Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžp/6/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu: L. Z. V., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., proti žalovanému:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného sp. zn. . zo dňa 26.06.2008 v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím žalovaného sp. zn. 3422/2008-2.1/KD zo dňa 22.04.2008, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -75 zo dňa 13.01.2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -75 zo dňa 13. januára 2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

- rozkl. zo dňa 26.06.2008, ktorým žalovaný

podľa a v spojení s a o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad podaný L. Z. V. proti

rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, Odboru ochrany prírody (ďalej len

-

„ministerstvo“) č. 3422/2008-2.1/KD z 22.04.2008, ktorým ministerstvo ako príslušný orgán

štátnej správy ochrany prírody a krajiny podľa

o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a ochrane prírody a krajiny nepriznalo v súlade

s § 14 ods. 1 správneho poriadku L. Z. V., so sídlom v T., postavenie účastníka konania vo

veci žiadosti Poľovníckeho združenia B. V. v konaní o povolenie výnimky z podmienok

ochrany chráneného živočícha – medveďa hnedého a rozhodnutie č. 3422/2008-2.1/KD

z 22.04.2008 potvrdilo s odôvodnením, že správne orgány nie sú oprávnené nad rámec zákona

( SR) priznať fyzickým alebo právnickým osobám (mimovládnym

organizáciám – tzv. zainteresovaná verejnosť) postavenie účastníka konania v zmysle zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

v rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, napríklad pri povoľovaní výnimiek

podľa § 40 zákona o ochrane prírody (napr. povolenie odstrelu jedincov medveďov hnedých),

ak sa tieto osoby takéhoto postavenia dožadujú na základe Aarhuského dohovoru v súvislosti

s jeho priamou aplikáciou podľa , a to i napriek tomu,

že podľa § 82 ods. 3 a 6 zákona o ochrane prírody sa takýmto osobám (mimovládnym

organizáciám) expressis verbis priznáva len postavenie zúčastnenej osoby.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu administratívneho spisu

žalovaného súd zistil, že dňa 12.12.2007 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckeho

združenia B. V. o udelenie výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov –

medveďov hnedých v súlade s o ochrane prírody

a krajiny v znení neskorších predpisov na odstrel 1 kusa chráneného živočícha, medveďa

hnedého do váhy 100 kg za účelom regulačného lovu v období roka 2008 v poľovníckom

revíre B. V., lokalita vnadenia a lovu R. – J. Listom zo dňa 13.12.2007 zn. 12783/2007-2.1

informoval žalovaný žalobcu o začatí správneho konania o predmetnej výnimke. Žalobca

listom doručeným žalovanému dňa 27.12.2007 oznámil svoju účasť v konaní. Listom zo dňa

17.03.2008 žalovaný poskytol žalobcovi informácie o podkladoch a postupe v povoľovacom

procese a žiadal ho, aby sa k podkladom na rozhodnutie v lehote 3 dní vyjadril. V určenej

lehote žalobca žiadal, aby mu bolo v predmetnom konaní priznané postavenie účastníka

konania s tým, že k návrhu na povolenie výnimky sa vyjadrí po odstránení rozporu v jeho

procesnom postavení. V tejto súvislosti poukázal na Aarhuský dohovor a zdôvodňoval

povinnosť správneho orgánu na jeho priamu aplikáciu vo vzťahu k úprave postavenia žalobcu

v správnom konaní. Zákon o ochrane prírody a Správny poriadok mu neumožňujú podať

-

žalobu proti nezákonnému rozhodnutiu o povolení činností spadajúcich do prílohy I. a II.

smernice 85/337/EHS ani žalobu proti nečinnosti správneho orgánu. Žalovaný žalobcu

oboznámil z podkladmi rozhodnutia, právne vyložil článok 6 a 9 Dohovoru, poukázal na ust.

§ 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody, § 15a Správneho poriadku, z ktorých vyplýva, že mu

nemôže priznať postavenie účastníka konania. Zároveň ho požiadal, aby do 5 dní doručil

žalovanému svoje vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia, príp. navrhol doplnenie

k prezentovaným zisteniam. Žalobca na prípis reagoval podaním v ktorom sa zaoberal len

svojou požiadavkou na priznanie postavenia účastníka konania o povolení výnimky, poukázal

na dôvody uvedené už v predchádzajúcom liste. K podkladom k povoleniu výnimky na

odstrel medveďa hnedého sa nevyjadril. Rozhodnutím č. 3422/2008-2.1/KD zo dňa

22.04.2008 žalovaný v správnej veci žiadosti Poľovníckeho združenia B. V. nepriznal

žalobcovi postavenie účastníka konania. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na novelu zákona

o ochrane prírody účinnú od 01.12.2007, ktorou došlo k zmene ust. § 82 ods. 3 podľa ktorého

žalobcovi prislúcha v predmetnom konaní postavenie zúčastnenej osoby s rozsahom

oprávnení priznaných správnym poriadkom. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na svoj názor

prezentovaný vo vyjadrení k žalobe. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu

v zákonom určenej lehote rozklad, v ktorom uvádzal námietky opakujúce sa aj v podanej

žalobe. Žalovaný o rozklade rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie.

Podľa a 5 , na platnosť medzinárodných

zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv,

medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká

Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných

hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je

potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady

Slovenskej republiky.

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné

zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo

zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré boli

ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

- 4 -3 Sžp 6/2009

Dňa 04.02.2006 bolo v Zbierke

oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR, že Národná rada SR vyslovila uznesením

č. 1840 zo dňa 23.09.2005 súhlas s Aarhuským dohovorom prijatým dňa 25.06.1998

v Aarhuse a rozhodla, že dohovor je medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi

podľa .

Žalobca je v konaní zainteresovanou verejnosťou podľa čl. 2 ods. 5 Dohovoru, podľa

ktorého, „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť

ovplyvnená rozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces

zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu

životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú

za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

Dohovor zaručuje zainteresovanej verejnosti prístup k informáciám o životnom

prostredí, účasť na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach špecifikovaných v Prílohe

I. Dohovoru a podľa čl. 1 písm. b/ Slovenská republika v súlade so svojím vnútroštátnym

právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach

neuvedených v Prílohe I., ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany

na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.

V bodoch 1 až 19 Prílohy Dohovoru sú uvedené činnosti, na ktoré sa priamo aplikujú

ustanovenia dohovoru. Podľa bodu 20 Prílohy Dohovoru, ktorákoľvek činnosť neuvedená

v bodoch 1-19, kde je podľa vnútroštátneho práva zabezpečená účasť verejnosti v rámci

procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Z uvedeného vyplýva, že Dohovor dáva štátu možnosť, aby si sám určil okruh ďalších

činností, ktoré nie sú uvedené v Prílohe I. Dohovoru, na ktoré sa budú vzťahovať jeho

ustanovenia.

Z definície činností v Prílohe I. Dohovoru je zrejmé, že udeľovanie výnimiek

z ust. § 35 zákona o ochrane prírody nespadá do okruhu činností, v ktorých je zaručená účasť

verejnosti na rozhodovaniach. Slovenská republika neprijala vo svojom vnútroštátnom práve

úpravu, ktorou by určila, že udeľovanie výnimiek podľa § 35 zákona o ochrane prírody

a krajiny podlieha ustanoveniam Dohovoru.

- 5 -3 Sžp 6/2009

Podľa čl. 9 ods. 2 a 3 Dohovoru, každá strana (t.j. zúčastnený štát) v rámci svojho

vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti

a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,

b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany

upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup

k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom

ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť

akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6

a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto Dohovoru.

O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté

v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej

verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto Dohovoru.

Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky

uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písm. a/. Tieto organizácie budú

považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písm. b/.

Ustanovenia čl. 9 ods. 2 Dohovoru nevylučujú možnosť predbežného preskúmania

správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania

pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania

uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana (t.j. zúčastnený štát) zabezpečí, ak sú splnené

podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali

prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí

súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom

v oblasti životného prostredia.

Z uvedeného teda vyplýva, že čl. 9 Dohovoru (na ktorý sa žalobca odvoláva), je

aplikovateľný až prostredníctvom úprav vnútroštátneho práva, to znamená, že nie je priamo

aplikovateľný.

-

Podľa názoru súdu, ani logickým, ani gramatickým výkladom čl. 9 ods. 2 Dohovoru,

nemožno dôjsť k záveru, že by žalobcovi priamo Dohovorom mohlo vzniknúť právo

zúčastňovať sa správneho a súdneho konania v postavení účastníka konania. Uvedené

ustanovenie zmluvy zakladá povinnosť strany (štátu) prijať vo svojom vnútroštátnom práve

také úpravy, aby mala zainteresovaná verejnosť prístup k procesu preskúmavania rozhodnutí

buď pred súdom, alebo iným nestranným orgánom v prípadoch činností uvedených v článku 6

Dohovoru. Dohovor teda ukladá stranám (štátom) prijať zákonnú úpravu, na základe

ktorej umožní zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa preskúmania rozhodnutí

o činnostiach podľa čl. 6 pred súdom alebo iným orgánom, napr. prokuratúrou. Za účelom

postupného zosúlad'ovania vnútroštátnych predpisov s článkami Dohovoru, priebežného

hodnotenia jeho vykonávania, sa podľa čl. 10 strany Dohovoru schádzajú na pravidelných

stretnutiach. Časový horizont, v ktorom má byť vnútroštátne právo upravené podľa

požiadaviek Dohovoru, určený nie je. V danom prípade nebola splnená podmienka podľa čl. 9

ods. 2 a 3 Dohovoru na to, aby sa žalobca stal účastníkom v správnom konaní, pretože nebol

splnený predpoklad podľa vnútroštátneho práva (§ 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody),

nejedná sa o rozhodnutie o činnostiach podľa čl. 6 Dohovoru ani o rozhodnutie,

ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

Podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody, účastníkom konania o vydanie súhlasu

alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon

neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady

je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená.

Združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana

prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr

do siedmich dní od upovedomenia podľa odseku 7, je zúčastnenou osobou.

Podľa ust. § 15a ods. 1 a 2 správneho poriadku, osobitný zákon môže ustanoviť,

za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba

než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba“).

Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach

účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať

dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe

viac práv.

-

Osobitný zákon – zákon o ochrane prírody a krajiny v ust. § 82 ods. 6 upravuje práva

žalobcu tak, že môže písomne požiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil

o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody

a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia,

jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia

a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti

musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3.

Z obsahu administratívneho spisuje je zrejmé, že žalovaný neporušil oprávnenia

žalobcu vyplývajúce mu z vyššie uvedeného ustanovenia zákona o ochrane prírody.

Podľa , štátne orgány môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Žalovaný postupoval v súlade so zákonom a správne, keď so žalobcom konal v danom

prípade ako so zúčastnenou osobou a nie ako s účastníkom konania a napadnutým

rozhodnutím mu nepriznal požadované postavenie.

Na základe uvedených dôvodov súd žalobu zamietol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.

Namietal, že v konaní pred správnymi orgánmi sa dožadoval priznania postavenia účastníka

konania na základe článku 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti

na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

(ďalej len „Aarhuský dohovor“) a porušenie svojich práv rozhodnutím žalovaného,

aj I. stupňového správneho orgánu vyvodzoval z porušenia práv zakotvených v článku 9

ods. 3 Aarhuského dohovoru, teda mal mať prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu,

umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom Slovenskej republiky v oblasti životného

prostredia. Súd prvého stupňa sa obmedzil na konštatovanie, že článok 9 dohovoru je

aplikovateľný až prostredníctvom úprav vnútroštátneho práva, t.j., že nie je priamo

aplikovateľný .

- 8 -3 Sžp 6/2009

Žalobca teda považuje za potrebné opätovne uviesť, že svoje právo byť účastníkom

konania v konaniach vedených pred I. stupňovým správnym orgánom, aj žalovaným

vyvodzuje z ustanovenia článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý ako je to zrejmé

z jeho exaktnej formulácie, zaručuje členom verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu

konaniu, umožňujúcemu napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia bez toho, aby boli

dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2. V právnom poriadku Slovenskej

republiky zodpovedá takému postaveniu, ktoré umožňuje napadnutie úkonov a opomenutí

súkromných osôb a orgánu verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom

v oblasti životného prostredia len postavenie účastníka konania (správneho alebo súdneho).

Ustanovenie článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru výslovne zaručuje verejnosti prístup

ku konaniu správnemu alebo súdnemu, ktorý v sebe zahŕňa aj možnosť napadnutia úkonov

a opomenutí.

So zreteľom na skutočnosť, že Národná rada SR svojim uznesením č. 1840 zo dňa

23.09.2005 rozhodla, že Dohovor je zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi, zaradila

uvedený Dohovor do jednej z kategórií vymenovaných v článku 7 ods. 5 SR.

Nie je preto možné následnou interpretáciou urobiť záver o tom, že Dohovor nie je zmluvou

o ľudských právach. So zreteľom na ustanovenie je takáto kvalifikácia

zmluvy záväzná, nie je možné ju meniť interpretáciou. Ak by orgán aplikujúci právo

v konkrétnom prípade Dohovor, zastával názor, že Dohovor nie je zmluvou o ľudských

právach a slobodách, potom by tento výklad bol neobhájiteľný so zreteľom na skutočnosť,

že uvedený Dohovor nemožno zaradiť do žiadnej inej kategórie medzinárodných zmlúv,

ktoré majú prednosť pred zákonom. Túto skutočnosť považuje žalobca za zásadnú. Charakter

Dohovoru ako medzinárodnej zmluvy o ľudských právach so zreteľom na rozhodnutie

Národnej rady SR č. 1840 zo dňa 23.09.2005, nie je možné spochybniť.

Medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách nemusí zakladať

práva a povinnosti fyzických osôb, nemusí byť zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný

zákon, ale zároveň je zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,

pričom táto jej prednosť vyplýva z rozhodnutia Národnej rady SR, podmieneného

skutočnosťou, že ide o zmluvu o ľudských právach a slobodách.

- 9 -3 Sžp 6/2009

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách vo všeobecnosti nezakladajú

konkrétne práva a povinnosti fyzických osôb, ale priznávajú ľudské práva a základné slobody,

ktoré sú zmluvné strany povinné zabezpečiť a zaručiť ich ochranu každému, na koho sa tieto

medzinárodné zmluvy vzťahujú.

Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti posudzujúc iné medzinárodné

dohovory o ľudských právach o základných slobodách, vychádzal z jediného logického

výkladu a to, že pokiaľ je v medzinárodnej zmluve zakotvený pozitívny záväzok štátu

zabezpečiť určité právo označeným osobám, zodpovedá tomu ľudské právo takejto osoby.

Žalobca poukázal na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a rozhodnutie Ústavného súdu SR

sp.zn. a čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa a rozhodnutie Ústavného súdu SR

sp.zn. .

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v žalobe

proti rozhodnutiu žalovaného je žalobca toho názoru, že jediným postupom žalovaného,

aj prvostupňového orgánu by bolo v rámci platných ustanovení Správneho poriadku priznať

žalobcovi postavenie účastníka konania. Len práva účastníka konania umožňujú žalobcovi

realizovať práva zakotvené v článku 9 ods. 3 Dohovoru.

Žalobca doplňujúcim podaním k odvolaniu poukázal na to, že dňa 15.10.2008

nadobudol účinnosť ktorým sa mení ,

ktorým bolo novelizované ust. 250 ods. 1 a to tak, že táto novela rozšírila okruh osôb –

účastníkov konania podľa V. časti (Konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov) tak, že súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania „účastníka

správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia

dotknuté. Podľa dôvodovej správy k novele , cieľom zmeny ustanovenia

ods. 1 bolo umožniť plnohodnotne sa zúčastniť súdneho konania aj „účastníkovi

správneho konania“, ktorý nie je žalobcom. Dôvodová správa uvádza, že právna úprava je

reakciou na požiadavky Aarhuského dohovoru. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že pokiaľ

by žalobca ako občianske združenie so vzťahom k životnému prostrediu mal v správnom

konaní postavenie len zúčastnenej osoby, a nie „účastníka správneho konania“, súdy

by ho nemohli pribrať do konania v zmysle a to napriek tomu, že novela

predmetného ustanovenia bola uskutočnená práve z dôvodu reagovať na požiadavky

Aarhuského dohovoru. Predmetné ustanovenie by bolo v tomto smere neaplikovateľné

-

a mienený úmysel zákonodarcu reagovať na požiadavky Aarhuského dohovoru by zostal

nenaplnený.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2009 k odvolaniu žalobcu navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že v danom prípade nebola splnená podmienka podľa čl. 9 ods. 2 a 3 Dohovoru na to,

aby sa žalobca stal účastníkom konania, pretože nebol splnený predpoklad podľa

vnútroštátneho práva ( o ochrane prírody a krajiny v znení

neskorších predpisov), nejedná sa o rozhodnutie podľa čl. 6 Dohovoru, ani o rozhodnutie,

ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom. Článkom 9 ods. 3 Dohovoru je daná možnosť

verejnosti napadnúť akékoľvek porušenie právnych predpisov v oblasti životného prostredia,

ktorého sa dopustil buď orgán verejnej moci alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba.

Preskúmanie úkonu alebo opomenutia, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom môže

vykonať štátny orgán alebo súd. Podľa implementačného sprievodcu k Aarhuskému dohovoru

nemá Dohovor vplyv na právo zmluvných strán (strán Dohovoru) ustanoviť kritériá,

na základe ktorých môžu mať členovia verejnosti prístup ku konaniam o vymáhaní práva

životného prostredia. Tento záväzok môže byť splnený napríklad ustanovením možnosti

iniciovať správne konanie (podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania,

podnet na podanie protestu prokurátora).

Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení rozsudku

a ani on nikdy nespochybnil, že v prípade Dohovoru ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských

právach a základných slobodách, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa

Slovenskej republiky. Vyplýva to z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1840

zo dňa 23.09.2005 a z doložky prednosti. V doložke prednosti je tiež uvedené, že ide

o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon a súčasne o medzinárodnú

zmluvu, ktorá neobsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických alebo právnických

osôb. Práve táto charakteristika má zásadný význam pre posúdenie priameho účinku

medzinárodnej zmluvy.

Zásada prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi podľa

Slovenskej republiky znamená, že v prípade rozporu medzi obsahom platnej medzinárodnej

zmluvy, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky a ktorá bola riadne ratifikovaná

vyhlásená predpísaným spôsobom, so zákonom, nepoužije orgán aplikujúci právo zákon,

-

ale medzinárodnú zmluvu. Zároveň sa však inštitút prednosti môže logicky vzťahovať

len na tie medzinárodné zmluvy, ktoré sú aspoň v časti spôsobilé na priamu aplikáciu,

čiže len na medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon

ani iný všeobecne záväzný právny predpis.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní

žalobcu ( , ) , bez nariadenia pojednávania (

prvá veta ) a podľa , druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení

žalobcom tvrdenej vady v procesnom postupe alebo v rozhodnutí orgánu verejnej správy.

Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená znamená to, že správnym orgánom použitý procesný

postup, zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu boli

v súlade so zákonom .

Najvyšší súd v zmysle s , prvá veta v spojení s ,

potvrdzuje vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa i odôvodnenia rozsudku.

Právny stav vyplývajúci zo o ochrane prírody a krajiny

v znení neskorších predpisov je nesporný. V správnom konaní, vo veci žiadosti Poľovníckeho

združenia B. V. o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha – medveďa

hnedého je v zmysle , prvá veta v znení neskorších predpisov

účastníkom konania len žiadateľ, ak tento

ako lex specialis (§ 81 ods. 1) kategoricky vymedzil okruh účastníkov správneho konania

a tým vylúčil možnosť subsidiárnej aplikácie všeobecnej definície účastníkov správneho

konania ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov. Žalobca má v tomto administratívnom konaní procesné postavenie

zúčastnenej osoby v zmysle , tretia veta o ochrane prírody

a krajiny v znení neskorších predpisov.

Zo stanovísk žalobcu vyplýva, že procesné postavenie zúčastnenej osoby

mu neumožňuje plne realizovať jeho oprávnenia podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru

- 12 -3 Sžp 6/2009

napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánu verejnej moci, ktoré sú v rozpore

s vnútroštátnym právom.

Žalobca tvrdil, že právo byť účastníkom konania v administratívnych konaniach

vedených pred I. stupňovým správnym orgánom aj žalovaným vyvodzuje z ustanovenia

článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý ako je to zrejmé z jeho exaktnej formulácie,

zaručuje členom verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, umožňujúcemu

napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore

s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia bez toho, aby boli dotknuté procesy

preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2.

Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania

uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené

v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu

alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb

a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného

prostredia.

Najvyšší súd poukazuje na to, že ust. čl. 9 ods. 3 Dohovoru je nevyhnutné vykladať

v spojení s čl. 6 ods. 1, písm. b/ Dohovoru pri posudzovaní výnimky z podmienok ochrany

chráneného živočícha – medveďa hnedého a intenzity jej vplyvu na životné prostredie. Formy

a rozsah prístupu zainteresovanej verejnosti k správnemu a súdnemu konaniu sú ponechané

na vnútroštátne právo, ktoré ich môže v zmysle čl. 6 ods. 1, písm. b/ Dohovoru vnútroštátne

upraviť s ohľadom na intenzitu ich vplyvu na životné prostredie.

Z dikcie čl. 9 ods. 3 Dohovoru je zjavné, že odkazuje na splnenie podmienok

vo vnútroštátnom práve. Rozsah účasti z hľadiska vnútroštátneho je žalobcovi zabezpečený

procesným postavením zúčastnenej osoby, ktoré procesné postavenie považuje najvyšší súd

za primerané a proporcionálne vo vzťahu k intenzite vplyvu povolenia výnimky z podmienok

ochrany chráneného živočícha – medveďa hnedého na životné prostredie. Táto činnosť

nepatrí medzi Dohovorom pomenované (Príloha I Dohovoru) činnosti s významným vplyvom

na životné prostredie. Obiter dictum najvyšší súd poznamenáva, že pri týchto činnostiach

forma účasti verejnosti by mala byť najširšia t.j. vo forme účastníka správneho konania.

Z toho vyplýva, že pri iných činnostiach (ako je povolenie výnimky z podmienok ochrany

- 13 -3 Sžp 6/2009

chráneného živočícha – medveďa hnedého na životné prostredie) je forma zainteresovanej

verejnosti účasti užšia- t.j. v procesnom postavení zúčastnenej osoby.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s ust. a , prvá veta . Žalobca nemal úspech v odvolacom

konaní, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 11. júna 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková