Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/192/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: I.. N. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX H., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku kontroly Národného inšpektorátu práce zo dňa 22.10.2019, takto

rozhodol:

I./ O d m i e t a správnu žalobu.

II./ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.12.2019 v zmysle jej petitu domáhal zrušenia Protokolu o výsledku kontroly Národného inšpektorátu práce zo dňa 22. októbra 2019 podľa a (ďalej aj „“).

2. Poukazoval na to, že od 01.01.2019 až do podania správnej žaloby, je pracovnou zmluvou, uzatvorenou podľa o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zaradený na mieste referent právnych služieb, a to podľa organizačnej štruktúry IP Bratislava v útvare „Kancelária hlavného inšpektora práce“. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 22.10.2019 žalovaného, Národného inšpektorátu práce, podľa poverenia generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce na kontrolu č. 140/2019 zo dňa 08.10.2019 spolu so zápisnicou o prerokovaní protokolu zo dňa 22.10.2019 podľa a násl. . Dodal, že protokol nebol žalobcovi doručovaný priamo žalovaným, ale žalobca bol s protokolom oboznámený dňa 24.10.2019 zo strany odborovej organizácie ZO Moderné odbory AIOS Inšpektorát práce Bratislava pri plnení ich informačnej povinnosti. Dodal, že Inšpektorát práce Bratislava v príčinnej súvislosti s dotknutým protokolom na základe záverov tejto kontroly prijal internú normu č. 035/2019, ktorou zmenil organizačnú štruktúru Inšpektorátu práce Bratislava a to tak, že od 01.01.2020 ruší pracovné miesto žalobcu vzniknuté podľa pôvodnej organizačnej štruktúry, na základe ktorej dňa 01.01.2015 uzatvoril pracovnú zmluvu s Inšpektorátom práce Bratislava v súlade so zákon o výkone práce vo verejnom záujme z dôvodu, že Inšpektorát práce Bratislava nemal v tom čase voľné štátnozamestnanecké miesto definované zákonom o štátnej službe v tom čase účinnom.

3. Dňa 07.11.2019 sa v príčinnej súvislosti s dotknutým protokolom o výsledku kontroly uskutočnilo stretnutie vedenia Inšpektorátu práce Bratislava s predstaviteľmi odborových organizácií pôsobiacich na Inšpektoráte práce Bratislava za účelom prerokovania výpovede žalobcu z pracovného pomeru napriek tomu, že bol toho času dočasne práceneschopný. Zastával názor, že uložením povinnosti kontrolovanému subjektu - Inšpektorátu práce Bratislava prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin došlo k zásahu do jeho práv. Žalobca môže byť na základe vydaného protokolu

priamo dotknutý na svojich právach, nakoľko v dôsledku zápisnice prijal kontrolovaný subjekt Inšpektorát práce Bratislava opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov vo forme internej normy č. 035/2019 ako Dodatok č. 3 k organizačnému poriadku, ktorým došlo k zrušeniu miesta žalobcu, ako zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, a to referent právnych služieb. V príčinnej súvislosti s napadnutým protokolom bola dňa 07.11.2019 prerokovaná výpoveď žalobcu pri výkone práce vo verejnom záujme so zástupcami odborových organizácií. Preto treba považovať napadnutý protokol za procesný úkon správneho orgánu a správny orgán v tomto prípade vystupuje v pozícii vykonávateľa štátnej moci. Mal za to, že protokol má spôsobilosť zasiahnuť do práv žalobcu a ukrátiť žalobcu na jeho právach. Ďalej poukazoval, že s prihliadnutím na ustanovenie je osobou legitimovanou na podanie správnej žaloby fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach.

4. Mal za to, že žalobca je osobou legitimovanou na podanie správnej žaloby a v súlade s definíciou účastníka podľa Správneho poriadku možno žalobcu považovať za účastníka administratívneho konania, ktorý bol ukrátený na svojich právach aktom orgánu verejnej správy žalovaného s výnimkou rozhodovania o predpojatosti podľa zákona o kontrole v štátnej správe, keďže na kontrolu v štátnej správe sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, t.j. jeho ustanovenie upravujúce účastníkov konania. Podľa o správnom konaní (ďalej aj „“) je účastníkom konania aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, respektíve je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. V dôsledku napadnutého protokolu žalovaného došlo k zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov, ktoré mu v priamej súvislosti s protokolom zrušil Inšpektorát práce Bratislava miesto a má mu byť daná výpoveď, ktorá už v novembri 2019 počas jeho dočasnej práceneschopnosti bola prerokovaná so zástupcami odborových organizácií. Záver o legitimite žalobcu na podanie správnej žaloby vyplýva aj z výkladu s prihliadnutím na . Žalobca, ktorého práva boli rozhodnutím žalovaného priamo dotknuté, má právo domáhať sa ich ochrany podaním správnej žaloby na súde. Takýmto výkladom by mohol byť žalobcom aj zamestnanec, ktorý bol protokolom inšpektorátu práce ukrátený a priamo dotknutý na svojich právach. Doplnil, že zákon o kontrole v štátnej správe, ani žiaden iný osobitný predpis nepripúšťa proti protokolu žiaden riadny opravný prostriedok, ani iný prostriedok opravy, na ktorého podanie by bol legitimovaný žalobca, ktorý je napadnutým protokolom, vydaným nepríslušným orgánom, v rozpore so zákonom priamo dotknutý na svojich právach. Žalobca sa domáhal ochrany aj prostredníctvom podnetu na preskúmanie protokolu z kontroly a sťažnosti na žalovaného, ktorý zhodnotil, že na preskúmanie nie je daný dôvod a využil tým všetky zákonné možnosti. V ďalšej časti správnej žaloby poukazuje žalobca na zdôvodnenie nezákonnosti protokolu a dodatku č. 1 a bližšie špecifikuje jednotlivé žalobné body.

5. Z Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 22.10.2019 správny súd zistil, že na základe poverenia generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce na kontrolu č. 140/2019 zo dňa 08.10.2019 vykonali zamestnanci Národného inšpektorátu práce, oddelenia kontroly v zmysle ustanovení a o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov v termíne od 15.10.2019 do 22.10.2019 s prerušením výkonu, kontrolu zameranú na prešetrenie podaní zo dňa 18.09.2019 a 07.10.2019, za kontrolované obdobie od 01.10.2013 do 14.10.2019, v kontrolovanom subjekte: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, Bratislava.

6. Z protokolu vyplýva, že kontrolná skupina vykonala kontrolu v zmysle ustanovení a o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v rozsahu kompetenčnej pôsobnosti Národného inšpektorátu práce ustanovenej v o inšpekcii práce, ako aj rozsahu vymedzenom v písomnom poverení generálneho riaditeľa. Kontrolná skupina pri výkone kontroly kontrolovala osobné spisy zamestnancov Kancelárie hlavného inšpektora práce predložené Inšpektorom práce Bratislava (ďalej „IP Bratislava“) za kontrolované obdobie. Z výsledku kontroly súd zistil, že ku kontrole boli kontrolovaným subjektom predložené osobné spisy N.. V. U., N.. I. R., I.. N. I. a I.. S. T.. Kontrolou predložených osobných spisov bolo zistené, že s N.. V. U., N.. I. R. a I.. S. T.J.Y. boli uzatvorené služobné zmluvy na výkon štátnej služby na organizačnom útvare Kancelária hlavného inšpektora práce, kde podľa opisu činnosti spracovávajú a vedú agendu správneho konania a priestupkového konania, vrátane agendy súvisiacej s odvolaniami a právne zabezpečovanie výkonu rozhodnutí. Zároveň zastupujú inšpektorát práce v rozsahu poverenia HIP pri sporoch a konaniach na súdoch a na správnych orgánoch a vybavovanie

právnej agendy inšpektorátu práce. Predmetné činnosti z opisu sú v súlade s výkonom štátnej služby podľa a o štátnej službe v znení neskorších zmien a doplnkov.

7. Kontrolou osobného spisu I.. N. I. (žalobcu) bolo zistené, že dňa 30.09.2013 bola s menovaným uzatvorená služobná zmluva na funkciu samostatný radca, inšpektor práce s druhom štátnej služby

- stála štátna služba so služobným úradom Inšpektorát práce Bratislava. Po nevyhovení v odbornej skúške dňa 08.10.2014 bol s I.. N. I. ukončený štátnozamestnanecký pomer na základe zákona z dôvodu neúspešného vykonania skúšky. Následne s ním uzatvoril Inšpektorát práce Bratislava pracovnú zmluvu dňa 30.12.2014 s dňom nástupu od 01.01.2015 vo funkcii hospodár, pokladník, referent právnych služieb. K pracovnej zmluve bol vypracovaný opis pracovných činností, podľa ktorého je súčasťou pracovných činností samostatná odborná práca pri spracovaní pohľadávok štátu, spracúvanie podkladov a dokumentov pre prípravu a priebeh správneho konania a priestupkového konania. Dňa 29.04.2015 bol uzatvorený dodatok č. 1 k pracovnej zmluve s I.. N. I., kedy sa zamestnávateľ s menovaným dohodli na zmene funkcie, druhu práce na: právnik, referent právnych služieb a došlo k zmene organizačného útvaru na oddelenie právnych služieb a informatiky. Zároveň došlo k zmene opisu pracovných činností a k jeho pracovným činnostiam patrí o. i. spracúvanie a vedenie agendy správneho konania a priestupkového konania, vrátane agendy súvisiacej s odvolaniami a právne zabezpečovanie výkonu rozhodnutí. Zároveň medzi činnosti patrí zastupovanie inšpektorátu práce v rozsahu poverenia HIP pri sporoch a konaniach na súdoch a na správnych orgánoch. Dňa 31.12.2018 bol vypracovaný nový opis pracovných činností I.. N. I. s rovnakým obsahom ako predchádzajúci. Kontrolou správnosti zaradenia I.. N. I. bolo zistené, že podľa činností, ktoré sú uvedené v opise jeho pracovných činností zo dňa 02.01.2015, ktorý bol vypracovaný podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní, vykonáva spracúvanie a vedenie agendy správneho konania a priestupkového konania, vrátane agendy súvisiacej s odvolaniami a právne zabezpečovanie výkonu rozhodnutí, taktiež aj činnosť zastupovanie inšpektorátu práce v rozsahu poverenia HIP pri sporoch a konaniach na súdoch a na správnych orgánoch. Výkon takejto činnosti je možné vykonávať výlučne ako výkon štátnej služby podľa v nadväznosti na a o štátnej službe v znení neskorších zmien a doplnkov. Zamestnávateľ pri zaradení I.. N. I. konal v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Uzatvorením nového opisu pracovných činností zo dňa 31.12.2018 s účinnosťou od 01.01.2019 s totožným opisom pracovných činností, ako bol predchádzajúci opis menovaného a tiež s totožným s opismi zamestnancov N.. V. U., N.. I. R. a I.. S. T., čím konal zamestnávateľ v rozpore s v nadväznosti na a o štátnej službe v znení neskorších zmien a doplnkov.

8. Porovnaním pracovnej činnosti I.. N. I. a opismi štátnozamestnaneckých miest ostatných zamestnancov oddelenia Kancelárie hlavného inšpektora práce IP Bratislava bolo zistené, že výlučne menovaný nie je zaradený podľa zákona o štátnej službe a to napriek tomu, že vykonáva rovnaké činnosti ako ostatní zamestnanci zabezpečujúci právnu agendu. IP Bratislava, ako zamestnávateľ, nezaradil jeho pracovnú pozíciu v zmysle zákona o štátnej službe napriek tomu, že činnosti, ktoré vykonáva, sú jednoznačne považované za štátnu službu. Z opisu pracovných činností menovaného je zrejmé, že ide o činnosti, ktorými zamestnanec v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnej službe plní úlohu štátneho orgánu, ktorý je jeho zamestnávateľom, pri vykonávaní štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby, ktorým je v danom prípade inšpekcia práce. V zmysle uvedeného môžu byť činnosti, ktorých výkonom je poverený I.. N. I., vykonávané len v štátnej službe, teda v štátnozamestnaneckom pomere podľa o štátnej službe v znení neskorších zmien a doplnkov, respektíve o štátnej službe v znení neskorších zmien a doplnkov. S uvedenými nedostatkami bol dňa 22.10.2019 oboznámený V.. V. Y., hlavný inšpektor práce, a to za kontrolovaný subjekt.

9. Z protokolu rovnako vyplýva, že v súlade s ustanovením o kontrole v štátnej správe v platnom znení bol kontrolovaný subjekt požiadaný o písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam v termíne do 23.10.2019 vedúcemu kontrolnej skupiny na Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, kde v zmysle dátumu zo dňa 23.10.2019 je uvedené, že na základe vykonanej kontroly prijmem opatrenia, konkrétne ku dňu 31.10.2019, ktoré budú viesť k zjednoteniu zaradenia právnikov v sústave inšpekcie práce do štátnej služby: 1.) vykonanej organizačnej zmeny

2.) ukončenie pracovného pomeru vo verejnom záujme a uzatvorenie pracovného pomeru do dočasnej štátnej služby a vypísanie výberového konania v zákonnej lehote. Podpis za kontrolovaný subjekt, V.. V. Y..

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 31.03.2020 navrhol, aby súd uznesením odmietol žalobu podľa , pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, respektíve aby žalobu zamietol v celom rozsahu ako neodôvodnenú a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Uviedol, že kontrolná skupina konštatovala, že Inšpektorát práce Bratislava porušil v nadväznosti na a o štátnej službe v znení neskorších predpisov v tom, že zamestnanec I.. N. I., žalobca (zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme na základe pracovnej zmluvy 30.12.2014), v súlade s opisom činnosti zo dňa 30.04.2015, vykonával činnosti spracúvania a vedenia agendy správneho konania a priestupkového konania, vrátane agendy súvisiacej s odvolaniami, právne zabezpečovanie, výkonu rozhodnutí a taktiež činnosť zastupovania inšpektorátu práce v rozsahu poverenia HIP pri sporoch v konaniach na súdoch a na správnych orgánoch, čo sú činnosti, ktoré je možné vykonávať výlučne ako výkon štátnej služby, čím nebol zaradený na prácu v súlade s právnymi predpismi. Žalobca v súlade s opisom činnosti zo dňa 31.12.2018 od 01.01.2019 vykonával rovnaké činnosti, ako boli uvedené v predchádzajúcom opise činnosti a totožné činnosti ako štátni zamestnanci N.. V. U., N.. I. R. a I.. S. T., pričom výlučne žalobca nebol zaradený podľa zákona o štátnej službe, aj keď vykonával rovnaké činnosti ako ostatní štátni zamestnanci zabezpečujúci totožné činnosti.

11. Kontrolné zistenia boli uvedené v Protokole o výsledku kontroly. S nedostatkami bol dňa 22.10.2019 oboznámený V.. V. Y., hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce Bratislava. Písomne, priamo do protokolu, sa hlavný inšpektor práce vyjadril dňa 23.10.2019. Dňa 22.10.2019 bola vypracovaná zápisnica o prerokovaní protokolu, v ktorej bolo hlavnému inšpektorovi práce Inšpektorátu práce Bratislava v konkrétnych lehotách uložené prijať povinnosti v súlade s § 13 ods. 6 zákona o kontrole. O prijatých opatreniach informoval kontrolovaný subjekt vedúceho kontrolnej skupiny listom zo dňa 30.10.2019 a o splnení opatrení listom zo dňa 07.11.2019. Žalovaný mal za to, že kontrolná skupina postupovala pri výkone kontroly v súlade so zo dňa 08.10.2019 a rešpektovala plne všetky práva kontrolovaného subjektu.

12. Žalovaný namietal, že žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie správnej žaloby proti predmetnému protokolu a zápisnici s poukazom na ustanovenie . Zdôraznil, že žalobca v tomto prípade nespĺňa základnú charakteristiku, pretože nebol účastníkom administratívneho konania. Kontrola podľa zákona o kontrole bola vykonaná na Inšpektoráte práce Bratislava, ktorým bola kontrolovaným subjektom. Žalobca nie je Inšpektorátom práce Bratislava, ani fyzickou osobou, ktorá je oprávnená konať v mene tohto orgánu. V zápisnici o prerokovaní protokolu bolo v súlade s zákona o kontrole hlavnému inšpektorovi práce Inšpektorátu práce Bratislava uložené v konkrétnych lehotách prijať povinnosti v súvislosti s výsledkom kontroly. Žalobca nie je hlavným inšpektorom práce Inšpektorátu práce Bratislava. Žalobca tvrdí, že predmetným protokolom a zápisnicou bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. V danom prípade však žalovaný poukazoval na fakt, že kontrolná skupina postupovala v súlade so zákonom o kontrole, keď v súlade s tretia veta zákona o kontrole v zápisnici uložila povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu, v tomto prípade hlavnému inšpektorovi práce, v konkrétne určených lehotách: 1.) prijať konkrétne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly do 31.10.2019, 2.) určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky 31.10.2019, 3.) predložiť orgánu kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov a ich príčin a o uplatnení právnej zodpovednosti v termíne 07.11.2019, 4.) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky v termíne do 07.11.2019.

13. Zdôraznil, že na základe takto uloženej povinnosti, ktorá nesmerovala voči žalobcovi, ale výlučne voči vedúcemu kontrolovaného orgánu, nemohlo dôjsť a ani nedošlo ku kráteniu práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Kontrolný orgán, žalovaný, uložil povinnosť práve vedúcemu kontrolovaného orgánu hlavnému inšpektorovi práce Inšpektorátu práce Bratislava, aby tento prijal konkrétne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. V danom prípade hlavný inšpektor práce oznámil žalovanému, vedúcemu kontrolnej skupiny, aké opatrenia na odstránenie

zistených nedostatkov a ich príčin prijal a rovnako podal správu o splnení ním prijatých opatrení. Poukazoval na ustanovenie a a dodal, že v zmysle týchto predpisov je rozhodujúce, že práva alebo právom chránené záujmy fyzickej osoby sú porušené alebo boli alebo môžu byť priamo dotknuté. Žalovaný neporušil žiadnym spôsobom práva žalobcu. V tomto prípade priame dotknutie na právach v zásade vyplýva už zo samotnej účasti fyzickej osoby v administratívnom konaní, respektíve z toho, že opatrenie smeruje proti tejto fyzickej osobe alebo je jej adresované. V danom prípade sa však žalobca nezúčastnil kontroly, nebol kontrolovaným subjektom a kontrolný orgán, teda žalovaný, neprijal opatrenia priamo voči žalobcovi, ani mu ich neadresoval. To, ako žalobca v žalobe špecifikoval, v čom vidí dotknutie na svojich subjektívnych právach (zrušenie jeho pracovného miesta v dôsledku vykonanej kontroly a prerokovanie jeho výpovede s odborových orgánom) a dôkazy, na ktoré poukázal (Interná norma Inšpektorátu práce Bratislava č. 035/2019, Opatrenia zo dňa 30.10.2019 a zápis z pracovného stretnutia zo dňa 07.11.2019) poukazuje na to, že opatrenia, ktorými malo dôjsť k ukráteniu právom alebo právom chránených záujmov žalobcu neprijal žalovaný napadnutým protokolom, ani zápisnicou, ale prijal ich práve zamestnávateľ žalobcu Inšpektorát práce Bratislava. Teda žalobca nebol priamo dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch napadnutým protokolom, ani zápisnicou. Preto nie je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby voči predmetnému protokolu a zápisnici žalobcu. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný zaoberal oprávnením Národného inšpektorátu práce na výkon kontroly v služobnom úrade, ako aj predpismi o štátnej službe a vyjadroval sa k jednotlivým žalobným bodom a mal za to, že námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení sú nedôvodné.

14. Žalobca vo svojej replike zo dňa 28.10.2020 zotrval na dôvodoch uvedených v podanej správnej žalobe a mal za to, že opatrením žalovaného došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré mu v priamej súvislosti s protokolom zrušil Inšpektorát práce Bratislava miesto a mala mu byť daná výpoveď. Zákon o kontrole v štátnej službe, ani žiaden iný osobitný predpis nepripúšťa proti protokolu žiaden riadny opravný prostriedok a iný prostriedok obrany, na ktorého podanie by bol legitimovaný žalobca, ktorý je napadnutým protokolom vydaným nepríslušným orgánom v rozpore so zákonom, priamo dotknutý na svojich právach. V ďalšej časti sa zaoberal zdôvodnením nezákonnosti protokolu a zápisnice a žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.

15. Žalovaný v duplike zo dňa 15.12.2020 zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe a trval na tom, že žalobca nebol priamo dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch napadnutým protokolom, ani zápisnicou a nie je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby proti predmetnému protokolu a zápisnici žalobcu a navrhol, aby správny súd odmietol žalobu podľa , pretože bola podaná neoprávnenou osobou, respektíve aby žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a aby nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

16. Z Internej normy č. 035/2019, vydanej Inšpektorátom práce Bratislava (č.l. 8 súdneho spisu), ktorú schválil V.. V. Y., hlavný inšpektor práce s dátumom nadobudnutia účinnosti 01.01.2020 s názvom normy Dodatok č. 3 k Organizačnému poriadku vyplýva, že účelom normy bolo zaviesť novú organizačnú štruktúru od 01.01.2020 s tým, že táto norma je platná pre všetkých zamestnancov Inšpektorátu práce Bratislava. Z Dodatku č. 3 k Organizačnému poriadku z čl. 1 vyplýva, že do článku 8 písm. D (oblasť právnej agendy) sa vkladá nový text odseku 2, ktorý znie: „V kancelárii HIP: 1. sa zrušuje jedno miesto zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme a to referent právnych služieb, 2. vytvára sa jedno nové štátnozamestnanecké miesto a to právnik.“

17. Správny súd príslušný podľa bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal žalobu žalobcu z hľadiska jej predmetu a účelu a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, pretože nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie.

18. Podľa , V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

21. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

22. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa , ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

24. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Podľa o kontrole v štátnej správe, O výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä a) označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, b) označenie kontrolovaného subjektu, c) meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, d) miesto a termín vykonania kontroly, e) predmet kontroly, f) kontrolované obdobie, g) preukázané kontrolné zistenia, h) zoznam príloh protokolu, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, k) vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, l) podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, m) prílohy k protokolu.

26. Žalobná legitimácia (aktívna procesná legitimácia) sa skúma podľa jednotlivých typov konaní ( ), v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Vo všeobecnosti rozlišujeme žalobnú legitimáciu účastníka administratívneho konania ( ), žalobnú legitimáciu prokurátora ( ) a žalobnú legitimáciu zainteresovanej verejnosti ( ). Nedostatok procesnej podmienky je neodstrániteľná podmienka konania a správny súd pri jeho zistení žalobu odmietne.

27. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v vychádza z , podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí, týkajúcich sa základných práv a slobôd, nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený a v čase podania žaloby dané musí existovať.

28. Správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v prípade ustanovenia zákon k aktívnej legitimácii žalobcu ustanovuje dve kumulatívne podmienky, a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie má za následok odmietnutie žaloby podľa .

29. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra osoby, v danom prípade žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Pre bližšie zdôvodnenie je z právno-teoretického hľadiska pod subjektívnym právom nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inak povedané, subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jeho právneho postavenia, čo bolo aj v tomto prípade (uznesenie NS SR spis. zn. zo dňa 24. 02. 2011).

30. vo svojom ustanovení nevylučuje, aby sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na prokurátora a na subjekt výslovne na to oprávnený osobitným zákonom. Samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu (Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 22.10.2019) a ich rozpor so zákonom nestačí. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania, v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď preskúmavaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.

31. Pojem verejná správa možno charakterizovať ako realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. ako realizáciu zákona vykonávanú subjektmi, ktoré nie sú nezávislými od štátu a štátnej moci. Musí tak ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. Správne súdnictvo pritom predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. V týchto orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení. Teda rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve. Výsledkom existencie vertikálneho prvku je rozhodnutie alebo opatrenie vydané voči fyzickej alebo právnickej osobe, ktorým orgán verejnej správy ukladá osobe povinnosť alebo jej vydáva oprávnenie, resp. deklaruje existenciu jej právneho stavu, správny súd považuje za nesporné, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania.

32. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade absentuje tzv. vertikálny prvok administratívneho konania. Žalobcom označené napadnuté rozhodnutie, uvedené v bode 1 tohto uznesenia, sa nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby žalobcu, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu a ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu alebo by zasiahli do jeho právnej sféry alebo spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nemožno vyvodiť, že by žalobca mal byť účastníkom predmetného administratívneho konania. Pre posúdenie právomoci súdu je rozhodujúca existencia vertikálneho prvku v administratívnom právnom vzťahu. Túto skutočnosť musí súd skúmať ako základnú procesnú podmienku. Žalobca na základe vyššie uvedených záverov preto nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z .

33. Teda žalobca celkom jednoznačne nie je a ani nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby proti preskúmavanému protokolu, nakoľko nebol účastníkom administratívneho konania a nebol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Z vyššie uvedených zistení zároveň vyplýva, že žalobcovi nebola preskúmavaným protokolom o výsledku kontroly uložená žiadna povinnosť, nedošlo preto v jeho zmysle k zmene, vzniku alebo zániku žiadnych práv a povinností žalobcu. Uvedeným protokolom nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť a nebol dôvod, aby bol doručený aj inej osobe ako zamestnávateľovi ako kontrolovanému subjektu. Skutočnosť,

že zamestnávateľ následne na základe zistení vykonanej inšpekcie pristúpil k prijatiu Internej normy č. 035/2016, je dôsledkom vnútorných, pracovno-právnych vzťahov zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovno-právnych predpisov, prípadne interných predpisov zamestnávateľa. K danému správny súd len podotýka, že k predmetnej zmene organizačnej štruktúry Inšpektorátu práce Bratislava mohlo dôjsť aj bez existencie preskúmavaného protokolu.

34. S poukazom na vyššie uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a správnu žalobu odmietol podľa , t. j. z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

35. V preskúmavanej právnej veci rozhodnutie senátu Krajského súdu v Košiciach bolo prijaté v pomere hlasov 3:0 ( ).

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.