Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/173/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O.R.,

X., zast. JUDr. D.S., advokátom so sídlom P.B. proti žalovanému: JUDr. A.K., U.K.,

správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P., s.r.o. P., zast. JUDr. M.T., advokátom so sídlom

S.K., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2008, č. k. -112, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2008, č. k.

-112 sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 16. októbra 2008, č. k. -112

určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi JUDr. A.K., správkyňou

konkurznej podstaty úpadcu P., s.r.o., so sídlom P.P., IČO: X., zápis v OR: Okresný súd

Košice 1, odd. Sro, vl. č. X./V, dané listom zo dňa 4.10.2005, je neplatné.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou

z 28. novembra 2005 sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané

žalobcovi žalovaným listom zo 4. októbra 2005, je neplatné. Zároveň žiadal priznať žalobcovi

náhradu mzdy vo výške vyčíslenej od 7. októbra 2005 do dňa vydania rozsudku, ako i trovy

konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je zamestnancom spoločnosti P., s.r.o. P., pričom

jeho pracovný pomer u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou z 1. novembra 2000 na

výkon práce obchodno-výrobného riaditeľa. K pracovnej zmluve bol 2. apríla 2002

uzatvorený Dodatok, ktorým bola jeho základná mzda u žalovaného ako zamestnávateľa

dohodnutá na 64 000 Sk.

Uznesením Krajského súdu v K. z 20. júna 2005, sp. zn. bol na majetok

s.r.o. P. vyhlásený konkurz a za SKP bola ustanovená JUDr. A.K., advokátka z K..

Dňa 7. októbra 2005 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru

zo 4. októbra 2005 podľa ust. žalobcovi.

Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je označená existencia

nečíslovanej faktúry vystavenej spoločnosťou P., s.r.o. na spoločnosť J., s.r.o., T., ktorou sa

spoločnosti J., s.r.o. vyfakturovala čiastka 318 461 Sk, pretože objednaný tovar nebol

spoločnosti J., s.r.o. dodaný.

Žalovaný uviedol, že žalobca v zmysle pracovnej zmluvy pracoval ako obchodno-

výrobný riaditeľ spoločnosti P., s.r.o., pričom konanie skutkovo opísané v liste

zo 4. októbra 2005 bolo konanie, ktoré žalobcovi vyplývalo z pracovného zaradenia žalobcu.

Išlo o porušenie pracovných povinností. Je absurdné tvrdenie žalobcu, že predmetnú faktúru

vystavoval ako konateľ spoločnosti a nie ako obchodno-výrobný riaditeľ, pretože ako

obchodno-výrobný riaditeľ si musel byť vedomý skutočnosti, že spoločnosť P., s.r.o. mala

ekonomické oddelenie a zamestnávala účtovníka, do ktorého náplne jednoznačne patrilo aj

vystavovanie faktúr.

Súd prvého stupňa rozsudkom z 19. apríla 2007, č. k. -71 určil,

že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobcovi žalovaným, je neplatné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. februára 2008, sp. zn.

rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že uložil súdu prvého stupňa, aby zistil,

či vytýkané aktivity patrili do pracovných povinností žalobcu ako zamestnanca, či teda

konanie žalobcu je porušením pracovnej disciplíny.

Prvostupňový súd naradil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že nikdy

nevystavoval faktúry, nebolo to jeho povinnosťou ako zamestnanca, ani to nemal v pracovnej

náplni. Faktúry sa vystavovali na ekonomickom oddelení.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno

a súdu nepredložil jednoznačné dôkazy, že žalobca vystavil a podpísal predmetnú faktúru ako

zamestnanec spoločnosti. Preto žalobe žalobcu vyhovel a o trovách konania a o náhrade mzdy

rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne

a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania z týchto dôvodov:

Súd prvého stupňa nerešpektoval názor odvolacieho súdu, podľa ktorého mal zistiť,

či vytýkané aktivity patrili do pracovných povinností žalobcu ako zamestnanca, teda či

konanie žalobcu je porušením pracovnej disciplíny. Na okolnosti vystavovania predmetnej

faktúry by mal súd prípadne vypočuť oboma účastníkmi navrhovaného svedka Ing. S.M..

Prvostupňový súd tento dôkaz nevykonal.

Žalovaný v konaní poukazoval na skutočnosť, že úpadca ako zamestnávateľ neplnil

povinnosti uložené mu pracovnoprávnymi predpismi. Pracovná zmluva žalobcu nemala

obligatórne náležitosti potrebné pre jej platnosť. Zmluva je absolútne neplatná.

Súd prvého stupňa mal posudzovať dojednanie druhu práce a pracovnú náplň podľa

praxe, ktorá pretrvávala u úpadcu. Osobou, ktorá by sa vedela k tejto problematike

kvalifikovane vyjadriť, bol Ing. M..

Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a navrhol, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o jeho tvrdenie,

že vystavovanie faktúr patrilo do pracovnoprávnych povinností žalobcu.

Tvrdenie žalovaného o absolútnej neplatnosti pracovnej zmluvy považuje žalobca

za účelové.

Vypočutie svedka Ing. M. žalobca považuje vo vzťahu ku konaniu

za bezpredmetné. Žalobca nikdy faktúry za úpadcu ako zamestnanec nevystavoval. Žalobca,

ak nejaké faktúry vystavil, urobil tak vždy ako konateľ úpadcu, najmä v období január 2005

až do vyhlásenia konkurzu, lebo ekonomické oddelenie odmietalo vystavovať faktúry

na obchody, ktoré pre úpadcu dohodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa

ust. a dospel k názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky

na potvrdenie rozsudku a ani na jeho zmenu.

Prvostupňový súd sa nezaoberal pracovnou zmluvou, uzatvorenou 1. novembra 2000

medzi zamestnávateľom P., s.r.o. P., zastúpeným Ing. J.C. a zamestnancom pánom R.O..

Súdu prvého stupňa ušla pozornosti skutočnosť, že Ing. J.C. sa stal spoločníkom

spoločnosti P., s.r.o. od 5. októbra 2004 a týmto dňom sa stal aj štatutárnym orgánom -

konateľom (č. l. 7).

Z predloženého výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti P., s.r.o. (č. l. 7)

vyplýva, že O.R. sa stal konateľom tejto spoločnosti 3. januára 2001 a spoločníkom 5. októbra

2004.

Absolútnu neplatnosť zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu musí súd skúmať

ex offo vždy, v predmetnej veci tak prvostupňový súd nekonal.

Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa, ako i v odvolaní, uvádza, že faktúra

z 21. februára 2005 voči spoločnosti J., s.r.o. T. vo výške 318 461 Sk bola vystavená O.R. -

konateľom s.r.o. P. a nie zamestnancom O.R. - obchodno-výrobným námestníkom.

Prvostupňový súd opomenul skutočnosť, že táto faktúra (č. l. 104) z 21. februára 2005

bola podpísaná O.R. - konateľom, pričom zamestnanec (?) O.R. zodpovedal ako obchodno-

výrobný riaditeľ za výrobu a predaj vyrobeného tovaru, teda zodpovedal za údaje na

predmetnej faktúre dodaného tovaru. O.R. ako obchodno-výrobný riaditeľ mal povinnosť

sledovať výrobu, ako aj plnenie objednávok.

Nemožno oddeliť osobu O.R. ako konateľa a obchodno-výrobného riaditeľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na základe vyššie uvedeného napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa skúmať platnosť pracovnej zmluvy

z 1. novembra 2000 a následne zo svojho zistenia posúdiť aj platnosť dodatku k tejto

pracovnej zmluve, vypočuť svedka Ing. M., tak ako mu to uložil Najvyšší súd SR v uznesení

z 29. februára 2008, sp. zn. a rovnako súd prvého stupňa musí skúmať náplň

O.R. - obchodno-výrobného riaditeľa, t. j. kto uzatvoril obchodné zmluvy, ako aj otázky

výroby tovaru spoločnosti P., s.r.o. a následne, aby vo veci rozhodol, a to aj o trovách

odvolacieho konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. mája 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.