Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/16/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. P. Szaba v trestnej veci

obvineného P. D. pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215

ods. 1 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. ,

na neverejnom zasadnutí konanom 21. mája 2009 v Bratislave o dovolaní obvineného

P. D. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. marca 2008, sp. zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného P. D. sa odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiline z 11. decembra 2007, sp. zn. ,

bol obvinený P. D. uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od roku 2002 do 8. mája 2003 a od 19. decembra 2003 do 5. januára 2004 v Ž.

a niekoľkokrát v obci R., na jeho chate spôsoboval svojej manželke J. D. fyzické utrpenie

takým spôsobom, že ju bil päsťami, vyhrážal sa jej zabitím, vulgárne jej nadával (slovami

uvedenými vo výroku rozsudku), ponižoval ju slovami, že je neschopná a nič nezrobí,

jeho predošlej manželke nesiaha ani po členky, nakoľko nemá ukončenú strednú škodu,

čím u nej vyvolal akútnu stresovú poruchu s obrazom reaktívnej krátkodobej, mierne

depresívnej symptomatológie, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie aj svojmu synovi

D. D., a to tak že ho citovo deprimoval, vulgárne mu nadával, najmenej trikrát ho fyzicky

napadol, drevenou palicou, káblom a horolezeckým lanom, čím u neho vyvolal známky

úzkostne fóbickej reaktivity, spúšťajúcej vyhýbavé únikové správanie poškodeného

pred otcom.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 215 ods. 1 Tr. zák., v jeho znení účinnom

do 31. decembra 2005, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého

mu podľa § 58 ods. l písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. (účinného do 31. decembra 2005)

podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený P. D. odvolanie, o ktorom Krajský súd

v Žiline rozhodol rozsudkom z 19. marca 2008, sp. zn. , tak, že podľa § 258

ods. 1 písm. c/ účinného do 31. decembra 2005 zrušil rozsudok Okresného súdu

v Žiline z 11. decembra 2007, sp. zn. , a podľa § 259 ods. 3 citovaného

rozhodol vo veci sám tak, že uznal obvineného P. D. za vinného

z uvedeného trestného činu podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jeho znení účinnom

do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že

od roku 2002 do 8. mája 2003 a naposledy 5. januára 2004 v Ž. a niekoľkokrát

v obci R., na jeho chate spôsoboval svojej manželke J. D. fyzické utrpenie takým

spôsobom, že ju bil päsťami, vyhrážal sa jej zabitím, vulgárne jej nadával (slovami, ktoré

sú obsiahnuté vo výroku rozsudku) a ponižoval ju slovami, že je neschopná a nič

nezarobí, jeho predošlej manželke nesiaha ani po členky, nakoľko nemá ukončenú

strednú školu, čím u nej vyvolal akútnu stresovú poruchu s obrazom reaktívnej

krátkodobej, mierne depresívnej symptomatológie, spôsoboval fyzické a psychické

utrpenie aj svojmu synovi D. D., a to tak že ho citovo deprimoval, vulgárne mu nadával,

najmenej trikrát ho fyzicky napadol, drevenou palicou, káblom a horolezeckým lanom,

čím u neho vyvolal známky úzkostne fóbickej reaktivity, spúšťajúcej vyhýbavé únikové

správanie poškodeného pred otcom.

Podľa tých istých ustanovení , účinného do 31. decembra 2005,

ako okresný súd aj krajský súd uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere dvoch

rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov.

Tento rozsudok Krajského súdu v Žiline napadol dovolaním, podaným

prostredníctvom jeho obhajcu, obvinený P. D..

V dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa ,

Poukázal na ustanovenia , a

ods. 1, ods. 2 v zmysle ktorých orgány činné v prípravnom konaní nepostupovali,

keď výsluch poškodenej D. dňa 20. januára 2004 uskutočnili bez účasti jeho obhajcu

napriek tomu, že ho v tom čase už mal zvoleného a obhajca prejavil záujem zúčastniť sa

osobne všetkých vyšetrovacích úkonov prípravného konania a súčasne požiadal

vyšetrovateľa o včasné oznámenie času a miesta konania takýchto úkonov. Došlo tým

k porušeniu jeho práva na obhajobu a takýto výsluch je potom absolútne neúčinným

dôkazom a nie je ho možné v trestnom konaní ďalej použiť a poukázal pritom na niektoré

judikáty uverejnené v českom komentári, českého .

V ďalšej časti dovolania obvinený uviedol, že zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní zo 16. mája 2005 je zrejmé, že znalkyňa D. dňa 7. mája 2003 odborne

vyšetrila D. D., syna obvineného, a teda sa oboznámila s rodinným prostredím pacienta.

Nemôže byť potom pravdou, že neposkytla poškodenému psychologickú pomoc, a teda

absolvoval len formálny vstupný pohovor, ako sa uvádza v rozhodnutí súdu prvého

stupňa.

Obvinený vyslovil názor, že uvedené predstavuje skutočnosť, pre ktorú by mohla

byť znalkyňa vylúčená, resp. by jej inak bránila byť vo veci činná ako znalec a ktorú bola

povinná bez odkladu oznámiť. Napriek tomu bola činná vo veci znaleckého dokazovania,

a to vyšetrenia duševného stavu obvineného, otca D. D..

Takýto dôkaz podľa jeho názoru trpí chybou, ktorá zakladá dovolací dôvod podľa

ustanovenia

Súdy nemali podľa neho na také dôkazy vôbec prihliadať. Tieto pochybenia

neúspešne namietal v odvolacom konaní.

Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

vyslovil, že uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline bol porušený zákon v tých

ustanoveniach, ktoré špecifikoval v dovolaní a aby podľa zrušil

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline a prípadne aj ďalšie rozhodnutia na zrušený

rozsudok obsahovo nadväzujúce, ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením

stratili podklad a aby podľa prikázal Okresnému súdu v Žiline,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Poznamenať treba, že obvinený nenavrhoval zrušiť aj rozsudok súdu prvého

stupňa, hoci po eventuálnom zrušení rozsudku Krajského súdu v Žiline, by vo veci nastal

taký právny stav ako pred rozhodnutím o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline

a navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poznamenal, že aj keď vyšetrovateľ

v prípravnom konaní opomenul k výsluchu poškodenej privolať už zvoleného obhajcu,

právo obvineného na obhajobu pred vynesením právoplatného rozsudku nebolo porušené,

pretože súd rozhodoval až po dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní,

kde už pri každom úkone obhajca bol prítomný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným

spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Tieto dôvody, ako dovolacie, ako aj ďalšie podľa písm. a/ až písm. g/ § 371 ods. 1

nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa

už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Z obsahu odvolania obvineného P. D. proti rozsudku súdu prvého stupňa možno

zistiť, že tie isté námietky ako teraz v dovolaní, uplatnil obvinený už v odvolaní. Krajský

súd ich mal na pamäti, lebo ich konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia

a z výsledku jeho rozhodnutia je zrejmé, že ich neakceptoval.

K prvému dovolaciemu dôvodu treba uviesť, že konanie na súde prebiehalo podľa

základných zásad trestného konania a príslušných ustanovení ,

v ktorých najvyšší súd nezisťuje porušenie. Obvinený mal v súdnom konaní zachované

všetky obhajovacie práva v plnom rozsahu. Na hlavnom pojednávaní bol vykonaný

podrobný výsluch svedkyne – poškodenej J. D., ktorého sa aktívne zúčastnil aj prítomný

obhajca obvineného P. D.. Výsledky tohto výsluchu poškodenej, uskutočneného podľa

zásady bezprostrednosti a ústnosti, teda jej výpoveď uskutočnená za účasti obhajcu

na hlavnom pojednávaní bola relevantná a braná do úvahy pri hodnotení dôkazov

a ustálení skutkového stavu.

Zodpovedá síce skutočnosti, že obhajcovi obvineného v prípravnom konaní malo

byť umožnené, aby sa mohol zúčastniť výsluchu poškodenej a keď o úkone nebol

upovedomený, bolo porušené právo obvineného na obhajobu.

Túto dovolaciu námietku obvineného by však bolo možné uznať

ako opodstatnenú len vtedy, ak by výpoveď svedkyne – poškodenej z prípravného

konania urobená bez prítomnosti obhajcu, bola rozhodujúca pre zistenie skutkového

stavu súdom, ak by bola napr. čítaná na súde pre niektorý z dôvodov (resp.

účinného do 31. decembra 2005, ktorý bol aplikovaný okresným

a krajským súdom). Taký dôkaz by potom nebolo možné vôbec použiť z dôvodov

uvádzaných obvineným v dovolaní.

v ustanovení však predpokladá

pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu nie každé porušenie práva na obhajobu, ale jeho

zásadné porušenie. O zásadné porušenie tohto práva z dôvodov vyššie uvedených

v danom prípade nešlo.

K ďalšiemu dovolaciemu dôvodu treba poznamenať, že z ustanovení § 105 a nasl.

a účinného do 31. decembra 2005, ktorý bol v danom prípade aplikovaný,

nevyplýva, že by znalkyňa z odvetvia psychológie, ktorá spolu s dvomi znalcami

z odboru zdravotníctva – odvetvia psychiatrie podávala posudok o duševnom stave

obvineného P. D., bola vylúčená z možnosti pribratia za znalca, ak predtým, v minulosti

odborne vyšetrila poškodeného.

Zo zákona bolo vylúčené len pribratie znalca na prehliadku a pitvu mŕtvoly, ktorý

ako lekár zomrelého ošetroval za choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.

Okolnosti uvádzané obvineným v dovolaní neznamenajú, že by sa pre ne musela

znalkyňa namietať, alebo ju mohla namietať niektorá zo strán, pokiaľ nebol zistený bližší

osobný vzťah znalkyne k rodine obvineného a poškodených, ktorý by opodstatňoval

predpoklad jej zaujatosti. Nič také zo spisového materiálu nevyplýva.

Preto dovolací dôvod uvádzaný obvineným podľa

nie je daný.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

so zreteľom na to, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ,

dovolanie obvineného P. D. na neverejnom zasadnutí podľa

odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. mája 2009

JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová