Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/142/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov JUDr. Š. Šatku a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v právnej

veci žalobcu: J. C. L., X., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., L., X. Bratislava,

proti žalovanému: F., D.,

X.1 Bratislava, IČO: X., zastúpenému advokátom JUDr. Š. D.,

A., s. r. o., S., X. Bratislava, o zaplatenie 3 269,20 Eur (98 488 Sk), na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2008 č. k. -363, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2008 č. k. -363

p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 98 488 Sk istiny a 38 121 Sk na náhradu trov konania žalobcu k rukám

jeho právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa

tak rozhodol na základe zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na závery vyslovené

v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2006 č. k.

. Predmet sporu predstavuje súčet úrokov z omeškania s plnením

peňažných dlhov, ktoré mal žalovaný voči osobám oprávneným na vyplatenie menovitých

hodnôt a výnosov dlhopisov, ktoré boli emitované F. SR podľa § 24 ods. 4 zákona

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších

predpisov. Vlastníci dlhopisov žalovaného v počte 65 (v odôvodnení vymenovaní) zmluvami

o postúpení pohľadávok v zmysle až postúpili žalobcovi

svoje pohľadávky v celkovej výške 98 488 Sk. Tieto pozostávajú z úrokov z omeškania

vzniknutých na základe omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu voči bývalým

majiteľom dlhopisov. Je nesporné, že hodnota dlhopisov, vrátane ich výnosov po odpočítaní

príslušných poplatkov, bola menovaným osobám vyplatená. Žalovaný svoj zákonný záväzok

vyplatiť menovité hodnoty a výnosy dotknutým osobám, ktoré svoje pohľadávky previedli na

žalobcu, splnil v priebehu roku 2001. Žalovaný namietal, že oprávnení neposkytli dostatočnú

súčinnosť žalovanému k tomu, aby mohol previesť úhradu im prináležiaceho nároku, t. j.

vyplatenie dlhopisu. Žalovaný mal však relatívne dostatočnú lehotu na to, aby sa „technicky“

pripravil na plnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z v znení

jeho zmien a doplnkov. Dôkazom toho je zmluva o poskytnutí osobitnej služby pre emitenta

cenných papierov, ktorú žalovaný uzatvoril s R. - S. S., a. s. Bratislava

4. mája 2000. Žalovaný súdu oznámil, že, ak súd uzná skutočnosť, že došlo k omeškaniu

zo strany žalovaného, v takom prípade nenamieta výšku úrokov, ani spôsob ich výpočtu.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 8/1995 sp. zn. z 19. júna

1998, zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v čiastke 84, pod číslom

221/1998, dlhopis F. SR v zmysle sa stal splatným dňom 31.

decembra 2000, a nie v lehote do 31. decembra 2001, ako to tvrdí žalovaný. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že žalovaný svoj záväzok na vyplatenie hodnoty a výnosov

dotknutým osobám, bývalým majiteľom dlhopisov, nesplnil riadne a včas v zákonnej lehote

do 31. decembra 2000. Počnúc dňom 1. januára 2001 sa žalovaný dostal do omeškania

v zmysle ustanovenia , pretože pohľadávky veriteľov

nadobudli novú kvalitu. Uvedeným dňom splatenie dlhopisu už bolo žalovateľné, a to

aj s úrokmi z omeškania. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd uznal

nárok žalobcu za oprávnený a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 98 488 Sk z titulu

úrokov z omeškania za oneskorené vyplatenie dlhopisu a jeho výnosu splatného

do 31. decembra 2000. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1 Žalobca bol v prvostupňovom konaní úspešný, preto mu súd priznal plnú

náhradu trov konania, celkom vo výške 38 121 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

). Uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia použitie nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 8/1995 sp. zn. PL. ÚS. 13/97 z 19. júna 1998 nie je na mieste, lebo v uvedenom

konaní sa ústavný súd nezaoberal otázkou splácania dlhopisov fondu a k problematike času

stanoveného na splatenie dlhopisov fondu sa nevyjadril. Ďalej namietal, že v rozhodnutí

nebola zohľadnená námietka neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti veriteľmi na splnenie

záväzku so splatením dlhopisov fondu. Osoby oprávnené na splatenie dlhopisov fondu

ako veritelia sa dňa 31. decembra 2000 nedostavili do sídla žalovaného ako dlžníka

s poukazom na ustanovenie , ani neposkytli údaje

umožňujúce doručenie plnenia a neposkytli tak žalovanému súčinnosť potrebnú na splatenie

dlhopisov fondu v mieste plnenia. Dotknutým veriteľom neodňal právo domáhať sa splatenia

dlhopisov v sídle žalovaného ako v zákonnom mieste plnenia už 31. decembra 2000. Žiaden

z veriteľov, ktorí mali na žalobcu postúpiť nároky uplatnené v konaní, neuplatnil právo

na splatenie dlhopisov fondu pred 1. januárom 2001 alebo neskôr, bez námietok akceptovali

doručovanie príslušných výplat dlhopisov fondu prostredníctvom spoločnosti R. - S. S., a. s.

a pobočiek S., a. s. Ďalej poukázal na to, že so splácaním dlhopisov počas celého roku 2001,

teda od splatnosti dňa 31. decembra 2000, počítali usmernenia a pokyny upravujúce zdanenie

nakladania s uvedenými dlhopismi, ktoré vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky

ešte pred 31. decembrom 2000. Za uvedeného stavu pokladal žalovaný uplatňovanie nárokov

na úroky z omeškania za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací

súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy

konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne

potvrdiť. Nesúhlasil s námietkou žalovaného o omeškaní veriteľov s prevzatím plnenia

záväzkov žalovaného. Uviedol, že žalovaný pred splatnosťou dlhopisov, t. j. pred

31. decembrom 2000 zverejnil spôsob vyplácania dlhopisu F., konkrétne prostredníctvom R.

- S. S., a. s., s tým, že na základe výzvy budú výplatným miestom pobočky S., a. s.,

Bratislava. Žalovaný nemal nikdy v úmysle a ani nebol pripravený na vyplácanie dlhopisov

v hotovosti vo svojom sídle k 31. decembru 2000.

Za rozpor s dobrými mravmi pokladal konanie žalovaného, ktorý na jednej strane verejne

z pozície štátnej moci prezentuje, ako, kde a kedy je ochotný a schopný plniť svoje záväzky

voči veriteľom, občanom a na strane druhej mu takáto verejná prezentácia a prísľub nie je

prekážkou k tomu, aby veriteľov účelovo označil za osoby, ktoré sú v omeškaní vo vzťahu

voči nemu. Podotkol, že otázky splatnosti dlhopisov sa Ústavný súd SR dotkol v náleze

č. 8/95 sp. zn. z 19. júna 1998, v ktorom uviedol, že majiteľ dlhopisu má právo

na výplatu menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu v zákonom stanovenej dobe splatnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného v súlade s a bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či sa žalovaný dostal do omeškania

s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov F. SR voči svojim veriteľom, majiteľom

dlhopisov. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný zaplatil oprávneným osobám

hodnotu dlhopisov, vrátane ich výnosov do 31. decembra 2001. Sporným zostala skutočnosť,

či žalovaný ich mal splatiť do 31. decembra 2000, ako tvrdí žalobca, alebo do 31. decembra

2001, ako tvrdí žalovaný, a či jeho prípadné omeškanie nevylučuje neposkytnutie potrebnej

súčinnosti zo strany oprávnených..

Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal relevantnými námietkami

žalovaného. Odvolací súd ich odôvodnenie pokladal za vecne správne a v celom rozsahu

sa s nimi stotožnil. K dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd

už iba dopĺňa v zmysle

Podľa , splatnosť menovitej hodnoty dlhopisov

fondu a ich výnosov je 31. decembra 2000. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn.

ÚS 235/08-21 (KP8/09-5) zo 17. decembra 2008 vyslovil svoje stanovisko k predmetnej veci.

Stotožnil sa s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným

v rozhodnutí sp. zn. V 108/2005, podľa ktorého: «Dovolací súd dospel k záveru,

že základnú otázku splatnosti dlhopisov s dôsledkom aj vzniku povinnosti týmto dňom

dlhopisy vyplatiť, rieši citované ustanovenie v jeho

platnom znení. Ak otázka splatnosti (zročnosti) s týmto obvyklým legislatívnym obsahom,

ako to v dovolaní správne naznačuje a prezentuje žalobca, je vyriešená v tomto ustanovení,

potom je logické, že zákon túto otázku nemôže riešiť, a ani nerieši iným spôsobom v ďalšom

ustanovení, a to v § 24 ods.11 cit. zákona. Teda, ak je v tomto ustanovení (t. j. § 24 ods. 6

) uvedené, že dlhopis je splatný 31. decembra 2000, potom skutočne

zákonodarca takto určil deň, ku ktorému musia byť dlhopisy aj vyplatené, čo potvrdzuje

aj znenie § 24 ods. 10 cit. zákona, podľa ktorého žalovaný mohol dlhopisy splatiť aj pred

uvedenou dobou splatnosti, t. j. pred 31. decembrom 2000. Teda, ak k tomuto dňu bolo

zákonom ustanovené, že dlhopisy sú splatné, potom nemohli byť zároveň aj nesplatné.

V tomto zmysle pojem „splatnosť“ je vykladaný už dlhodobo, ide o pojem ustálený a teóriou

a aj praxou takto chápaný.» Ústavný súd v uvedenom náleze napokon vyslovil záver, že podľa

dlhopis fondu bol splatný 31. decembra 2000. Preto,

ak fond splatil menovitú hodnotu a výnosy dlhopisov až po uplynutí tejto lehoty, počnúc

1. januárom 2001 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a veriteľom vzniklo

právo na úrok z omeškania. Uložením povinnosti fondu splatiť dlhopis najneskôr do konca

roku 2001 (§ 24 ods. 11 cit. zákona) zákonodarca iba vymedzil dobu trvania tejto formy

privatizácie.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dlhopis fondu ako záväzok žalovaného

bol splatný, resp. zročný 31. decembra 2000. Žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť

31. decembra 2000 splatiť svoj peňažný záväzok voči veriteľovi a majiteľovi dlhopisu vzniklo

právo požadovať splnenie záväzku. V prípade porušenia tejto povinnosti dlžníkom vznikne

potom veriteľovi právo na majetkové sankcie ( ).

Žalovaný nespochybnil v prejednávanej veci uplatnenú výšku ani spôsob výpočtu úroku

z omeškania.

Žalovaný ďalej namietal, že nebol v omeškaní s plnením peňažného dlhu z dôvodu

na strane veriteľov, ktorí mu neposkytli potrebnú súčinnosť, aby svoj záväzok mohol splniť

včas.

Podľa vety prvej , k omeškaniu dlžníka nedôjde,

ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť

potrebnú na splnenie dlhu.

V uvedenom ustanovení sú upravené prípady, kedy nedochádza k omeškaniu dlžníka.

Veriteľovi potom nevzniká právo požadovať od dlžníka úroky, prípadne poplatok

z omeškania. K tomu, aby nedošlo k omeškaniu dlžníka, plnenie musí byť ponúknuté riadne

a včas, t. j., ak bolo urobené v čase splatnosti, prípadne aj skôr, ak je dlžník oprávnený plniť

aj predčasne.

Odvolací súd sa v tejto otázke plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa.

Poznamenáva, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že veritelia mu neposkytli

potrebnú súčinnosť, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy. Nepreukázal, že v dobe

splatnosti svojho záväzku bol pripravený plniť, t. j., že mal dostatok peňažných prostriedkov,

aby svoj záväzok k 31. decembru 2000 splnil. Tiež nepreukázal, že každému z veriteľov, ktorí

postúpili svoje práva z dlhopisu žalobcovi, peňažné plnenie riadne a včas ponúkol. Preto, ani

odvolací súd na uvedenú námietku žalovaného v zmysle

nemohol prihliadnuť.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že osoby oprávnené

na splatenie dlhopisov fondu ako veritelia sa dňa 31. 12. 2000 nedostavili do sídla žalovaného

ako dlžníka a neposkytli tak žalovanému súčinnosť potrebnú na splatenie dlhopisov fondu

v zákonnom mieste plnenia v zmysle . Podľa tohto ustanovenia, dlh sa plní

na mieste určenom dohodou účastníkov, a ak miesto plnenia nie je takto určené, je ním

bydlisko alebo sídlo dlžníka. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ešte pred splatnosťou

dlhopisov, t. j. pred 31. 12. 2000 zverejnil spôsob, akým budú dlhopisy fondu vyplácané.

Tým, že veritelia tento spôsob akceptovali (a zrejme ani inú možnosť nemali), možno

žalovaným určené miesto plnenia považovať za dohodnuté, a preto sa miestom plnenia

nestalo sídlo žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe vyššie uvedeného, rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. O trovách odvolacieho

konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Žalobca

bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa obsahu spisu, žalobcovi vznikli trovy len za právne zastupovanie advokátom, avšak

v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy konania nevyčíslil, a preto

mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (. ods. 2 ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. mája 2009

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.