Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/6/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka

prerokoval na neverejnom zasadnutí 9. júna 2009 v Bratislave sťažnosť odsúdeného

T. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 3. marca 2009, sp. zn.

a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného T. T.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí uznesením z 3. marca 2009, sp. zn.

, podľa zamietol návrh odsúdeného T. T.

na povolenie obnovy konania, ktoré sa vo vzťahu k nemu skončilo právoplatným rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2004, sp. zn. , ktorým bol uznaný

za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1

písm. b/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2002 v bodoch 1/A a 1/B,

podľa § 215 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. v bodoch 2/A a 2/B, v bode 2/A

aj podľa odseku 4, ustanovenia § 215 Tr. zák. a v bode 2/B aj podľa odseku 3 písm. b/, § 215

Tr. zák.

Za to bol T. T. odsúdený podľa § 215 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. na

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, pre výkon ktorého bol podľa §

39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zamietajúce uznesenie o návrhu odsúdeného T. T. na povolenie obnovy konania

krajský súd odôvodnil nesplnením podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1

umožňujúceho povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu

skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už

skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne

uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomeru páchateľa, alebo

uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré

upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore

s účelom trestu.

Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal odsúdený T. T. v zákonnej lehote

sťažnosť. Uviedol v nej, že nespáchal žiadny trestný čin. Nedopustil sa týrania svojich

maloletých detí a nezodpovedá ani za smrť mozgovou obrnou postihnutého syna L. (skutok

v bode 2/A), ktorého mal radšej ako seba samého. Spoločne s manželkou M. T. (taktiež

odsúdenou už citovaným rozsudkom) sa v ťažkých sociálnych podmienkach podľa svojich

schopností a možností o deti starali, tieto nezomreli s výnimkou už spomenutého L., ktorý mal

tráviace problémy, a preto bol podvyživený. Za vzniknutú situáciu je zodpovedná ošetrujúca

lekárka MUDr. K. P., ktorá ich mala s dieťaťom poslať na odborné vyšetrenie, resp. podať

návrh na umiestnenie detí v diagnostickom ústave.

Z uvedených dôvodov navrhol povoliť obnovu konania a zároveň mu pre

nespoluprácu pôvodne ustanoveného obhajcu ustanoviť obhajcu nového.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/

správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a zistil, že sťažnosť odsúdeného T. T. nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o návrh odsúdeného aby v štádiu konania o riadnom popravnom

prostriedku najvyšší súd zrušil ustanovenie JUDr. G. Z. za obhajcu odsúdeného a aby tomuto

ustanovil nového obhajcu, neboli konajúcim sťažnostným súdom zistené závažné dôvody

v zmysle pre oslobodenie menovaného od povinnosti obhajovania. Na

základe vyjadrenia namietaného obhajcu a k nemu pripojených listinných dôkazov totiž

vyvrátené tvrdenie odsúdeného o údajnej nespolupráci obhajcu, a preto bez existencie

akéhokoľvek materiálneho podkladu nemožno akceptovať subjektívne, ničím nepodložené

tvrdenie odsúdeného o danosti závažného dôvodu, ktorý by mal mať za následok oslobodenie

pôvodného ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania a ustanovenie nového obhajcu.

Pokiaľ ide o meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa o podanom návrhu

odsúdeného T. T. na povolenie obnovy, toto je správne a zákonné.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom

je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutiach,

a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti

pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných

v trestnom konaní.

V konaní o obnove sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť

a odôvodnenosť. Jeho podstatou nie je teda preskúmanie pôvodného rozhodnutia na podklade

opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých.

Výlučne sa v uvedenom konaní posudzuje iba tá otázka, či existujú nové skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré boli skôr orgánom činným v trestnom konaní, ktoré vo veci rozhodovali,

neznáme a ak také skutočnosti alebo dôkazy by mohli či už samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné rozhodnutie,

ktorého sa môže dotýkať obnova konania.

Záver krajského súdu, že v rozhodovanej veci nebola splnená základná podmienka

možnosti povolenia obnovy konania podľa , a to existencia vyjdúcich

najavo skutočnosti alebo dôkazov, súdu skôr neznámych, je správny.

Odsúdený T. T. totiž aj na verejnom zasadnutí krajského súdu rovnako

ako v teraz podanej sťažnosti spochybňoval správnosť pôvodného rozhodnutia o vine

tvrdením, že sa riadne staral o deti, ktoré bolo základom jeho obhajoby aj v pôvodnom konaní

na hlavnom pojednávaní a za účelom preukázania tohto nie nového tvrdenia navrhol vypočuť

svedkov menovite uvedených v napadnutom uznesení, z ktorých viacerí boli vypočutí

aj v pôvodnom konaní a predchádzajúcom konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy

konania, ktorý vzal odsúdený späť, pričom ich výpovede vyznievali v prospech odsúdeným

prezentovanej obhajoby.

Z uvedeného vyplýva, že odsúdený T. T. sa opätovným vykonaním, viacerých už v

pôvodnom konaní vykonaných dôkazov, domáhal prehodnotenia správnosti a zákonnosti

výroku o vine v právoplatnom rozsudku. Také oprávnenie ako už bolo spomenuté však zákon

žiadnemu subjektu oprávnenému na podanie návrhu na povolenie obnovy konania nepriznáva,

a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného T. T., podanú proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 3. marca 2009, sp. zn. , podľa § 193 ods. 1 písm.

c/ ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 9. júna 2009

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková