Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/107/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B., bývajúceho v Ž., proti

odporcovi K., so sídlom v Ž., o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2008

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa návrhom z 29. novembra 2005 domáhal určenia neplatnosti skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, určenia jeho trvania a náhrady ušlej mzdy za obdobie od

3. novembra 2005.

Okresný súd Martin medzitýmnym rozsudkom zo 14. mája 2007 č.k. -107

určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odporcu a navrhovateľa je neplatné

a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že odporca

pochybil tým, že nevydal rozhodnutie o kvalifikačnej skúške v súlade so všeobecnými

predpismi o správnom konaní a tým, že sa nezaoberal odvolaním navrhovateľa proti

rozhodnutiu kvalifikačnej komisie z 2. novembra 2005. Vzhľadom na to nemohlo dôjsť platne

k zániku štátnozamestnaneckého pomeru. Pri rozhodovaní vychádzal z § 125 a § 126 zákona

č. o štátnej službe, účinného ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 31. januára 2008 sp. zn.

rozsudok okresného súdu potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom mal preukázané, že

navrhovateľ, zaradený u odporcu do prípravnej štátnej služby, nevyhovel 2. novembra 2005

v rámci kvalifikačnej skúšky. Týmto dňom došlo podľa právneho názoru krajského súdu ku

skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa

o štátnej službe v znení k 1. novembru 2005. Odvolací súd sa pri tom stotožnil s názorom, že

došlo k odňatiu práva navrhovateľa domáhať sa preskúmania záverov kvalifikačnej komisie.

Vzhľadom na to konštatoval, že „k zániku štátnozamestnaneckého pomeru došlo na základe

zákona, sporná zostala skutočnosť, či navrhovateľ vykonal kvalifikačnú skúšku úspešne alebo

neúspešne“. Ak odporca tvrdí, že nemusel vydať rozhodnutie o výsledku kvalifikačnej

skúšky vo forme rozhodnutia podľa ustanovení zákona o správnom konaní, ale jej výsledok

konštatoval iba v zápisnici, tento záver kvalifikačnej komisie nemohol byť ani postupom

podľa ustanovení zákona o správnom konaní napadnutý opravným prostriedkom. Keďže

o štátnej službe neumožňoval preskúmanie výsledku

kvalifikačnej skúšky na základe opravného prostriedku, poskytuje takúto ochranu práv súd

( ods. l ). Odvolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, že

v navrhovateľovom prípade doteraz nenastala podmienka pre skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona, lebo sa právoplatne nerozhodlo o tom, že

kvalifikačná skúška skončila výsledkom „nevyhovel“. Z tohto dôvodu nemohol ani platne

skončiť štátnozamestnanecký pomer. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1

s použitím ods. l

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru spočíva rozhodnutie odvolacieho súdu na

nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd nesprávne vyložil § 125 zákona

č. o štátnej službe, zároveň tiež odporcovi odňal reálnu a efektívnu možnosť

konať pred súdom, predovšetkým právne i skutkovo argumentovať k vecnej a procesnej

stránke rozhodovanej veci. Tým zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neplatnom skončení

štátnozamestnaneckého pomeru bez toho, že by skúmal, či kvalifikačná skúška bola vykonaná

v súlade so zákonom a že by spochybnil výsledok kvalifikačnej skúšky. Dovolateľ poukázal

na , z ktorého vyvodil, že veci, ktoré podľa tohto

ustanovenia neboli predmetom konania vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, boli

vyňaté nielen z tohto konania, ale aj zo správneho konania vo všeobecnosti. Zastával názor, že

ak by ohľadne kvalifikačnej skúšky vydal rozhodnutie podľa všeobecných predpisov

o správnom konaní, konal by v rozpore so o štátnej službe.

Uznesenie kvalifikačnej komisie podľa o štátnej službe

nemalo povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odporcu ako neprípustné

odmietnuť. Odporca nepreukázal, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná samotným tvrdením

dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z procesných vád.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr to, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Odporca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok

v zmysle Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3

). So zreteľom na to prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

Dovolanie odporcu by vzhľadom na uvedené bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

na súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené procesnou vadou v zmysle tohto ustanovenia, vyplýva pre dovolací

súd z Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

procesnou vadou vymenovanou v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na námietky dovolateľa a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1

sa dovolací súd zameral na skúmanie, či konanie nie je zaťažené procesnou vadou

v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

písm. f/ , je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je významná

z tohto hľadiska, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté procesnou vadou

podľa Dovolací súd poukazuje na , v zmysle ktorého

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako

aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných

osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so

všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď

napríklad nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 ,

z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007). Obsahom práva na

súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní; za porušenie tohto práva treba preto

považovať aj nesprávny postup súdu, ktorý má za následok porušenie zásady dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyhovel návrhu, lebo na základe výsledkov

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k platnému skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru; odporca totiž v danom prípade nevydal o kvalifikačnej

skúške rozhodnutie v súlade so všeobecnými predpismi o správnom konaní.

Odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku (na rozdiel od tohto) na jednej strane uviedol, že

došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona

č. o štátnej službe, na druhej strane ale konštatoval nesplnenie podmienky pre

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru (ním vyvodené z absencie rozhodnutia o tom, že

kvalifikačná skúška skončila výsledkom „nevyhovel“). K tomuto „novému“ (a z hľadiska

vyslovených právnych záverov tiež rozpornému) právnemu záveru obsiahnutému v uvedenom

konštatovaní sa ale odporca nemal možnosť vyjadriť a ani mu nebolo umožnené predložiť

dôkazy. Znemožnenie realizácie tohto procesného oprávnenia odporcu bolo dôsledkom

nerešpektovania princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom.

V dôsledku porušenia tejto zásady sa odporcovi odoprela možnosť prieskumu správnosti

nových (z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich)

skutočností. Pokiaľ odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd svojím postupom

odňal odporcovi možnosť konať pred súdom v zmysle Uvedená procesná

vada je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tiež okolnosťou,

pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 18. júna 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková