Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/17/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

2. júna 2009, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenej B. J.,

pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvinenej proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. septembra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej B. J. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, zo dňa 25. marca 2008, sp. zn. ,

bola obvinená B. J. uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň od X. do X., z bytu č. X. na ul. T. v Ž., ktorý užívala spoločne

so svojím manželom V. J. a do ktorého mala voľný prístup, odcudzila na poličke v izbe

položenú finančnú hotovosť vo výške 70 000 Sk, ktorá bola výlučným vlastníctvom jej

manžela V. J., ktorú mu dňa X. vyplatil jeho brat M. J. ako podiel z dedičstva za byt ich

rodičov, čím V. J. spôsobila škodu vo výške 70 000 Sk.

Okresný súd za to obvinenej uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3

Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 10 000 Sk

a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obvinenej ustanovil pre prípad, že by výkon tohto uloženého

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere

2 mesiace.

Zároveň súd obvinenej podľa uložil povinnosť poškodenému V.

J. nahradiť škodu vo výške 70 000 Sk.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote obvinená B. J. odvolanie.

Svoje odvolanie obvinená odôvodnila tým, že sa súd riadne nevysporiadal

s dokazovaním naplnenia znakov prečinu krádeže, predovšetkým z hľadiska subjektívnej

stránky, nezhodnotil všetky dôkazy a jeho zhodnotenie dôkazov nebolo ani starostlivé,

ani objektívne a ani nestranné.

Krajský súd v Žiline podľa , vyššie uvedený

rozsudok okresného súdu v časti – vo výroku o treste zrušil a na základe

rozhodol rozsudkom. Obvinenej uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3

Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 10 000 Sk, podľa

§ 57 ods. 3 Tr. zák. obvinenej ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní

a podľa odvolanie obvinenej podané aj proti ostatným výrokom rozsudku

Okresného súdu Žilina, sp. zn. , z 25. marca 2008 zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala obvinená prostredníctvom Okresného

súdu Žilina 19. marca 2009 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odôvodnení

svojho dovolania obvinená uviedla ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1

písm. c/, písm. i/ , z ktorých prvý predpokladá, že bolo zásadným spôsobom porušené

právo na obhajobu a druhý, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku. Obvinená poukázala na to, že súdy sa nevysporiadali s výpovednou

hodnotou vykonaných dôkazov, a to predovšetkým v dokázaní subjektívnej stránky prečinu

krádeže. Skutočnosť, že v konaní obvinenej nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky prečinu

krádeže, obvinená oprela predovšetkým o svedeckú výpoveď jej manžela a poškodeného V.

J., ktorý vo svedeckej výpovede uviedol, že obvinená nevedela o skutočnosti, že poškodený

dal do obálky sumu 70 000 Sk. Skutok pre ktorý bola stíhaná a odsúdená

bol nesprávne právne posúdený, pretože tento skutok nie je pre absenciu subjektívnej stránky

skutkovej podstaty prečinu krádeže trestný činom. Ďalej obvinená tvrdí, že súd odmietol

prednesy obhajoby a neprihliadal na svedeckú výpoveď poškodeného.

Porušenie práva na obhajobu obvinená vidí v tom, že súdy sa jej obhajobou v podstate

vôbec nezaoberali, v konaní na ňu neprihliadali.

Z uvedených dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. septembra 2008,

sp. zn. , bol porušený zákon a súčasne zrušil napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu.

K dovolaniu obvinenej sa vyjadril poškodený prostredníctvom svojho právneho

zástupcu. Uviedol, že dovolanie obvinenej je nedôvodné, nakoľko obvinená namieta

hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, ktoré je podľa jeho názoru správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok

Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, ktorým bol obvinenej uložený peňažný trest.

Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa Dovolanie bolo

taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania

oprávnenou osobou podľa a

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvinenou B. J. nie je dôvodné, a preto ho podľa

odmietol.

Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinená napáda skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa (vykonané dôkazy, hodnotenie jednotlivých dôkazov), čo však nie je

zákonný dovolací dôvod podľa . Podľa Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) je viazaný zisteným skutkovým

stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pretože podľa § 371 ods. 1 písm. i/

môže byť dovolacím dôvodom skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať

a meniť.

V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne

vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,

že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne

a neúplne. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací (, ). Dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov

druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len

toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Námietky obvinenej ktorými namieta, že súdy sa riadne nevysporiadali s výpovednou

hodnotou vykonaných dôkazov, že jej konaním nemohla byť naplnená subjektívna stránka

prečinu krádeže (...“nevedela, že manžel dal do obálky 70 000 Sk, ktoré mu dal brat“...),

že skutok, pre ktorý bola trestne stíhaná sa nestal, sú námietkami ktorými obvinená popiera

správnosť a úplnosť zistenia skutku. A preto aj na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť,

že s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov

nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa

obvinenej neumožňuje namietať nesprávnosť zisteného trestného

skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, pričom obvinená práve tieto

skutkové okolnosti spochybňuje a uplatňuje ich aj ako dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1

písm. c/ tvrdiac, že bolo zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu. O tento

dôvod by išlo v prípade porušenia práva na obhajobu, ale zásadným spôsobom. Tento

dovolací dôvod bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení

o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod.

Nie je možné sa preto stotožniť s názorom obvinenej, že bolo porušené jej právo na obhajobu

tým, že súd nevyhovel jej procesným návrhom a výsledok trestného konania nakoniec vyznel

v jej neprospech. Počas celého súdneho konania sa obvinená mohla vyjadrovať ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sa jej kládli za vinu a plne užívať svojich procesných práv zaručených

jej .

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c/ a i/ nie je daný, a preto najvyšší súd dovolanie obvinenej B. J. podľa § 382 písm. c/

odmietol na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 02. júna 2009

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková