Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
faf/363981.f4c5aa.pdf
PDF · 130.32 KB
No categories available
5Obo/118/2009
Najvyšší súd 5 Obo 118/2009 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny
Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci
ţalobcu: S. s. r. o., M., IČO: X., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Č., M., proti ţalovanému:
M. K., nar. X., bytom S., zastúpenému JUDr. Ľ. B., advokátom, N., o zaplatenie 17 973,09
Eur (541 457,40 Sk), na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
3 Cb 353/2001-616 z 24. septembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3 Cb 353/2001-616 z 24. septembra 2009 p o t v r d z u j e .
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil
povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 6 018,97 Eur k rukám zástupcu
ţalovaného, ako aj povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 767,74 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný ako štatutárny orgán ţalobcu,
zodpovedal za riadne vedenie predpísanej evidencie účtovníctva. Podľa uzavretej
spoločenskej zmluvy článok XVI., bod 5 písm. c/, do pôsobnosti konateľa patrilo vedenie
evidencie účtovníctva spoločnosti a podľa písm. h/, vypracovanie ročnej účtovnej závierky,
pričom ţalovaný podľa písm. i/ citovaného článku spoločenskej zmluvy disponoval
s prostriedkami na beţnom účte ţalobcu. Ţalovaný vykonával úkony v mene obchodnej
spoločnosti, preberal hotovosť, resp. vyberal hotovosť z účtu ţalobcu, bol povinný aj zúčtovať
pouţitie týchto finančných prostriedkov. Zodpovednosť ţalovaného ako štatutárneho orgánu
ţalobcu nebola upravená osobitne v mandátnej zmluve uzavretej medzi ţalobcom
a ţalovaným. Ţalobca vyvodzoval zodpovednosť ţalovaného ako konateľa spoločnosti
z uzavretej spoločenskej zmluvy ţalobcu, kde v článku XVI. bod 5 boli vymenované
pôsobnosti konateľov ţalobcu. Spoločenská zmluva priamo neupravuje zodpovednosť
konateľa za škodu, ktorú spôsobí ţalobcovi. Ţalobca vyvodzoval zodpovednosť ţalovaného
len z § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keď ţalovaný nepreukáţe pouţitie finančných
prostriedkov, ktoré prevzal od obchodných partnerov ţalobcu, vzniká u ţalovaného
zodpovednosť za schodok, čo v danom prípade ţalobca ţaluje ako náhradu škody podľa
Ţalovaný sa zbavoval zodpovednosti za schodok poukazom na to, ţe pre nezhody
medzi spoločníkmi ţalobcu nemal od začiatku roka 1999 prístup do spoločnosti
a k účtovníctvu spoločnosti.
Úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je zaloţená na princípe objektívnej
zodpovednosti, čo znamená, ţe tá strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinná vţdy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinnosti, ktoré
spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Strana sa zbaví zodpovednosti iba v prípadoch, keď
preukáţe existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 OBZ).
Ţalobca trval na tom, ţe zo strany ţalovaného došlo k porušeniu povinnosti pri vedení
účtovníctva a nakladaní s finančnými prostriedkami ţalobcu, keď v rokoch 1998 a 1999
nezúčtoval pouţité finančné prostriedky v rozsahu ţalovaných 541 000,-- Sk. Pri zisťovaní
rozsahu škody ţalobca vychádzal z prepracovaných účtovných dokladov za rok 1998.
Účtovné doklady ţalobcu boli predloţené len k účtovným prípadom uţ prepracovaného
účtovníctva za rok 1998. Pôvodné účtovné doklady neboli predloţené ani ţalobcom, ani
ţalovaným. Takisto nebola predloţená inventarizácia majetku a záväzkov k 31. 12. 1998,
ktorá by dokumentovala stav rozpracovaných účtov k 31. 12. 1998, predovšetkým fyzická
inventarizácia peňaţných prostriedkov v pokladni. Takýto zásah do účtovníctva spoločnosti
nie je v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Ţalovaným boli predloţené súdnej znalkyni pôvodné účtovné knihy a výkazy za rok 1998, nie
však účtovné doklady, t.j. pokladničné doklady, resp. potvrdené kópie príjmového
pokladničného dokladu, ktoré by dokumentovali účtovné prípady, ţe peniaze boli
do pokladnice vloţené. V účtovníctve spoločnosti sa nachádzajú účtovné doklady
pravdepodobne prepracovaného účtovníctva. Súdna znalkyňa v doplnení a svojom vyjadrení
z 27. 09. 2007 konštatovala, ţe nie je moţné porovnať pôvodné a opravené účtovné doklady.
Ţalobca mal uskutočniť kontrolu fyzického stavu peňazí v pokladni, či zodpovedá účtovnému
stavu, čo malo byť overené fyzickou inventarizáciou ku dňu zostavenia účtovnej závierky
k 31. 12. 1998. O výsledku inventarizácie mal byť vyhotovený záznam, ktorý by mal
preukázať prípadné zistené rozdiely. Túto povinnosť si účtovná jednotka nesplnila. Ďalej
uviedla, ţe keďţe došlo k zmenám v konečných stavoch k 31. 12. 1998 na niektorých účtoch,
môţe mať táto skutočnosť dopad na počiatočný stav k 01. 01. 1999. Na základe toho nemôţe
vylúčiť, ţe aj tam malo dôjsť k úpravám. Podľa ţalovaného, vkladal peniaze do pokladne, čo
bolo premietnuté v pôvodnej pokladničnej knihe a v hlavnej knihe. V účtovníctve spoločnosti
sa však tieto účtovné doklady nenachádzajú. Nedá sa odsúhlasiť správnosť účtovníctva, či sú
zaúčtované všetky účtovné doklady. Nebola vykonaná ani inventarizácia účtu X. –
pohľadávky voči zamestnancovi – ţalovanému, pri inventarizácii nepotvrdil podpisom výšku
pohľadávky. Keďţe neboli doloţené pôvodné účtovné doklady, na základe toho nie je moţné
porovnať pôvodné aj nové zistené skutočnosti.
Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca svoj nárok
na náhradu škody opiera o prepracované účtovníctvo za rok 1998, ktoré podal daňovému
úradu v roku 2002. Znalkyňa nevylúčila moţnosť úprav a zmien v konečných stavoch
k 31. 12. 1998 na niektorých účtoch. Ţalobca svoj nárok na náhradu škody a výpočet škody
opiera o toto prepracované účtovníctvo, kde súdna znalkyňa spochybňuje správnosť tohto
prepracovaného účtovníctva z dôvodov, ţe neboli doloţené prvotné účtovné doklady. Výška
škody vyplynula z prepracovaného účtovníctva, ktoré bolo urobené v rozpore so zákonom
o účtovníctve č. 563/1991 Zb.
Súd skonštatoval, ţe ţalobca nepreukázal vznik škody vo výške, aká je predmetom
ţaloby. Ak nie je zjavne preukázaná škoda, zníţenie majetku spoločnosti protiprávnym
konaním ţalovaného, pričom konštatovaná výška škody je záleţitosťou tzv. prepracovaného
účtovníctva, nie je moţné určiť výšku škody a ani zodpovednosť ţalovaného za túto škodu.
Nie je predpis upravujúci zodpovednosť ţalovaného ako konateľa za odúčtovanie hotovosti,
ale podľa spoločenskej zmluvy je tu daná zodpovednosť konateľa za vedenie účtovníctva.
Túto zodpovednosť za účtovníctvo mali traja konatelia ţalobcu. Súd v tejto veci
poznamenáva, ţe za dva roky 1998 a 1999 ţalovaný nemal moţnosť plniť úlohy
pri účtovníctve spoločnosti, keď od apríla 1999 nebola daná moţnosť ţalovanému ako
konateľovi spoločnosti zaoberať sa účtovníctvom ţalobcu. Súviselo to s rozpormi medzi
ţalovaným a ďalšími spoločníkmi ţalobcu. Aj keď Obchodný zákonník predpokladá
objektívnu zodpovednosť škodcu za vznik škody, ţalobca nepreukázal vznik škody
zapríčinenej ţalovaným. Výška škody stanovená ţalobcom vychádza z prepracovaného
účtovníctva, kde správnosť tohto účtovníctva spochybnila súdna znalkyňa. Preto súd nárok
ţalobcu na náhradu škody zamietol. Ak nie je zjavne preukázaná škoda a zníţenie majetku
spoločnosti, za čo by zodpovedal aj ţalovaný, nie je moţné stanoviť zodpovednosť
ţalovaného za pochybne vypočítanú škodu. Dôkazné bremeno je na ţalobcovi, pokiaľ trvá
na škode.
O trovách konania medzi účastníkmi bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., kde
úspešný ţalovaný má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému ţalobcovi, ktoré
predstavujú v súčte 6 018,97 Eur. O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. l
v spojení s § 151 ods. 6 O. s. p., ktoré predstavujú 767,74 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca odvolanie, v zákonom stanovenej lehote podľa
ust. § 204 ods. 1 O. s. p. Ţalobou si uplatnil voči ţalovanému pohľadávku vo výške
541 457,40 Sk. Dlţná čiastka vznikla z titulu ţalovaným prevzatých, následne ţalobcovi
neodovzdaných ani dokladovo nevykrytých finančných prostriedkov patriacich ţalobcovi,
v období rokov 1998 – 1999. Ţalobca preukazoval v konaní, ţe ţalovaný finančné prostriedky
prevzal od obchodných partnerov ţalobcu, alebo ich vybral z peňaţného ústavu ţalobcu. Tieto
ţiadnym spôsobom ţalobcovi nevrátil ani ţalobcovi nepreukázal ich pouţitie na účely
spoločnosti. Ţalobca sa oprávnene a preukázateľne domnieva, ţe tieto finančné prostriedky
ţalovaný pouţil pre svoju vlastnú potrebu, čím poškodil ţalobcu.
Súdna znalkyňa Ing. M. jednoznačne potvrdila opodstatnenosť podania ţaloby
a potvrdila správnosť vedenia účtovníctva ţalobcu v rokoch 1998 - 1999. Znalkyňa
konštatovala, ţe ţalovaný ešte v roku 1998 disponoval čiastkou 1 227 649,70 Sk, pričom je
zúčtované pouţitie pre potreby spoločnosti len 755 809,-- Sk. Jednalo sa o finančné
prostriedky zaplatené obchodnými partnermi ţalobcu, v rozsahu 956 649,70 Sk a zvyšná
suma 271 000,-- Sk boli výbery z I.. Uviedla, ţe ţalovaný nezdokladoval pouţitie čiastky v
roku 1998 vo výške 471 840,70 Sk a v roku 1999 pouţitie čiastky 69 616,70 Sk.
V rokoch 1998 - 1999 ţalovaný vykonával pre ţalobcu právne úkony pri prevádzke
jeho podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti ţalovaný mal moţnosť disponovať
s finančnými prostriedkami spoločnosti, ktoré bol povinný vyúčtovať. Ţalovaný tieto finančné
prostriedky nezúčtoval a spoločnosť poškodil, pretoţe ju ukrátil o finančné prostriedky, ktoré
pouţil pre svoju potrebu a nie pre potreby spoločnosti. Tým, ţe finančné prostriedky
spoločnosti neodviedol, ani ich pouţitie spoločnosti nepreukázal, ţalobca ich nemohol
zúčtovať. Ţalobca má za to, ţe finančné prostriedky ţalovaný spreneveril, keďţe ich pouţitie
spoločnosti, v ţalovanej výške, nezdokladoval.
Pre námietky ţalovaného k znaleckého posudku vypracovaného Ing. M. bola
ustanovená nová znalkyňa Ing. Š.. Jej úlohou bolo v zmysle uznesenia prvostupňového súdu
posúdiť hodnovernosť účtovných dokladov predloţených ţalovaným v spore a zváţiť, či tieto
účtovné doklady mali byť súčasťou účtovnej evidencie ţalobcu. Zistila, ţe na daňovom úrade
v M. boli dňa 11. 09. 2002 predloţené zmenené výkazy za rok 1998, a to súvaha a výkaz
ziskov a strát, pričom opravné daňové priznania za rok 1998 predloţené nebolo. Ţalobcom
boli znalkyni predloţené len účtovné doklady uţ pravdepodobne prepracované v účtovníctve
za rok 1998. Ďalej znalkyňa v znaleckom posudku konštatuje, ţe pôvodné účtovné doklady jej
neboli predloţené ani ţalobcom ani ţalovaným. Ţalobca od začiatku tvrdí, ţe ich nemôţe
predloţiť, lebo mu ich ţalovaný ani ku dnešnému dňu nepredloţil.
Aj napriek týmto zisteniam táto znalkyňa dospela k záveru, ţe účtovníctvo ţalobcu
bolo prepracované, pretoţe zistila rozdiely pri porovnaní pokladničnej knihy za rok 1998
predloţenej ţalovaným a pokladničnej knihy predloţenej ţalobcom. Ţalobca tvrdí, ţe Ing. Š.,
porovnávala doklady predloţené ţalovaným (ničím nepodloţené, nikým nepodpísané,
nehodnoverné a neoriginálne), s originálnymi účtovnými dokladmi ţalobcu, doloţené
prvotnými pokladničnými blokmi, bankovými výpismi.
Ţalobca s takto spracovaným znaleckým posudkom Ing. Š. nesúhlasil, a namietal jeho
spracovanie. Prvostupňový súd vychádzajúc zo záverov spracovaných znaleckých posudkov
dvoma znalkyňami, rozsudkom 3 Cb 353/2001-582 zo dňa 17. 01. 2008, rozhodol tak,
ţalovanému uloţil povinnosť uhradiť ţalobcovi uplatnenú sumu. Proti tomuto rozhodnutiu
podal odvolanie ţalovaný.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie (sp. zn. 5 Obo/42/2008 zo dňa 20. 05. 2009). Odvolací súd prvostupňovému
súdu vytkol skutočnosť, ţe napriek rozdielnym záverom vypracovaných znaleckých
posudkov, prvostupňový súd si osvojil len závery znaleckého posudku Ing. M. a nezohľadnil
závery znaleckého posudku Ing. Š.. Paradoxne prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí zo
dňa 24. 09. 2009, bez ďalšieho dokazovania sa uţ stotoţnil len so závermi vypracovaného
znaleckého posudku Ing. Š. a rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol aj napriek tomu, ţe ţalobca
poukazujúc na diametrálne odlišné znalecké posudky dvoch znalkýň, navrhol súdu za účelom
zistenia objektívnej pravdy, nariadiť nové znalecké dokazovanie nezávislým znalcom.
Odvolateľ namieta, ţe prvostupňový súd pochybil, keď neskúmal zavinenie
ţalovaného, ale stotoţnil sa s vyjadrením znalkyne, o prepracovaní účtovníctva.
Prepracovanie účtovníctva bolo vykonané len preto, lebo ţalovaný ani do konca rokov 1998,
1999 nezdokumentoval ţalobcovi, na aký účel pouţil finančné prostriedky, ktoré mal
k dispozícii.
Ţalobca tým, ţe vyčlenil pohľadávky voči ţalovanému na účet X. a tým, ţe predloţil
na základe toho opravené výkazy na daňový úrad k 31. 12. 1998 v roku 2002, nemanipuloval
s účtovníctvom spoločnosti ani neprepracoval účtovníctvo tak, ţeby došlo k zmene daňového
základu.
Ţalobca má za to, ţe nevrátenie peňaţných prostriedkov do dispozície spoločnosti
ţalovaným, znamená nepreukázanie pouţitia týchto finančných prostriedkov v prospech
ţalobcu. V takomto prípade je nezdokladované pouţitie finančných prostriedkov v celkovom
rozsahu ţalovanej sumy, je škodou na majetku ţalobcu, ktorý musí ţalovaný nahradiť
ţalobcovi.
Ţalobca napadá aj pochybenie súdu pri určení trov konania, keďţe je zrejmý rozdiel
medzi priznanými trovami konania a ich vypočítaním. Ţalobca je toho názoru, ţe napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu, pretoţe prvostupňový súd nevykonal
navrhnuté dôkazy, tým, ţe vo veci nenariadil nové znalecké dokazovanie, vzhľadom na dva
rozdielne znalecké posudky znaleckým posudkom, by sa preukázala skutočnosť či ţalobca
nezákonne manipuloval s účtovníctvom, a to tak, ţe by mal poškodiť ţalovaného.
Ţalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný, ktorý uviedol, ţe odvolanie ţalobcu je nedôvodné
a navrhol odvolaciemu súdu ho v plnom rozsahu zamietnuť. Ţalobca sa neustále odvoláva
na znalecké dokazovanie Ing. M., a to aj napriek tomu, ţe priamo Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací tento postup súdu prvého stupňa vytkol. Poznámka o tom, ţe
v tomto prípade, resp. v tomto rozsudku sa krajský súd opiera len o závery znalkyne Ing. Š. je
nevhodná, nesprávna a zavádzajúca, pretoţe uţ v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky poukázal na to, ţe znalecký posudok Ing. M. je pochybný. Určil aj
povinnosť vyhodnotiť kontrolný znalecký posudok, a tento úkon krajský súd aj riadne
vykonal.
Tvrdí, ţe mu nie je moţné vyčítať, ţe znalkyni Ing. Š. nedodal nejaké doklady, pretoţe
on k týmto prístup nemá a originály dokladov naďalej drţí ţalobca, a to aj vrátane daňových
priznaní, a preto je prinajmenšom podivné, ţe tieto k dispozícii nedal, resp. naopak je logické,
ţe tieto nepredloţil z dôvodov rýchleho zistenia manipulácie.
Dáva do pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, ţe ţalobu s konkrétnou sumou
podal ţalobca na súd 31. 10. 2001. Krajský súd uznesenie o vypracovanie znaleckého
posudku, ktorým poveril Ing. M., vydal 15. 07. 2002 a ţalobca samotné opravné výkazy
k daňovému priznaniu podal aţ 11. 09. 2002, teda nepochybne manipuloval nielen účtovné
doklady v priebehu konania, ale snaţil sa takýmto spôsobom manipulovať aj súdne konanie.
Poukazuje aj na tú skutočnosť, ţe účtovníctvo spochybnila čiastočne dokonca aj
znalkyňa Ing. M., ktorá v liste z 18. 04. 2005 nepriamo označuje účtovníctvo ţalobcu za
nehodnoverné. Nakoniec v priebehu pojednávania samotný štatutárny zástupca ţalobcu
potvrdil, ţe skutočná suma, ktorej sa domáhal bola ustálená aţ po podaní opravných výkazov,
čo znamená, ţe vlastne došlo k takej úprave účtovníctva, aby upravená suma, ktorá bola
upravovaná v priebehu konania, ako tento priznal, bola vyhotovená na mieru k ţalobe podanej
dva roky predtým. Je zbytočné tvrdenie o tom, čo uviedol samotný ţalobca, ţe nedošlo
k manipulácii účtovníctva, lebo jeho samotné konanie ho usvedčuje k opaku a naviac
nepochybne Ing. Š. v znaleckom posudku i na pojednávaní pred súdom vypovedala, ţe zásah
ţalobcu do účtovníctva bol nelegálny, neprípustný.
Upriamuje pozornosť súdu nato, ţe v období rokov 1997 - 1998 ešte podpisoval
daňové priznania, tieto boli odovzdané na daňový úrad ako správne, ţalobca voči nim nemal
ţiadne finančné nároky a aţ následne v dobe, keď uţ nemal prístup k účtovníctvu, t. j. v roku
2001 bola podaná ţaloba na súd.
Neobstojí ani námietka ţalobcu vo vzťahu k ust. § 570 Obchodného zákonníka
o zodpovednosti za škodu na prevzatých veciach, pretoţe ide o vzťah mandanta a mandatára,
a v tomto prípade ide o vzájomnú zodpovednosť medzi spoločníkmi, resp. zodpovednosť
spoločníkov k spoločnosti a zo spoločenskej zmluvy ţalobcu je daná zodpovednosť
za účtovníctvo všetkých štatutárnych zástupcov, nemôţe teda táto byť vyvodzovaná len voči
ţalovanému.
Preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať ţalobcu aj na náhradu trov
konania pred odvolacím súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p.
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné vyhovieť.
Predmetom odvolania je zaplatenie sumy 17 973,09 Eur (541 457,40 Sk) titulom
náhrady škody, ktorá ţalobcovi mala vzniknúť v dôsledku prevzatých a nezúčtovaných
finančných prostriedkov ţalovaným pri výkone funkcie konateľa a spoločníka spoločnosti
v prospech ţalobcu v období rokov 1998-1999.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O. s. p.). Prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav vo veci, vykonal
dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a vyvodil správne právny záver, ţe ţalobca
neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal splnenie predpokladov na náhradu škody v zmysle
§ 373 a nasl. OBZ. Za účelom doplnenia dokazovania ustanovil súd znalecké dokazovanie
v zmysle ust. 127 O. s. p. Zo záverov kontrolného znalca nesporne vyplynulo, ţe zo strany
ţalobcu bol vykonaný zásah do účtovníctva spoločnosti v rozpore som zákonom č. 563/1991
Zb. a uplatnená výška škody bola ţalobcom účtovne ustálená aţ po oprave, resp. prepracovaní
účtovných výkazov k 31. 12. 1998, ktoré zaslal daňovému úradu 11. 09. 2002, t. j. aţ
v priebehu súdneho konania, pričom nedoloţil pôvodné účtovné doklady za rozhodné
obdobie, kedy malo dôjsť neoprávnenému disponovaniu peňaţnými prostriedkami spoločnosti
ţalovaným a vzniku škody. Povinnosť riadne zabezpečiť vedenie predpísanej evidencie
a účtovníctva obchodnej spoločnosti S., s. r. o., M., mali traja konatelia, t. j. spoločne boli
povinní vykonávať predmetnú činnosť, a preto nie je moţné vyvodiť výlučnú zodpovednosť
za predmetnú činnosť len na strane ţalovaného (viď. spoločenská zmluva ţalobcu článok
XVI. bod 5).
Námietka ţalobcu ohľadne doplnenia dokazovania stanovenie opätovne ďalšieho
kontrolného znalca je irelevantná, keďţe nie je moţné objektívne určiť výšku škody z tzv.
prepracovaného účtovníctva, ktoré bolo vykonané ţalobcom v rozpore so zákonom
o účtovníctve a pred súdom prvého stupňa ţalobca neprodukoval ţiadne relevantné dôkazy
za sporné obdobie, resp. ţalobca nedisponuje pôvodnými účtovnými dokladmi, kedy podľa
jeho tvrdenia mal ţalovaný spôsobiť spoločnosti majetkovú ujmu.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Pokiaľ ide o rozhodnutie v časti o náhradu trov konania, odvolací súd dospel k záveru,
ţe napadnuté rozhodnutie je aj v tejto časti správne. Ţalovaný si v konaní na súde prvého
stupňa uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku (spolu 1 742,15
Eur), trovy právneho zastúpenia (spolu 3 699,63 Eur), paušálne náhrady výdavkov (spolu
67,65 Eur), strata času (spolu 265,99 Eur) a cestovné náhrady (spolu 243,55 Eur), čo je
6 018,97 Eur). Je pravda, ţe v odôvodnení v závere súhrnu trov konania, prvostupňový súd
chybne uviedol sumu trov právneho zastúpenia len vo výške 1 699,63 Eur, avšak tieto
po sčítaní vyššie uvedeného podrobného rozpisu jednotlivých právnych úkonov (str. 9, 10,
rozsudku) predstavujú spolu sumu 6 018,97 Eur. Je zjavné, ţe sa jedná len o chybu v sčítaní,
ktorá má byť správne vo výške 3 699,63 Eur a výška trov bola vo výroku rozsudku však
uvedená správne, t. j. v sume 6 018,97 Eur.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol ţalovaný úspešný. Právny zástupca si trovy
odvolacieho konania nevyčíslil, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal (§ 151 ods. 2
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová