Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/1/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave 27. mája 2009

v trestnej veci obžalovanej E. Ď. a spol. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

podľa , , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) a iné, o odvolaní krajského prokurátora v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 26. októbra 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa v znení neskorších predpisov odvolanie

prokurátora sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2006, č. k. -2043,

podľa boli obžalované E. Ď., JUDr. D. Š., G. O., O. S. a M. T.

oslobodené spod obžaloby krajského prokurátora v Košiciach z 27. septembra 2000, sp. zn.

, pre skutky právne kvalifikované

u obžalovaných E. Ď. a JUDr. D. Š.

ako pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250

ods. 1, ods. 5 Tr. zák., ktorý mali v podstate spáchať tak, že

po dohode medzi E. Ď. a JUDr. D. Š. prvá z nich 12. novembra 1997 založila

spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) S. a napriek tomu že spoločnosť nevykonávala

žiadnu podnikateľskú činnosť E. Ď. ako jej konateľka

1/ dňa 12. decembra 1997 predložila D. daňové priznanie s fingovanými údajmi

o zdaniteľných plneniach, na základe ktorého uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu

dane z pridanej hodnoty (DPH) v sume 687 495 Sk za november 1997, pričom táto suma bola

D. poukázaná na bežný účet spoločnosti vedený v akciovej spoločnosti (., V., na ktorý došla

16. januára 1998, pričom túto E. Ď. a JUDr. D. Š. použili pre vlastné potreby,

čím slovenskému štátu spôsobili škodu vo výške 687 495 Sk;

2/ spôsobom uvedeným ad 1/ na základe daňového priznania podaného

16. januára 1998 uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v sume 486 062 Sk

za december 1997, pričom D. túto sumu poukázal na bežný účet spoločnosti 13. februára

1998; E. Ď. a JUDr. D. Š. túto sumu použili pre vlastnú potrebu, čím slovenskému štátu

spôsobili škodu vo výške 486 062 Sk;

3/ už uvedeným spôsobom na základe daňového priznania podaného 23. marca 1998

uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v sume 452 307 Sk za február 1998;

túto sumu poukázanú na účet spoločnosti D. 21. apríla 1998 E. Ď. a JUDr. D. Š. použili

pre vlastnú potrebu, čím slovenskému štátu spôsobili škodu 452 307 Sk;

4/ dňa 27. apríla 1998 predložila D. daňové priznanie s fingovanými údajmi

o zdaniteľných plneniach, na základe ktorého uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu

DPH v sume 9 639 901 Sk za marec 1998; následne G. O. a O. S. ako zamestnankyne D.

vykonali tam 11. mája 1998 daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku

spoločnosti, pričom po predchádzajúcej dohode s E. Ď. a JUDr. D. Š. túto ukončili

so záverom, že nárok bol uplatnený oprávnene a legálne, a to napriek tomu, že mali vedomosť

o neuskutočnenom zdaniteľnom plnení spoločnosti; v dôsledku toho D. sumu 9 636 901 Sk

poukázal na bežný účet spoločnosti, pričom túto E. Ď. a JUDr. D. Š. použili pre vlastnú

potrebu, čím spôsobili tieto osoby škodu slovenskému štátu v uvedenej výške.

5/ už uvedeným spôsobom na základe daňového priznania podaného 22. júna 1998

uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v sume 6 173 287 Sk za máj 1998; túto

sumu poukázanú na účet spoločnosti D. 23. júla 1998 E. Ď. a JUDr. D. Š. použili pre vlastnú

potrebu, čím slovenskému štátu spôsobili škodu 6 173 287 Sk;

u obžalovaných G. O. a O. S.

ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4

Tr. zák. v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktoré mali v podstate

spáchať tak, že

4/ ako zamestnankyne D. za okolností opísaných vyššie (ad 4/) vykonali tam 11. mája

1998 daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku spoločnosti, pričom

po predchádzajúcej dohode s E. Ď. a JUDr. D. Š. túto ukončili so záverom, že nárok bol

uplatnený oprávnene a legálne, a to napriek tomu, že mali vedomosť o neuskutočnenom

zdaniteľnom plnení spoločnosti, čím porušili príslušné predpisy; v dôsledku toho D. sumu

9 636 901 Sk poukázal na bežný účet spoločnosti, pričom túto E. Ď. a JUDr. D. Š. použili

pre vlastnú potrebu, čím spôsobili tieto osoby škodu slovenskému štátu v uvedenej výške;

u obžalovanej JUDr. D. Š.

ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2, § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a

u obžalovanej M. T.

ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2, § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s trestným činom nadržovania podľa § 166

ods. 1 Tr. zák.,

ktoré mali v podstate spáchať tak, že

6/ JUDr. D. Š. a M. T. ako zamestnankyne D. v dňoch 25. až 28. januára 1999 tam

vykonali daňovú kontrolu dane z príjmov právnických osôb za rok 1997 a za obdobie

od 1. januára 1998 do 30. augusta 1998 u spoločnosti S. v likvidácii, pričom

po predchádzajúcej dohode túto ukončili so záverom, že daňovou kontrolou neboli zistené

žiadne nedostatky a že spoločnosť vstúpila do likvidácie bez majetku, záväzkov

a pohľadávok, na základe čoho D. dňa 9. februára 1999 vydal rozhodnutie o súhlase správcu

dane s výmazom daňového subjektu z obchodného registra, a to napriek tomu, že mali

vedomosť o nevykonávaní podnikateľskej činnosti spoločnosťou, čím porušili príslušné

právne predpisy; M. T. tak konala v snahe pomôcť ďalším obžalovaným uniknúť trestnému

stíhaniu;

u obžalovanej G. O.

ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/

Tr. zák., ktorý mala v podstate spáchať tak, že

7/ ako zamestnankyňa D. tam vykonala 28. januára 1999 daňovú kontrolu DPH za rok

1998 ku dňu ukončenia registrácie platiteľa tejto dane u daňového subjektu (spoločnosti S.

v likvidácii) so záverom, že príslušný právny predpis nebol porušený, a to napriek vedomosti,

že spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, na základe čoho D. dňa

18. februára 1999 vydal rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa DPH ku dňu 18. februára

1999, čím porušila príslušné právne predpisy.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie krajský prokurátor v Košiciach,

ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa

na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolateľ nepovažuje oslobodenie všetkých

obžalovaných spod obžaloby za opodstatnené, a to s poukazom na okolnosti prípadu, pričom

vyslovil názor, že vyhodnotenie dôkazov krajským súdom nemôže akceptovať.

Krajský súd dospel k záveru, že nebol vykonaný žiadny dôkaz potvrdzujúci

predchádzajúcu dohodu medzi obžalovanými E. Ď. a JUDr. D. Š. o spáchaní predmetnej

trestnej činnosti a tiež to, že údaje v sporných daňových priznaniach k DPH sú fiktívne.

Krajský súd za preukázané považuje len založenie spoločnosti S. E. Ď., doručovanie pošty aj

pre túto spoločnosť, že obidve uvedené obžalované sa navzájom poznali a že JUDr. D. Š.

pomohla E. Ď. pri vypisovaní rôznych dokladov týkajúcich sa spoločnosti S. na daňovom

úrade, čo však nebolo zakázané. Skutočnosť, že obžalovaná JUDr. D. Š. bola v banke práve

v čase výberu sporných finančných prostriedkov obžalovanou E. Ď. krajský súd hodnotil

ako náhodu.

Prokurátor v odvolaní poukázal na výpovede svedkov B. U. a M. S., ktoré mali

preukazovať, že spoločnosť S. nevykonávala žiadnu činnosť a bola založená E. Ď. len

na popud JUDr. D. Š., ktorá mala obstarávať aj všetky doklady týkajúce sa daňových otázok.

S tým korešponduje aj záver písmoznaleckého posudku, že totiž daňové priznania a doklady

týkajúce sa spoločnosti S. boli vyplnené JUDr. D. Š. jednak ručne a jednak na jej písacom

stroji; tieto aktivity zamestnankyne daňového úradu odvolateľ označil za nadštandardné.

Prokurátor s poukazom najmä na záznamy telefónnych hovorov uvádzal, že boli

preukázané veľmi blízke priateľské vzťahy medzi obžalovanými E. Ď. a JUDr. D. Š., pričom

však uznal procesnú nespôsobilosť týchto dôkazov.

S poukazom na viaceré svedecké výpovede a listinné dôkazy odvolateľ akcentuje,

že spoločnosť S. nevykonávala podnikateľskú činnosť (aspoň nie vo väčšom rozsahu).

Prokurátor z týchto okolností vyvodil, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený

v obžalobe, a preto oslobodenie obžalovaných nepovažuje za správne.

Pokiaľ ide o skutok ad 6/, odvolateľ uviedol, že originál daňového spisu spoločnosti S.

síce už nie je možné zabezpečiť, ale existujú fotokópie dokladov, ktoré sú použiteľné, a preto

nie je možné prijať záver krajského súdu v tomto smere.

Osobitne v odvolaní bolo namietané, že podľa úradných zistení daňová kontrola

vykonávaná u spoločnosti S. nebola dôkladná a zodpovedajúca predpisom. Aj z toho podľa

názoru prokurátora je možné vyvodiť, že obžalované G. O. a O. S. úmyselne opomenuli

splniť svoje povinnosti, a tak pomohli obžalovaným E. Ď. a JUDr. D. Š. získať pomerne

vysoké finančné čiastky.

Súhrn týchto okolností podľa prokurátora bolo potrebné hodnotiť v čo najširších

súvislostiach, výsledkom čoho by nemal byť oslobodzujúci rozsudok súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd v zmysle teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací nezistil dôvod

na rozhodnutie podľa , , a preto v zmysle

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré

tomuto predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané,

pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd oslobodil obžalované spod obžaloby vo všetkých jej bodoch

s odôvodnením, že nebola dokázaná existencia skutkov, pre ktoré boli tieto trestne stíhané.

Jednoznačný záver súdu je, že existujúce podozrenie o vopred dohodnutom spoločnom konaní

najmä obžalovaných E. Ď. a JUDr. D. Š. (a na nich nadväzujúce a súvisiace konania ďalších

obžalovaných) zostalo v podstate len v rovine podozrenia; toto však nebolo preukázané

dôkazmi.

Krajský súd vykonal vo veci pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré v súlade

s ustanovením zistilo skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie.

Odvolací súd konštatuje, že rozsah vykonaného dokazovania je v rozhodovanej veci

dostatočný a nie je ani zrejmé, ktoré ďalšie dôkazy by bolo možné (a účelné) ešte ďalej

procesne relevantne vykonať. V tomto smere nie je možným úvodným momentom ani

odvolanie prokurátora, lebo aj tu absentujú návrhy či podnety na ďalšie dokazovanie.

Základom súčasného stavu veci je evidentne aj skutočnosť, že nie je k dispozícii

originál daňového spisu s.r.o. S., pričom otázna je nielen sekundárnosť zaobstaraného

spisového materiálu (existujú len kópie), ale aj otázka, či ide o materiál kompletný. Túto

otázku sa snažili orgány doteraz činné v trestnom konaní riešiť, ale patričné dôkazy

sa nepodarilo zaobstarať.

Krajský súd túto situáciu hodnotil ako základ pre oslobodzujúci rozsudok

(aj s prihliadnutím na ďalšie), pričom v podstate konštatoval, že ide o stav dôkaznej núdze

a v súčasnosti už neodstrániteľnú chybu v dokazovaní; odvolací súd tento záver súdu prvého

stupňa akceptuje.

Podané odvolanie pospájaním rôznych dôkazov poukázalo na to, že medzi

obžalovanými (najmä E. Ď., JUDr. D. Š. a M. T.) existovali nadštandardné (priateľské)

vzťahy, čo svedčí v prospech obžaloby.

Existencia určitých osobných vzťahov medzi uvedenými obžalovanými sa nejaví

ako sporná, ale táto okolnosť má len charakter podporného dôkazu. Tento by bol dôležitý

v situácii, ak by boli vykonané ďalšie relevantné dôkazy potvrdzujúce záver obžaloby

o vzniku dohody medzi obžalovanými E. Ď. a JUDr. D. Š. postupovať podvodným spôsobom,

resp. že by také dôkazy boli vykonané vo vzťahu k ďalším obžalovaným, a to aj v smere

tvrdeného úmyselného zneužívania právomoci verejného činiteľa. Jasné priame dôkazy

absentujú, resp. ani súhrn nepriamych dôkazov nepreukazuje závery obžaloby.

Rovnaký rezultát sa týka aj poukazovaniu prokurátora na údajne nesprávny postup

obžalovaných ako zamestnankýň daňovej správy pri kontrole firmy S.. Aj keby tieto okolnosti

boli preukázané jednoznačne, nie je možné ich označiť za také, ktoré by usvedčovali

obžalované zo spáchania žalovaných deliktov.

Podstata odvolania teda vlastne smeruje proti hodnoteniu dôkazov krajským súdom.

Odvolací súd však konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol v intenciách ,

vykonané dôkazy hodnotil vo vzájomných súvislostiach a logicky, pričom správne aplikoval

aj zásadu in dubio pro reo, ktorá sa musí prejaviť pri rozhodovaní súdu.

Krajský súd pritom v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku

vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,

existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú

alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov

a ako sa vyrovnal s obhajobou, resp. akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

zistené skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Napadnutý rozsudok

v jeho písomnom vyhotovení teda zodpovedá aj ustanoveniu , a preto

odvolací súd na tam uvádzané okolnosti poukazuje a tieto si osvojuje.

Odvolací súd teda rezultuje, že podozrenie z neregulárneho konania obžalovaných

zostalo po vykonanom dokazovaní len v tejto rovine a nebolo reálne zistené skutočnosti

posudzovať ako žalované delikty; krajský súd pritom k svojmu rozsudku dospel riadnym

procesným postupom rešpektujúc práva procesných strán a vedomý si svojho postavenia

v trestnom konaní.

Najvyšší súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností preto dospel k záveru,

že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a toto podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. mája 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová