Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/102/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. C. L., X., D., Í.,

zastúpeného advokátom JUDr. I. M., L., X. Bratislava, proti žalovanému: F. Bratislava, IČO:

X., zastúpeného advokátom JUDr. Š., s. r. o., S., X. Bratislava, o zaplatenie 3 263,66 Eur (98

321 Sk), na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3. júla 2008

č. k. -277, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 3. júla 2008 č. k. -277 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 27 303,50 Sk. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva, že žalobca si podanou žalobou dňa 18. marca 2003 uplatnil právo

na zaplatenie 98 321 Sk (3 263,66 Eur) z titulu úrokov z omeškania za oneskorené vyplatenie

menovitej hodnoty a výnosov z dlhopisov vydaných žalovaným podľa § 24 ods. 4 zákona

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Súd prvého stupňa ako predbežnú otázku riešil platnosť zmlúv o postúpení

pohľadávok, na základe ktorých mali prejsť pohľadávky z titulu z omeškania v súhrnnej výške

98 321 Sk na žalobcu, a dospel k právnemu záveru, že sa jedná o absolútny neplatný právny

úkon. Dôvodí to tým, že výška postupovanej pohľadávky nie je v uzatvorených zmluvách

určito vyjadrená. Konkrétne vyčíslenie postupovanej pohľadávky v každej žalobcom

predloženej zmluve absentuje. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky postupníka – žalobcu

z 28. januára 2003 adresovaného žalovanému, mali však byť zmluvami od občanov

postupované pohľadávky v rôznych výškach vyčíslených k dátumom uvedeným v oznámení,

čo však zo zmlúv o postúpení pohľadávok nevyplýva. Ďalej chýba konkrétny dátum vyplatenia

menovitej hodnoty a výnosu (po odpočítaní zrážkovej dane) u konkrétneho postupníka,

uvedenie dátumu, resp. dňa, ku ktorému došlo k výplate, resp., ku ktorému trvalo omeškanie,

alebo počet dní omeškania. Chýba aj akákoľvek individualizácia vzniku, resp. i zániku

právneho vzťahu postupníka. Skutočný výpočet bol zrejme vykonaný až po uzavretí zmluvy

o postúpení pohľadávky.

Súd dospel k záveru, že žalobcom dohodnuté predmety zmlúv v zmluvách o postúpení

pohľadávky špecifikovaných v žalobe – postupované pohľadávky nie sú určité. Chýbajúcu

určitosť predmetu zmlúv o postúpení pohľadávok nebolo možno konvalidovať – doplňovať,

a to ani oznámením postupníka vykonaným žalovanému dňa 21. januára 2003, ani ich

nahrádzať dôkazmi navrhovanými žalobcom na pojednávaní, na predloženie ktorých dôkazov

mal súd podľa návrhov žalobcu v konaní zaviazať žalovaného. Na základe uvedeného,

súd dospel k záveru, že zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorené medzi žalobcom ako

postupníkom a jednotlivými fyzickými osobami ako postupcami sú neplatné z dôvodu

neurčitosti predmetu zmlúv. Na žalobcu preto pohľadávky na úroky z omeškania v súhrnnej

výške 98 321 Sk nemohli byť na základe týchto zmlúv o postúpení pohľadávok platne

postúpené. Navyše, žalobca ani ničím neosvedčil, že ide o bývalých majiteľov dlhopisov.

Na základe toho, súd žalobu žalobcu voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol. O trovách

konania súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý mal v konaní plný

úspech, priznal náhradu trov konania v celkovej výške 27 303,50 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote podľa ust.

, z dôvodu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Poukázal na pochybenie súdu v otázke aplikácie a samotného výkladu zákonnej

úpravy inštitútu postúpenia pohľadávky upraveného v , čo v konečnom dôsledku viedlo

k nesprávnemu právnemu posúdeniu celej veci. Tvrdí, že postupovaná pohľadávka musí byť

jednoznačne určená predmetom plnenia, osobou dlžníka, prípadne právnym dôvodom

a v zmluve musí byť pohľadávka vymedzená tak, aby zo zmluvy bolo zistiteľné, aká

pohľadávka je predmetom postupu, aby nebolo možné zameniť ju s inou pohľadávkou

postupcu a dlžníka, pričom presná výška peňažného plnenia nie je podstatnou náležitosťou

zmluvy.

Ďalej uvádza, že všetky zmluvy boli uzavreté písomnou formou, a to medzi

jednoznačne identifikovanými zmluvnými stranami, t. j. postupcom a postupníkom,

v zmluvách je identifikovaný dlžník postupcu, popis pohľadávky je dostatočne zrozumiteľný

a jasný, vylučujúci zameniteľnosť s inou pohľadávkou postupcu s tým istým dlžníkom.

Pohľadávku postupcu tvorí úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 13 740 Sk

odo dňa 1. januára 2001 do dňa vyplatenia istiny. V zmluvách dokonca neabsentuje ani právny

titul vzniku pohľadávky, a to nárok na výplatu menovitej hodnoty dlhopisu F. S. a výnosu k 31.

decembra 2000. Žalobca sa nesnažil vo vzťahu k platnosti zmlúv, prípadne identifikácii

pohľadávok, nikdy nič konvalidovať, a už vôbec nie oznámením o postúpení pohľadávok.

Oznámením o postúpení pohľadávok, vrátane všetkých zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré

boli doručené do dispozície žalovaného, si žalobca splnil predovšetkým svoju zákonnú

povinnosť, pričom presné špecifikácie postúpených pohľadávok uvedené v predmetnom

oznámení, boli nevyhnutné k tomu, aby v prípade neplnenia zo strany žalovaného, mohli tieto

byť vymáhané súdnou cestou. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že na rozdiel od žalobcu

považuje napadnutý rozsudok za vecne správny. Právne posúdenie predmetných zmlúv

o postúpení pohľadávok ako neplatných z dôvodu neurčitosti vymedzenia postúpenej

pohľadávky považuje žalovaný za správne. Z uvedených zmlúv nie je zrejmé, aká pohľadávka

sa postupuje. V tomto smere nepostačuje len identifikácia podľa údajov postupcu.

Z jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol povinný

splatiť predmetné dlhopisy najneskôr do konca roku 2001. Týmto spôsobom daný právny

predpis presne stanovil „dobu splatnosti“. Uvedený výklad príslušných zákonných ustanovení

nie je záverom žalovaného, žalovaný sa riadil skutočnosťou, že so splácaním predmetných

dlhopisov počas celého roku 2001, teda od „splatnosti“ dňa 31. 12. 2000 podľa § 24 ods. 6

až do konca roku 2001, teda do uplynutia „doby splatnosti“, počítali

usmernenia a pokyny upravujúce zdanenie a nakladania s uvedenými dlhopismi, ktoré vydalo

Ministerstvo financií Slovenskej republiky ešte pred 31. 12. 2000. Nároky na úroky

z omeškania uplatnené žalobcom preto nemohli vzniknúť.

Ďalej uviedol, že žalovaný považuje uplatňovanie nárokov na úroky z omeškania

postihujúcich žalovaného za to, že nesplatil predmetné dlhopisy v hotovosti v mieste svojho

sídla už 31. decembra 2000, za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi bez ohľadu na fakt,

či uvedené nároky existujú. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, ako

vene správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalobcu v súlade s a bez nariadenia pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Prvostupňový súd žalobu zamietol v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu

s poukazom na absolútnu neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorenými medzi

postupcami – vlastníkmi dlhopisov žalovaného a žalobcom ako postupníkom.

Postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom

(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postupuje pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti

dlžníkovi novému veriteľovi. Zmluva o postúpení pohľadávky podľa

má zákonom predpísanú písomnú formu ( ). Následky postúpenia pohľadávky

sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpením pohľadávku

s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený

pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý

nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, ako aj

so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť.

Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže

zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho

zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej

vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy

o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka.

Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť

o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.

Predmet sporu predstavuje súčet úrokov z omeškania za omeškanie splnením

peňažných záväzkov, ktoré mal žalovaný voči osobám oprávneným na vyplatenie menovitých

hodnôt a výnosov dlhopisov, ktoré boli emitované F. S. podľa § 24 ods. 4 zákona

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších

predpisov.

Z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok v počte 69, ktoré sú založené v spise na čl.

9 až 77, je nesporné, že spĺňajú hmotnoprávne náležitosti, ktoré zákon vyžaduje.

Všetky zmluvy sú číselne označené, boli uzavreté písomnou formou. Postupca je

identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom a číslom preukazu totožnosti. Taktiež

postupník je označený obchodným menom s uvedením sídla spoločnosti v súlade so zápisom

v obchodnom registri. V článku I. predmetných zmlúv postupca prehlásil, že je vlastníkom

a veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi: Fondu národného majetku S.. Postúpená pohľadávka

je dostatočne identifikovateľná. Predmetom postúpenia je úrok z omeškania vo výške 17,6 %

ročne zo sumy 13 740 Sk (menovitá hodnota a výnos z dlhopisu F. S.) odo dňa

01. 01. 2001 do dňa vyplatenia istiny. Zároveň je uvedený aj právny titul vzniku pohľadávky,

t. j. omeškanie dlžníka s vyplateným dlhopisu splatného v zmysle § 24 ods. 6 zákona č. 92/91

Zb. k 31. 12. 2000. Úrok z meškania - jeho výška bola stanovená v súlade s nariadeným vlády

S. číslo 87/95 Z. z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 17,6 % ročne (článok I. bod 3. zmluvy).

Ďalej v článku II. sa zmluvné strany dohodli, že s postúpenou pohľadávkou prechádzajú

na postupníka aj všetky práva a nároky spojené s oneskoreným vyplatením dlhopisu F. S.

postupcovi. Postupník sa podľa článku II. bodu 3. stáva vlastníkom postúpenej pohľadávky

okamihom podpisu zmluvy (dňom 13., 14., 15. decembra 2002).

V článku III. – osobitné a záverečné ustanovenia, zmluvné strany prehlásili, že zmluvu

uzatvorili slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, nie v tiesni, nie v omyle, ani za nápadne

nevýhodných podmienok a na znak vôle byť ňou viazané, ju vlastnoručne podpísali.

V spornom prípade postúpená pohľadávka bola dostatočne určená a nie je ju možné

zameniť s inou pohľadávkou postupcu a dlžníka. Zmluvné strany jednoznačne prejavili vôľu

byť zmluvou viazané.

Odvolací súd dospel k záveru, že sa jedná o platný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1

, ktorý podľa zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na uplatnené právo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací súd sa stotožnil s právnym

názorom dovolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil vo svojich

rozhodnutiach vydaných dňa 26. októbra 2006 v skutkovo a právne totožných sporoch, ktoré sa

líšia iba výškou žalovanej pohľadávky, že žalovaný sa dostal do omeškania s vyplatením

menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov ich bývalým majiteľom, nakoľko dátumom rozhodným

pre posúdenie, kedy mal žalovaný splatiť dlhopisy bol 31. 12. 2000 a nie 31. 12. 2001.

Žalovaný bol teda povinný splatiť dlhopisy a výnosy z nich v súlade s ustanovením § 24 ods. 6

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších

predpisov v deň ich splatnosti – 31. 12. 2000.

Preto, ak žalovaný splatil menovitú hodnotu a výnos z dlhopisov až po uplynutí tejto

doby, počnúc dňom 01. 01. 2001 sa dostal do omeškania splnením peňažného dlhu a veriteľom

vzniklo právo na úrok z omeškania. Uložením povinnosti fondu splatiť dlhopis najneskôr

do konca roku 2001 (§ 24 ods. 11 cit. zákona) zákonodarca iba vymedzil čas trvania tejto

formy privatizácie. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie dovolacieho

rozsudku, ktoré je účastníkom známe a rovnopis rozsudku je založený aj v spise (čl. 218).

Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, nedostatok aktívnej

legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o postúpení pohľadávok.

Keďže súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho názoru a žalobu zamietol,

nezaoberal sa opodstatnenosťou uplatnenej pohľadávky – jej výškou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako si súd odvolací, preto napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. mája 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.