Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
87c/361175.4a31e4.pdf
PDF · 100.14 KB
No categories available
2Tost/6/2009
Najvyšší súd 2 Tost 6/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka
prerokoval na neverejnom zasadnutí 9. júna 2009 v Bratislave sťažnosť odsúdeného
T. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 3. marca 2009, sp. zn.
8 Ntok 2/2007 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného T. T.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí uznesením z 3. marca 2009, sp. zn.
8 Ntok 2/2007, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného T. T.
na povolenie obnovy konania, ktoré sa vo vzťahu k nemu skončilo právoplatným rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2004, sp. zn. 3 T 6/04, ktorým bol uznaný
za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1
písm. b/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2002 v bodoch 1/A a 1/B,
podľa § 215 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. v bodoch 2/A a 2/B, v bode 2/A
aj podľa odseku 4, ustanovenia § 215 Tr. zák. a v bode 2/B aj podľa odseku 3 písm. b/, § 215
Tr. zák.
Za to bol T. T. odsúdený podľa § 215 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, pre výkon ktorého bol podľa §
39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zamietajúce uznesenie o návrhu odsúdeného T. T. na povolenie obnovy konania
krajský súd odôvodnil nesplnením podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1
Tr. por. umožňujúceho povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomeru páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré
upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore
s účelom trestu.
Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal odsúdený T. T. v zákonnej lehote
sťažnosť. Uviedol v nej, že nespáchal žiadny trestný čin. Nedopustil sa týrania svojich
maloletých detí a nezodpovedá ani za smrť mozgovou obrnou postihnutého syna L. (skutok
v bode 2/A), ktorého mal radšej ako seba samého. Spoločne s manželkou M. T. (taktiež
odsúdenou už citovaným rozsudkom) sa v ťažkých sociálnych podmienkach podľa svojich
schopností a možností o deti starali, tieto nezomreli s výnimkou už spomenutého L., ktorý mal
tráviace problémy, a preto bol podvyživený. Za vzniknutú situáciu je zodpovedná ošetrujúca
lekárka MUDr. K. P., ktorá ich mala s dieťaťom poslať na odborné vyšetrenie, resp. podať
návrh na umiestnenie detí v diagnostickom ústave.
Z uvedených dôvodov navrhol povoliť obnovu konania a zároveň mu pre
nespoluprácu pôvodne ustanoveného obhajcu ustanoviť obhajcu nového.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a zistil, že sťažnosť odsúdeného T. T. nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o návrh odsúdeného aby v štádiu konania o riadnom popravnom
prostriedku najvyšší súd zrušil ustanovenie JUDr. G. Z. za obhajcu odsúdeného a aby tomuto
ustanovil nového obhajcu, neboli konajúcim sťažnostným súdom zistené závažné dôvody
v zmysle § 43 ods. 1 Tr. por. pre oslobodenie menovaného od povinnosti obhajovania. Na
základe vyjadrenia namietaného obhajcu a k nemu pripojených listinných dôkazov totiž
vyvrátené tvrdenie odsúdeného o údajnej nespolupráci obhajcu, a preto bez existencie
akéhokoľvek materiálneho podkladu nemožno akceptovať subjektívne, ničím nepodložené
tvrdenie odsúdeného o danosti závažného dôvodu, ktorý by mal mať za následok oslobodenie
pôvodného ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania a ustanovenie nového obhajcu.
Pokiaľ ide o meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa o podanom návrhu
odsúdeného T. T. na povolenie obnovy, toto je správne a zákonné.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom
je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutiach,
a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti
pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných
v trestnom konaní.
V konaní o obnove sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť
a odôvodnenosť. Jeho podstatou nie je teda preskúmanie pôvodného rozhodnutia na podklade
opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých.
Výlučne sa v uvedenom konaní posudzuje iba tá otázka, či existujú nové skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré boli skôr orgánom činným v trestnom konaní, ktoré vo veci rozhodovali,
neznáme a ak také skutočnosti alebo dôkazy by mohli či už samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné rozhodnutie,
ktorého sa môže dotýkať obnova konania.
Záver krajského súdu, že v rozhodovanej veci nebola splnená základná podmienka
možnosti povolenia obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por., a to existencia vyjdúcich
najavo skutočnosti alebo dôkazov, súdu skôr neznámych, je správny.
Odsúdený T. T. totiž aj na verejnom zasadnutí krajského súdu rovnako
ako v teraz podanej sťažnosti spochybňoval správnosť pôvodného rozhodnutia o vine
tvrdením, že sa riadne staral o deti, ktoré bolo základom jeho obhajoby aj v pôvodnom konaní
na hlavnom pojednávaní a za účelom preukázania tohto nie nového tvrdenia navrhol vypočuť
svedkov menovite uvedených v napadnutom uznesení, z ktorých viacerí boli vypočutí
aj v pôvodnom konaní a predchádzajúcom konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania, ktorý vzal odsúdený späť, pričom ich výpovede vyznievali v prospech odsúdeným
prezentovanej obhajoby.
Z uvedeného vyplýva, že odsúdený T. T. sa opätovným vykonaním, viacerých už v
pôvodnom konaní vykonaných dôkazov, domáhal prehodnotenia správnosti a zákonnosti
výroku o vine v právoplatnom rozsudku. Také oprávnenie ako už bolo spomenuté však zákon
žiadnemu subjektu oprávnenému na podanie návrhu na povolenie obnovy konania nepriznáva,
a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného T. T., podanú proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 3. marca 2009, sp. zn. 8 Ntok 2/2007, podľa § 193 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 9. júna 2009
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková