a § 378 OBZ.
Podľa znaleckého posudku I.. M., žalovaný ako konateľ spoločnosti nezdokladoval za
rok 1998 použitie finančných prostriedkov vo výške 471 840,70 Sk, za rok 1999 finančné
prostriedky v rozsahu 69 616,70 Sk. Tieto nezdokladované prostriedky je možné považovať
za škodu, ktorá vznikla žalovanej obchodnej spoločnosti, keďže tieto prostriedky v takom
rozsahu mal k dispozícii žalovaný a nevrátil ich do dispozície obchodnej spoločnosti.
Navrátenie do dispozície znamená nepreukázanie použitia týchto finančných prostriedkov
v prospech žalobcu. V takomto prípade nezdokladované použitie finančných prostriedkov
v celkovom rozsahu 541 457,40 Sk je škodou na majetku žalobcu, ktorú musí žalovaný ako
konateľ spoločnosti nahradiť žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 373 v spojení s § 378
Obchodného zákonníka. O čiastku 541 457,40 Sk je zmenšený majetok spoločnosti tak, ako to
vyplýva zo znaleckého posudku I.. M.. Za tento účtovný rozdiel zodpovedá žalovaný ako
konateľ obchodnej spoločnosti. Ak žalovaný nevie zdokladovať použitie finančných
prostriedkov žalobcu v rozsahu 541 457,40 Sk, musí to žalovaný nahradiť ako škodu na
majetku spoločnosti. Krajský súd preto vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 541 457,40 Sk.
Zároveň priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 a §502 ods. 1
OBZ vo výške 18 % z dlžných súm za rok 1998 a 1999.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §142 ods. 2 O. s. p., kde neúspech žalobcu
bol len v pomerne nepatrnej časti, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Poukazuje na to, že napadnutý
rozsudok a jeho odôvodnenie nemá oporu v zákone ani vo vykonanom dokazovaní a dokonca
súd podľa jeho názoru úmyselne opomenul podstatné a vierohodné dôkazy, ktoré boli
predložené. V spornom prípade bolo preukázané, že daňové priznanie za rok 1998 žalovaný
riadne podpísal, pričom podklady k tomuto daňovému priznaniu spracovala pani H.,
čo aj priamo na pojednávaní potvrdila. Túto skutočnosť súd vôbec do úvahy nezobral. Toto
daňové priznanie bolo daňovým úradom, ako aj žalobcom akceptované a nebolo nejako
spochybňované. K spochybneniu došlo až neskôr žalobou a následne tvrdeniami žalobcu,
ale podklady, ktoré boli použité na vyhotovenie tohto daňového priznania za rok 1998 neboli
súdu nikdy predložené, a to aj napriek tomu, že sa ich domáhala aj znalkyňa I.. Š..
Obe znalkyne poukázali na rozdielne stavy pokladní, ako aj v daňových dokladoch,
a napriek tomu súd akceptoval tvrdenie žalobcu, a to aj napriek tomu, že tento bez jeho
prítomnosti a účasti žalovaného prepracoval účtovnú závierku za rok 1998, a to už v období,
keď žaloba bola podaná na prvostupňovom súde.
Súd ďalej nijako nevyhodnotil porušenie § 3 ods. 1 zák. č. 563/91 Zb., na ktoré veľmi
dôkladne poukázala znalkyňa I.. Š., ktorá jednoznačne uviedla, že v čase, keď už bola vec
pred súdom nebolo ani možné vstupovať do účtovníctva z roku 1998 a toto upravovať. Ďalej
znalkyňa v znaleckom posudku na strane 4 uviedla, že žalovaným predložené doklady
súhlasia s číslami uvedenými v daňovom priznaní za rok 1998, pričom žalobca prvotné
doklady nepredložil, a to aj napriek tomu, že mu to zákon ukladá. Žalobca predložil len
prepracované účtovníctvo za rok 1998 a postupne uvádzal zistené rozdiely, ktoré však
vykonal po odchode žalovaného bez jeho vedomia a v čase, keď už predmetný súdny spor
prebiehal. Všetky tieto nelegálne zásahy sú postupne uvedené v znaleckom posudku strana 5,
6, 7, čo je v rozpore so zákonom číslo 563/1991 Zb.
Ďalej krajský súd nevyhodnotil ani tú skutočnosť, že znalecký posudok
od I.. M. bol vyžiadaný 15. 07. 2002 a opravené výkazy - súvaha k 30. 12. 1998 bola podaná
na daňový úrad až dňa 11. 09. 2002. Nelegálnosť tohto kroku bola zdôraznená v znaleckom
posudku I.. Š..
Taktiež nezobral prvostupňový súd do úvahy porovnanie pokladničných kníh, ktoré
vykonala znalkyňa I.. Š.. V období rokov 1997 - 1998 ani účtovníčka žalobcu,
ani ostatní konatelia nemali voči žalovanému žiadne finančné pohľadávky a daňové priznania
za toto obdobie boli podpísané a odovzdané ako správne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje žalovaný za jednostranné a zavádzajúce aj z toho dôvodu, že pri odôvodnení svojho
rozhodnutia sa pridržiaval výlučne len znaleckých posudkov I.. M., a to aj napriek tomu, že
žalovaný poukázal na hrubé chyby v tomto znaleckom dokazovaní. Súd absolútne nezobral do
úvahy ani to, že dátumy opravených výkazov a listov znalkyne I.. M. sú takmer dátumovo
totožné - list zo dňa 10. 09. 2002 a potvrdenie o prijatí opravných výkazov je z 11. 09. 2002,
čo znamená, že tieto sa opravovali v priebehu súdneho konania
pre potreby súdneho dokazovania za účelom poškodenia žalovaného. Aj právna zástupkyňa
žalobcu priamo na pojednávaní potvrdila, že uplatnená pohľadávka bola ustálená
až po opravnom daňovom priznaní podanom v roku 2002. Vychádzajúc zo spoločenskej
zmluvy spoločnosti, ako aj zistení oboch znaleckých posudkoch za účtovníctvo spoločnosti
zodpovedajú všetci konatelia spoločnosti a nie je možné ustáliť záver, že za škodu zodpovedá
výlučne len žalovaný.
Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá v celom
rozsahu. Zároveň žiada, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania pred súdom
prvého stupňa, ako aj súdom odvolacím.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
O. s. p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Zistil, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy
19 073,09 Eur (541 457,40 Sk) titulom náhrady škody voči žalovanému ako spoločníkovi
a konateľovi obchodnej spoločnosti S., s. r. o., M.. Vzťah medzi spoločnosťou a členom
orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje
primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve (§ 566 ods. 1 OBZ),
ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
alebo spoločníkom, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie povinností (§ 66 ods. 3 OBZ).
Keďže žalobca si uplatňuje náhradu škody, je potrebné v predmetnom prípade
vychádzať z ustanovenia § 373 OBZ.
Podľa tohto ustanovenia, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Toto ustanovenie
zakotvuje všeobecnú úpravu náhrady škody v obchodných záväzkových vzťahoch.
Vymedzuje teda všeobecné predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody. Preto je
potrebné skúmať porušenie povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu, vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Úprava náhrady škody
je v obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez ohľadu
na zavinenie.
Žalobca vidí porušenie povinností žalovaného v tom, že ako konateľ obchodnej
spoločnosti bol oprávnený vykonávať pre žalobcu právne úkony pri prevádzke jeho
podnikateľskej činnosti. V mene obchodnej spoločnosti, preberal hotovosť, resp. mal
možnosť disponovať s finančnými prostriedkami, ktoré bol povinný vyúčtovať. Podľa
žalobcu, žalovaný nepreukázal a nedoložil použitie finančných prostriedkov za rok 1998
a 1999 v sume 541 467,40 Sk v prospech spoločnosti S. s .r. o., M.,
čím spôsobil žalobcovi škodu v rozsahu uplatnenej pohľadávky.
Vzhľadom na spornosť uplatneného práva, prvostupňový súd nariadil znalecké
dokazovanie v zmysle ust. § 127ods. 1 O. s. p. za účelom posúdenia hodnovernosti
predložených účtovných dokladov žalovaným, ako aj ustálenia, či tieto doklady mali byť
súčasťou účtovnej dokumentácie žalobcu za rok 1998 a 1999.
Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2002 a jeho doplnenie č. 01/2005
I.. A. M.. Vzhľadom na vznesené námietky žalovaného voči vypracovanému znaleckému
posudku bol ustanovený kontrolný znalec I.. E. Š. - znalecký posudok č. 5/2007 a jeho
doplnenie zo dňa 07. 11. 2007.
Zo záverov kontrolného znaleckého posudku nesporne vyplýva, že žalovaný predložil
daňové priznanie, výkazy, hlavnú knihu – analytickú evidenciu za rok 1998, pokladničnú
knihu za rok 1998, avšak prvotné doklady – pokladničné doklady, ani účtovné doklady neboli
predložené sporovými stranami. Porovnaním pokladničnej knihy za rok 1998 predloženej
žalobcom a žalovaným boli znalcom zistené rozdiely tak v počiatočnom stave vedených
finančných prostriedkov, ako aj zostatku, v počte zaúčtovaných príjmových pokladničných
dokladov, ako aj v počte výdavkových pokladničných dokladov. Žalobca ako obchodná
spoločnosť nesprávne preúčtovala výdavkové pokladničné doklady - pohyb peňazí v pokladni
- nákup materiálu, PHM, ako aj ostatné výdavky, ktoré viedla prostredníctvom účtu 33501
označeného ako pohľadávky voči zamestnancom - žalovanému. Taktiež nebola predložená
inventarizácia majetku a záväzkov k 31. 12. 1998, ktorá by dokumentovala stav
rozporovaných účtovných dokladov k rozhodnému obdobiu. Takýto zásah do účtovníctva
zo strany žalobcu nie je v súlade so zákonom číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení úprav,
ktorý stanovuje spôsob vedenia účtovníctva. Ďalej znalkyňa konštatovala, že v účtovníctve
spoločnosti S. s. r. o., M. sa na nachádzajú účtovné doklady, ktoré boli prepracované, resp.
opravené, a keďže pôvodné účtovné doklady žalobca nedoložil, nebolo možné porovnať
rozdiel v pôvodných a opravených účtovných dokladov za obdobie, kedy mal podľa tvrdenia
žalobcu žalovaný spôsobiť spoločnosti majetkovú ujmu. Takýto postup žalobcu bol v rozpore
so zákonom č. 563/1991 Zb. Opravené výkazy – súvaha k 31. 12. 1998 bola žalobcom
podaná na Daňový úrad M. dňa 11. 09. 2002, t. j. v čase, kedy už bolo súdom nariadené
znalecké dokazovanie I.. M.. Kontrolná znalkyňa nepotvrdila, že žalovaný disponoval so
sumou 1 227 649,70 Sk, a že z tejto čiastky nezúčtoval v prospech spoločnosti sumu 471 840
Sk, iba uviedla, že žalobca viedol účet
č. 33501 ako účet voči zamestnancovi - žalovanému v rozsahu 650 505, 80 Sk. No v súvahe
predloženej daňovému úradu dňa 30. 03. 1998 nebol vykázaný žiadny stav na tomto účte.
Za rok 1999 žalobca viedol na účte 33501 pohľadávku proti žalovanému v sume
483 004,60 Sk. Opodstatnenosť účtovnej operácie znalec však neposudzoval. Nebola
uskutočnená inventarizácia účtu č. 33501. Žalovaný pri inventarizácii nepotvrdil podpisom
výšku pohľadávky. Z doložených dokladov sa nedala odsúhlasiť správnosť zaúčtovania
na tomto účte.
Napriek rozdielnym záverom vypracovaných znaleckých posudkov, prvostupňový súd
bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia si osvojil len závery znaleckého posudku
I.. M., ktoré boli spochybnené žalovaným, ako aj následne vypracovaným kontrolným
znaleckým posudkom I.. Šivecovou. Prvostupňový súd absolútne nevyhodnotil kontrolný
znalecký posudok ako dôkaz, ktorý nariadil v mysle § 127 ods. 1 O. s. p.
a postupoval v rozpore s ust. § 132 O. s. p. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Oprávnenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana
porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi
porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou. Prvostupňový súd neskúmal splnenie
zákonom stanovených predpokladov na priznanie náhrady škody podľa ustanovenia § 373
a nasl. OBZ, s ohľadom na závery kontrolného znaleckého posudku, ktorý jednoznačne
poukázal na nezrovnalosti vo vedení evidencie účtovníctva žalobcu za rozhodné obdobie, ako
aj nepredloženie prvotných účtovných dokladov, z ktorých by bolo možné zistiť, akú čiastku
príjmov spoločnosti žalovaný ako konateľ spoločnosti neodviedol na účet žalobcu za r. 1998
- 1999. Sporný je aj rozsah osobnej zodpovednosti žalovaného za vedenie účtovníctva
vzhľadom na to, že za vedenie účtovníctva obchodnej spoločnosti v rokoch 1998 - 1999 boli
zodpovední konatelia žalobcu, a to J. H. a M. K. v zmysle § 135 ods. 1 OBZ.
Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho nedostatočne zistil skutkový stav, preto jeho
odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. mája 2009
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.