Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-45-2023.pdf
PDF · 154.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/45/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml. v spore žalobcu: Tatra-Leasing, s. r. o., IČO: 31 326 552, so sídlom: Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: LKW JILLY, s.r.o., IČO: 50 144 383, so sídlom: Viktorínova 234/7, 919 26 Zavar, žalovanému v 2. rade: P. U., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX N., žalovanému v 3. rade: H. U., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX N., všetci právne zastúpení: JUDr. Michal Antal, PhD., advokát, IČO: 50 053 434, so sídlom: Hlavná 13/27, 917 01 Trnava, o zaplatenie 59.898,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/9/2021 - 166 zo dňa 20. apríla 2023, takto
rozhodol:
I. Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/9/2021 - 166 zo dňa 20. apríla 2023 p o t v r d z u j e.
II. Zˇalobcovi sa p r i z n á v a právo na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumu 59.898,67 eur s príslušenstvom (úrok z omeškania a náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) ako nárok, ktorý vznikol z titulu štyroch leasingových zmlúv uzavretých so žalovaným v 1. rade.
2. Vo vzťahu k nároku z (prvej) leasingovej zmluvy č. LZC/17/20051 žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako poskytovateľ leasingu ju uzavrel so žalovaným 1 ako prijímateľom leasingu dňa 2.2.2017 (ďalej aj ako „LZ 1“) na predmet leasingu - ťahač DAF FTXF 460 SSC, r. výroby 2017, VIN č.: R.. Cena leasingu s DPH bez poistenia bola 95.880 eur. V zmysle LZ 1 bol žalovaný povinný zaplatiť prvú zvýšenú splátku v sume 9.588 eur s DPH dňa 06.02.2017 a následne k 5. dňu mesiaca platiť celkom 60 mesačných leasingových splátok vo výške 1.654,13 eur/mesiac s DPH, s dohodnutým poistením v sume 145,91 eur mesačne. Dňa 02.02.2017, po podpise LZ 1, poskytli žalovaní 2. aj žalovaný 3 žalobcovi ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Ručiteľským vyhlásením sa každý z ručiteľov zaviazal na zaplatenie pohľadávok špecifikovaných v bode 2 ručiteľského vyhlásenia, okrem iného leasingových splátok, pohľadávky, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia alebo výpovede LZ 1 vrátane pohľadávky na zaplatenie nesplatenej časti obstarávacej ceny, zmluvných pokút, poistného, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, odobratím predmetu leasingu atď. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením povinnosti platiť leasingové splátky riadne a včas a porušil povinnosť splácať
poskytnutý úver a nezaplatil dohodnuté splátky od mája 2019. Keďže žalovaný nezaplatil dohodnuté splátky z viacerých leasingových zmlúv, žalobca v zmysle čl. III LZ 1 - všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“), bod 11 ods. 11.2 vypovedal LZ 1 písomne ku dňu doručenia výpovede. LZ 1 zanikla dňa 16.07.2019. Podľa čl. 11 ods. 11.4 VZP „V prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z iného dôvodu ako v dôsledku totálnej škody predmetu leasingu alebo krádeže predmetu leasingu alebo dohodou účastníkov, bez ohľadu na dôvod alebo spôsob jeho ukončenia vzniká poskytovateľovi leasingu nárok voči prijímateľovi leasingu na zaplatenie: časti obstarávacej ceny predmetu leasingu nepokrytej anuitnou časťou zaplatených leasingových splátok (nesplatený kapitál), sumy zodpovedajúcej navýšeniu obstarávacej ceny predmetu leasingu do jeho leasingovej ceny, náhrady škody ako je uvedená nižšie, účtovných strát poskytovateľa leasingu ku dňu účinnosti výpovede, resp. odstúpenia alebo iného zrušenia leasingovej zmluvy,prvej zvýšenej splátky a leasingových splátok za obdobie od dátumu prevzatia vozidla až do zániku leasingovej zmluvy, úhrady všetkých nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu, zmluvných pokút, penále, úrokov z omeškania, ak na ne podľa leasingovej zmluvy vznikol poskytovateľovi nárok, iných nákladov a škôd poskytovateľa leasingu, ktoré mu vznikli v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, najmä náhrady nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku (napr. znaleckého posudku na všeobecnú hodnotu predmetu leasingu), nákladov spojených s repredajom predmetu leasingu vrátane nákladov na prehlásenie predmetu leasingu v evidencii vedenej na DI PZ SR a nákladov za sprostredkovanie predaja predmetu leasingu (napr. provízie sprostredkovateľov repredaja), ktoré sú splatné v lehotách uvedených v príslušných faktúrach.“ Podľa čl. 11 ods. 11.6 VZP „Prijímateľ leasingu zodpovedá poskytovateľovi leasingu pre prípad ukončenia leasingovej zmluvy ktorýmkoľvek z vyššie uvedených dôvodov za stratu leasingových splátok a je povinný v plnej miere nahradiť poskytovateľovi leasingu všetky škody a náklady, ktoré vzniknú poskytovateľovi leasingu z titulu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, bez ohľadu na dôvod predčasného ukončenia zmluvy, najmä uhradiť účelne vynaložené náklady spojené s uzatvorením leasingovej zmluvy a s jej predčasným ukončením a s odobratím predmetu leasingu, pokiaľ sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.“ Podľa čl. 11 ods. 11.8 VZP „Prijímateľ leasingu je povinný z titulu bezdôvodného obohatenia platiť sumu vo výšky leasingových splátok od účinnosti výpovede leasingovej zmluvy až do odovzdania resp. odobratia predmetu leasingu.“ Podľa čl. 12. ods. 12.5 VZP „Za nesplnenie ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti vyplývajúcej prijímateľovi leasingu z tejto zmluvy, je poskytovateľ leasingu oprávnený, pokiaľ sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak, uložiť prijímateľovi leasingu zmluvnú pokutu až do výšky 100,- EUR za nesplnenie každej jednotlivej zmluvnej povinnosti. V prípade, že prijímateľ leasingu svoju povinnosť nesplní ani v dodatočnej lehote, ktorú mu poskytovateľ leasingu môže poskytnúť, má poskytovateľ leasingu právo uložiť prijímateľovi leasingu zmluvnú pokutu aj opakovane.“ Podľa čl. 12 ods. 12.6 posledná veta VZP „Poskytovateľ leasingu je oprávnený účtovať prijímateľovi leasingu paušálne náklady vo výške 5,- EUR vrátane DPH za každú jednotlivú výzvu, zasielanú prijímateľovi leasingu v súvislosti s neplnením si záväzkov podľa tejto zmluvy.“ V súvislosti s ukončením leasingu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 5.272,30 Eur (prehľad peňažných nárokov a výťažkov započítaných s dlhom bol prílohou výzvy zo dňa 30.04.2020). Aktuálna výška pohľadávky je tvorená už len zostatkom istiny, keďže výťažok v sume 42.000,- € získaný repredajom predmetu financovania bol použitý na úhradu: - neuhradených pohľadávok ku dňu výpovede v sume 6.076,75 eur, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v celkovej výške 1.063,63 eur (viď jednotlivé faktúry v zmysle prílohy k výzve), neuhradeného poistného, sankcií za omeškanie, ostatné nároky v sume 1.769,07 eur, časti istiny vo výške 33.090,55 eur. Podľa čl. 11 ods. 11.5 VZP „V prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy sa zaplatené leasingové splátky nevracajú. Nároky poskytovateľa leasingu voči prijímateľovi leasingu z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy tak, ako sú špecifikované v tejto zmluve sa stávajú splatnými momentom predčasného ukončenia leasingovej zmluvy.“ Podľa čl. 12. ods. 12.1 VZP „Pri omeškaní prijímateľa leasingu s úhradou splátky, alebo jej časti alebo s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku voči poskytovateľovi leasingu je prijímateľ povinný zaplatiť poskytovateľovi leasingu úrok z omeškania vo výške 20 % p.a. z dlžnej sumy počas doby omeškania a poskytovateľ leasingu je oprávnený uložiť prijímateľovi leasingu zmluvnú pokutu do výšky 0,1 % z hodnoty platby za každý deň jej omeškania, ako aj požadovať všetky náklady spojené s vymáhaním takejto platby.“ Podľa čl. 12 ods. 12.2 VZP „Pre prípad omeškania sa prijímateľa leasingu so zaplatením niektorej splátky alebo platby podľa tejto zmluvy, je poskytovateľ leasingu oprávnený vymáhať zaplatenie splatných pohľadávok prostredníctvom na to špecializovaných subjektov a spoločností. Náklady s tým spojené znáša v celom rozsahu prijímateľ leasingu a zaväzuje sa ich uhradiť poskytovateľovi leasingu, na základe ním vystaveného daňového dokladu.“ Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou istiny odo dňa nasledujúceho po výpovedi zmluvy, t.j. od 17.7.2019 (v zmysle čl. 14.2 VZP). V nadväznosti na ustanovenie čl. 14 ods. 14.4 VZP sa záväzkovo- právny vzťah zmluvných
strán spravuje Obchodným zákonníkom v znení neskorších predpisov (§ 262 ods. 1 ObZ). Dohodnutý úrok z omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaného predstavuje v súlade s čl. 12 ods. 12.1 VZP 20 % p.a.
3. Vo vzťahu k odôvodneniu nároku z (druhej) leasingovej zmluvy č. LZC/17/20505 žalobca uviedol, že ju uzavrel ako poskytovateľ leasingu s žalovaným 1 ako prijímateľom leasingu, dňa 25.01.2018 (ďalej aj ako „LZ 2“) na predmet leasingu - ťahač DAF XF 480 SSC, r. výroby 2018, VIN č.: R.. Cena leasingu s DPH bez poistenia bola 103.776 eur. V zmysle LZ 2 bol žalovaný povinný k 27. dňu mesiaca platiť celkom 60 mesačných leasingových splátok vo výške 1.850,92 eur/mesiac s DPH, s dohodnutým havarijným poistením v sume 103,78 eur mesačne a PZP v sume 177,79 eur mesačne. Dňa 25.01.2018, po podpise LZ 2, poskytli žalovaní 2 aj žalovaný 3 žalobcovi ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 303 a nasl. OBZ. Ručiteľským vyhlásením sa každý z ručiteľov zaviazal na zaplatenie pohľadávok špecifikovaných v bode 2 ručiteľského vyhlásenia, okrem iného leasingových splátok, pohľadávky, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia alebo výpovede LZ 2 vrátane pohľadávky na zaplatenie nesplatenej časti obstarávacej ceny, zmluvných pokút, poistného, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, odobratím predmetu leasingu atď. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením povinnosti platiť leasingové splátky riadne a včas a porušil povinnosť splácať poskytnutý úver a nezaplatil dohodnuté splátky od apríla 2019. Keďže žalovaný nezaplatil dohodnuté splátky z viacerých leasingových zmlúv, žalobca v zmysle čl. III LZ 2 - všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“), bod 11 ods. 11.2 vypovedal LZ 2 písomne ku dňu doručenia výpovede. LZ 2 zanikla dňa 16.07.2019. V žalobe opätovne citoval článok 11 ods. 11.4, ods. 11.6, ods. 11.8, článok 12 ods. 12.5, ods. 12.6 poslednú vetu VZP. V súvislosti s ukončením leasingu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 23.853,98 eur (prehľad peňažných nárokov a výťažkov započítaných s dlhom je prílohou výzvy zo dňa 31.12.2019). Aktuálna výška pohľadávky je tvorená už len zostatkom istiny, keďže výťažok v sume 50.000 eur získaný repredajom predmetu financovania bol použitý na úhradu: neuhradených pohľadávok ku dňu výpovede v sume 6.397,73 eur, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v celkovej výške 687,43 eur (viď jednotlivé faktúry v zmysle prílohy k výzve); neuhradeného poistného, sankcií za omeškanie, ostatné nároky v sume 3.619,38 eur, časti istiny vo výške 39.295,46 eur. Ďalej opätovne citoval čl. 11 ods. 11.5, čl. 12 ods. 12.1, ods. 12.2 VZP. Žalovaný je v omeškaní s úhradou istiny odo dňa nasledujúceho po výpovedi zmluvy, t.j. od 17.7.2019 (v zmysle čl. 14.2 VZP).
4. K žalobou uplatneného nároku z (tretej) leasingovej zmluvy č. LZC/18/20312 žalobca uviedol, že ju ako poskytovateľ leasingu uzavrel so žalovaným 1 ako prijímateľom leasingu dňa 10.07.2018 (ďalej aj ako „LZ 3“) na predmet leasingu - vyklápací náves WIELTON NW 55, r. výroby 2018, VIN č.: X.. Cena leasingu s DPH bez poistenia bola 45.960 eur. V zmysle LZ 3 bol žalovaný povinný k 16. dňu mesiaca platiť celkom 60 mesačných leasingových splátok vo výške 816,07 eur/mesiac s DPH, s dohodnutým havarijným poistením v sume 61,93 eur mesačne a PZP 7,84 eur mesačne. Dňa 10.7.2018, po podpise LZ 3, poskytli žalovaní v 2. aj žalovaný v 3. rade žalobcovi ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 303 a nasl. OBZ. Ručiteľským vyhlásením sa každý z ručiteľov zaviazal na zaplatenie pohľadávok špecifikovaných v bode 2. ručiteľského vyhlásenia, okrem iného leasingových splátok, pohľadávky, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia alebo výpovede LZ 3 vrátane pohľadávky na zaplatenie nesplatenej časti obstarávacej ceny, zmluvných pokút, poistného, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, odobratím predmetu leasingu atď. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením povinnosti platiť leasingové splátky riadne a včas a porušil povinnosť splácať poskytnutý úver a nezaplatil dohodnuté splátky od mája 2019. Keďže žalovaný nezaplatil dohodnuté splátky z viacerých leasingových zmlúv, žalobca v zmysle čl. III LZ 3 - všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“), bod 11 ods. 11.2 vypovedal LZ 3 písomne ku dňu doručenia výpovede. LZ 3 zanikla dňa 16.07.2019. V žalobe opätovne citoval článok 11 ods. 11.4, ods. 11.6, ods. 11.8, článok 12 ods. 12.5, ods. 12.6 poslednú vetu VZP. V. súvislosti s ukončením leasingu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 11.554,59 eur (prehľad peňažných nárokov a výťažkov započítaných s dlhom je prílohou výzvy zo dňa 13.11.2019). Aktuálna výška pohľadávky je tvorená už len zostatkom istiny, keďže výťažok v sume 25.000 eur získaný repredajom predmetu financovania bol použitý na úhradu: neuhradených pohľadávok ku dňu výpovede v sume 3.309,23 eur, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v celkovej výške 382,03 eur (viď jednotlivé faktúry v zmysle prílohy k výzve); neuhradených sankcií za omeškanie a ostatné nároky v sume 1.842,92 eur, časti istiny vo výške 19.465,82 eur. Ďalej opätovne citoval čl. 11 ods. 11.5, čl. 12 ods. 12.1, ods. 12.2 VZP. Žalovaný je v omeškaní s úhradou istiny odo dňa nasledujúceho po výpovedi zmluvy, t.j. od 17.7.2019 (v zmysle čl. 14.2 VZP).
5. Nároku odvodzujúci z (štvrtej) leasingovej zmluvy č. LZC/18/20313 odôvodnil žalobca tým, že ju ako poskytovateľ leasingu uzavrel so žalovaným ako prijímateľom dňa 10.7.2018 (ďalej aj ako „LZ 4“) na predmet leasingu - ťahač DAF XF 470 FT SpaceCab, r. výroby 2017, VIN č.: R.. Cena leasingu s DPH bez poistenia bola 87.960 eur. V zmysle LZ 4 bol žalovaný povinný k 19. dňu mesiaca platiť celkom 60 mesačných leasingových splátok vo výške 1.561,84 eur/mesiac s DPH, s dohodnutým havarijným poistením v sume 137,45 eur mesačne a PZP 187,50 eur mesačne. Dňa 10.7.2018, po podpise LZ 4 poskytli žalovaní v 2. aj žalovaný 3. rade žalobcovi ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 303 a nasl. OBZ. Ručiteľským vyhlásením sa každý z ručiteľov zaviazal na zaplatenie pohľadávok špecifikovaných v bode 2 ručiteľského vyhlásenia, okrem iného leasingových splátok, pohľadávky, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia alebo výpovede LZ 4 vrátane pohľadávky na zaplatenie nesplatenej časti obstarávacej ceny, zmluvných pokút, poistného, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, odobratím predmetu leasingu atď. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením povinnosti platiť leasingové splátky riadne a včas a porušil povinnosť splácať poskytnutý úver a nezaplatil dohodnuté splátky od mája 2019. Keďže žalovaný nezaplatil dohodnuté splátky z viacerých leasingových zmlúv, v zmysle čl. III LZ 4 - všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“), bod 11 ods. 11.2 vypovedal LZ 4 písomne ku dňu doručenia výpovede. LZ 4 zanikla dňa 16.07.2019. V žalobe opätovne citoval článok 11 ods. 11.4, ods. 11.6, ods. 11.8, článok 12 ods. 12.5, ods. 12.6 poslednú vetu VZP. V súvislosti s ukončením leasingu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 19.217,80 eur (prehľad peňažných nárokov a výťažkov započítaných s dlhom je prílohou výzvy zo dňa 11.12.2019). Aktuálna výška pohľadávky je tvorená už len zostatkom istiny, keďže výťažok v sume 50.000 eur získaný repredajom predmetu financovania bol použitý na úhradu: - neuhradených pohľadávok ku dňu výpovede v sume 4.630,21 eur, na náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v celkovej výške 397,87 eur (viď jednotlivé faktúry v zmysle prílohy k výzve); - neuhradené sankcie za omeškanie a ostatné nároky v sume 3.646,68 eur časť istiny vo výške 41.325,24 eur. Ďalej opätovne citoval čl. 11 ods. 11.5, čl. 12 ods. 12.1, ods. 12.2 VZP. Žalovaný je v omeškaní s úhradou istiny odo dňa nasledujúceho po výpovedi zmluvy, t.j. od 17.7.2019 (v zmysle čl. 14.2 VZP).
6. Žalobca si žalobou uplatnil nároky z LZ 1 - LZ 4 aj voči žalovaným 2 a 3 ako ručiteľom žalovaného 1 na základe ich písomných vyhlásení. Záväzok z ručenia bol uplatnený voči ručiteľom výzvou zo dňa 14.4.2021, torý do podania žaloby nebol ručiteľmi splnený.
7. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní 1 až 3 odpor, v ktorom popreli nárok žalobcu. Zhodne uviedli, že predmety leasingu boli predané výrazne pod cenu, čím im žalobca spôsobil značnú škodu a jeho postup bol v rozpore so všeobecnou zákonnou prevenčnou povinnosťou. Žalobca im do dňa spísania odporu nepreukázal, na základe čoho ocenil predmety leasingu v sumách za ktoré ich následne predal a to napriek tomu, že ho o to žiadali (naposledy listom zaslaným jeho právnemu zástupcovi v mesiaci jún 2021). Predložili ponuky autobazárov, v ktorých sa rovnaké a obdobné predmety leasingu predávajú za vyššie ceny, ako ich predal žalobca. Svojím svojvoľným konaním žalovaným žalobca spôsobil škodu vo výške rozdielu skutočnej trhovej ceny predmetov leasingu a sumy, za ktoré tieto odpredal, pričom navrhli súdu vykonať dôkaz znaleckého zistenia škody. Podľa žalovaných žalobca konal od počiatku zlomyseľne a jeho účelom bolo sa na žalovaných neoprávnene obohatiť. Dostali sa totiž do omeškania s platením leasingu a žalobca im ihneď odobral všetky predmety leasingu, čím automaticky spôsobil, že nevedeli ďalej splácať. Následne ukončil zmluvu a tieto predmety predal výrazne pod cenu. Následne od žalovaných požaduje zaplatenie čiastky cca 60.000 eur a to napriek tomu, že leasing vyše 2 roky riadne splácali a predmety leasingu sa žalobcovi vrátili. Žalobca v tomto ohľade koná v rozpore s dobrými mravmi za účelom dosiahnuť obohatenia na účet žalovaných. Žalobca si podľa žalovaných svojím úmyselným konaním navýšil svoju pohľadávku tak, že predmety leasingu predal značne pod cenu.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s leasingovými zmluvami č. LZC/17/20051 a splátkovým kalendárom, č. LZC/17/00505 a splátkovým kalendárom, č. LZC/18/20312 a splátkovým kalendárom, č. LZC/18/20313 a splátkovým kalendárom, ručiteľskými vyhláseniami žalovaného 2 a 3, výpoveďami leasingových zmlúv, výzvami na zaplatenie, faktúrami č. FOR/19/00121, FOR/19/00143, FOR/19/00169, FOR/19/00232, FOR/19/00232, FOR/20/00030, FOR/19/00144, FOR/19/00170, FOR/19/00208, FOR/19/00233, FOR/19/00145, FOR/19/00171, FOR/19/00180, FOR/19/00146, FOR/19/00172, FOR/19/00190, znaleckými posudkami vypracovanými znalcom Ing. Petrom Kováčom, č. 201901813873 - 7, 201901813873 - 8, 201901813873-2, 201901813873-1, výzvami ručiteľom a ponukami autobazárov.
8. Rozsudkom č.k. 60Cb/9/2021 - 166 zo dňa 20. apríla 2023 súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zaviazal žalovaných 1, 2 a 3 zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 59.898,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 59.898,67 Eur od 17.07.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 160 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných (výrok I). Rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II).
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebol sporný právny titul pohľadávky, že žalobca so žalovaným 1 uzatvoril 4 leasingové zmluvy, pričom žalovaný 2 a 3 vystupovali ako ručitelia a tiež to, že leasingové zmluvy boli ukončené výpoveďou. Medzi stranami sporu bola sporné výška žalobcom uplatnenej pohľadávky - konkrétne so zreteľom na to, či cena, za ktorú žalobca predmety leasingu opätovne odpredal, nebola neprimerane nízka a ďalej to, či malo takéto konanie žalobcu za následok vznik škody u žalovaných.
10. Medzi žalobcom a žalovaným 1 ako podnikateľmi vznikol na základe leasingových zmlúv L1, L2, L3, L4 obchodnoprávny záväzkový vzťah v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe predložených ručiteľských vyhlásení viažucich sa ku každej zo štyroch leasingových zmlúv L1-L4 sa žalovaný 2 a 3 zaviazali ako ručitelia na zaplatenie pohľadávok špecifikovaných v bode 2 ručiteľských vyhlásení, okrem iného leasingových splátok, pohľadávky, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia alebo výpovede niektorej z leasingových zmlúv L1, L2, L3, L4 vrátane pohľadávky na zaplatenie nesplatenej časti obstarávacej ceny, zmluvných pokút, poistného, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, odobratím predmetu leasingu atď. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že jednotlivé leasingové zmluvy zanikli výpoveďou zo strany žalobcu. Žalovaný 1 podmienky z leasingových zmlúv neplnil, riadne a včas nesplácal dohodnuté splátky a preto žalobca leasingové zmluvy vypovedal. Výpovede doručil žalovanému a zmluvy zanikli ku dňu účinnosti jednotlivých výpovedí. Následne žalobca nároky z jednotlivých zmlúv vyčíslil a písomnými výzvami doručenými žalovanému si uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávok, pričom súčet zostatku pohľadávok jednotlivých leasingových zmlúv L1 - L4 bol vo výške 59.898,67 eur (5.272,30 eur z L1 +23.853,98 eur z L2 + 11.554,59 z L3 + 19.217,80 eur z L4).
11. K medzi účastníkmi spornej otázke týkajúcej sa výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaní tvrdili, že im svojím svojvoľným konaním žalobca spôsobil škodu vo výške rozdielu skutočnej trhovej ceny predmetov leasingu a sumy, za ktoré tieto odpredal, pričom na preukázanie svojich tvrdení - že predmety leasingových zmlúv boli repredané za nižšiu cenu, než bola ich skutočná trhová cena, navrhli vykonať znalecké dokazovanie. Na výzvu súdu však žalovaní nezložili preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto smere žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a ako pravdivé sa nemohlo preukázať ani ich súvisiace tvrdenie, že žalobca im svojim konaním spočívajucom v predaji predmetov leasingových zmlúv L1 - L4 pod cenu spôsobil škodu vo výške ním uplatňovaného nároku, pričom túto si v konaní uplatnili aj ako kompenzačnú námietku. Žalovaní neuviedli, akú zmluvnú alebo zákonnú povinnosť mal žalobca porušiť. Podľa súdu prvej inštancie žalobca pri odpredaji predmetov leasingu po ukončení leasingových zmlúv neporušil svoje zmluvné povinnosti ani zákonné povinnosti a v konaní nebolo preukázané, že by zanedbal svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, že by konal pri predaji predmetov leasingu v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou či v rozpore s dobrými mravmi, ako tvrdil žalovaný. K listinnému dôkazu predloženému žalovanými - inzerátom obdobných alebo rovnakých vozidiel súd prvej inštancie uviedol, že len znaleckým dokazovaním je možné určiť všeobecnú hodnotu predmetov leasingu, keď v rámci znaleckého dokazovania by sa zohľadnili špecifiká predmetov leasingu, stav ich opotrebovanosti, vypočítala sa základná amortizácia vozidla, technická hodnota vozidla a pod. Tieto údaje sú pre každé vozidlo špecifické, pričom závisia od jeho celkového stavu vozidla, výbavy, obstarávacej hodnoty, opotrebovania a pod. Súd zdôraznil, že žalobca nebol povinný repredať predmety leasingu za žiadnu konkrétnu sumu, keď zo žiadneho ustanovenia leasingových zmlúv nevyplýva povinnosť poskytovateľa leasingu o predaji prijímateľa leasingu informovať, ani poskytovať znalecký posudok, ani informácie o repredajnej zmluve. Zmluvné strany, žalobca a žalovaný 1 sa zmluvne dohodli, že pre účely ocenenia majetku po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy v prípade vypovedania leasingovej zmluvy sa v zmysle platných postupov účtovania bude považovať cena leasingu zistená buď súdnym znalcom z príslušného odboru v čase odobratia predmetu leasingu alebo kvalifikovaným
odhadom poskytovateľa leasingu stanoveným podľa aktuálnej trhovej ceny (repredajnosti) predmetu leasingu v čase odobratia predmetu leasingu od jeho prijímateľa. Žalobca dal za účelom zistenia všeobecnej hodnoty predmetov leasingu vypracovať znalecké posudky, pričom tento postup bol súladný s ustanovením čl. IV bodu 2 zmlúv L1 - L4.
12. Podľa súdu prvej inštancie je vznik zodpovednosti za škodu založený na predpokladoch, ktorými sú porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Z procesného hľadiska v súdnom konaní znáša dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu poškodený. Obchodnoprávna zodpovednosť je objektívna, pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie, preto sa v konaní nepreukazuje. Protiprávnosť predpokladá konanie alebo opomenutie subjektu, ktorým došlo k porušeniu určitej právnej povinnosti subjektu vyplývajúcej zo zmluvy alebo zo zákona. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali zodpovednosť žalobcu za ním tvrdenú, no nepreukázanú škodu. Povinnosť náhrady škody postihuje stranu, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, resp. zákonnú povinnosť. Žalovaní nepreukázali zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu, t. j. nepreukázali v konaní, že by v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalobcu (či už porušením zmluvnej alebo zákonnej povinnosti) došlo ku vzniku škody v uplatnenom rozsahu, ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a vzniknutím škody. Preto kompenzačnú námietku žalovaných vyhodnotil súd prvej inštancie ako neopodstanenú, keď v konaní nebol preukázaný vznik pohľadávky, ktorú by bolo možné započítať na nárok žalobcu uplatnený v tomto súdnom konaní. Keďže žalovaní v konaní nenavrhli, aby im bolo prisúdené viac než voči nim uplatnil žalobca, započítací prejav žalovaných je teda možné považovať len za obranu proti žalobe žalobcu, s ktorou sa súd môže vysporiadať len v odôvodnení rozsudku.
13. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na právny názor uvedený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR.
14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
15. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp zn. 4 Cdo 13/2009)
II. Odvolanie
16. Proti napadnutému rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote spoločne odvolanie, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. V odvolaní žalovaní tvrdili, že predmety leasingu boli predané výrazne pod cenu, čím žalobca spôsobil žalovaným značnú škodu. Jeho postup bol v rozpore so všeobecnou zákonnou prevenčnou povinnosťou.
18. Ďalej žalovaní tvrdili, že súdu prvej inštancie predkladali dôkazy - inzeráty obdobných ťahačov, ktorými podľa ich názoru preukázali značné podhodnotenie predajnej ceny predmetu lízingu pre jeho speňažení. Nesúhlasili so záverom uvedeným v napadnutom rozsudku, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na započítanie vzniknutej škody voči pohľadávke uplatnenej žalobcom, pričom aj napriek nevykonaniu znaleckého dokazovania zostali presvedčení, že dostatočne preukázali zákonné predpoklady na vznik škody. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z čoho pramení aj nesprávne právne posúdenie veci súdu prvej inštancie.
III. Vyjadrenie žalobcu po podaní odvolania
19. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 28.07.2023. Odvolanie považoval za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
20. Pokiaľ žalobca predal predmety financovania za cenu určenú znaleckými posudkami, ktoré zohľadňovali ich aktuálny stav, konal v súlade so zmluvami a s odbornou starostlivosťou s cieľom objektívne určiť aktuálnu cenu predmetov financovania, v dôsledku čoho nemožno dospieť k záveru o porušení prevenčnej povinnosti. Naopak, prevenčná povinnosť by nebola dodržaná, pokiaľ by určil neúmerne vysokú cenu vozidiel, ktorá nezodpovedá ich hodnote, čo by bránilo ich repredaju, zvýšilo by náklady a úroky. Cena uvedená v inzerátoch predložených žalovanými nepredstavuje skutočnú predajnú hodnotu vozidiel, ale iba predstavu predávajúceho, ktorá môže byť pri kúpe značne upravená a závisí aj od technického stavu vozidla. Preto inzerát nie je hodnoverným dôkazom preukazujúcim hodnotu financovaného vozidla.
21. Inzeráty bez ďalšieho nie sú spôsobilé privodiť v konaní úspech žalovaných, pretože iba znaleckým dokazovaním je možné určiť všeobecnú hodnotu predmetov leasingu. V rámci znaleckého dokazovania sa zohľadnia špecifiká predmetov leasingu, stav ich opotrebovanosti, vypočíta sa základná amortizácia vozidla, technická hodnota vozidla a pod. Tieto údaje sú pre každé vozidlo špecifické, pričom závisia od jeho celkového stavu, výbavy, obstarávacej hodnoty, opotrebovania a pod. Žalobca zdôrazňuje, že nebol povinný repredať predmety leasingu za žiadnu konkrétnu sumu. Zo žiadneho ustanovenia leasingových zmlúv nevyplýva povinnosť poskytovateľa leasingu informovať prijímateľa leasingu o predaji, ani poskytovať znalecký posudok, ani informácie o repredajnej zmluve. Postup žalobcu bol preto v súlade s čl. IV bod 2 leasingových zmlúv, keď bol žalobca oprávnený postupovať buď tak, že cenu určí znaleckým posudkom alebo kvalifikovaným odhadom poskytovateľa leasingu stanoveným podľa aktuálnej trhovej ceny (repredajnosti) predmetu leasingu v čase odobratia predmetu leasingu od jeho prijímateľa. Pokiaľ sa rozhodol vykonať ocenenie znaleckým posudkom, nemožno mu vyčítať nesprávny postup a to, žežalobca spôsobil žalovaným škodu. Škodu (naopak) spôsobili žalobcovi (aj sami sebe) žalovaní, ktorí porušili svoju povinnosť splácať poskytnuté financovanie. Pokiaľ žalovaní nepredložili žiaden relevantný dôkaz na preukázanie tvrdenia, že im vznikla škoda, musel súd žalobu zamietnuť, pretože žalobcovia totiž neuniesli vlastné dôkazné bremeno.
III. Relevantné právne predpisy
22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
24. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20240301>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
27. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
28. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
29. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
30. Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
31. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
32. Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
33. Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
34. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
35. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
36. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
37. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20240301> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
V. Posúdenie veci odvolacím súdom
38. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a dôvodmi uvedenými v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) presku ´mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktore´ jeho vydaniu predchádzalo, pričom odvolanie prejedal bez nariadenia pojednávania s ohľadom na § 385 CSP. Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie verejne v súlade s § 219 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.
39. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku č č.k. 60Cb/9/2021 - 166 zo dňa 20. apríla 2023, ktorého výroková časť je opísaná v ods. 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia a odôvodnenie v ods. 9 a 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
40. Zo súdneho spisu vyplýva, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie štyroch leasingových zmlúv, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku označil ako L1, L2, L3, L4. Účastníci v zmluvách dostatočne určili predmet svojich záväzkov, čím uzavreli tzv. inominátnu zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaní 2 a 3 sa svojimi ručiteľskými vyhláseniami v súlade s § 303 Obchodného zákonníka viažucimi sa k leasingovým zmluvám zaviazali, že v prípade vzniku pohľadávky v dôsledku odstúpenia alebo výpovede niektorej z leasingových zmlúv alebo pohľadávky na zaplatenie nesplatenej časti obstarávacej ceny, alebo pohľadávky zo zmluvných pokút, poistného, odobratím predmetu leasing alebo nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ako ručitelia pohľadávku žalobcovi splatia. Na základe výpovedí zo strany žalobcu leasingové zmluvy dňa 16.07.2019 zanikli. Dôvodom výpovení bolo, že žalovaný 1 riadne a včas nesplácal v zmluvách dohodnuté splátky.
41. Základným argumentom žalovaných uvedeným v ich odvolaní bolo trdenie, že predmety leasingu boli predané výrazne pod cenu, pričom jeho postup bol v rozpore so všeobecnou zákonnou prevenčnou povinnosťou a žalobca spôsobil žalovaným značnú škodu.
42. Odvolací súd poukazuje na znenie článku 11 ods. 11.4 všeobecných zmluvných podmienok: „V prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z iného dôvodu ako v dôsledku totálnej škody predmetu leasingu alebo krádeže predmetu leasingu alebo dohodou účastníkov, bez ohľadu na dôvod alebo spôsob jeho ukončenia vzniká poskytovateľovi leasingu nárok voči prijímateľovi leasingu na zaplatenie: časti obstarávacej ceny predmetu leasingu nepokrytej anuitnou časťou zaplatených leasingových splátok (nesplatený kapitál), sumy zodpovedajúcej navýšeniu obstarávacej ceny predmetu leasingu do jeho leasingovej ceny, náhrady škody ako je uvedená nižšie, účtovných strát poskytovateľa leasingu ku dňu účinnosti výpovede, resp. odstúpenia alebo iného zrušenia leasingovej zmluvy, prvej zvýšenej splátky a leasingových splátok za obdobie od dátumu prevzatia vozidla až do zániku leasingovej zmluvy, úhrady všetkých nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu, zmluvných pokút, penále, úrokov z omeškania, ak na ne podľa leasingovej zmluvy vznikol poskytovateľovi nárok, iných nákladov a škôd poskytovateľa leasingu, ktoré mu vznikli v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, najmä náhrady nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku (napr. znaleckého posudku na všeobecnú hodnotu predmetu leasingu), nákladov spojených s repredajom predmetu leasingu vrátane nákladov na prehlásenie predmetu leasingu v evidencii vedenej na DI PZ SR a nákladov za sprostredkovanie predaja predmetu leasingu (napr. provízie sprostredkovateľov repredaja), ktoré sú splatné v lehotách uvedených v príslušných faktúrach.“
43. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmety leasingu boli v súlade s všeobecnými zmluvnými podmienkami (čl. III leasingových zmlúv) počas celej doby trvania zmlúv vlastníctvom žalobcu. Žalobca legitímne pristúpil k odobratiu predmetov financovania po ukončení leasingových zmlúv. V súlade s všeobecnými zmluvnými podmienkami bol žalobca oprávnený predmety financovania repredať, pričom podmienkou bolo, že žalobca má predchádzať vzniku škody podľa § 382 a § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka repredajom a započítaním hodnoty predmetu leasingu so škodou, ktorá mu bola spôsobená porušením povinnosti žalovaného 1 z dôvodu predčasného ukončenia leasingových zmlúv.
44. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, pričom táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola spornou, za účelom získania efektívneho výnosu v relevantnom čase žalobca zabezpečil ocenenie predmetov financovania znalcom. Porovnaním výšky ohodnotenia (znalecké posudky č. 201901813873-7, 201901813873-8, 201901813873-2, 201901813873-7 vypracované Ing. Petrom Kováčom) s cenami, za ktoré žalobca repredal odobraté predmety financovania, je zrejmé, že žalobca repredal odobraté predmety leasingu za sumy prevyšujúce hodnoty stanovené znaleckými posudkami.
45. Odvolací v danej súvislosti súd zdôrazňuje, že od zmluvnej strany nemožno požadovať plnenie, ku ktorému sa zmluvná strana nezaviazala v zmluve alebo ktorá jej nevyplýva z všeobecne záväzného právneho predpisu. Pokiaľ žalobca svojim postupom neporušil žiadnu právnu povinnosť (zmluvnú alebo zákonnú), nemožno verifikovať naplnenie jedného z pojmových znakov vzniku zodpovednosti za škodu a nemožno uvažovať o zodpovednosti žalobcu za škodu uvádzanú žalovanými.
46. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, že predajná cena jednotlivých predmetov leasingu bola neprimerané nízka oproti ich reálnej hodnote, od ktorého rozdielu žalovaní odvíjali nimi tvrdenú škodu, ide o posúdenie odbornej otázky, ku ktorej nemá spôsobilosť ani oprávnenie súd prvej inštancie alebo odvolací súd a nemožno bez ďalšieho vychádzať ani z tvrdení strán sporu rovnko odborne k posúdeniu tejto otázky nespôsobilých.
47. Odvolaciemu súdu nedá nepripomenúť, že vykonanie dôkazu vypracovaním znaleckého odhadu všeobecnej hodnoty predmetov leasigu súdu prvej inštancie síce žalovaní navrhli, avšak sami zmarii vykonanie tohto dôkazu tým, že na výzvu súdu neuhradili preddavok na trovy tohto dôkazu, a preto sa v konaní pred súdom prvej inštancie tento dôkaz nevykonal.
48. Je potrebné uviesť na pravú mieru, že žalovanými predložené inzeráty neboli dôkazom spôsobilým preukázať nimi skutočnosti týkajúce sa predmetného súdneho sporu. V prvom rade žalovanými tvrdené hodnoty predmetov leasingu nebolo možné dosttočne bez pochybností porovnať s relevantnými parametrami jednotlivých inzerovaných vozidiel, akými sú napríklad výbava, celkový alebo technický stav, opotrebenie alebo prevádzkové poškodenia alebo funkčnnosť. V druhom rade predložené inzeráty sú len dôkazom o tom, že vozidlá boli ponúkané. Nepreukazujú reálnu cenu, za ktorú boli predané.
49. Z uvedeného je logickým záverom z toho je, že tvrdenie o vyššej hodnote predmetov leasingu ako bola ich cena, za ktorú ich repredal žalobca, je len o domnienkou žalovaných, ktorá nekonvenuje so skutočnosťami preukázanými v konaní pred súdom prvej inštancie.
50. K tvrdeniu žalovaných, že sa žalobca pri repredaji nesprával spôsobom súladným s jeho zákonnou prevenčnou povinnosťou, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca súlade s čl. IV bod 2 leasingových zmlúv bol žalobca oprávnený určiť cenu znaleckým posudkom alebo kvalifikovaným odhadom poskytovateľa leasingu stanoveným podľa aktuálnej trhovej ceny (repredajnosti) predmetu leasingu v čase odobratia predmetu leasingu. Pokiaľ žalobca vykonal ocenenie znaleckým posudkom a zároveň na cenu nie nižšiu predmety leasingu aj predal, nemožno tvrdenie žalovaných o nesplnení prevenčnej povinnosti akceptovať.
51. K uvedenému odvolací súd dodáva, účastník súdneho sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Otázka spoľahlivého zistenia, kto je nositeľom práv, je fundamentálnou podmienkou úspechu pri oprávnenosti žalobou uplatneného nároku. Existencia subjektívnych práv, ku ktorým sa žiada takým návrhom ochrana, musí byť zo strany účastníka doložená dôkazmi, z ktorých bude osvedčená - vnímateľná bez dôvodných pochybností.
52. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka súdneho konania a vyhľadávať dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti. Pokiaľ žalovaní pred súdom prvej inštancie (a v odvolaní) tvrdili že žalobca sa vykonal nedostatočné opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie, čoho následkom pre žalovaných bolo, že nie sú povinní nahradiť škodu, išlo o ich procesnú obranu, ktorú sú nie len povinní tvrdiť, ale sú povinní svoje tvrdenia konkrétne preukázať. Žalovaní podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy spôsobilé osvedčiť bez dôvodných pochybností existenciu ich práva na plnenie voči žalobcovi nepredložili.
53. Odvolací súd považoval skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie za správne a spoľahlivo zistený a rovnako za vecne správne považoval jeho právne posúdenie. Pokiaľ ide o uplatnený nárok týkajúc sa príslušenstva vo výroku I, tohto sa v odvolaní uvedená argumentácia žalovaných nedotkla.
Odvolací súd sa preto v tejto časti výrokom ani odôvodnením odvolaním napadnutého rosudku súdu prvej inštancie nemusel zaoberať.
54. K náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a na § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP.
55. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd v súlade s § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
56. O na´hrade trov odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, v spojeni´ s § 262 ods. 1 CSP. Zˇalobcovi, ktory´ mal v odvolacom konani´ plny´ u´spech, priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnej výške (v rozsahu 100 %). V zmysle § 262 ods. 1 CSP o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.
57. Odvolaci´ su´d prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z.z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.
Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.
Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.
Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).
Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).
Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.
Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.
Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.
V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).
Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.
Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.
Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.
Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.