Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e4f/369896.0c4259.pdf
PDF · 110.64 KB
No categories available
5Tdo/16/2009
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 16/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. P. Szaba v trestnej veci
obvineného P. D. pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215
ods. 1 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 3 T 170/2004,
na neverejnom zasadnutí konanom 21. mája 2009 v Bratislave o dovolaní obvineného
P. D. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. marca 2008, sp. zn. 2 To16/2008,
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. D. sa odmieta.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Žiline z 11. decembra 2007, sp. zn. 3 T 170/2004,
bol obvinený P. D. uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od roku 2002 do 8. mája 2003 a od 19. decembra 2003 do 5. januára 2004 v Ž.
a niekoľkokrát v obci R., na jeho chate spôsoboval svojej manželke J. D. fyzické utrpenie
takým spôsobom, že ju bil päsťami, vyhrážal sa jej zabitím, vulgárne jej nadával (slovami
uvedenými vo výroku rozsudku), ponižoval ju slovami, že je neschopná a nič nezrobí,
jeho predošlej manželke nesiaha ani po členky, nakoľko nemá ukončenú strednú škodu,
čím u nej vyvolal akútnu stresovú poruchu s obrazom reaktívnej krátkodobej, mierne
depresívnej symptomatológie, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie aj svojmu synovi
D. D., a to tak že ho citovo deprimoval, vulgárne mu nadával, najmenej trikrát ho fyzicky
napadol, drevenou palicou, káblom a horolezeckým lanom, čím u neho vyvolal známky
úzkostne fóbickej reaktivity, spúšťajúcej vyhýbavé únikové správanie poškodeného
pred otcom.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 215 ods. 1 Tr. zák., v jeho znení účinnom
do 31. decembra 2005, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého
mu podľa § 58 ods. l písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. (účinného do 31. decembra 2005)
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený P. D. odvolanie, o ktorom Krajský súd
v Žiline rozhodol rozsudkom z 19. marca 2008, sp. zn. 2 To16/2008, tak, že podľa § 258
ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 zrušil rozsudok Okresného súdu
v Žiline z 11. decembra 2007, sp. zn. 3 T 170/2004, a podľa § 259 ods. 3 citovaného
Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že uznal obvineného P. D. za vinného
z uvedeného trestného činu podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jeho znení účinnom
do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že
od roku 2002 do 8. mája 2003 a naposledy 5. januára 2004 v Ž. a niekoľkokrát
v obci R., na jeho chate spôsoboval svojej manželke J. D. fyzické utrpenie takým
spôsobom, že ju bil päsťami, vyhrážal sa jej zabitím, vulgárne jej nadával (slovami, ktoré
sú obsiahnuté vo výroku rozsudku) a ponižoval ju slovami, že je neschopná a nič
nezarobí, jeho predošlej manželke nesiaha ani po členky, nakoľko nemá ukončenú
strednú školu, čím u nej vyvolal akútnu stresovú poruchu s obrazom reaktívnej
krátkodobej, mierne depresívnej symptomatológie, spôsoboval fyzické a psychické
utrpenie aj svojmu synovi D. D., a to tak že ho citovo deprimoval, vulgárne mu nadával,
najmenej trikrát ho fyzicky napadol, drevenou palicou, káblom a horolezeckým lanom,
čím u neho vyvolal známky úzkostne fóbickej reaktivity, spúšťajúcej vyhýbavé únikové
správanie poškodeného pred otcom.
Podľa tých istých ustanovení Trestného zákona, účinného do 31. decembra 2005,
ako okresný súd aj krajský súd uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere dvoch
rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov.
Tento rozsudok Krajského súdu v Žiline napadol dovolaním, podaným
prostredníctvom jeho obhajcu, obvinený P. D..
V dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.
Poukázal na ustanovenia § 33 ods. 1 Tr. por., § 36 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a § 165
ods. 1, ods. 2 Tr. por. v zmysle ktorých orgány činné v prípravnom konaní nepostupovali,
keď výsluch poškodenej D. dňa 20. januára 2004 uskutočnili bez účasti jeho obhajcu
napriek tomu, že ho v tom čase už mal zvoleného a obhajca prejavil záujem zúčastniť sa
osobne všetkých vyšetrovacích úkonov prípravného konania a súčasne požiadal
vyšetrovateľa o včasné oznámenie času a miesta konania takýchto úkonov. Došlo tým
k porušeniu jeho práva na obhajobu a takýto výsluch je potom absolútne neúčinným
dôkazom a nie je ho možné v trestnom konaní ďalej použiť a poukázal pritom na niektoré
judikáty uverejnené v českom komentári, českého Trestného poriadku.
V ďalšej časti dovolania obvinený uviedol, že zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo 16. mája 2005 je zrejmé, že znalkyňa D. dňa 7. mája 2003 odborne
vyšetrila D. D., syna obvineného, a teda sa oboznámila s rodinným prostredím pacienta.
Nemôže byť potom pravdou, že neposkytla poškodenému psychologickú pomoc, a teda
absolvoval len formálny vstupný pohovor, ako sa uvádza v rozhodnutí súdu prvého
stupňa.
Obvinený vyslovil názor, že uvedené predstavuje skutočnosť, pre ktorú by mohla
byť znalkyňa vylúčená, resp. by jej inak bránila byť vo veci činná ako znalec a ktorú bola
povinná bez odkladu oznámiť. Napriek tomu bola činná vo veci znaleckého dokazovania,
a to vyšetrenia duševného stavu obvineného, otca D. D..
Takýto dôkaz podľa jeho názoru trpí chybou, ktorá zakladá dovolací dôvod podľa
ustanovenia § 371 písm. g/ Tr. por.
Súdy nemali podľa neho na také dôkazy vôbec prihliadať. Tieto pochybenia
neúspešne namietal v odvolacom konaní.
Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
vyslovil, že uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline bol porušený zákon v tých
ustanoveniach, ktoré špecifikoval v dovolaní a aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline a prípadne aj ďalšie rozhodnutia na zrušený
rozsudok obsahovo nadväzujúce, ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu v Žiline,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Poznamenať treba, že obvinený nenavrhoval zrušiť aj rozsudok súdu prvého
stupňa, hoci po eventuálnom zrušení rozsudku Krajského súdu v Žiline, by vo veci nastal
taký právny stav ako pred rozhodnutím o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline
a navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poznamenal, že aj keď vyšetrovateľ
v prípravnom konaní opomenul k výsluchu poškodenej privolať už zvoleného obhajcu,
právo obvineného na obhajobu pred vynesením právoplatného rozsudku nebolo porušené,
pretože súd rozhodoval až po dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní,
kde už pri každom úkone obhajca bol prítomný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. poriadku).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným
spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie
je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Tieto dôvody, ako dovolacie, ako aj ďalšie podľa písm. a/ až písm. g/ § 371 ods. 1
Tr. por. nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa
už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
Z obsahu odvolania obvineného P. D. proti rozsudku súdu prvého stupňa možno
zistiť, že tie isté námietky ako teraz v dovolaní, uplatnil obvinený už v odvolaní. Krajský
súd ich mal na pamäti, lebo ich konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia
a z výsledku jeho rozhodnutia je zrejmé, že ich neakceptoval.
K prvému dovolaciemu dôvodu treba uviesť, že konanie na súde prebiehalo podľa
základných zásad trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku,
v ktorých najvyšší súd nezisťuje porušenie. Obvinený mal v súdnom konaní zachované
všetky obhajovacie práva v plnom rozsahu. Na hlavnom pojednávaní bol vykonaný
podrobný výsluch svedkyne – poškodenej J. D., ktorého sa aktívne zúčastnil aj prítomný
obhajca obvineného P. D.. Výsledky tohto výsluchu poškodenej, uskutočneného podľa
zásady bezprostrednosti a ústnosti, teda jej výpoveď uskutočnená za účasti obhajcu
na hlavnom pojednávaní bola relevantná a braná do úvahy pri hodnotení dôkazov
a ustálení skutkového stavu.
Zodpovedá síce skutočnosti, že obhajcovi obvineného v prípravnom konaní malo
byť umožnené, aby sa mohol zúčastniť výsluchu poškodenej a keď o úkone nebol
upovedomený, bolo porušené právo obvineného na obhajobu.
Túto dovolaciu námietku obvineného by však bolo možné uznať
ako opodstatnenú len vtedy, ak by výpoveď svedkyne – poškodenej z prípravného
konania urobená bez prítomnosti obhajcu, bola rozhodujúca pre zistenie skutkového
stavu súdom, ak by bola napr. čítaná na súde pre niektorý z dôvodov § 263 Tr. por. (resp.
§ 211 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, ktorý bol aplikovaný okresným
a krajským súdom). Taký dôkaz by potom nebolo možné vôbec použiť z dôvodov
uvádzaných obvineným v dovolaní.
Trestný poriadok v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ však predpokladá
pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu nie každé porušenie práva na obhajobu, ale jeho
zásadné porušenie. O zásadné porušenie tohto práva z dôvodov vyššie uvedených
v danom prípade nešlo.
K ďalšiemu dovolaciemu dôvodu treba poznamenať, že z ustanovení § 105 a nasl.
a § 116 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, ktorý bol v danom prípade aplikovaný,
nevyplýva, že by znalkyňa z odvetvia psychológie, ktorá spolu s dvomi znalcami
z odboru zdravotníctva – odvetvia psychiatrie podávala posudok o duševnom stave
obvineného P. D., bola vylúčená z možnosti pribratia za znalca, ak predtým, v minulosti
odborne vyšetrila poškodeného.
Zo zákona bolo vylúčené len pribratie znalca na prehliadku a pitvu mŕtvoly, ktorý
ako lekár zomrelého ošetroval za choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.
Okolnosti uvádzané obvineným v dovolaní neznamenajú, že by sa pre ne musela
znalkyňa namietať, alebo ju mohla namietať niektorá zo strán, pokiaľ nebol zistený bližší
osobný vzťah znalkyne k rodine obvineného a poškodených, ktorý by opodstatňoval
predpoklad jej zaujatosti. Nič také zo spisového materiálu nevyplýva.
Preto dovolací dôvod uvádzaný obvineným podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
nie je daný.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
so zreteľom na to, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.,
dovolanie obvineného P. D. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. mája 2009
JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová