Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/17/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej Ing. J.L., bývajúcej v S.,

zastúpenej JUDr. M.P., advokátkou v P., proti povinnému JUDr. M.T., bývajúcemu v P.,

o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Poprad

pod sp. zn. a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. ,

o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Gabriela Klenková, PhD., JUDr. Eva

Šofranková, JUDr. Anna Ilčinová, JUDr. Igor Burger, JUDr. Jozef Angelovič, JUDr. Anton

Oriňák, JUDr. Branislav Breza, JUDr. Jaroslav Bugeľ, JUDr. Irena Dobňáková, JUDr. Viliam

Dohňanský, JUDr. Martin Fiľakovský, JUDr. Zlata Simková, JUDr. Mariana Muránska,

JUDr. Eva Pirkovská, JUDr. Eva Rešatková, JUDr. Peter Šamo, JUDr. Milan Šebeň,

JUDr. Jozef Škrab, JUDr. Roman Tóth, JUDr. Gabriela Világiová, Mgr. Magdaléna Želinská,

JUDr. Ľuboslava Mruškovičová, JUDr. Gabriela Gerdová, JUDr. Mária Kupková,

JUDr. Peter Tobiaš, JUDr. Milan Majerník, JUDr. Anna Kovaľová, JUDr. Jana Burešová,

JUDr. Martina Zeleňáková, JUDr. Peter Farkaš, JUDr. Emil Dubňanský s ú v y l ú č e n í

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec

Okresného súdu Poprad sp. zn. ).

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Viera Zoľaková, JUDr. František Mozner,

JUDr. Eva Sláviková, JUDr. Michal Boroň a JUDr. Katarína Morozová n i e s ú

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

(vec Okresného súdu Poprad sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o vylúčení sudcov

Okresného súdu Poprad, ju predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

z dôvodu, že sudcovia odvolacieho súdu povinného osobne poznajú, bol ich kolegom na

krajskom súde, majú k nemu priateľský vzťah a cítia sa byť vo veci zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: 1. k veci,

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2. k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3. k zástupcom

účastníkov konania (ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2.).

Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru u sudcov Krajského

súdu v Prešove, títo zhodne s výnimkou JUDr. Viery Zoľakovej, JUDr. Františka Moznera,

JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Kataríny Morozovej uviedli, že

vzhľadom na ich vzťah k povinnému, ktorý bol ich kolegom a s ktorým majú priateľský

vzťah, sa cítia byť vo veci zaujatí. V takomto prípade bolo potrebné zohľadniť, že sami

sudcovia tohto súdu okrem JUDr. Viery Zoľakovej, JUDr. Františka Moznera, JUDr. Evy

Slávikovej, JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Kataríny Morozovej potvrdili existenciu vzťahu

k účastníkovi konania, ktorý ustanovenie považuje za právne relevantný.

Ich vyjadrenia o ich zaujatosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektoval a v dôsledku

toho rozhodol, že sudcovia uvedení v prvom odseku výroku tohto rozhodnutia, sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil z prejednávania a rozhodovania

v predmetnej veci sudcov Krajského súdu v Prešove JUDr. Vieru Zoľakovú, JUDr. Františka

Moznera, JUDr. Evu Slávikovú, JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Katarínu Morozovú

vzhľadom k tomu, že u nich nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu a ani z vyjadrenia týchto sudcov

Krajského súdu v Prešove nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť

pochybnosť o ich nezaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že

sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2

ods. 2 v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva a povinnosti je

základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia

zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade u sudcov uvedených

v druhom odseku výroku tohto rozhodnutia naplnené.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Tak isto nie je povinnosťou nadriadeného

súdu nevylúčiť sudcu postupom podľa v každom konaní, v ktorom vec predloží

predseda súdu na rozhodnutie z dôvodu, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu.

Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť

súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie (nevylúčenie) sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. marca 1998).

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na to, že zákon

v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so

skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich

nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa

ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je

poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno

prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

ods. 1 ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné

presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii

dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva

de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto

k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní

nezávisle a nestranne rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,

nález č. 98, str. 11).

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu

v Prešove uvedení v druhom odseku výroku tohto uznesenia nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania danej veci.

Keďže vzhľadom na rozsah, v akom boli sudcovia Krajského súdu v Prešove vylúčení

(nevylúčení) z prejednávania a rozhodovania veci, je zrejmé, že z jeho sudcov možno vytvoriť

senát, ktorý by vec posúdil. Preto nebolo potrebné aplikovať ustanovenie ,

v zmysle ktorého ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení

(§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júna 2009

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková